Krížna v zime je viac než len tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Je to biela katedrála vetra, kde sa človek učí pokore bez kazateľa. Stačí vystúpiť nad pásmo lesa a pochopíš, že tu sa nevyjednáva – tu sa počúva. Zimná turistika na Krížnu (1574 m n. m.) je zážitok, ktorý sa vám vryje hlboko pod kožu.

Keď sa Krížna v zime zmení na kulisu z iného sveta

Ak si odmyslíš, že tu stále fučí, leto na Krížnej pôsobí mierumilovne – mäkké obliny, nekonečné lúky a pasúce sa ovce. V zime sa však všetko vyostrí. Vietor tu bičuje hrebeň tak vytrvalo, až máš pocit, že si tu v prenájme a on je právoplatný majiteľ.

Sneh tu nie je len pokrývka, je to sochár. Modeluje svahy do fantastických tvarov – gigantické záveje, zamrznuté vlny a snehové previsy. Keď sa krajina ponorí do inverzie, stojíš na ostrove svetla nad nekonečným morom oblakov. Pod nohami máš celú Veľkú Fatru a na horizonte siluety Nízkych Tatier, Západných Tatier a Chočských vrchov. Je to panoráma, ktorú si neodnesieš v mobile, ale niekde hlboko pod rebrami.

Vedeli ste, že? Cez vrchol Krížnej prechádza Cesta hrdinov SNP? Stretávajú sa tu tri červené značky, akoby sa hory dohodli na dôležitom zimnom kongrese.

Matka lavín: Prečo netreba zimnú Krížnu podceňovať

Krížnu prezývajú Matka lavín. A nie je to poetická nadsázka, ale krutá realita. Väčšina jej holých svahov je v zime silno lavinózna. Vietor presúva sneh a vytvára zradné dosky, ktoré pod nohami pôsobia nevinne. Stačí jeden chybný krok a príbeh sa môže skončiť skôr, než sa začne.

Tragédia z roku 1924, keď lavína z Krížnej zasypala osadu Rybô a vzala 18 životov nie je len historickou spomienkou. Je to tichý varovný tieň. Keď stojíš na hrebeni a vietor ti hučí v kapucni, uvedomíš si, že hory si pamätajú. Zimný výstup na Krížnu si vyžaduje nielen kondíciu, ale hlavne rešpekt k predpovediam HZS.

Zimný výstup na Krížnu: Trasy a výbava

Hoci výstup nie je technicky náročný (v zmysle lezenia), dĺžka trasy a nevyspytateľné počasie z neho robia kondične náročnú túru.

Najpopulárnejšie trasy:

• Z Tureckej: Klasický okruh cez Kráľovu studňu a späť. (cca 18,5 km / 1100 m prevýšenie).
• Zo Starých Hôr: Dlhá a poctivá trasa (cez 23 km / 1400 m prevýšenie). V zime sa tieto čísla pocitovo násobia – každý meter proti vetru sa ráta dvojnásobne.

Čo si zbaliť do batoha?

1. Vrstvené oblečenie: Kvalitný "hard-shell", ktorý neprefúkne.
2. Zimná výbava: Mačky alebo aspoň kvalitné nesmeky (hrebeň býva často vyfúkaný do ľadu), ideálne snežnice.
3. Bezpečnosť: Nabitý telefón s aplikáciou HZS a čelovka (zima v horách končí deň bez varovania).
4. Energia: Termoska s horúcim čajom a kalórie, ktoré nezamrznú.

Príspevok Krížna v zime: Biela katedrála Veľkej Fatry a matka lavín zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kráľova hoľa zimný turistický výstup - pre mňa pojem a po Kriváni a Ďumbieri aj určitý symbol Slovenska. Počas roka ju navštívim niekoľko krát. Či už pešo, na bicykli, alebo na bežkách. Čarovná je na jar a v lete, keď je posiata kvetenou, nádherná je na jeseň, keď hýri farbami, ale v zime je prekrásna, preto ju mám v tomto ročnom období najradšej. Zima čaruje, sneh sa blyští pod nohami, kosodrevina omrznutá ako v rozprávke a vietor si občas zašepká tajomstvo starých Tatier.

Pozri tiež Kráľova hoľa: turistické trasy a cyklotrasy, kompletný sprievodca

Cesta od Šumiaca

Vyrazili sme z obce Šumiac. Chodník sa tiahne hore lesom, prvé metre sú len jemný poprašok snehu, no čím vyššie stúpame, tým sa krajina mení – sneh sa prelieva do bielych pláten, stromy vyzerajú ako zo zimnej pohľadnice. Pod nohami škrípe sneh a každý nádych je mrazivý, čistý, taký, ktorý ti vyčistí hlavu.

V diaľke sa zjavuje biela Kráľova skala, magická, tichá, lákajúca zastaviť sa a len tak hľadieť. Chvíľu počúvaš vietor a potom si uvedomíš, že si súčasťou niečoho väčšieho, niečoho, čo zima na Kráľovej holi stvorila po tisíce rokov.

Vysielač ako z iného sveta

Pod vrcholom sa hmly miešajú s azúrovou oblohou. Začínajú sa valcovať zo Šumiaca. Vysielač sa vynára a zase mizne. Omrznuté kosodreviny, skaly a tajomné svetlo hmlou sa menia na niečo takmer nadrealistické. Každý krok hore je ako postupovať do obrazu, do krajiny, ktorá sa mení každú minútu. A práve to robí Kráľovu hoľu takou výnimočnou – náročnosť stúpa, no odmena je každý výhľad, každý záber do fotoaparátu.

Zimné panorámy z Kráľovej Hole

Na vrchole sa otvára panoráma, ktorú nezažiješ každý deň:

• Vysoké Tatry a Chočské vrchy, biele ako cukor
• Slanské a Zemplínske pohoria, dotknuté modrým nebom
• Hrebeň Nízkych Tatier, ktorý vedie od Ďumbiera až po osamotené lúky

Fotíš, dýchaš, kráčaš a cítiš, že zima tu nie je len počasie, ale prítomnosť, ktorá ti zasahuje dušu. Hmla, vietor, slnko – každý moment je jedinečný, neopakovateľný.

Chata pod Kráľovou hoľou

Túru si môžeš spríjemniť krátkou zastávkou na Chate pod Kráľovou hoľou, teplý čaj, chvíľa pokoja a pohľad na hmlou zahalené svahy. Tu sa zastaví čas a všetko okolo ti pripadá ako maľba.

Kráľova hoľa zimný turistický výstup

Cestou dole opäť les, sneh, ticho a len stopy v ňom. Kúsok asfaltky, posledné lúky a späť do Šumiaca, s rukami, ktoré mrznú, a srdcom, ktoré sa usmieva. Kráľova hoľa. Zimný turistický výstup ti necháva pocit, že si bol súčasťou niečoho veľkého, niečoho slovenského a nezabudnuteľného.

FAQ – praktické tipy pre zimný výstup

Príspevok Kráľova hoľa zimný turistický výstup medzi snehom a modrým nebom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Lajštroch v hmle ako plán B

Koniec januára a začiatok februára býva v Nízkych Tatrách tvrdý, mrazivý a jasný. Tento rok sa niečo pokazilo. Modré nebo si vzalo dovolenku a hmla má permanentku. A tak vznikol plán: Výstup na Lajštroch v hmle. Bez ilúzií, bez výhľadov, len tak – ísť sa nadýchať.

Zvykli sme si prosiť „tam hore“ o panorámy na Vysoké Tatry a Západné Tatry. Teraz sme radi, keď dovidíme od tyče k tyči zimného značenia. Ambície sa scvrkli na jednoduché: nebyť na gauči.

Čertovica a prvé metre pravdy

Začíname na Čertovici. Strmý výstup popri zjazdovke preverí, či to myslíme vážne. Snehu je dosť, aj keď teploty lezú nad päť stupňov. Mäkký, ťažký, prebára sa. Snežnice dnes nie sú frajerina, ale nutnosť.

Napojíme sa na značku a krajina sa rozplynie do bielej. Stromy obalené snehom vytvárajú bizarné tvary. „Pozri, ten vyzerá ako medveď,“ ozve sa. O pár metrov ďalej zas nájdeme postavu so sklopenou hlavou. Hmla berie horizont, ale necháva fantáziu.

Nízke Tatry bez výhľadov

Za pekného počasia patrí výstup na Lajštroch (1 602 m) medzi miesta, odkiaľ vidno takmer celé hrebene. Dnes nevidíme nič. A predsa sa niečo deje.

Telo pracuje, dych sa prehlbuje, hlava sa čistí. Hmlu prestávame vnímať ako nepriateľa. Stáva sa kulisou. Miestami sa slnko pokúša preraziť sivú stenu. Držíme mu palce, no prehráva na body.

Na hrebeni fúka mierne, viditeľnosť kolíše. Zvyčajne pokračujeme cez Kumštové sedlo, Králičku až na Chatu M. R. Štefánika. Dnes by to bola slepá dôvera v predpoveď, ktorá sa už ráno tvárila podozrivo. Otáčame to na vrchole.

Lajštroch 1 602 m: vrchol bez potlesku

Na vrchole nie je dav ani eufória. Len tabuľa, vietor a my. Lajštroch v hmle nemá dramatický efekt. Skôr tichý súhlas.

Uvedomíme si, že nie každá túra musí byť o výhľadoch. Niekedy stačí rytmus krokov v snežniciach a pocit, že si tu – aj keď nevidíš ďalej než pár desiatok metrov.

Návrat na Čertovicu a motorestová filozofia

Schádzame pomaly, sneh pod nohami mäkne ešte viac. Čertovica nás víta civilizáciou. V motoreste padne horúci čaj a niekto poznamená: „Aj tak to bol super deň.“

A má pravdu.

Praktické info – Lajštroch z Čertovice

• Lokalita: Nízke Tatry, hlavný hrebeň
• Trasa: Čertovica – Lajštroch – späť
• Prevýšenie: približne 400 m
• Vhodné vybavenie: snežnice pri mäkkom snehu
• Tip: za jasného počasia panorámy na Vysoké Tatry a Západné Tatry

Nie každá túra musí byť epická. Výstup na Lajštroch v hmle nám pripomenul, že hory nefungujú na objednávku. A možno je to tak správne.

Na druhý deň plánujeme Andrejcovú. Možno príde aj nebo. A možno nie. My prídeme určite.

Príspevok Výstup na Lajštroch z Čertovice v hmle: keď sa výhľady nedostavia a aj tak je to krásne zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ani jednu sezónu si ju nenechám ujsť. Zimná túra na Veľký Rozsutec patrí k najkrajším zážitkom, aké Malá Fatra ponúka. Každý rok ma sem ťahá nielen majestátne prostredie, ale aj nezameniteľná atmosféra zimného vysokohorského dobrodružstva. Výstup však treba dobre načasovať – od 1. marca do 15. júna platí zimná uzávera kvôli ochrane vtáčích druhov, keďže v tomto období vyvádzajú mláďatá. Tento rok je polovica februára, a tak túru stíham na poslednú chvíľu.

Veľký Rozsutec – kráľ Malej Fatry

Veľký Rozsutec, často nazývaný kráľom Malej Fatry, je ikonou tohto pohoria. Svojou typickou skalnatou siluetou a dvojvrcholom je neprehliadnuteľný. Aj keď väčšinu Malej Fatry tvoria hôľnaté kopce, Rozsutec vyčnieva svojou drsnou a skalnatou krásou. Jeho nadmorská výška 1 610 m a prevýšenie okolo 1 000 m robia z výstupu vysokohorskú túru, ktorá si vyžaduje fyzickú zdatnosť aj prípravu.

V zime je výstup ešte náročnejší. Bez kompletného zimného vybavenia, ako sú mačky a cepín, by sa táto trasa mohla rýchlo zmeniť na nebezpečnú situáciu.

Štart v Štefanovej

Naša túra začína v osade Štefanová na konci Vrátnej doliny. Z pokojnej zasneženej dedinky sa vydávame stúpaním do sedla Medziholie. Tu sa skupinka rozdelí. Evka s Ivkou si zvolili pohodovejší výstup na Osnicu, odkiaľ budú mať nádherný výhľad na Rozsutec. My s Ivankou odbočujeme doľava, priamo za dobrodružstvom.

Pozor na lavíny

Hoci sme pred túrou skontrolovali lavínové hlásenia, riziko v horách nikdy nie je nulové. Tento rok je veľa snehu a čoskoro sa ukazuje, že zimná túra na Veľký Rozsutec nás nenechá bez napätia.

Približne v polovici výstupu vidíme, ako po našej ľavej strane lyžiari strhli lavínu. Našťastie jej unikli. Len o niekoľko minút neskôr sa na pravej strane samovoľne spustila menšia lavína. Hoci nás neohrozila priamo, atmosféra okamžite zhustla. Rozhodujeme sa, že pri návrate túto južnú trasu obídeme. Slnko svieti na svah celý deň, takže popoludní bude sneh ešte menej stabilný.

Na vrchole Veľkého Rozsutca

Po náročnom výstupe konečne dosahujeme vrchol. Pri kríži, ktorý vytvoril rómsky kováč, si dávame krátku pauzu. Bezvetrie je vzácny dar – ideálne podmienky na to, aby sme si vychutnali dychberúce kruhové výhľady. Vidíme hrebene Malej Fatry, Západné Tatry a dokonca aj ďalšie vzdialené pohoria.

Na vrchole sa nezdržíme dlho. Pred nami je ešte dlhá cesta späť. Smerujeme na Medzirozsutce, čo predĺži trasu na celodennú túru. Tento variant je bezpečnejší, ale náročnejší na čas.

Čarovná severná strana

Zostup na severnú stranu Rozsutca nás očarí. Táto časť pohoria vyzerá ako z rozprávky. Stromy sú pokryté hrubou vrstvou snehu a námrazy, všetko hrá bielymi odtieňmi zimnej krajiny. Chvíľu zastavujeme na malej lúčke pri smerovníku a rozmýšľame, či by sme stihli výstup na Malý Rozsutec. Je to lákavé, no čas je neúprosný.

Návrat do Štefanovej

Pokračujeme cez sedlo pod Tanečnicou a schádzame na Vrchpodžiar. Očakávali sme, že chodník bude viac prešliapaný, no čerstvý sneh nám dáva zabrať. Na ceste sa rozhodneme vyhnúť trasám cez Diery, ktoré by mohli byť namáhavé, a volíme bezpečnejšiu zelenú značku ponad ne.

Do Štefanovej sa vraciame už za súmraku, unavení, no spokojní. Naše kamarátky Evka a Ivka už pohodlne sedia v kolibke pri pivku a nadšene rozprávajú svoje zážitky z Osnice.

Zimná túra na Veľký Rozsutec nikdy nesklame

Zimná túra na Veľký Rozsutec nikdy nesklame. Každý rok prináša iné podmienky, nové výzvy a čarovné momenty. Tento deň bol nádherný – plný výhľadov, adrenalínu a pocitu slobody, ktorý vie ponúknuť len zimná príroda.

Ak sa rozhodnete pre tento výstup, nezabudnite na dôkladnú prípravu, lavínovú výstroj a rešpekt k prírode. Malá Fatra je nádherná, ale v zime si vyžaduje pokoru a ostražitosť.

Príspevok Zimná túra na Veľký Rozsutec zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Dnešnú stredne náročnú túru začíname v sedle Čertovica. Je to najvyššie položené sedlo na Slovensku s nadmorskou výškou 1 232 m. Je to zároveň aj lyžiarske stredisko, kde sa nachádza niekoľko zjazdoviek a nedávno tu začali upravovať aj spleť bežkárskych tratí, ktoré bežkári čoraz viac vyhľadávajú. Volíme zimný prechod hrebeňom Čertovice.

Čertovica

Po hrebeni sa vyberieme na moju zamilovanú trasu smerom na Králičku. Radi by sme pokračovali až na Chatu M.R.Štefánika, no je to trochu komplikované s dopravou, keďže je to trasa z bodu A do bodu B.

Autobusové spoje na Čertovicu nie sú ako v minulosti, ktoré sme na túto túru využívali, takže sa vraciame po tej istej ceste späť.  

Začiatok trasy je "najvýživnejší". Hneď na rozohriatie zdolávame výstup po ľavej strane zjazdovky. Vidíme, že bez snežníc to nepôjde, tak si ich bez rozmýšľania dávame na nohy, aj tak by sme sa tomu neskôr nevyhli.

Hrebeňom Nízkych Tatier

Fučíme, až kým sa terén nezmierni a potom je to už pohoda až na hlavný hrebeň NT. To, čo dnes prejdeme, je krátky úsek hrebeňovky Nízkych Tatier a vlastne aj nepatrná časť Cesty hrdinov SNP.

Dnešná túra je nádherná tým, že ak vychytáte dobré počasie, neskutočné výhľady vás sprevádzajú po celý čas.  

Lajštroch

Pomaly prichádzame cez Rovienky na Lajštroch v nadmorskej výške 1 601 m, kde v minulosti prebiehala ťažba rôznych rúd. Bol by hriech nezdržať sa na tomto mieste a nenasať v kľude tú krásu.

Inverzia vytvára nekonečné "more" zarovnané do roviny ako podľa pravítka. Pofukuje len mierny vetrík a pred nami sa týčia čisté línie bielych kopcov v kontraste s azúrovým nebom. Snehu je toľko, že kosodrevinu, pomedzi ktorú chodíme v lete takmer nevidno.

Inverzia pod Tatrami

Kumštové sedlo

Pokračujeme po sínusoide až po Kumštové sedlo - 1 549 m n.m. Zo smerovníka trčia len najvyššie tabuľky.

Podebatíme s niekoľkými lyžiarmi, ktorí tiež neodolali dnešnému počasiu a zobrali si dovolenku. Majú namierené do Bocianskej doliny, inak sme nestretli takmer nikoho. Paráda.

Štiavnica

Zo sedla stúpame zase hore, smer Králička. Po pravej strane sa tiahne Rovná hoľa, ktorá bude našim budúcim cieľom a pred nami celý masív Štiavnice. Málokto vie, že je to druhý najvyšší vrch Nízkych Tatier, má výšku 2 025 m n.m. a patrí do Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier.

Za ňou trčí malý vrcholček Ďumbiera a pod ním "Štefánička". 

Po výstupe na Králičku sa nám otvoria ďalšie famózne výhľady. Vpredu dominuje Skalka až po Prašivú, potom Chopok, Dereše, vľavo Veľký Gápeľ a celkom blízko jeho "bratček" Malý Gápeľ.

Veľká škoda, no musíme sa po tej istej trase vrátiť späť. Chata je tak blízko. Nabudúce to skúsime skombinovať dvomi autami. Pri návrate sa inverzia zdvihla ešte vyššie a hmla preteká z údolia do údolia  ako rozbúrené more.

Bilancia

Zimný prechod hrebeňom Čertovice sa vydaril. V letných podmienkach to nie je náročná túra, ale v snežniciach máme pri schádzaní na Čertovicu už celkom dosť. Dnes sa nám zase vyplavilo toľko endorfínov ale kto by sa zaoberal nejakou fyzickou
únavou, keď duša dostala takú luxusnú "poživeň" :-)

Príspevok Zimný prechod hrebeňom Čertovice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Objaviť draka Demiána je najlepšie v zime, keď je zamrznutý a od roku 2014 spí na vrcholovej stanici Chopku. Keďže lanovka premáva celoročne, zimný výstup na Chopok za drakom Demiánom je vcelku jednoduchý. A keď už ste hore, nezabudnite, že jeden z cieľov je aj neďaleký Ďumbier.

Povesť o Demiánovi

Šesťhlavý drak kedysi strážil poklad v oblasti ktorá sa dnes nazýva Demänovská dolina. Ľudia sa draka veľmi báli a nemohli do doliny ani vkročiť. Až jedného dňa sa statočný junák Demián rozhodol draka zabiť. Demián prekabátil draka svojou šikovnosťou. Vlákal ho do pasce a zabil ho balvanom, ktorý zhodil zo skaly priamo na draka.

A ako vznikol názov Demänovská dolina?

Obyvatelia po zabití draka obec aj dolinu nazvali po odvážnom Demiánovi – Demänovská dolina. :-)

Zimný výstup na Chopok za drakom Demiánom je možný z Demänovskej doliny od spodnej stanice lanoviek, pričom cestu si môžete skrátiť lanovkou priamo zdola alebo z Vyšného Priečneho.

Príspevok Zimný výstup na Chopok za drakom Demiánom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na tento aprílový víkend sme si vybrali túru na nie až tak navštevovanú Veľkú Vápenicu 1 693 m n.m., ktorá sa nachádza na hlavnom hrebeni NT medzi Kráľovou hoľou a Čertovicou a je súčasťou Kráľovohorských Nízkych Tatier.  

Vyrážame z Heľpy

Predpoveď počasia na sobotu nebola veľmi priaznivá, ale držali sme sa nášho hesla, že treba ísť a potom uvidíme. Zvolili sme najkratšiu trasu z Heľpy. Vyrážame po žltej značke, ktorá vedie peknou dolinou popri potôčiku, zo začiatku po príjemnej kamenistej ceste s nie veľkým stúpaním. Míňame novo upravenú studničku a obdivujeme prírodu, ktorá sa pomaly prebúdza do krásy. Už nie je všetko šedivé, ako to zo začiatku jari býva, keď sa pomaly roztápa sneh a tráva je uležaná od jeho ťarchy.

Príroda sa už pozvoľna sfarbuje do krikľavo zelenej. Popri potoku sa postupne rozvíjajú púčiky žltého záružlia. Je ho tu toľko, že keď sa všetky rozvinú, budú tvoriť krásny koberec, ktorý olemuje zurčiacu vodu, znejúcu ako najkrajšia symfónia. Ešte stále kráčame po ceste, no o chvíľu nás značka odkloní do lesa a potom sa chodník znovu spojí s cestou, aby sa s ňou čoskoro definitívne rozlúčil. Dá sa ísť aj po nej, pretože vedie tak isto do sedla Priehyba, je pohodlnejšia, ale dlhšia, no my sa držíme trasy po žltej značke, ktorá je síce kratšia, ale strmšia.

Sedlo Priehyba

Prichádzame do sedla Priehyba, kde si v príjemnom prístrešku posedíme a občerstvíme sa. Zatiaľ sme okrem jeleňa nestretli nikoho a to je na týchto túrach v odľahlejších lokalitách úžasné.  

Boli sme tu už viac krát a preto vieme, že výstup zo sedla hore po červenej značke bude dosť „šťavnatý“. Pri tejto túre je prevýšenie 1 072 m  a začína úsek trasy, kde to aj pocítime. Chodník vedie lesom, ktorý poznačila kalamita. Je tu veľa popadaných stromov a niekedy je to preto ťažšie s orientáciou. Obchádzame stromy a stále hľadáme značku.

Začínajú nás okúzľovať prvé výhľady na Horehronie, krásne sa odkryl Veľký Bok a v diaľke vidíme bielu Štiavnicu, kúsok Ďumbiera až po Chopok a všetky pohoria navôkol. Počasie je napriek zlej predpovedi úžasné, sú nám dopriate výhľady, s ktorými sme nepočítali o to viac sme za ne vďační.

Zase kráčame lesom, kde je ešte stále dosť snehu, no je našťastie kvôli nízkym nočným teplotám dosť tvrdý, takže sa nezabárame.  Netrvá dlho a po ľavej strane sa nám naskytnú krásne výhľady najskôr na celé Západné
Tatry, potom aj na Vysoké Tatry. Mám pocit, že tak zblízka a tak komplexne ich nevidno zo žiadneho iného miesta, ako práve odtiaľto.

Veľká Vápenica

Veľká Vápenica je rozľahlá a takmer rovná. Nachádza sa tu kosodrevina a rôzne skalné útvary, na ktorých si doprajeme „vrcholové rozjímanie“ a zaslúžený oddych.

Tu stretávame prvých dvoch turistov, ktorí prichádzali od Kráľovej hole. Trochu pokeciame, ako to medzi turistami býva, ešte opravíme striešku, ktorú odtrhol vietor zo smerovníka, ale bez potrebného náradia, ktorým by sa dala lepšie upevniť, ju odfúkne zrejme zase a pokračujeme do sedla Priehybka a potom po modrej značke do Heľpy.

Cestu nám križujú prvé medvedie stopy asi nejakého menšieho macka, lebo boli veľké ako ľudská dlaň.

Asi po sedemenástich kilometroch zostupujeme na krásne rozľahlé lúky, neviem sa nabažiť fialových šafránov a myslím na to, že najkrajšie a najdôležitejšie veci v živote sú zadarmo.

Naše zážitky v krásnej prírode s úžasnými priateľmi nám nikto nevezme a len ten môže byť šťastný, kto si vie všímať veci okolo seba, vie vnímať modrú oblohu, západ slnka, šum lesa, spev vtákov, či šum dažďa.

Príspevok Veľká Vápenica jarný výstup zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zimná fotoesej o kráse Martinských holí. Zimný výstup na Krížavu a Veľkú lúku vám umožní objaviť čaro zimných Martiniek.

Vyrážame

Zajtra je utorok a podľa predpovede počasia jediný pekný deň v tomto týždni. Už asi tri roky plánujem túru na Martinské hole, lebo v zime ich ešte nemám schodené, bola som asi tri krát na martinskej ferrate, no hore na kopci ešte nie. Treba minúť ešte zopár dní starej dovolenky, tak je rozhodnuté. Vyrážame z Banskej Bystrice ráno za hustej hmly a dúfame, že sa to do Martina vyčistí. Už v Turčianskych Tepliciach svietilo slnko a krásne sa prelievali hmly.

Po pravej strane vidíme bielu Ostrú, Tlstú, potom Lysec a na obzore Martinky. Už vtedy mi bolo jasné, že nás čaká nádherný deň a Aladin sa nemýlil. Už aby sme tam boli.

Cesta na Martinské hole

V Martine sme sa v aute trochu zakecali a prešvihli odbočku na Martinské hole, tak sme pribrzdili pri jednom domácom a ten nás hneď pripravil na to, že cesta hore bude trochu adrenalín, lebo je neupravovaná a sú vyjazdené koľaje. Na internete sme si prečítali, že reťaze zatiaľ netreba, tak sme ich nebrali a veru by sa zišli. Ešte že máme 4x4. Už cesta hore je zážitok.

Zimné Martinky

Stromy obťažkané čerstvým prašanom a slnečné lúče predierajúce sa pomedzi konáre vytvárali úžasnú atmosféru. Ja nesedím za volantom, tak si to na rozdiel od kamošky užívam. :-) Čím vyššie ideme, tým sú snehové koľaje hlbšie, ale zvládli sme to. Parkujeme. Svah brázdi ratrák hore-dole a do snehu vyrýva nádherný "menžester".

Na nohy si dávame snežnice, až nám je ľúto narušiť nimi tú parádu. 

Výstup na Krížavu

Lyžiarska sezóna ešte nezačala, takže je tu pokoj, len po "panenskej" zjazdovke kráča zopár chlapcov na pásoch a niekoľko peších so psami nasáva tú krásu. Prašan siaha asi po kolená a je neopísateľné ako v ňom tie psíky šantili. To treba vidieť. Kráčame, fotíme, relaxujeme. Neskutočne krásne zasnežené stromy, výhľady na Malú Fatru, Západné Tatry, Veľkú Fatru, Nízke Tatry. Výstup netrvá dlho a sme na vrchole zjazdovky.

Narobíme fotky, všetko, čo sa tam nachádza, zábradlia, stožiare, prístrešok, je omznuté, biele, nádherné. V omrznutých stromoch pri troche fantázie nachádzame množstvo postáv a postavičiek a tipujeme, ktorá by asi koho mohla znázorňovať. 

Veľká lúka

Keďže náš dnešný cieľ bol Veľká Lúka, pobrali sme sa ďalej po značke.

Oceňujeme snežnice, lebo snehu je fakt veľa a bez nich by sme museli chodník prešľapávať. Asi po dvadsiatich minútach prichádzame na Krížavu vysielač, nikoho nestretáme. Skvelé výhľady a viditeľnosť. To sú také emotívne zážitky, že sa Vám chce od radosti kričať a keďže široko-ďaleko nikoho nebolo, tak sme si veru aj zakričali.

Keby boli navôkol lavinózne svahy, tak hádam aj nejakú lavínu spustíme :-)))) Ideme pomaly, aby sme si to čo najdlhšie užili a po chvíli sme na Veľkej Lúke. Otvárajú sa nám ďalšie obzory. Je poriadne mrazivo, tak nám dobre padne teplý čaj.

Zimné Martinské hole

Vraciame sa po tej istej ceste k autu. Jazda dole je zase po zasneženej a vyjazdenej ceste "zážitok". Prežili sme krásny deň. Ak vystihnete počasie, tak zasnežené "Martinky" sú TOP. Nenáročný výstup, celá túra nám aj s fotením a kochaním sa trvala asi 4 hodinky. Zimný výstup na Krížavu a Veľkú lúku sa vydaril. Určite sa sem budem vracať.

Martinské hole v Lúčanskej Malej Fatre sú garanciou dlhej a skvelej zimnej sezóny. Až 125 zasnežených dní v roku. Vynikajúca poloha, kvalitný prírodný sneh, perfektné zjazdovky a skvelé výšľapy. Vrchná stanica lanovky na Krížave ponúka nádherné výhľady.

foto: Alenka Tomanová

Príspevok Zimný výstup na Krížavu a Veľkú lúku: Čaro zasnežených Martiniek zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.