Po hrebeni Považského Inovca

by

4 čriedy srniek, 3 spadnuté stromy, 2 zlé odbočenia, 2 lesácke prilepšenia, 2 významné ponaučenia, 1 črieda kobyliek, 1 šťastný cyklista a žiaden medveď. Aj tak by sa dal zhrnúť dnešný cyklotrek z Nitrianskej Blatnice, okolo Marhátu po hrebeni, až na sedlo Havran.

Dva dni som sedel na cesťáku a skutočne fučalo. I preto padla dnešná voľba na horák. Jedno kam, iba vlez do lesa, aby ťa neodfúklo.

10:55 Nitrianska Blatnica

Parkujem pod lesom „na mestského turistáša“. Je to najbližšie. Horák nepatrí na cesty. Okolie Marhátu mám rád, ale nemôžem povedať, že by som lesné cestičky dôverne poznal. Netuším ani, čo mi dnešný trek za prekvapenia pripraví a koľko mi toho prevody a schopnosti dovolia. Prekvapenia, to ja rád. Jurka už mám zjazdeného, odbočujem preto už pod lesom po červenej k Radošine. Nemám na dnes veľké plány. Trochu sa poflákať, zlepšiť techniku a nabrať nejaký ten endorfín, aby ma nejaglo z našich politikov.

11:05 Zase mesačná krajina

Moje maniodepresívne stavy dokážu okrem politikov vyvolať aj lesníci. Opäť cyklotrasa totálne roz..baná ťažkými mechanizmami. Miznú najmä kvalitné a zdravé stromy. Novodobý Klondike. Ostáva len spúšť, rozryté chodníky a choré, nepredajné drevo. Prosperita po lesnícky. Spoznáš ich nielen podľa zvuku píly a ťažkotonážneho traktora, ale i podľa priparkovanej novej elegantnej štvorkolky. Frčia metalízované pickupy s listovými perami. Čo by si aj čakal v lesoch plných dubov, bukov a kvalitných drevín? Márne hľadám značku cyklotrasy. Strom už pošiel. Inštinkt ma posiela do kopca. Ako obyčajne, opäť nesprávne. Po chvíli stúpania stretávam prvú čriedu srniek. Desiatky zdravých a silných jedincov. Zjavne sa im darí. Môj nový Garmin beznádejne prepočítava cestu, spolieham sa na vlastý inštinkt. Radšej to nerobte. Kopírujem zvážnice a márne sa pokúšam šľapať do pedálov. Rozmočená zem, krížom popadané pne, vetvy, občas nejaká skala, ktorá mi pripomenie, že treba napísať článok o ochrane kolien a chrbtice pri MTB. Zatiaľ nepadám.

inovec2  inovec3

11:55 Gajda alebo Krahulčie vrchy?

Som hore. Na križovatke. Vyhrá Marhát alebo pivo? Vnútorne sa uisťujem, že potrebujem dotiahnuť techniku jazdy, navyše smer na Havran nepoznám. Volím desinku na Havrane. 9 kiláčikov nádhernej cyklotrasy po hrebeni, ktorá ťa preverí. 27,5 alebo 29 palcov? 1 x 11 alebo 2 x 10? Stále hore, dole, ale viacmenej po vrstevnici. Užívam si to. Hrebeňovky majú výhodu. Sú skoro bezzásahové pásmo. Komu by sa chcelo plieniť prírodu tak vysoko. Panorámy sú úžasné. Vidieť doďaleka, ale stíham tak akurát očkom pozrieť na GPS. Fakt sa nechcem zrúbať. V protismere prebieha zatúlaný bežec. Tu je zjavne rýchlejší ako ja. Tie tretry sa stále horšie vycvakávajú. Niečo sa uvoľnilo a kufre sú asi príliš napevno. Nado mnou svah, podo mnou diera. Mykám nohou ako besný a noha stále zacvaknutá. Tento kopeček nedám. Nedám. Padám. Zosúvam sa radšej bezpečne na bok sám. Lepšie ako nekontrolovaný pád. Míňajú ma dve náctileté turistky: „Pomôžeme vám ujo?“ Niekedy mám chuť vraždiť. Aký som ja ujo? Odpovedám, že nie. Iba si tak ležím a oddychujem. Mám priznať, že som zakliesnený v ráme a nohy nie a nie vycvaknúť? Počkám kým prejdú a tvárim sa, že takto to chcem, že som spokojný. Don’t worry, be happy. Pokračujem až keď sa stratia  dohľadu. Ach to ego. Míňam Zlatý vrch, približujem sa k Svinskému vrchu. Havran je už nadohľad. Zrazu rojnica kobyliek.

inovec1

12:40 Kobylky na Svinskom vrchu

To čo je to tu? Piešťanská promenáda? Jasné. Chránené snežienky a medvedí cesnak. Každý zbiera iba cesnak. Každý má však dve tašky. Na čo je tá druhá, netuším. Nájazd je mohutný. Keď fotím scenériu, každý sa radšej otáča. Asi nemajú radi instagram, nechcú byť fotení. Konečne Havran. Vyťahujem moje jediné euro a dávam zaslúženého Kelta.

ponitrie

13:00 Na Čertovu pec a Radošinu

Schladzuje sa a ja mám čas. Na Čertovu pec sa dá ísť z Havrana rôznym spôsobmi. Za 10 minút po asfalte aj za hodinu po teréne. Volím svojráz. Po 2 hodinách môjho povestného orientačného inštinktu som znovu kilometer od Gajdy. Malo to ísť iba z kopca a ja už nastúpavam tretí. Srnky, mesačná krajina, znova srnky a znova roz..baná trasa. Kde sú tie časy, keď sa ľudia o lesy starali. Nefučí, slnko svieti a je mi fajn. Jaskyňu Čertovu pec míňam až okolo tretej. Z bývalého kempu spravili ohradený pasienok pre zaručenú divinu. Nezastavujem. Po asfalte do Radošiny a odtiaľ cyklotrasou na Jurka. Odbočku z hlavnej nájdeš ľahko, v dedine však znova blúdim. Cyklotrasa zle značená a navigácia ma urputne posiela znovu a znovu na hlavnú. Asi starnem. Alebo hypoglykemický šok? Nakoniec to vzdám, a po hlavnej z posledných síl dorážam do východiskového bodu pod Jurkom. Mám dosť. Tanier repovej polievky pred takýmto trekom určite nestačí. Meraný segment Kostol – Trojička zapisujem na krásnom (poslednom) deviatom mieste. Veď počkajte keď sa najem. Potrebujem sa najesť. Už o hodinu chlípem fazuľovicu s chlebom. Pridám feferónky. Po sprche, krátkom strečingu a s plným bruchom gaučujem pred telkou. Pravica zrejme v prdeli. Zase nás predali. Konečne doma.

Čo by ste mali robiť aby sme dokázali pri športe splynúť v jedno telo, alebo ako sa správať na cyklotrase ...
Čítať Viac
Ako si dopriať viac radosti
Sneh ako menžester, počko skoro ideálne, sneží. Márne predstieram lyžiarsku techniku. Okrem tej so záchodovým posedom žiadnu nemám. Všetci ma ...
Čítať Viac
Ideálne je vyhrať. Super je dôjsť do cieľa, je fajn nebyť posledný a keď už nedôjdete, mali by ste mať ...
Čítať Viac
Košík, pohodlné riaditká a obyčajné pedále. Môj Bianchi milujem. ale mestský bicykel má pred cesťákom v európskych veľkomestách vždy navrch ...
Čítať Viac
Bajkom okolo Sitna, v noci na Sitno a druhý deň Javorina. To bolo v pláne. Počasie a neprajné živly však ...
Čítať Viac
Náš pôvodný zámer bol čisto športový. Trochu pobicyklovať, pochodiť, pobehať, zrelaxovať. Kto mohol predpokladať, že Janko príde s prevratným nápadom ...
Čítať Viac
2 Responses to "Po hrebeni Považského Inovca"

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *