Jarné cyklokilometre Baška Voda

by

Ako každoročne, jarné klilometre sme rozbehli spolu so Sporttourom. Tentokrát znovu na kultovej Baške vode. Akcia, ktorú v prvých ročníkoch navštevovalo niekoľko desiatok cyklistov sa rozrástla do megagalaktických rozmerov a tento rok privítala vyše 300 cyklobušičov. Nemohli sme chýbať ani my z Kardionápravníka. Stretlo sa nás tam 8. Martin, Bedřich, dvaja Peťovia, Janko, Tomy, Miro a Michal. Rovinu v Baške hľadajte iba na terase na kávičke. Inak kopce a samé kopce. Makarska riviéra so Svatým Jure (1793 mnm) v pohorí Biokovo je impozantná nielen výšľapmi ale aj foto scenériami.

Prvý deň vstupujú všetci účastníci do jázd ako Bušiči. Bušič, to je človek, ktorý zacvakne pedál a pokiaľ nedá aspoň 100 do diaľky, 1000 do výšky a necíti tep až za ušami, z bicykla nezostúpi. Skúsenejší účastníci už vedia, že na druhý, tretí deň vzniká nová skupina tzv. „kávopiči“. Na bicykel nasadnú, aj veľa nastúpajú, ale pochopia, že v tých kopcoch nemusia dočista zomrieť. Môžu občas aj zastaviť a užiť si krásne panorámy, pifko alebo kávičku na Omiši. Nebudem rozvádzať,, že skupina kávopičov sa deň za dňom rozrastá na úkor bušičov. Po týždni každodennej bajkovačky vytrímu už len skalní. 🙂

Každoročným kultovým výstupom je Svatý Jure. A hoci jeho výška nemôže konkurovať alpským temer tritisíckam, vie preveriť. Stúpate totiž z nuly. Od mora. A Svatý Jure je na začiatku apríla fakt divoký a nehostinný. Žiadni turisti, žiadne bufety, iba šliapať a šliapať a … alebo to vzdať. Ak je dole 22 st. C. , hore je bežne nula a guľuješ sa. Fakt zverina. 

Skvelo tiež preveria okruhy okolo Biokova (Kozica, Vrgorac, Ploče) ale tiež výstup na bosnianske Buško jezero. Top miestom cyklokempu je kaňon Cetina. Skúšali sme všetko. Nech robíte, čo robíte, pod tisíc výškových nepôjdete. Cetinský kaňon je povestný aj raftami a stúpaniami, ktoré preveria nielen váš bicykel, ale i morálku. Sklony nad 17-20 % nie sú ničím výnimočným. A potom si už len dokazujete a lámete. Dám aj toto? A tak skúsite Veliko Brdo, výstup na Blate, alebo Krížnu cestu v Kreševom poli. Mimoriadne kultivované stúpania. Tohtoročný highlight bol výstup nad Brelu s koncovým stúpaním vyše 18%. Zvyčajne tie segmenty dáte (veď bola by hanba), ale tak sa zamliečnite, že si odpálite nohy na ďalší deň. Ale stojí to za to? Stojí. Veru stojí. 🙂

Tohtoročným prekvapením bola hojnosť horákov. A tak jeden deň, keď ma Riško Chrappa vyprovokoval výbehom na Svatého Ilje, (nastúpaný kilometer na 3 km trase) som dostal absťák po teniskách aj ja. Rozhodol som sa trochu večer pobehať (ak sa to dá nazvať behom) po terénnych trailoch do sedla Svatého Ilje cez dedinku Bast. Objavil som pri tom desiatky kilometrov nádherných cyklotrailov cez olivové háje, borovicové lesy a dedinky pod Biokovom. Uvedomil som si nevyužitý potenciál Bašky Vody. Baška nie je len cestarina. Baška je na jar taktiež skvelá MTB príprava a výkonnostná turistika zasadená v nádhernom prostredí Biokova, pripomínajúca minuloročné portugalské traily. Nebudem tu spomínať ako som hrdinsky skončil. Kolená a predné stehná po zostupe totálne na šrot. Holt, daň hrdinstvu.

Spomínať už povestnú kvalitu hotela, stravy a wellnesu nebudem. Kto bol, ten vie. Budúci rok nová výzva. Baška 2018. MTB a tenisky to istia.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *