Bicyklom cez Ohře a Slavkovský les

by

Západné Čechy patria do môjho každoročného cyklistického repertoáru. Nebolo inak ani tento rok.

Žiju si jak na zámku, ať to trvá věčne.

Zakaždým hľadáme ubytovanie v inej časti. Tento rok sa nám ocitla možnosť stráviť 5 dní na zámku v Mostove, ktorý leží priamo na cyklotrase č.6 (nosnej cyklotrase popri Ohře z Chebu, cez Františkovy lázně, Kynšperk, Sokolov a Loket, až do Karlových Varov). Dobrá voľba. Gambrinus a Plznička, neobmedzene wellness a sauna, každý deň výjazd do iného cieľa, dlhodobý teplotný priemer 5 stupňov pod normál. Čo viac si možno želať.

Day1: Okolo Ameriky

Vyrážame na Cheb a Františkovy lázně. Asfalt ako žehlička. Za eurofondy to tu skvelo vybudovali. Pohodová rekreačná cyklotrasa, až sa človek zamýšľa, že čo tu robí. No rekreuje sa. Reštart to nie je len odopieranie si a výkon, ale najmä zmena. Mať sa rád a dopriať si. Zrelaxovať a zabudnúť na každodenné starosti. Skúsiť niečo iné. Toto mi prúdi hlavou, keď míňam meandre Ohře s hektármi pasienkov pre kone. Tie tu frčia a nie hocijaké. Už o 30 minút pristávam vo Františkových Lázňach, a otáčam to na Ameriku. Miestne jazero, popri ktorom vedie ďalšia, už lesná cyklotrasa na samý koniec Česka, až do Ašu. Pôvodne som sa chcel uspokojiť s hradom Seeberg a nejakou Plzničkou, ale tento dnešný „trek“ som trochu precenil. Hodina a pol  v sedle je predsa len málo.

Dnes to bude o kultúre. Pokračujem na Libou a Hohenberg. Ten už je v Nemecku. Železnú oponu už pripomína iba tabuľa. Rozhodnem sa zvrtnúť to na Cheb priamo po čiare. Dobré rozhodnutie. Najbližších 15 km si užívam krásny singletrajlík bez zbytočných cykloturistov. Nestretnem ani človíčka. Ale ani Plzničku. Až mi je ľúto, keď vchádzam do Chebu. Zas tá civilizácia. Zajtra dáme zmenu. 

Day2: Na Slavkovský les

Slavkovský les je dôvod, prečo sa sem každoročne vraciam. Tu som objavil Kladskú, Prameny, Lazy a spoznal Bolševnik obrovský. Slavkovský les je podobne, ako neďaleký Doupov, bývalé vojenské územie. Niečo ako naša Lešť. So všetkým, čo k tomu patrí. V 5O-tych rokoch všetkých vysťahovali a potom si naši bratia trochu s tankmi „zařádili“. Dolní Žitná, Lazy, ostrov, Týmov, … neostal kameň na kameni. Zaniknuté dediny dnes pripomína iba zopár ruín. Nenechali ani cintoríny. Má to však svoje plusy. Kde inde by ste dnes našli desiatky kilometrov totálne panenskej prírody, navyše zarastenej bolševnikom obrovským. Čo to je? Taká malá burinka, ktorá dorastá do výšky až 5 metrov, a zahubí všetko ostatné okolo seba. Pôvodne si ju ako raritu doniesol z Ruska jeden zámocký pán. Ešte pred vojnou. Keď mu zámok zhabali o záhradu sa prestali starať a bolševník rozkvitol. Je to neskutočne invazívna rastlina, ktorá sa nekonečne rýchlo šíri a rozrastá a zahubí okolo seba všetko živé. Taká „Adéla ješte nevečeřela.“ Neskúste sa k nej priblížiť. Neskúste ísť pri nej na toaletu. Rozumie si iba s hmyzom, ktorý ju opeľuje a potom sadá na vás. Už vonkoncom sa jej nedotknite. Spodné listy sú tak jedovaté, že vám spôsobia niekoľko centimetrové hnisavé pľuzgiere, dokonca u detí hrozí aj riziko smrti. Boľševnik obrovský za pár rokov ovládol celé hektáre Slavkovského lesa. Vďaka drsnému štátnemu zásahu je dnes už na ústupe. Boli roky, keď štát vyplácal 50 CZK za každú zdokumentovanú vypálenú rastlinu. To je totiž jediný spôsob, ako sa dá zlikvidovať.

Západné Čechy, to sú hlavne kúpele. A keď si chcete užiť Kladskú, najchrumkavejší výstup ide z Lázní Kynžvart. Strmý než strmší, asi najstrmší stupák v Slavkovskom lese. Pokoj na rašeliniskách a rybníkoch v Kladskej za to ale rozhodne stojí. Nech idem ktorúkoľvek trasu, cieľom je temer vždy Kladská. Nielen kvôli poľovníckym zámočkom, rybníkom a mokradiam, ale najmä kvôli kľudu, ktorý tu je. A kvôli „srnčiemu na šípkovej“, ktorú tu naozaj vedia urobiť. Ak nemáte dosť, spustite sa na kávičku do neďalekých Mariánskych lázní a ocitnete sa za pár minút v inom svete. To čo ste vystúpali z Kynžvartu na 3 km, teray vyklesáte na deviatich. Po ochutnaní Rudolfovho prameňa môžete vystúpať zase naspäť a cez Lazy (865 mnm) na zaslúžené pivko. To už máte v nohách nastúpaný rovný kilometer. Ak raz budete na bicykli v Slavkovskom lese, určite si na jazdy vyčleňte niekoľko dní.

Odporúčam tieto 3 hlavné smery:

  • Loket, Horní Slavkov, Prameny, Kladská, Mariánske Lázne
  • Libavské údolí, Kynšperk, Mokřiny, Lazy, Kladská, Kynžvart, Mariánske Lázne
  • Karlovy Vary, Svatošské skály, Třídomí, Bečov nad Teplou, Krásno, Sokolov

Day 3: Sokolovská hnedouhoľná

Sokolov pre mňa vždy znamenal iba prechodné miesto medzi najmalebnejším západným mestečkom Loket a Kynšperkom. Veľkú hnedouhoľnú pánev som nikdy nevidel. Rozhodol som sa to napraviť a našiel som si nenápadnú cyklotrasu po výsypkách cez Citice, Vintířov a Horné sedlo priamo do Sokolova. Práve z Vintířova máte možnosť vidieť ten gigantický industriál zvrchu a zblízka na plné gule. V Svatave sa zase oplatí trochu odbočiť a pozrieť si Medard. Jazero , ktoré vzniklo ako rekultivácia zatopením vyťažených povrchových baní. Úprimne, zas až taký skvelý pohľad to nieje. 🙂 Deň sme zakončili slávnostným okruhom po Dvoroch v Karlových Varoch. Práve tu som strávil rok života koníčkarením, hazardom a riadením roty tankánov. Vojna neni kojná. Ale to je o inom….

Luhy Ohře pri Kynšperku
Luhy Ohře pri Kynšperku

Day 4: Kynšperk a Libavské údolí

Prečo ísť do Kynšperku? Mám len dva dôvody. Kynšperské luhy Ohře a … majú tam skvelý pivovar. -)

Tento rok sme kvôli času vypustili Loket a Svatošské skály. Vy tú chybu neurobte. Rád jazdím na divoko, ale rád oceňujem aj komfort dobrého hotela. Pohodové cyklotrasy, rekreačná záťaž, wellness a sauna, kedy sa ti zachce. Žiaden internet. Hoci je. Večerné posedenia na terase zámku. Pri žolíku s niekým blízkym, koho más rád, pri kávičke. Možno s Nesbom, alebo Ludlumom, pri pivku. Ticho, pokoj, harmónia, kľud…. Nič nemusíš, iba môžeš. Žiadna výzva, iba radosť z pomaly plynúceho leta. Aj takýto rozmer môže mať reštart.

 O rok zase.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *