Ak chcete zažiť na Cypre aj niečo iné ako lehátkovanie na pláži, vyrazte do hôr a vnútrozemia.

Cesta do vnútra

Ktorákoľvek odbočka hlbšie do ostrova vám otvorí čaro cyperskej autenticity. Idete po cestách, kde kilometre nestretnete auto. Ospalý vidiek. Naprostý kľud. Nikto sa neponáhľa, nikto okolo vás neskáče, nikto sa vám nevnucuje, nikto vás neobťahuje o peniaze. Zastavujem v ospalej dedinke niekde v podhorí. Za hubičku ponúkajú čerstvú šťavu z pomarančov. Je tak lacná, že pijem na ostrove zväčša iba ju. Chvíľu mi trvá tete vysvetliť, čo presne chcem. „Aha. Pomaranče.“ Pochopí nakoniec, odíde pomalým krokom do záhrady a natrhá zo stromu zo 4 čerstvé. Strčí ich do odšťavovača, Podá mi pohár a lúska si svoje fazuľky ďalej. Viac si ma nevšíma. Som tu úplne sám. Dnes už možno nikoho iného nečaká. Iba keď jej podám euro, neurčito sa usmeje. Lúska ďalej.

Ak sa chcete na Cypre naozaj dobre najesť vypadnite z turistických zón. Objavte krčmičku ako je táto, zásadne sa vyhýbajte tým, ktoré vám odporúčajú v hoteloch, ale hlavne …. Nikdy si nepýtajte jedálny lístok. Spýtajte sa, čo majú navarené. Zvyčajne vám ponúknu iba jedno jedlo. To najlepšie aké ste kedy na Cypre jedli. To preto, že to nevaria pre nejakého blbého rozmaznaného turistu ale pre seba. Neoklamané, zo skutočne čerstvých domácich surovín.

Troodos

Najvyššie pohorie Cypru atakujúce 2000 m.n.m. Cestou tam staručká Ford Fiesta niekoľko krát zaškrípe zubami. Je viacej ciest ako sa vyštverať až na vrchol. Platí zásada: Čím kratšie tým strmšie. Serpentíny sa zahusťujú. Agios, Pano Platres, Kato Platres,… Zábava s navigáciou. V tej ich Cypruštine (tak je možné nazvať ich grécko-negrécky jazyk) väčšinu smerových tabúľ neprečítaš. Máš však svoju logiku. Furt len hore a hore. Tam kam dnes ideme sa už vyššie ísť nedá.

Tesne pod Troodosom sa premávka opäť zahusťuje. Pribúdajú penzióny, hotely, reštaurácie. Ísť do toho kopca v serpentínach 20km/h je veľkorysý luxus. Najmä keď sa jazdí naopak a idete za autom v ktorom ďalší turista stále stále niečo obdivuje a stále na čosi mimo cesty čučí. Nakoniec sme hore.

Atalanti a Artemis trails

2 turistické chodníky na streche Cypru. Lemované koreňmi a pňami prastarých sukovitých cyprusov (Troodos Juniper) a čiernymi píniami. Nájdete tu 800 rokov staré kusy. Hiking ako sa patrí. Z chodníkov sa ukazujú nádherné panorámy smerom na Limasoll, Paphos aj Nicosia district. Kdesi v strede môžete nájsť staré štôlne- pozostatky starých baní na chróm. Traily a skalné chodníky Troodosu vám umožnia chodiť v dvetisíc metrovej výške po pozostatkoch dna mora a zemskom plášti starom 92 miliónov rokov. Tento terén sa pôvodne formoval 60 km pod prehistorickým „Tethys“ morom. Kedysi sa tiahlo od dnešného Mexického zálivu cez Španielsko, Taliansko až k dnešným Himalájam a Malajskému poloostrovu. Vidieť toto vrásnenie, takýto luxus môžete zažiť len na pár miestach zemegule.

Je tu kosa. Fakt kosa. Zakiaľ sa dole kúpe, tu hore sa už lyžuje. Keď sa sem človek vyštverá mimo sezóny, Troodos sa mu odmení. Človek nevstúpi iba na najvyššie miesto ostrova ale tiež do seba. Cestou stretávam skupinu bajkerov (požičovňa MTB funguje aj tu) Starší páni, ktorí podľahli čaru „rent a bike“. Stretnem ich aj po 5 hodinách na konci trailu. 90% cesty tlačili. Zjavne neodhadli svoje skúsenosti a kondíciu. Rád im uvoľňujem cestu. „Nech vypadnú. Chcem byť sám.“

Toto sú vzácne chvíľky. Nielen preto, že ma nik neotravuje, ale ten starý les naokolo akosi otvára moje vnútro. Myšlienky vyskakujú jedna za druhou. Necháš ich plávať alebo sa ich dotkneš. Hlava sa postupne vyčisťuje. Ak si chceš sadnúť, sadneš si. Necháš sa hýčkať výhľadmi. Nikam sa neponáhľaš. Ego je v úzadí. Všetky problémy sú na svetelné roky za tebou. Áno pre túto chvíľu má význam žiť.

Z myšlienok ma vyruší rodinka so škriekajúcim dieťaťom. Deti sú na trailoch zväčša rovnaké. Nechce a nechce. On ďalej nepôjde. Straším ho, že staré vyschnuté cyprusy majú preto vyschnuté konáre, lebo na ne vešajú upišťané deti. Neisto sa pozrie na tatka, ten sa zaškerí a viac mi nevenujú ani pohľad. Ale funguje to. Je ticho. Radšej si sadnem a počkám, nech mám odstup. Zase bude kľud.

V celom lese je prísny zákaz rozkladania ohňa. Chodník je prístupný od marca do novembra. Kratší Atalanti trail má dĺžku 14 km a chodník atakuje výšku 2000 m.n.m. Vinie sa zväčša po vrstevnici vo výške 1820 – 1720 m. Zvládnuť sa dá na horskom bicykli aj pešo. V oboch prípadoch si vyčleňte na trail min. 5 hodín. Štartuje sa z Troodos square. Ak idete v lete využite bezplatné parkovisko pod námestím. Ušetríte pol hodiny nervov s parkovaním.

Paphos Forrest

Ďalší deň odbočujem na Stavros tis Psokas a vydávam sa do srdca Paphos Forrest. Cez Cedar Walley na Kampos a Kykkos Monastery. Cez celý Cyprus sa tiahne nosná turistická trasa E4. Celá route má 254 km a prechádza cez najkrajšie územia netureckej časti ostrova. Začína v Paphose, pokračuje cez nádherné traily Smigies, Adonis a Aphrodite na poloostrove Akamas a pokračuje cez Paphos Forrest, Troodos až do Larnaky.

V Stavrose začína jedna z najkrajších etáp na Kykkos Monastery. 26 km a 11 hodín. Tak znie odporúčanie a radím vám veriť mu. Jeden z najkrajších trailov môjho života. Výživný kopcový záhul. Ani meter roviny. Túto trasu s deťmi rozhodne nerobte a aj vám odporúčam zvážiť kondíciu a pripravenosť. Nastúpate niekoľko tisíc výškových metrov 🙂

V Stavrose je zvernica. Nádherné zrubové chatky. Bavím sa s horskou záchrannou službou a snívam o živote v týchto horách. Smejú sa. Veľmi rýchlo by ma to prešlo. Zima je tu fakt intenzívna.

Cedar walley je jedno z najkrajších údolí Cypru. Špeciálne ak ho objavíte mimo sezóny a s najväčšou pravdepodobnosťou ste v údolí jediný žijúci človek. Výstup na Kykkos ani tak nie je o kondícii, ako o morálke a vôli. Množstvo kopcov (hore dole) je však na vašej strane. Ak by ste sa rozhodli nedajbože vrátiť, môže to byť horšie ako dôjsť do cieľa.

Je tu kosa. Fakt kosa. Dole sa kúpu a tu je okolo nuly.

Kykkos Monastery vás ohúri aj poteší zároveň. Ohúri tou dominantnosťou v horách na totálnom konci sveta. Poteší, že ste tu a vstup je podmienený zahalením sa do mníšskeho habitu. A ten je teplý. Ako župan mojej mamičky. Fakt teplý. Ak ste premrznutý, hladný, je vám kosa až sa klepete, radi si dáte na seba nie jeden ale aj dva. Čo hľadali mnísi takto vysoko v horách?

Pokoj

Nič sa nezmenilo, iba doba sa ešte viac zrýchlila. Ponúka nám všetko. Komfort, pohodlie, civilizáciu ale aj komerciu, zhon, informačný smog a chaos. Sme zahltení aktualitami a nemáme čas na seba. Všetci sa kamsi rútime a málokto z nás aj vie kam. Zabúdame na seba, na svoje hodnoty a priority. Iba stále rýchlejšie, stále viac, intenzívnejšie. Ale čo ak rúbeme zlý prales, vezieme sa na zlej vlne, nesledujeme vlastné ciele, nedajbože ideme iným smerom. Potom čím rýchlejšie a intenzívnejšie ideme, tým viac sa vzďaľujeme od toho, čo je podstatné a čo chceme.

Do svojho AirBnB baráku sa vraciam až neskoro v noci. Vyflusnutý od únavy ale šťastný. Tomu sa povie intenzívny deň. Ráno som si vyvesil na dvor vypraté merino tričko. Malo by byť suché. Aj bolo a tiež deravé. Makrovetranie. Domáceho psy ma majú po 4 dňoch tak radi, že neznesú ak ich nechám celé dni samé. Rozkúsali aspoň to, čo im po mne zasmrdelo. Bolo to drahé funkčné značkové tričko. Mali vkus.

Traily na Troodos a Paphos Forrest ma opäť presvedčili, že to najkrajšie a najautentickejšie nájdete vtedy, ak opustíte lehátka pri mori, komfort hotelov a oficiálne turistické atrakcie.

Ďalšie diely Paphos – Cyprus