České Švajčiarsko 2017

České Švajčiarsko 2017/1: Okolo Jetřichovic

by

České Švajčiarsko nie je veľmi vysoké, ale so svojimi labskými pieskovcami patrí medzi top zážitkové destinácie pre turistiku a cykloturistiku. Väčšina parku patrí do prvého stupňa ochrany a veru právom. Keď k parku prichádzate, nechápete. Však len lesy. Ak však vstúpite do parku a vyleziete si Pravčickú bránu, Divokú soutezku, Dolský mlýn, prebyciklujete Kyjovské údolie, Zadné Jetřichovice, Na Tokání, musíte čaru týchto hôr úplne prepadnúť. Aj keď administratívnym centrom parku je Krásná Lípa, skutočnými vstupnými bránami sú Doubice, Jetřichovice a Vysoká Lípa s Mezní Loukou. Naša voľba boli zakaždým „Mozkové Lázně“ – Doubice. A nielen kvôli skvelo čapovanej Plzni. Kratšie ako na štyri dni sa tam ani neoplatí ísť. Nepodarí sa vám spoznať „genius loci“ týchto miest. Bicykel, bajk, turistika, zážitky. Program sme si rozdelili ambiciózne. Na každý deň dvojfázovo. Doobeda bajk, poobedná dorážačka – po svojich na skalách.

deň 1/1 Na Tokání

Doubice – Na tokání – Jetřichovice – Rynartice – Chlebská – Doubice. 
| MTB trek na strava tu >

Pôvodný zámer bol Kyjovské údolí. Ako obyčajne som napriek Locus Map a dobrej príprave zle odbočil. Nevadí. Hlavný cieľom dneška bude Tokáň. Vrch, ktorý možno označiť stredom Českého Švajčiarska. Križuju sa tu totiž prakticky všetky cyklotrasy. Prvé kilometre po šotolinovej ceste dávajú poznať, čo ma bude čakať 4 dni. Žiadne monumentálne kopce s veľkými prevýšeniami, zato krátke a jedovité, často atakujúce 30%. Na Tokání odbočím na socializáciu. Jedna Plzeň a debata s miestnymi o sezónach v týchto horách. V zime? Zabudnite. Snehu po krk, pluží sa len výnimočne a často sa aj týždeň nedostanete dole. Zimná sezóna v NP České Švajčiarsko kvôli vysokému stupňu ochrany prakticky nefunguje. Žiadne bežkovanie, žiadne lyžovanie v srdci hôr. Slovansky sa bratáme a uisťujeme ako sa máme navzájom radi a pokračujem na Jetřichovice. Tie sú aj vďaka osadlostiam tak rozsiahle, že ich môžte považovať za stred parku. Postupujem po asfaltke na Koniec sveta a Rynartice a tu ma čakajú prvé výškové vychutnávky. Tabuľa s označením 15% neklamala. Ako vravím. Krátke ale jedovité. Dorážam do Doubíc v pokľudnom tempe. Šetríms a na poobedie na jeden z najkrajších turiostických výšľapov na Rudolfuv kámen a vyhlídky okolo Jetřichovic. Moc som na bajku nedal, ani rýchlo. Hlavným dôvodom bol fotoaparát. Fotíte každých 300 metrov. To sa fakt nedá. 

deň 1/2 Na Rudolfův Kámen 

Purkartický les – Kulíšek – Vilémina stena – Rudolfův Kamen – Mariina skála – Jetřichovice 
| peší trek na strava tu >

Druhú fázu len keď musím. Tu som musel. 🙂 Príroda nepustí. Už po prvých krokoch do Purkartického lesa sme zbadali niekoľko výškových predelov. To drobné čo sa hore mrvilo boli ľudia. Výstup od Kulíška je krásny a do pohody. Poviete si 10 kilometrov a veď to nie je vysoko. Pravdou je, že týmto smerom to hore išlo fakt do pohody. Až po Rudolfúv Kámen. To čo prišlo potom, ma definitívne dostalo pre turistiku. Jeden z najkrajších trekov aké môžete zažiť v českých horách. Bolo tu všetko, schody, skoky, reťaze, zábradlia, 300 metrové diery pod nohami, vyhliadky,, proste skvelé. Ak budete v Českom Švaijčiarsku, tento trek si rozhodne nedajte ujsť.

NP České Švajčiarsko je jeden zo 4 NP v Čechách. Bol založený v roku 2000 z dôvodu ochrany jedinečných pieskovcových skalných útvarov – stien, brán a veží, ktoré vystupujú nad súvislé lesy. Parkom pretekajú tri rieky – Kamenice, Křinice a Labe. Každá z nich vyhĺbila v parku nádherný kaňon. Názov České Švýcarsko pochádza z pomenovania Sächsische Schweiz, ktoré sa od 18. storočia používa pre nemecké časť Labských pieskovcov. Pieskovcové skaly sú vlastne pozostatok nánosov z druhohôr (cca 100 mil. rokov) keď sa tu rozprestieralo teplé a plytké more. desiatky miliónov rokov sa sem piesok navážal z oblastí dnešných Krkonôš a Jizerských hôr. Potom sa celá krajina zdvihla, more ustúpilo a ostali pieskovcové vrstvy, ktoré časom erodovali a väčšinou sa rozpadli. To, čo vidíme dnes je len zlomok. A aj tie dnešné erodujú stále.

Po výkone už len samé sociálne plusy a pozitíva. Mozkové lázně Doubice. Preto sem chodíme. Pre ten kľud a pohodu. Áno wifinu majú, aj farebnú TV s 64 prevažne nemeckými kanálmi. Ale načo? Večer človeka čakajú krajšie veci. Veď plápolajúci oheň je oddávna zaujímavejší ako televízne reklamy, či chatovanie. Všimli ste si niekedy, že okrem medveďa bežiaceho za vami, je práve sedenie pri táboráku jednou z mála chvíľ, keď človek na svoje civilizačné návyky celkom zabúda? Toľko hviezd som už dávno na oblohe nevidel.

V ďalšej časti sa pozrieme na Zadní Doubice, česko nemeckú hranicu, Kyjovské údolie a Krásnu Lípu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *