Wings for Life World Run 2017

by

Rozhovor s Petrom Schmiedlom, zakladateľom najväčšieho slovenského tímu o behu pre ľudí, ktorí nemôžu.

Peťo Schmiedl je hobby športovec, nadšenec behu, aktívny účastník Wings for Life World Run 2017. Je tiež zakladateľom najväčšieho slovenského teamu a 6. najväčšieho teamu na svete s názvom „ACTIVE LIFE & FRIENDS run for FILIPKO“ sme sa rozprávali o tom, čo charitatívny beh Wings for Life World Run preňho znamená.

Čo je vlastne Wings for life World Run ?

Je to charitatívny projekt nadácie Wings for life, ktorý už štvrtým rokom oslovuje tisíce ľudí, tento rok viac ako 155.000 účastníkov, v 58 krajinách, 111 lokalitách. Základnou myšlienkou je, že 100 % štartovného ide na výskum ochorenia miechy. Proste všetci na svete sa spoja a bežia pre tých, čo bežať nemôžu …

V čom je Wings for life World Run iný, ako ostatné preteky?

Wings for life je vlastne jediný závod pri ktorom ťa dobehne cieľ :-). Na celom svete sa štartuje v jeden moment a 30 min po štartovom odpočítaní štartuje „catcher car“, ktorý ide rýchosťou 20 km za h. Kde ťa „catcher car“ dobehne, tam pre Teba závod končí a autobusom sa presúvaš na štart, kde dostávaš medailu, občerstvenie a môžeš si v super atmosfére užiť ocenenie víťazov a medzi tým sledovať priebeh preteku formou live vysielania z celého sveta.

Odkedy sa pretek beží?  

Tento ročník je už 4. ročník Wings for life world runu a zatiaľ každoročne má Bratislava tú česť podieľať sa …

Tento rok sa Ti podarilo postaviť 6. najväčší team na svete. Bežali ste pre Filipka. Ako to celé bolo ?

Na začiatku tu bola myšlienka skúsiť rozšíriť globálnu misiu podujatia, aj do formy lokálnej pomoci na Slovensku, čo sa myslím podarilo nad očakávania všetkých zúčastnených, o čom hovorí aj Veľké ďakujem v neposlednom rade patrí Tomášovi GáloviActive Life bande, bez ktorých by to nešlo, ale aj ďalším blízkym priateľom ako Gabi Spišák a spol. z Dream Production, Maťo Lukáč a samozrejme DJ Mirko EKG, ktorý sám má za sebou ťažký životný príbeh, no napriek tomu štartoval a prekonal všetky mizivé predpovede ohľadom svojho zdravia a hlavne sám seba… A to všetko pre dobrú vec !!

Tento team bol zložený z nadšencov športu, „profi“ športovcov a „hobby“ športovcov, ktorých nadchla myšlienka bežať pre tých, ktorí bežať nemôžu… Okrem globálnej misie, tento team však po 1x na Slovensko priniesol aj lokálnu pomoc a to Filipkovi !! Filipko sa narodil 2.5.2014 a jeho telíčko sa nehýbe, ako by malo. Veľmi mu pomáha „hyperbarická komora“. Vyzbieranú hotovosť na pomoc Filipkovi a jeho rodine odovzdáme osobne po behu, formou transparentného účtu, kde je možné stále prispieť a pomôcť… Viac info nájdete na : projektactivelife.sk

Aký máš pocit keď ťa cather car dobieha?

Nooo… Tie pocity sú každým rokom iné … Vždy je to adrenalín, človek ešte skúsi zašprintovať a vytlačiť zo seba maximum, ale tento rok, keď som cítil, že ma dobieha, bolo to aj také vykúpenie… 🙂

Ako sa ti bežalo a pôjdeš aj na budúci rok?

Beh je zorganizovaný na výbornú, sú tu veľmi kvalitné občerstvovačky, zázemie, atmosféra a usmiati ľudia. Lepšie som sa cítil asi iba na Maratóne v Košiciach, kôli atmosfére na trati. Takže jednoznačne sa teším na Wings for life 2018…

Reštartnisa bolo pri tom.

Behu sa zúčastnilo aj viacero Reštarťákov Kardio – nápravníkárov. Aké mali z behu zážitky a pocity?

Miro Pokrievka, 23 km

Bežal som lebo iní nemohli a bola možnosť využiť bežať za odmenu za iných. Myšlienka behu je tiež veľmi silná motivácia, aj keď takýmto mega charitatívnym akciám moc neverím, Beh ako taký bol veľmi zaujímavý zážitok, hlavne na psychiku , bežať a nevedieť vlastne koľko, kde bude koniec??? No osobne ma to dosť zaťažovalo pri behu, kým som sa nastavil proste 21 km a tam je ciel, pravdu povediac až po tomto cieli som si beh naozaj užíval, už išlo len kedy ma dobehne a tie ďalšie 2 km boli neskutočne dlhé, ale zároveň najuvoľnenejšie z celého behu, také nasávanie celej atmosféry, čo to dá, max povzbudzovanie medzi bežcami , veľmi silný emocionálny zážitok, ale naozaj posledné 2 km, keď už boli vidieť autá a vedel som že sa blíži koniec, že toto je koniec 🙂.

Peťo Nemrava, 23,8 km

Tento rok som bežal moj druhý WFL, moj cieľ bol odbehnúť 25 km, ale dal som 23,8 km. Pocity sú úžasné, fantastická atmosféra je pri behu, bežíš s vozíčkarmi, bežíš vlastne pre tých, čo bežať nemôžu. Je to forma dobročinnosti. Tento rok som bežal pre Rebeku, ktorá potrebuje nový vozík (ready2run). A určite tento beh odporúčam každému. A aspoň prispeješ na výskum poranenia miechy. Pretek je zaujímavý tým, že sám si určuješ cieľ, ktorý odbehneš. Samozrejme, výborná organizácia a možnosť sa porovnať s ostatnými vo svete čo bežia tento pretek. Pocity sú nenahraditeľné.

Wandall Machalová, 19,1 km

Prečo som bežala? Pretože WFL je moja srdcovka, hlavne kvôli tomu, že to bol môj prvý beh, dalo by sa povedať, že súťažný, aj ked to nie je ta pravá podstata. Behať som začala minulý rok v marci a v máji som si ho odbehla a dostala svoju prvú účastnícku medailu. A preto ho mam teraz v plane odbehnúť každý rok. Jednak tak oslávim šťastne momenty spojené s behom a budem to brať ako bežecké výročie a taktiež aj oslava môjho tzv. druhého narodenia 😉.
 
A aké mám zážitky a pocity? Tento beh ma za sebou nádhernú myšlienku. Takže pocit je úžasný, lebo okrem toho, že sa človek snaží prekonať odbehnuté km z predošlého roku, pomôže hlavne tým, ktorí našu pomoc neskutočne potrebujú. V dnešnej dobe si už ľudia pomáhajú naozaj len výnimočne a všetky možné zbierky upadajú do zabudnutia s výčitkou, že kto sa na tom zase nabalí. Takže sa mi veľmi páči behať s myšlienkou, že bežím so 4000 bežcami, ktorí majú krásne srdiečko a nie len u nás, ale celosvetovo naraz v 25 krajinách. Toto vyhráva nad všetkým. A organizácia tohto behu je neskutočná, rovnako ako aj atmosféra.

Erik Hubner, 45,1 km

Nikdy som nebežal asfaltový rovinatý maratón a nemal som ani také ambície. Tento projekt ma však oslovil najmä myšlienkou a tým, ze všetky peniaze doň vložené idú na naozaj dobrú vec. Tak som si povedal že prečo nie. Nakoniec to dopadlo tak, že som bol až prekvapený super atmosférou a perfektnou profesionálnou organizáciou. Tie občerstvovačky každých 2,5 km bola sila. Dokonca ma až zdržiavali, no ale nezastav sa, keď už sú tam 🙂. Takže mi ani tá rovina a kilometre asfaltu neprišli až také fádne. K samotnému behu môžem povedať, že som si stanovil cieĺ odbehnúť aspoň maratón, aby to malo aspoň nejaký tréningový efekt a napriek pre mňa nie moc priaznivému počasiu (dusno a vietor do chrbta, čiže žiadne chladenie) sa mi cieľ podarilo naplniť, takže som spokojný. Nevyrovná sa to ale spokojnosti z toho, že som sa podielal na užitočnej veci. Na hromadných akciách sa moc nevyskytujem, ale pokiaľ zdravie a súťažný kalendár dovolia, určite sa ešte v budúcnosti na tomto podujatí zúčastním.

Katka Cviková, 10 km

Výkonnostne patrím síce medzi slabších a hlavne veľmi pomalých bežcov, ale ani to mi nebráni zúčastňovať sa pravidelne vybraných bežeckých pretekoch. Na každom jednom bežeckom preteku si totiž užívam nádhernú euforickú atmosféru. Fascinuje ma, ako sa dokáže spojiť toľké množstvo ľudí, ktorí sú zapálení pre jedno jedine – behanie. A aj takí ako ja, si na takýchto akciách nájdu svojich „parťákov“ (na konci posledného koridoru  ) A Wings for Life nielen, že pre mňa spĺňal všetky  kritéria na správny pretek, ale ešte aj čosi navyše. Skutočne elektrizujúca atmosféra, nedupaní bežci s cieľom dobehnúť čo najďalej a prenádherný cieľ –  bežať pre tých, ktorí behať nemôžu. A navyše nebežalo sa len na jednom mieste, ale po rôznych kútoch sveta v rovnakom čase. Skutočný obdiv patri autorovi tejto myšlienky a tým, ktorým sa podarilo ju aj zrealizovať. Wings for life som bežala tohto roku po prvýkrát, ale budúci rok by som si to chcela zopakovať. Ako som už napísala, fascinuje ma obrovská kopa ľudí zapálených pre behanie, ale v tomto prípade to bola aj obrovská skupina ľudí zapálených pre dobru vec. Bolo by smutne nezaradiť sa opäť medzi nich. Veľká pochvala určite patri aj organizátorom bratislavskej časti tohto preteku. Naozaj som nenašla nič, co by som im mohla vytknúť. Bežalo sa naozaj pohodovo, pekná trasa a ešte aj to počasie sa im podarilo vybaviť. Fakt skvele.

Andrea Slezáková, 6 km

Moje pocity z WFL? Absolvovala som už tretí ročník, prvý 2015 len sa kamošom, že skúsime, čo to dá, však prispejeme na dobrú vec a uvidíme kopec ľudí. Po dobehnutí skoro 11 km boli všetci ostatní bežci,  nebežci z môjho okolia nadšení, že aká skvelá akcia, na budúci rok nás ber tiež. Tak už vo väčšom počte sme sa prihlásili na ročník 2016. To už sa chcela zúčastniť aj moja mama (64 r.), úplná nebežkyňa, že kvôli tej atmosfére a charite. Tak som s ňou svorne zabehla 5 km. A tento rok 2017 už nás bolo zase o čosi viac a zase výborná atmoška. A myslím, že na ďalší ročník zase ktosi pribudne do našeho družstva Beachboys&girls. Veď akcia, kde sa pomáha a zároveň zabáva, je najlepšia na svete.

Denisa Habdáková, 16,2 km virtuálne s appkou

Získala som voucher na tento beh od Restartnisa.sk v rámci výzvy „Zimný kardionápravník“ ako výhru… Chvíľu som sa pohrávala s myšlienkou, že ho niekomu darujem, ale po preskúmaní stránky Wings For Life som sa rozhodla, že chcem túto výbornú myšlienku podporiť osobne. Nakoniec som sa rozhodla pre beh s aplikáciou, takže som si atmosféru naživo neužila, ale napriek tomu som mala iné pocity, ako keď si vybehnem v bežný deň. V podvedomí mi fičali myšlienky na to, že práve v tej istej chvíli bežia tisíce ďalších s tým istým cieľom. Takže po celý čas som bežala sama, nestretla som ani „nohu“, ale sama som nebola 🙂 A po celý čas som kontrolovala aplikáciu – som s ňou veľmi spokojná a tiež sa mi páči nápad, že existuje aj takýto spôsob odbehnutia. Budúci rok by som si to chcela vyskúšať naživo a tiež rada podporím tých, ktorí behať nemôžu.

Tomáš Skala, 28,3 km

ten najväčší zážitok je bežať pre tých, čo nemôžu a bežať cez mesto a užívať si tú celú atmosféru, či už je to skandovanie divákov alebo hudobné skupinky. Tento rok som som si dal na WFL cieľ odbehnúť 35 km (tempo 4:40). Už asi 1 hod pred štartom som pociťoval pozitívnu energiu, avšak som bol až natoľko motivovaný že prečo neskúsiť tempo 4:30 a na 10 km som sa rozhodol ze zrýchlim na 4:20. TOTO BOLA CHYBA, telo to zvládalo ale žalúdok sa zasekol a už na 20km som pociťoval, že niečo nie je v poriadku bol to prvý impulz. A od 23km to už islo len tak, tak a od 25 km to už bolo len trápenie, (žalúdok prestal tráviť a telo vodu potrebovalo) veľmi som dúfal, že sa dostanem aspoň na 30 km, ale telo toho malo dosť, tak ma auto zastavilo na 28,3km, NEBOL TO MOJ DEN ! a do toho nevyšlo počasie. O rok to snáď bude lepšie a všetko vyjde. 🙂

Zuzka Behúlová, 5 km

Jedenkrát do roka vyberiem z krabice bežecké tenisky a to prvù májovù nedeľu počas WFL. Prečo? Mám kamarátov na vozíčku, ktorých obdivujem za to,ako zvládajú život na dvoch kolesách. Všetci traja sú vysokoškoláci, Jarko aj šoféruje svoje auto, potápa sa a žije naplno.Tak som si pred tromi rokmi povedala, že aj ja niečo skúsim pre nich. Prvý rok si to odnieslo moje koleno, vlani som si obe poistila tejpami a tohto roku len malá svalovica. A aké mám zážitky a pocity? Tie najúžasnejšie! Pri mojej párkilometrovej beźochôdzi/t.r. 4,66km/ ma podporujú bežci a aj niektorí diváci. Napr. jedna slečna si prečítala moje meno na čísle a kricala: „Zuzka, do toho!“ No nepobehni pár metrov. Pri preberani medaily som dojatá a poviem si, že ak budem vládať, o rok idem zas.
P.S. Tento rok sa ku mne pridala kamoška a po zhliadnutí fotiek z tejto úžasnej akcie chcú ísť s nami budúci rok aj ďalšie.

tešíme sa na ďalší ročník

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *