Terre Siciliane 2017 – 100 km po svojich 1

by

Terre Siciliane 2017 – 100 km po svojich. Po roku som sa opäť odhodlal rozbehať pred zimnou sezónou. Po minuloročnom FARO BEACHES – 100 km running trails som tentokrát zvolil týždennú Sicíliu. Povedali by ste slnko, olivy, mafia, kmotor, teplo, more, ale skutočným rozhodovacím kritériom bola cena letenky. A Ryanair, ako obyčajne, nesklamal. Ale najprv sa nalaďte. Kľudne si sadnite, pustite si zvuk a jednu z dvoch verzií video úvodu a možno pochopíte, prečo mám rád more, beh a samotu.

short verzia pre efektívnych lajkerov
long verzia pre hyperaktívnych milovníkov mora 🙂

Smer Palermo

Day 0: Priletel som podvečer. Dvaja típkovia ma vyzdvihli na letisku a odviezli ma zopár kilometrov opodiaľ. Medzizastávka v Green Motion (sicílskom rent a car) pre tú najlacnejšiu a najdobitejšiu Fiat Pandu na svete. Svoju mladosť už mala dávno za sebou. 97 000 km, šrámy všade a spodok už mal tiež to lepšie za sebou. Najbližších 7 dní som mal pochopiť prečo. Prvý podvečer som nebol ani behať, ani bicyklovať. Znovu som podcenil cesty vnútornou Sicíliou. Pred Palermom mi navigácia odporučila zísť z diaľnice a zobrať to skratkou cez hory za mojim prvým hostiteľom. Myslel som, že vie, čo robí. Nevedela. Bol som rád, že som dal 70 km vnútrozemím za 4 hodiny. Na aute. Do cieľa, dedinky Piana Degli Albanezi som prišiel ako zbitý pes a potme.

Piana Degli Albanezi

Antonio Terranova. Tak sa volá môj airbnb hostiteľ. Veľmi príjemný chlapík, ktorý je napoly albánec a napoly talian. Albánci tu v srdci hôr už pred stáročiami vytvorili vlastnú komunitu.

Ubytoval som sa. Vypočul klasické uvítacie kecy. Zjedol pizzu. Potom som osamel a otvoril dvere von. A bol som tam. V srdci Sicílie. V centre bez centra, v turisticky nádhernej lokalite bez turistov. Ak vám niekto povie, že Taormina je super, nevie o Sicílii vôbec nič. Chcete spoznať skutočnú Sicíliu? Zabudnite na pláže. Choďte do vnútrozemia. Wi fi tu nájdete ťažšie. Ako domáci povedal: „Tu nie si v Londýne.Tu si na Sicílii.“

Antonio Terranova. Trochu mu závidím a trochu ho aj ľutujem. Je ajťák a ako každý mladý človek uteká za prachmi a životom. Do centra, do Palerma. A neuvedomuje si že to, čo má pod nosom, čoho je majiteľom je skutočný zázrak. Závidím mu kde žije. Prvý večer v Piana Degli Albanesi má svoj Genius loci. Je neskutočné bývať v centre. Otvoríte dvere a za minútu si pod chrámom na námestí dávate s carabiniermi espresso. Toto je skutočný život.

A ráno? Mám plán.

Beaches of Palermo

Day 1: Capacci, Terrasini a Balestrate. Tri najkrajšie pláže na západ od Palerma. Nerátam San Vito da Capo. 20 km v teniskách, alebo na boso.

Dnešný deň bol v znamení mora a behu. Začal som na údajne jednej z najkrajších pláží Palerma Capaci beach. No je to hodne nadnesené. Proste pláž s jemným pieskom a priezračnou výbornou vodou a k tomu tak tona povaľujúcich sa odpadkov. Taliani sú proste bordelári. Dal som si cvične na boso 4 km po piesku a potom som neodolal a hodil som sa na hodinu do mora. Voda bola excelentná. Presun na ďalšie miesto, pláž Terrasini, kompletne prekvapil. Už len tým, že celá mestská pláž je vrytá v skale a má na dĺžku tak 300 m. Keby som v nej chcel nabehať zvyšných 12 km, asi by som sa cítil ako veverička v koliesku. Našťastie som včas pochopil, že popri skalách vedie nádherný trail a ten končí až vo Vito san Capo. Obul som tenisky a objavil úplne nový rozmer Sicílskeho pobrežia.

Neplánované odbočky vždy stoja za to. Inak by som prírodnú rezerváciu Torre di Capo Rama, ktorá ma úplne dostala, nikdy neobjavil. Keď som sa vrátil mal som dosť. Celkovo dnes pripisujem čosi cez 17 km v teréne a okamžite skáčem do mora. Čvachtám sa až do večera a nohy mi zato tlieskajú. Večer ešte objavím nejaké cestičky v horách, možno plán na zajtra, dám malé kilové Lasagne a hajde na kute. Zajtra ma čakajú hory. Corleone volá. Načim zregenerovať.  btw ja viem seriem vás, vy musíte makať a ja si tu bahním 

Monte Rosella, Ficuzza, Corleone

Day3: Dnešný deň nezačínal ľahko. Sicília má buď more a prd hory, alebo hory, vnútrozemie, atmosféru a žiadne more. Vyhrali hory. Kedže bývam priamo pod Monte Kumeta, rozhodol som sa urobiť trail cez Sv. Agatu okolo Monte Rossella. Vyzeralo to ako nevinný žart, ale po prvých 6 km som mal nastúpaných 400 výškových. Stretol som aj maníka idúceho z Agrigenta (75 km odtiaľto) do Corleone. To som ešte netušil, že práve cez Corleone región vedie Itinerarium Rosalia (niečo podobné, ako u nás Štefánikova magistrála, alebo v Španielsku Compostela) z Agrigenta, cez najkrajšie a najposvätnejšie miesta Sicílie, do Palerma. Celý trek má vyše 160 km. Btw, ak by sa chcel niekto po budúce roky pridať … ľahko ma vyprovokovať, veď načo to tu píšem.

