Andrej Tichý o svojej Ceste na ropnú plošinu

by

Nedávno sme vám priniesli úryvok z knihy Andreja Tichého “Cesta na ropnú plošinu” – príbeh z prostredia, ktoré je pre väčšinu ľudí úplne neznáme. Andrej sa do sveta súčiastok, rúr, vrtákov, betónu a ocele vrátil niekoľkokrát a v rozhovore nám okrem iného prezradil aj to, ako prebieha život na tejto impozantnej železobetónovej konštrukcii zapustenej do morského dna.

Andrej, nepoznám veľa ľudí, ktorí by sa odvážili takto radikálne zmeniť svoj život zo dňa na deň. Odsťahoval si sa do Nórska bez prípravy, bez znalosti jazyka a krajiny. Čo ťa k tomuto rozhodnutiu viedlo?

Ahoj, možno to tak vyzerá, ale bol to dôsledok situácie, ktorá trvala nejakú dobu. Asi ako keď má niekto nadváhu a zrazu sa rozhodne, že ide začať behať. Tak nejako sa to stalo mne. Doviedla ma k tomu hlavne moja vtedajšia životná situácia. Proste som si povedal, že to treba zmeniť a spravil som to.

S prácou na ropnej plošine si nemal žiadnu predošlú skúsenosť. Ako sa ti podarilo dostať až tam?

Bol to celkom dlhý proces. Začal tým, že som sa presťahoval do Nórska, naučil sa nový jazyk a našiel si prácu. Všetko do detailu popisujem v mojej knihe „Cesta na ropnú plošinu“.

Čo ťa na práci najviac lákalo? Bola to vidina dobrého zárobku, či túžba zažiť niečo jedinečné, čo sa nepodarí každému?

Bola to kombinácia dobrodružstva s vidinou zarobenia peňazí na konci. Ísť na miesto, kam sa väčšina ľudí nedostane. Zažiť niečo exotické. O plošinách som sledoval dokumenty v televízii, asi to ma tak nadchlo. Začal som o tom snívať a išiel som si za tým.

Aké konkrétne podmienky si kladú zamestnávatelia pri výbere uchádzačov na prácu na ropnej plošine?

Na to je veľmi ťažké odpovedať. Na plošine je od upratovača po inžiniera zastúpená asi každá profesia. Na každú pozíciu sú iné požiadavky. Ale vo všeobecnosti musíte zvládnuť kurz, kde vás pripravia na možnosť núdzového pristátia helikoptéry na mori.  Nestáva sa to často, ale každý musí byť pripravený na možnosť, keď helikoptéra pristane na mori a prevráti sa dole hlavou.

Do práce na plošine si určite nastupoval s istými očakávaniami. V čom sa život na plošine najviac líšil od tvojich predstáv?

Asi najviac človek čaká, že tam bude striekať ropa zovšade a budú tam pobehovať ľudia špinaví od ropy. V skutočnosti to vôbec nie je také kovbojské. Sú dva druhy ropných plošín. Vrtné, to sú tie čo sa primárne zaoberajú vŕtaním a budovaním vrtu a ťažné, tzv. produkčné plošiny. Ja som bol na tej, čo už produkovala ropu z morského dna. Takže tam sa človek do kontaktu zo striekajúcou ropou nedostal. Je to relatívne čisté miesto. Všetko je funkčné a má svoj význam. Presne zorganizované do detailov. Na všetko existuje nejaký plán, procedúra. To ma prekvapilo asi najviac.

Pracujú na plošine prevažne Nóri?  Ako si sa popasoval s nórčinou?

Sú určité spoločnosti, ktoré majú normu, že musia zamestnávať minimálne 70% Nórov. Na niektoré plošiny sa dostanete iba ak ste brat, kamarát, alebo rodina s niekým. Funguje tam silné rodinkárstvo. Dobré pozície sa dokonca v minulosti dedili z otca na syna. Pre mnohých to je štýl života, ktorý žije už druhá, tretia generácia. Samozrejme sa na plošiny dostalo množstvo cudzincov. Angličtina je bežný komunikačný jazyk. Ja som sa naučil po nórsky a viem sa bez problémov dohovoriť. Mám certifikát na úrovni B2.

Aké dlhé sú turnusy na ropnej plošine?

Štandardne sú to dva týždne. Niekedy sa môže stať, že kvôli zlému počasiu neodletíte na čas, alebo niekto nepriletí, a tak musíte pracovať nadčas. Je to kráľovsky zaplatené a aj napriek tomu, že sa vám nechce, stoji to za to. Pracuje sa rôzne. Najlepšia rotácia je štyri týždne doma a dva v práci, ale sú aj tri týždne doma dva v práci, no i dva a dva.

Ako sa trávi voľný čas na ropnej plošine? Pivko po smene nehrozí?

Na plošine nie je žiadny alkohol. Nemôžete ho tam ani priniesť. Platí tam absolútny zákaz. Práve tu som pil asi prvýkrát nealko pivo a dokonca nealko víno. Voľný čas mnohí trávia v spoločenských miestnostiach. Sú tu aj pre fajčiarov aj pre nefajčiarov. Spravidla je tam veľká telka a množstvo pohodlných sedačiek. Taktiež býva na plošine kino, alebo možnosť požičať si dvd. Na každej izbe je televízor a internet. Ak máte chuť byť sami, môžete ležať na izbe a pozerať telku, alebo volať rodine. V herni bývajú šípky, playstation. Ja som rád chodil do fitka. Na plošine je síce malé, ale človeku dobre padne  trochu si zabehnúť na páse, alebo zacvičiť si. Po fitku dobre padla sauna.

To, že zárobok na ropnej plošine je oveľa lákavejší ako slovenský plat, nemusíme spomínať. Je však lukratívny aj v porovnaní s pre nás vysokými nórskymi platmi “onshore”?

Závisí to od toho, s akým „onshore“ platom to porovnávate. V zásade to, čo robí „offshore“ tak dobre plateným, je to, že dostávate za každý deň asi 1 200 NOK (cca 120 EUR) extra za to, že ste tam. Plus dostávate príplatky za nočné, víkend… Predstavte si, že ak ostanete týždeň dlhšie, lebo niekto ochorel, tak vám ten týždeň zaplatia 100 % príplatok 24 hodín denne. To vám môže spraviť aj 7 000 EUR. Samozrejme všetko závisí na vašej pracovnej zmluve. Aj na plošine sú ľudia, ktorí zarobia menej. Ale ak napríklad robotník, čo stavia lešenie, žije v Poľsku, tak sa mu to stále oplatí. Štyri týždne je doma a tam by toľko nikdy nezarobil.

Tvoja kniha „Cesta na ropnú plošinu zožala veľké úspechy. Je to tvoja knižná prvotina?

Áno, je to moja prvá papierová kniha. Veľmi ma teší pozitívna spätná väzba od ľudí. Dáva mi to energiu do ďalšieho písania. Chcel by som poďakovať všetkým mojim čitateľom, veľmi si to vážim.

Máš aj svoj vlastný blog www.andrejtichy.com, na ktorom okrem užitočných informácií o živote a práci v Nórsku uverejňuješ aj svoje poviedky. Kedy v tebe skrsol nápad stať sa spisovateľom?

Asi sa to stalo niekde na ceste životom. Proste ma to napadlo a spravil som to. Riadim sa dosť intuitívne. V živote skúsite mnohé veci, ale niektoré vám idú akosi lepšie, sami od seba. Ja som tak stretol písanie. Je to činnosť, ktorá ma baví a robím ju s radosťou, o to viac ma to baví, že to ľudia radi čítajú.

Venuješ sa aj fotografii, dokonca si vydal e-book „Ako fototiť polárnu žiaru“. Si samouk, alebo sa venuješ fotografii profesionálne?

Fotografia je tiež moja vášeň. Som samouk, bol som na mnohých workshopoch. Veľa mi dalo aj niekoľko ročné členstvo vo fotoklube v Stavangeri. Učil som sa z kníh a samozrejme najviac sa naučíte pri práci. Foteniu som sa venoval aj profesionálne, mal som živnosť a fotil som svadby, deti, rodiny dokonca domy pre realitku. Všetko to boli výborné skúsenosti a som za ne vďačný.

Kde žiješ teraz a ako vidíš svoju najbližšiu budúcnosť?

Žijem v blízkosti mesta Oslo. Pracujem a študujem informatiku. Úplne mi to zmenilo život. Informatika je úžasný odbor a niektoré predmety úplne hltám. Je to neuveriteľné, čo všetko sa deje na pozadí nielen napríklad tejto stránky alebo zariadenia, na ktorom čítate tento rozhovor. Moju najbližšiu budúcnosť vidím v IT. To je primárne oblasť, do ktorej v súčasnosti vkladám najviac energie. Asi preto aj menej píšem, lebo čas venujem štúdiu. Na písaní je však super jedna vec. Nie je to ako s cvičením, že keď neprídete mesiac na tréning, nevládzete a ste pozadu. Písanie vám nikam neutečie a keď sa po mesiaci, po roku znovu do toho pustíte, spravidla ste plný nových informácií a nápadov.

Úryvok z knihy Cesta na ropnú plošinu, “Úrad”, si môžete prečítať tu. 

Kúpiť knihu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *