Čičmany Rajec 2017 MTB výjazd 7 kopcov, 3 jazerá

by

Súľovské skaly a okolie Kľaku z Čičmian.

Víkend treba využiť naplno. Volili sme preto skorý ranný rýchlik do Považskej Bystrice. Batohy sme už deň vopred hodili ostatným do batožiny. Rýchla ranná káva, nejaký lepeňák a na ľahko štartujeme. Železnica vždy prekvapí. Máme síce rezervácie na bicykle, ale cez davy nastupujúcich, zmietajúcich sa ľudí sme radi, že sa vôbec dostaneme s bicyklami do vlaku. Sme v inom vozni, ktorí je rezervovaný pre iných, ale tí sú tiež inde. Po krátkom chaose sa vďaka vlakvedúcemu všetko upokojí a už si iba užívame cestu. Vlak je cyklistov plný, o diskusie kto čo zvládol, kde bol, kde ešte nie, nie je núdza. S miernym meškaním už po desiatej vystupujeme v Považskej Bystrici a vyrážame smer Manínska tiesňava a Vrchteplá. Stúpanie k pamätníku SNP vo Vrch teplej patrí ku každoročným hajlajtom tohto regiónu. Okrem športovcov – motorkárov stretávame aj ozajstnú konskú silu. Hovorí sa, že najkrajší pohľad je z chrbta koňa. Možno. Ale po zdolávaní posledných metrov stúpania na pamätník zvažujeme, že najkrajší pohľad je z vrcholu kopca s niečím dobre vychladeným v ruke.

Na Súľov

Plní optimizmu pokračujeme lúkou na Súľov. Na hrad sa nám bicykle trepať nechce, tak si dávame nádherný údolný trail, ktorý nás prevedie popod väčšinu skál okolo miestneho tunela. Ešte dva hupáčiky a sme v Rajci. Sme si teda mysleli, že hupáčiky. „Vycvaknúť? Alebo zatlačiť?“ Sedlo Pastúch zabezpečuje prvé krvavé stopy na kolenách. Ešte sa smejeme. Sme hore. Míňame odbočku na budzogáň a spúšťame sa do Zbyňova. Rajecké Teplice poskytnú skvelý obedný stop-time a čaká nás posledný úsek do Čičman. (pozri trek Považská Bystrica -Vrchteplá -Súľov -Čičmany)

Prichádzame podvečer. Máme za sebou 62,5 km na horákoch, s prevýšením vyše 1000 m. Na terén a starých dedkov nie zlé. Keď som prvýkrát počul o ubytovaní v zrekonštruovanom kaštieli v Čičmanoch, nebol som si istý. Výsledok však predčil všetky očakávania. Skvelý komfort, obsluha a ochota za naozaj rozumné peniaze. Jeden z najlepších tipov na ubytovanie tohto roku. Pomaly sa zlieza zvyšok partie. Ďalší dvaja cyklisti prichádzajú … ako turisti.  Po zverejnení plánovaných trekov nás v tom nechali samých. 🙂

Z Čičman na Súľov

Ráno je opäť všetko inak. Po výdatných raňajkách vyrážame so Števom a Tamarou v štvorčlennej zostave na Súľov. Vo Fačkove priberáme ďalší tandem: Stana a Alana. Zrýchlenia a hecy. Bušiči a provokatéri na prvý pohľad. „Ale veď my sme kávopiči. Nie, nedáme sa vyhecovať.“ Dávame si čestný cieľ: Čím menej asfaltu. Tamara ide. Pri terénnych výšľapoch pozeráme ako puci. Tá baba vylezie všetko. Má snáď zašitý nejaký motorček? „Nemá.“ odpovedá: „Má len muža športovca a ten ju vycvičil. Zajtra sa tiež pridá.“ S ego obavami počúvame. 🙂 Už v Rajeckej Teplej za Kofolou schádzame z oficiálnych ciest. Tamara nám ukazuje nádhernú terénnu skratku na Malú Čiernu. Pred nami je sedlo Marek. To už fučíme po prvých 300 výškových. „V Čičmanoch je medvedica so 4 mláďatami. Dajte pozor a buďte ohľaduplní.“ Ratuje nás ďalší makač idúci v protismere zo Súľova. Cykloturista ako remeň. Aj si zabrecháme, ako bolo kedysi dobre a ako teraz miznú lesy, aj čo to popolitizujeme. Po dvanástej sa spúšťame na Hradnú. Plán stretnúť sa o 11,00 na parkovisku je tatam. Včerajšie prázdne parkovisko je autami cez víkend doslova zatrepané. Nechýba povinné parkovné výpalné. Na mobile mám zo desať neprijatých hovorov od skupiniek, s ktorými sme sa mali stretnúť. Chyba logistiky. Meškáme.

Keď vidíme tie davy otáčame a voľba padá na Roháčske sedlo. „Brutus. Záhul. Zverina.“ Keď to slovo použijeme tretí krát, Stano sa spýta, čo to znamená. Žilinský žargón zjavne tomu „Blaváckemu“ nerozumie všetko. Keď vidím tie padáky s obavou pozerám na svoje SPD (zacvakávacie tretry). Dám to alebo pôjdem na držku? „Prinajhoršom dáš papuláka.“ poučuje ma Stano z ich miestneho – žilinského – žargónu. Padáme na Lietavu. Blíži sa večer a sme v polceste. Lietavský hrad máme na dosah, ale radšej točíme. Cez sedlo Pastúch. Ďalšia tristovka výškových. Pomaly začíname strácať zmysel pre humor. Až do chvíle, keď Alan zavalí. „Aha odbočka na Budzogáň. To bude kúsok.“ Neverte Žilinčanom. Na okraj Žibridu sme to dali skôr s bicyklom, ako na bicykli. Jediný Stano to vylámal skoro na vrchol. Získal tým náš doživotný rešpekt. Povinné fotečky, trochu krvi, ďalší padák a už iba nudné 20 km stúpanie domov. Čo vám poviem. 72,9 km s prevýšením do 1200 m v teréne, ktorý ani náznakom nemožno nazvať cyklopriateľský. (pozri trek Súľovské skaly 2) V Čičmanoch nám ešte Tamara zahlási, že zajtra sa pridáva aj ďalší horský bušič Peter. Jej manžel. Večer preháňame, zveličujeme a chválime sa. Popri nás zdolávalo Súľov ešte ďalších 7 peších skupín.

Druhá skupina zdolala s radosťou náučný chodník Súľovské skaly. Cestou míňali niekoľko ďalších 7 kopcových skupín. Nataša s Lejdy si špeciálne vychutnali prechody cez rebríky. Boli aj slzy a slová odporu a vzdoru. „Nie. ďalej nejdem. Toto je nezodpovedné.“ Že vraj padli aj horšie nadávky, ale pritom som nebol. Večer spolu chválime miestnu 18-tku. Nie čašníčku, ale čierne pivo. Bez ionťáka do postele ani náhodou. Nazajtra plánujeme len krátky prechod z Čičman na Fačkovské sedlo a možno do vylámeme na Reváň.

Čičmany – Fačkovské sedlo – Kľak

Z pôvodnej zostavy sme zostali len traja. Zvyšok sa vyváža do Fačkovského sedla a volia peší výstup cez Reváň priamo na Kľak. A nám Čičmany od prvej minúty dávajú najavo, že týchto 12 km bude pekelne zaslúžených. Vyrážame po Štefánikovej magistrále a už po 5 minútach sme v 22% stúpaní. Šutre, rigoly, lámačka. Dostávame sa pod Čičmanské zjazdovky. S úľavou prijímame, že Tamara dostala defekt. Dvojročné mlieko v bezdušákoch nezabralo. Fajn. Každá minúta oddychu dobrá. 🙂 Potom to ide ráz na ráz. Hore 200, dole 200, hore 300, dole 200, lesný trail, po ktorom išla noha človeka naposledy pred vojnou. Skaly, konáre, prudké zátačky, nepriechodný terén. To už väčšinu trasy tlačíme. Tuto zacvakávať je čistá samovražda. „Krásna lúčka. Ale kde je značka?“ Míňame okoloidúceho pocestného. Je nabalený ako tatranský nosič. Ide pešo z Dukly až na Devín. Musí to byť pevná nátura. „To chcete ísť cez Fačkov?“ Keď nás zbadá s bicyklami, uchechtne sa. „Jasné. Niet cesty späť“, odpovedáme. Iba pokrúti hlavou. Do 30 minút máme pochopiť prečo. Bežne sa robia cesty po vrstevnici, ale táto nie.

Keď mi GPS zahlási sklon 47,5 stupňa začínam típka chápať. To už netlačíme. To sa vlastne plazíme do kopca a pred sebou posúvame bicykle. Krok dopredu, dva podšmyknuté naspäť. Predtým, než sa vyškrabeme na Homôlku príde chvíľa predstaviť výraz: „Dať papuliaka“. To keď pribrzdíte a hlavou preletíte cez kormán na držku s nohami v tretrách a bicykel saltom preletí cez vás. Bedřichovi sa to práve podarilo. Bývalý gymnasta. Padať, … to vie. Sme hore. Nad Fačkovskými zjazdovkami. Tá malá bodka dole je spodná stanica vlekov. „Toto máme zísť? Ako? Na rogale?“ Riziko ďalších papulákov rastie. „Preboha, to nezastavím.“ Kŕčovito zvieram brzdy. Kolesá stoja, ale bicykel sa šmýka dole svahom ďalej. Parádny zjazd. Začínam pluhovať. Trávu strieda šotolina. „Tu keď sa zrýpem, to bude sakra na dlho.“ Šmykom klesám, helma sa natriasa, okuliare mi spadli a ja vidím smrť. Nie, nemodlím sa. Vycvakávam jednu nohu a snažím sa dobrzdiť tretrou. Terén sa vyrovnáva. Klesanie už je pod 35%. To sa dá. Zastavujem a predýchavam. Ďalších sto metrov padáku sa radšej šmýkam povedľa bicykla. Horák, to nie je len ťahať. To je aj technika a stabilita. A adrenalín. Tiež lišaje a kľúčne kosti. Rešpekt. Nasadám o 100 metrov nižšie a frajersky dochádzame k salašu pod Kľakom. Aj to je špecifikum zážitkových horáckych cyklotúr. 3 hodiny, 12, 3 km a vyše 1000 metrov prevýšenia. Na cesťáku by som dal za ten čas pomaly kilečko. Tu je trek, (Čicmany – Fačkov) ale ani ten nie je presný. Elektronika v mnohých miestach zlyhala. Našťastie, my sme celí. Peter ešte v bufete zavalí, že dajme aj Reváň. Svorne s vďakou odmietame. Pešia skupina prichádza z Kľaku o hodinku neskôr.

Manín

Podvečer nám nedalo. Dali sme si ešte dúšok Manína. Ale to je „story“ na inokedy.

Počasie skvelé. Rajec úžasný. Zážitky bohovské. Kečka celá. Už po prvom pive sa tešíme, kam nabudúce. Bude to Muráň, Malinô Brdo, alebo Roháče?

One Response to "Čičmany Rajec 2017 MTB výjazd 7 kopcov, 3 jazerá"

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


7 kopcov, 3 jazerá 2017

Výzva 7 kopcov, 3 jazerá Vás každoročne zavedie na 10 krásnych kútov Slovenska. Minulý rok sa do zdolávania cieľov zapojilo vyše 700 turistov a cykloturistov. Chceme však viac. Chceme vybudovať tradíciu.

Podporte dobrú myšlienku a aktívne sa zapojte aj tento rok. Extra vítaní sú športovci, turistické skupiny, začiatočníci i rodiny s deťmi. Žiadne preteky iba radosť z pohybu, prírody a nových zážitkov. Podporme sa navzájom. Neseďme na gauči. Netelkujme. Objavme radšej prírodu a aktívny pohyb cez outdoor, turistiku a cyklo turistiku. Slovensko môže byť krásna krajina. Tvoríme si ju sami. Skúste s nami zdolať druhý ročník. Vedieť viac.

Objavte Slovensko vlakom: ZSSK Kaštieľ Čičmany hotel Podhradie Hotel Encián outdoorkemp