Monte Rosella vyzerá podobne ako veľa Sicílskych hôr z tej menej naklonenej strany úplne nevinne. A tak až hore prídete na to, že hore nie je hore, ale hore je ešte o 100 výškových metrov vyššie, akurát to odspodu nevidieť. A keď prídete dole čaká vás priamo na konci skvelé vínne Agroturismo. Pokračujem na Ficuzza. Malá dedinka plná adrenalínu priamo pod Rocca Bussambra (1613 m.n.m.). Je tu niekoľko skvelých MTB trás, ferraty aj horolozecké trasy. 500 m vysoká, skoro kolmá skala. Dávam ďalší 10 km okruh popod skaly a objavujem nádherný kráľovský zámok Bourbonovcov zo 14 storočia. To chce espresso. Taliani to proste s kávou vedia. Za euríčko, to najlepšie presíčko.

Som už dosť dolámaný v nohách mám 19 km a pred sebou posledný cieľ Corleone. Dovážam sa tam autom a sľubujem si, že žiadne hecy, dám espresso, dve, tri fotky a pohoda naspäť. Zastavujem na každom kilometri. Sicílsky countryside proste môžem. Vchádzam na námestie k múzeu Mafie a vyťahujem foťák. Miestnym som akurát na smiech. Zaradil som sa do davu retro melancholických romantikov – turistov, hľadajúcich za každým starým domom Vita Corleoneho. Chápem, že treba vypadnúť. Torre rocca soprana alebo Saracénska brána. To mi fakt nemali robiť. Namiesto presíčka šplhám ako kamzík, ale ten výsledok (aj keď sa preklínam) stojí za to. Corleone ako na dlani. Stojím vedľa kríža, vyššie sa už nedá. Dnešná bilancia 25,4 km a niečo cez kilometer nastúpaný. Žiadne kúpanie, žiadny obed, jedna káva, nebol čas ale stálo to za to. A kam zajtra? Uvidíme. Nenechajte sa mojimi trekmi odradiť a pekne si to v práci užívajte. 🙂

Lido di Carabinieri a Monte Kumeta

Day 4: 53/100 Najprv výstup na Mt. Kumeta a potom pár kilometrov ležérne popri mori. Taký bol plán. Ale človek mieni a život mení. Prvý kilometer som na GPS vôbec nezaznamenal. Najprv som si zabudol telefón, potom navigáciu a potom kľúče. Celkom som sa vracal od auta naspäť do domu 3x. Starší vedia, o čom točím. Potom som zle odbočil a namiesto Mt. Kumeta ma čakali predmestia Palerma.

Ćo už. Kúpať sa a utekať na boso v mori budeme už ráno. Vybral som si podľa bedekra krásne pláže okolo Biancherie. Začal som Asprou. Neuvedomil som si, že je nedeľa. Hodinu a pol som zabil približovaním auta k pláži. A keď som tam konečne prišiel, zistil som, že sa jedná o sériu pidi-plážičiek zahádzaných ľudskými telami medzi niekoľko 100 m. vysokými skalnými bralami. Vybral som si Lido di Carabinieri. Dal som aspoň dva kilometríky po nádhernej skalnej cestičke k majáku a tri hodiny som strávil čvachtaním sa v mori. Zmiznúť z víkendového Palerma do lona hôr a vnútrozemia.

Monte Kumeta som zmlsol ako malinu. Dole slnko, hore mraky, vietor, dážď a ovčie hovná – božie dopustenie. Úplne hore je salaš a parkovisko. Na chvíľu som v mrakoch že ani na meter nevidno. Ale každá minúta stojí za to. Zajtra sa presúvam, rozhodol som sa preto večer ukončiť kultovo, behom okolo jazera Lago Piana degli Albanezi. Teda aspoň toho torza, čo po tohtoročných suchách z jazera ostalo. Pripisujem hodnotných 2+7+9 teda 18 km s krásnymi 500 metrami prevýšenia. S pocitom, že budúci rok sa sem vrátim. Ale to hovorím o každom mieste a každý rok.

Zajtra ma čaká presun vnútrozemím cez San Cipirello, Roccamena, Poggioreale, Salaparutu až k Mazara dell Vallo, všetko miesta kam sa bežný turista nedostane a z ktorých história a duch Sicílie len dýcha. Mimochodom, ak vám navigácia odporučí najkratšiu trasu a povie, že priemerka vnútrozemím je iba 60 km/h neverte. Priemerka bude určite atakovať maximálne 20 km/h, trošku viac ako rýchlosť bicykla. Ak môžte vylezte okamžite na autostrádu a vyhnite sa horským mestám.

Po Palerme a Sicílskych horách vo vnútrozemí sa presúvam na slnečné južné pláže.

O tom všetkom v časti 2: Do 2. časti

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *