Národný park Arches v Utahu je miesto, kde sa príroda rozhodla, že obyčajné skaly sú príliš nudné. Tak ich vyformovala do tisícov oblúkov, veží a útvarov, ktoré vyzerajú ako portály do iného sveta. Už sú to tri roky, čo som sa túlal po americkom juhozápade, fascinovaný národnými parkmi a ich krásami. A medzi nimi Arches jednoznačne patrí do prvej ligy.

Cesta za ikonou: Delicate Arch

Ak je v Arches niečo, čo si nesmiete nechať ujsť, je to Delicate Arch – najfotografovanejší oblúk v parku a možno aj v celých USA. Keďže môj parťák sa na takéto dobrodružstvá necítil (vraj „nedá nohy“), vybral som sa na túru sám. Bol január – sneh, slnko, úplné bezvetrie. Dokonalé podmienky na to, aby sa mi v pľúcach zamrazil kyslík, keď sa budem driapať hore.

Stúpal som po chodníku, občas fotil, občas len stál a kochal sa scenériou, ktorá pripomínala Mars. No tesne pod vrcholom sa mi podarilo niečo, čo sa v takýchto chvíľach stane každému skúsenému turistovi – stratil som značky.

Nečakaná sprievodkyňa

V tej chvíli som sa začal cítiť ako Indiana Jones bez mapy. A práve vtedy, ako z filmu, sa objavila Jennifer. Krásna, sebavedomá turistka, ktorá kráčala istým krokom. Môj nový GPS signál mal dlhé vlasy a kanadský prízvuk.

Nasledoval som ju – veď ona predsa určite vie, kam ide! Krátko nato sme sa ocitli pred úzkou skalnou štrbinou, ktorú sme museli prekonať. A tam, za ňou, sa mi konečne naskytol pohľad, na ktorý som sa tak tešil.

Delicate Arch: Dych vyrážajúca scenéria (a možno aj ten výstup)

Tam stál – Delicate Arch. Nie víťazný oblúk, ale rozhodne ikonický. Mohutný, majestátny, tvarovaný vetrom a časom. V tej chvíli som mal pocit, že všetky tie prechádzky po snehu a občasné zakopnutia stáli za to.

Jennifer mi na požiadanie spravila pár fotiek, pretože moje selfíčka za veľa nestáli (viete, keď sa snažíte vtesnať oblúk do záberu a zároveň sa tváriť, že nie ste úplne zadýchaný). Oplatil som jej to rovnakou službou a nakoniec som sa stal aj improvizovaným fotografom pre ďalších nadšených turistov.

Po asi hodine kochania som Jen navrhol, že by sme mohli zostúpiť spolu – predsa len, tri kilometre cesty dole sú vždy príjemnejšie v dobrej spoločnosti. Počas návratu sme prebrali všetko možné – od kanadských hôr, cez jej šitie šiat, až po to, či sa dá prežiť mesiac len na trail mixe a energetických tyčinkách.

Na parkovisku nás už čakal môj parťák Zdeněk, ktorý nám ochotne spravil spoločnú fotku. A tak sa moja cesta za slávnym oblúkom skončila nielen s úžasnými zábermi, ale aj s milým stretnutím.

Geologická mágia: Ako vznikol tento kamenný zázrak?

Dnes v Arches vidíme vyše 2 000 prírodných kamenných oblúkov, ale pred 65 miliónmi rokov tu bolo niečo úplne iné – morské dno. Po ústupe mora zostali pieskovcové sedimenty, ktoré sa postupne menili a deformovali ako obrovský geologický koberec.

Voda, vietor a erózia potom po milióny rokov trpezlivo pracovali, až vznikli oblúky, veže, skalné plutvy a bizarné vyvážené skaly, ktoré dnes obdivujeme. Keď tu stojíte, uvedomíte si, že príroda je ten najlepší sochár – a že na takýto výsledok by ste si museli počkať pár miliónov rokov.

Tipy pre návštevníkov: Ako si užiť park naplno?

Najlepší čas na návštevu?

• Večer pri západe slnka. Skalné útvary sa rozžiaria oranžovými a červenými odtieňmi, ktoré sú jednoducho magické.

Najlepšie traily?

• Delicate Arch Trail – ikonická túra (4,8 km tam a späť), ktorú si nesmiete nechať ujsť.
• Devils Garden Trail – trochu dlhšia a náročnejšia, ale ponúka niekoľko úžasných oblúkov na jednom mieste.
• Windows Section – kratší trail vedúci k viacerým oblúkom, ideálny pre rýchly výlet.

Čo ešte vidieť?

• Balanced Rock – gigantický balvan balancujúci na tenučkom podstavci (vyzerá, že každú chvíľu spadne, ale nebojte sa – už tam stojí zopár tisíc rokov).
• Landscape Arch – jeden z najdlhších a najtenších oblúkov na svete, pri pohľade naň budete mať pocit, že ho udržiava pokope len sila vôle.

Pripravte sa!

• Vezmite si veľa vody – Utah vie byť horúci aj v zime.
• Dobrá obuv je základ – turistika po pieskovci vie byť zradná.
• Skontrolujte predpoveď počasia – sneh a dážď môžu spraviť niektoré úseky nebezpečnými.

Arches: Zázrak červených skál, ktorý musíte zažiť

Národný park Arches je jedno z miest, ktoré vám vyrazia dych – a nie len kvôli výstupu na Delicate Arch. Je to miesto, kde sa snúbi geologická mágia s turistickými výzvami a príležitosťami na nezabudnuteľné stretnutia.

Či už sa sem vydáte kvôli ikonickým skalným oblúkom, dychberúcim západom slnka alebo len preto, že máte slabosť pre Marsovskú krajinu – Arches vás dostane. A kto vie, možno tam stretnete aj svoju vlastnú Jennifer.

foto: Anry Lukac, Depositphotos

Príspevok Arches, Utah: národný park USA ,kde skaly rozprávajú príbehy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

„Chceš vidieť kaktusy? Veľa kaktusov?“ spýtal sa ma Zdeněk. Priznal som, že najviac kaktusov, aké som kedy videl, bolo na výstave. Vyrazili sme zo základne v Casa Grande, kde Zdeněk býva, smer Tucson, a tešil som sa na niečo nové, odlišné od toho, čo sme videli doteraz. Tucsonský Národný park Saguaro

Národný park Saguaro: Púštna zázračná krajina

Národný park Saguaro sa rozkladá po oboch stranách Tucsonu, mesta juhovýchodne od Phoenixu a Casa Grande, neďaleko mexických hraníc. Vyprahnutá krajina je posiata kaktusmi – vysoké, nízke, osamotené giganty i zoskupené kolónie. Je to pohľad, ktorý berie dych. Keď som sa postavil vedľa jedného z týchto obrovských kaktusov, takmer trikrát vyššieho ako ja, mal som pocit, akoby som sa ocitol v prostredí westernov. Tucson, Yuma, Apache Peak – vyprahnutá zem a nekonečné priestory. Áno, toto je Arizona.

Obri púšte

Obrovské kaktusy saguaro dorastajú do neuveriteľných rozmerov. Každý z nich začína ako jednoduchý stĺp, ale postupom času si každý nájde svoju vlastnú cestu, ako rásť. Ani by ste neverili, aké kreatívne dokážu byť tieto kaktusy.

Kaktus saguaro je pôvodný v Sonorskej púšti. Podľa legiend pôvodných obyvateľov tieto rastliny predstavujú duchov ich predkov. Tucson je domovom najväčších kaktusov v krajine. Tieto majestátne rastliny, univerzálny symbol amerického západu, sú chránené Národným parkom Saguaro, ktorý sa rozprestiera na východnej i západnej strane mesta. V ich korunách vraj dokonca hniezdia orly skalné.

Sonorská púšť: Sochár prírody

Saguará rastú v sonorskej púšti neuveriteľne pomaly. V prvých ôsmich rokoch dosiahnu iba niekoľko centimetrov. Plne vyvinuté saguará môžu dorásť do výšky 20 metrov. Ich rast závisí od dostupnosti vody, a ich zvlnené záhyby im umožňujú ukladať vodu a meniť svoj objem ako akordeón. Dobre hydratovaný kaktus môže vážiť viac ako 4 tony. Kvety sa objavujú približne vo veku 35 rokov, a svoje prvé „rameno“ začnú rásť okolo 50. Dospelý kaktus má okolo 125 rokov a dožíva sa až 200 rokov.

Bez vody ani krok

V snahe zachovať autentickosť prostredia tu nenájdete žiadne automaty na občerstvenie, stánky ani reštaurácie. Voda je dostupná len v dvoch návštevníckych centrách, kde si môžete doplniť zásoby.

V parku nie sú dostupné autá. Kempy nájdete len v horskej oblasti Rincon (východná časť parku). Inak musíte ísť pešo a všetko potrebné si niesť so sebou. Sprchy ani iné zdroje vody tu nenájdete.

V parku sa nachádza viac ako 150 kilometrov turistických trás. Nie sú tu značné turistické cesty, preto sa odporúča kúpiť si topografickú mapu, ktorú nájdete v návštevníckych centrách.

Trasy, ktoré musíte vidieť: Saguaro East

Freeman Homestead Trail (1,6 km)
Krátka trasa vedie púšťou k starej usadlosti a prechádza cez les majestátnych saguaro. Nájdete tu aj značky s informáciami o histórii a biológii týchto rastlín.

Loma Verde Loop (6,1 km)
Trasa vás prevedie cez háje mezquitu na Pink Hill Trail, kde si užijete nádherné výhľady na kaktusové lesy a hrebeň Tanque Verde.

Hope Camp a Ridgeview Trail (3,2 km)
Trasa vedie k starej farme, kde sa kedysi pásol dobytok. Na Ridge View Trail sa otvárajú panoramatické výhľady na sezónne kvitnúce kaktusy. Trail končí dramatickým výhľadom na Box Canyon.

Garwood Dam a Wildhorse Tank (10 km)
Trasa vedie cez kaktusový les a okolo priehrady Garwood z 50. rokov minulého storočia. Pri jazere Wildhorse Tank môžete obdivovať zriedkavé vodné plochy a výhľady na pohorie Santa Catalina.

Hrebeň Tanque Verde
Najťažšia trasa v parku, no odmenou sú dychberúce výhľady na Tucsonskú kotlinu a okolité pohoria.

Trasy v Saguaro West

Wild Dog Trail (2,8 km)
Krátka slučka cez Valley View Trail vás zavedie do srdca kaktusového lesa.

King Canyon / Gould Mine Loop (1 km)
Táto historická bansko-púštna trasa vedie piesočnatým kaňonom s unikátnou flórou a faunou.

Sendero Esperanza Trail
Po rovine sa dostanete k hrebeňu s výhľadom na údolie. Neuveriteľné scenérie a pokoj vás prenesú do iného sveta.

Arizona: Zem púští

Arizona je jediný americký štát, na ktorého území sa nachádzajú až štyri púšte: Sonorská, Mohavská, Čivavská a Veľká kotlina. Každá z nich má svoju jedinečnú krásu, a možno sa k nim v ďalších článkoch vrátime.

Saguaro National Park je oveľa viac ako len domov kaktusov. Je to miesto, kde príroda ukazuje svoju odolnosť a krásu. Či už hľadáte dobrodružstvo, pokoj alebo jednoducho fascinujúci pohľad na púšť, toto miesto vás nesklame. Ale nezabudnite si vziať veľa vody!

Príspevok Chceš vidieť kaktusy? Objav Tucsonský Národný park Saguaro zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na druhý deň sme vstali zavčasu a opäť sme sa vydali k nášmu vysnívanému cieľu – Grand Canyon. Tentokrát nám slnko ukázalo svoju pravú silu. Vytváralo hru svetla a tieňov, ktorá zdôrazňovala plasticitu a majestátnosť kamenných útvarov. Prešli sme takmer všetky vyhliadkové miesta (viewpointy) a užívali si atmosféru tejto fascinujúcej zeme.

Grand Canyon je miesto, ktoré vám vezme dych. Žiadna fotografia, žiadne slová nedokážu úplne zachytiť tú ohromujúcu priepasť, cez ktorú tečie rieka Colorado.

Príbeh, ktorý sa píše milióny rokov

Kaňon Grand Canyon, nachádzajúci sa v severnej Arizone, je výsledkom miliónov rokov erózie a geologických procesov. Je dlhý 446 kilometrov, široký až 29 kilometrov a na niektorých miestach dosahuje hĺbku vyše 1 800 metrov. Táto masívna priepasť je jedným z najkrajších a najikonickejších prírodných divov sveta.

Je fascinujúce, že ak sa raz ocitnete na dne kaňonu, ocitnete sa o viac ako kilometer nižšie ako pri jeho hornom okraji – s úplne inou mikroklímou.

Tajomstvá a legendy Grand Canyonu

1. Maasaw, boh Hopiho

Podľa indiánskeho kmeňa Hopi žije v kaňone Maasaw, strážca smrti. Hovorí sa, že ak z noci hlboko v kaňone uvidíte zvláštne svetlá alebo budete počuť zvuky pripomínajúce klopkanie skál, Maasaw je nablízku. Turisti, ktorí pocítili jeho prítomnosť, vraj zažili nevoľnosť, úzkosť a väčšiu náchylnosť na nehody.

2. Grand Canyon Cavern Suite

220 metrov pod povrchom kaňonu sa nachádza Grand Canyon Cavern Suite, jedna z najunikátnejších hotelových izieb na svete. Luxusné ubytovanie v podzemí je zážitkom, o ktorom sa traduje, že je domovom duchov. Nikto ich síce nevidel, no pocit z tohto miesta je vraj nezabudnuteľný.

3. 770 obetí kaňonu

Grand Canyon má aj temnú stránku. Za celé desaťročia tu bolo zdokumentovaných minimálne 770 obetí, pričom skutočné číslo bude pravdepodobne ešte vyššie. Pre zvedavcov existuje dokonca interaktívna mapa „Over the Edge,“ kde si môžete pozrieť miesta a dátumy jednotlivých tragédií.

Adrenalínové dobrodružstvá

Rafting na rieke Colorado

Raftovanie na rieke Colorado je jedným z najvyhľadávanejších zážitkov. Môžete splaviť horný aj dolný úsek kaňonu, pričom zážitok si treba rezervovať minimálne rok vopred.

Grand to Grand Ultra

Pre bežeckých nadšencov sa tu koná Grand to Grand Ultra – 275 kilometrov dlhý beh rozdelený na 7 dní. Bežci musia zvládnuť brutálne teploty, terén a celkové prevýšenie 5 499 metrov.

Temné príbehy z neba

Grand Canyon je nádherné, ale nebezpečné miesto aj z neba. V roku 1956 sa tu zrazili dve lietadlá, keď piloti zišli z kurzu, aby cestujúcim ukázali výhľad na kaňon. Tragédia si vyžiadala desiatky životov a niektorí cestujúci sú pochovaní v hromadnom hrobe v kaňone.

V roku 2004 istý muž menom Timothy Clam ukončil svoj život počas vyhliadkového letu nad kaňonom. Po výnimočnom pohľade na priepasť otvoril kokpit a skočil dolu.

Naša výzva: Stretneme sa dole?

Každý, kto navštívi Grand Canyon, by si ho mal aspoň raz pozrieť nielen zhora, ale aj zdola. Predstava trailu dolu k rieke Colorado a opätovného výstupu je nielen fyzickou výzvou, ale aj hlbokým zážitkom.

Grand Canyon je miestom, kde sa prelína história, geológia, mystika a dobrodružstvo. Ak sa o rok zídeme na dne kaňonu, určite to bude stáť za to.

Grand Canyon: úchvatná podívaná cez 3 státy USA

Príspevok Grand Canyon: Prehliadka najväčšej diery na svete zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na ceste k San Franciscu sme si nemohli nechať ujsť dve fascinujúce jazerá západného pobrežia USA – Mono Lake a Lake Tahoe. Oba tieto prírodné skvosty majú jedinečné charakteristiky, históriu, a dokonca aj mýty, ktoré ich robia nezabudnuteľnými.

Lake Tahoe

Zatiaľ čo Mono Lake je považované za surové a prastaré, Lake Tahoe na opačnej strane pohoria Sierra Nevada pôsobí ako poklad alpskej elegancie. Toto kryštálovo čisté jazero, ležiace vo výške 1 897 m n. m., vzniklo približne pred dvoma miliónmi rokov. Je druhým najhlbším jazerom v USA (po Crater Lake) s maximálnou hĺbkou 501 m.

Panoráma, ktorá berie dych

Lake Tahoe je známe svojou krištáľovou vodou a dramatickou scenériou obklopujúcou jazero. Hory, ktoré ho lemuje, vytvárajú dokonalý rámec pre turistov aj športových nadšencov. Zimné mesiace patria lyžiarom a snowboardistom, kým leto priťahuje turistov, cyklistov, plavcov a milovníkov plachtenia.

Nevada vs. Kalifornia: Rozdelené jazero

Lake Tahoe sa rozprestiera na hranici dvoch štátov – Kalifornie a Nevady. Táto geografická poloha mu pridáva na jedinečnosti. Zatiaľ čo kalifornská strana ponúka nádherné pláže a prírodné rezervácie, nevadská strana je známa svojimi kasínami a nočným životom. Tento kontrast robí z jazera Tahoe ideálnu destináciu pre každého.

Legenda o Tessie: Tahoe Nessie?

Jedným z mýtov spojených s Lake Tahoe je legenda o „Tessie“, údajnom jazernom monštre, ktoré má obývať jeho hlboké vody. Prvé správy o tomto tvorovi sa objavili už v 19. storočí. Hoci neexistuje žiadny dôkaz o jeho existencii, miestni obyvatelia si príbeh radi rozprávajú ako súčasť tajomnej auru jazera.

Voda, ktorá neprestáva ohromovať

Voda v Lake Tahoe je natoľko čistá, že viditeľnosť dosahuje až 20 metrov pod hladinou. Táto čistota je dôsledkom prísnych environmentálnych opatrení a unikátneho zloženia vody.

Naša skúsenosť: Od slaného k alpskému

Na ceste k San Franciscu nás zastihol kontrast týchto dvoch jazier. Zatiaľ čo Mono Lake nás prekvapilo svojou surovosťou a neobvyklosťou, Lake Tahoe pôsobilo ako dokonalé miesto na oddych.

Pri Mono Lake sme sa brodili zamrznutými krami a obdivovali tufy, ktoré vyzerali ako surrealistické sochy mimozemšťanov. Zdeněk si, samozrejme, stihol premáčať tenisky a zahlásil: „To nie je jazero, to je slané klzisko!“

Pri Lake Tahoe sme si užili opačný zážitok – pokoj, ticho a výhľad na zasnežené vrcholky hôr. Zastavili sme sa pri pláži, kde aj v januári plávali vyhliadkové lode. Zdeněk pri pohľade na krištáľovú vodu dodal: „Tu by som si aj ja postavil chatu. Ale bez kasína, prosím!“

Záver: Dve jazerá, dve duše prírody

Mono Lake a Lake Tahoe ponúkajú úplne odlišné pohľady na prírodu západného pobrežia USA. Jedno surové a prastaré, druhé elegantné a majestátne. Každé z nich má však svoje čaro, ktoré stojí za to zažiť. A či už hľadáte dobrodružstvo, pokoj alebo zaujímavé príbehy, tieto dve jazerá vás nesklamú.

Zastaviť sa tu znamená nielen obdivovať krásu prírody a národných parkov, ale tiež pochopiť, aká rôznorodá dokáže byť krajina na jednom kontinente.

Príspevok Lake Tahoe: Perla Sierra Nevady zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prejsť americký juhozápad bez návštevy Grand Canyon je ako ísť do New Yorku a vynechať Empire State Building a Sochu slobody.

Grand Canyon: zázrak prírody

Naše plány sa nečakane zmenili, keď nám do nich zasiahlo počasie. Keď sme sa blížili k Veľkému kaňonu, teplota prudko klesla na -12 °C a krajinu zahalila hustá hmla, ktorá znížila viditeľnosť takmer na nulu.

Zastavili sme sa na niekoľkých vyhliadkových miestach, srdce mi búšilo vzrušením (pripomínajúcim môj prvý pohľad na Niagarské vodopády) aj príchuťou sklamania. Ale hľadieť do bielej prázdnoty nebol zážitok, aký sme si pri Grand Canyone predstavovali. Neochotne sme sa rozhodli, že to zabalíme a skúsime to zajtra.

Neskôr, keď sme sa zastavili pri heliporte na rýchle občerstvenie, sa stalo niečo magické. Obloha sa zrazu vyjasnila a slnečné svetlo sa predralo cez ňu a odhalilo kaňon v celej jeho kráse. Bola to úplne iná scéna. Keďže sme však mali málo času, rozhodli sme sa vrátiť na druhý deň, aby sme si ho vychutnali naplno.

Príbeh o prežití

V 90 tych rokoch som chodieval pravidelne do Spojených štátov. Vždy som skončil na západe. Neviem, či to spôsobil Winnetou, pretože na "wild west" takého Apača nikto nepozná. California, Nevada, Arizona a Utah však ponúkajú niečo na svete nevídané. Veľký kaňon je rovnako skúškou krásy prírody, ako aj lekciou o jej sile. Moja prvá návšteva v roku 1992 ma o tom presvedčila.

V júni sme dorazili na vyhliadku Mather Point Overlonk a rozhodli sme sa ísť na túru k rieke Colorado. Počasie bolo horúce, a tak som si vyzliekol tričko a začal zostupovať. Po hodine a pol, asi tisíc vertikálnych metrov dole, prešla okolo sprievodkyňa so svojou skupinou a zastavila nás.

Striktne mi prikázala natiahnuť si ihneď tričko a keď som jej na otázku: "Koľko mám vody" odpovedal: "Žiadnu, veď načo?", posadila ma na somára a hnala ma chodníkom naspäť hore.

Mikroklíma Veľkého kaňonu je extrémna. Teplota na okraji môže byť príjemných 20 °C, ale hlboko v kaňone sa môže v priebehu niekoľkých hodín vyšplhať na 50 °C.

Táto skúsenosť mi zanechala týždne bolestivých úpalov a opuchov na ramenách. Jediná úľava, ktorú som našiel, bolo kľačanie pred okennou klimatizáciou, čo bol jediný dôvod, prečo som tú cestu prežil.

Keď nepomôžu ani orlie oči

Ďalší príbeh sa týka môjho priateľa Zdena, ktorý bol odhodlaný vidieť Grand Canyon. Naplánovali sme si mesačnú dovolenku, prenajali si auto a vydali sa na cestu po americkom západe.

Po neskorej noci v Las Vegas sme o deviatej večer dorazili do návštevníckeho centra Grand Canyonu - a privítala nás tma a len mesiac. „Bez obáv,“ povedali sme si, “vrátime sa zajtra.“

Nasledujúci deň sme navštívili Monument Valley a potom sme sa vybrali na North Rim, aby sme sa pozreli na Grand Canyon z inej perspektívy. Keď sme však dorazili na miesto, čakala nás nepreniknuteľná stena bielej hmly. Prišli sme včas. A videli sme... Biela hmla v Anryho zážitku podľa fotiek umožnila aspoň náznak fantázie. Tá naša neumožnila nič. Nevideli sme na meter.

Ubytovali sme sa v drevenom kempe a nasledujúce ráno sme to skúsili znova, ale park uzavrela snehová búrka. Pre Zdena zostal osobný pohľad na Grand Canyon nesplneným snom dodnes.

Grand Canyon v číslach

Grand Canyon je 446 kilometrov dlhý, až 29 kilometrov široký a ponára sa do maximálnej hĺbky 1 800 metrov. Jeho steny sú zložené z pestrofarebných vrstiev pieskovca a vápenca, geologického zázraku starého milióny rokov.

Kedysi sa predpokladalo, že rieka Colorado začala vyhĺbiť kaňon pred šiestimi miliónmi rokov, najnovšie štúdie však naznačujú, že tento proces sa mohol začať už pred 70 miliónmi rokov.

V kaňone sa nachádza aj viac ako 1 000 jaskýň, ale preskúmaných bolo len 335 a len jedna je prístupná verejnosti. Dobrodruhovia sa sem hrnú kvôli aktivitám, ako je splavovanie rieky Colorado, ale miesta si treba rezervovať rok vopred.

Prírodný zázrak

Hovorí sa, že celú dĺžku Veľkého kaňonu prešlo menej ľudí, ako sa prešlo po Mesiaci. Kaňon je tiež pokladnicou skamenelín, z ktorých niektoré pochádzajú spred 1,2 miliardy rokov a ponúkajú pohľad na dávny morský život.

Grand Canyon je bez preháňania jedným z desiatich najneobyčajnejších prírodných výtvorov na Zemi. Viac tu. K jeho zázrakom sa vrátime v budúcich príbehoch - zatiaľ však zostáva miestom, ktoré vzbudzuje úctu, rešpekt a hlboké uznanie pre surovú silu prírody.

Príspevok Grand Canyon: úchvatná podívaná cez 3 státy USA zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Když jsme se Zdeňkem plánovali itinerář naší cesty po Americe tak zmínil i Bryce Canyon. Přiznám se, že jsem o tomto národním parku neměl takřka žádné povědomí. Po příjezdu když jsem jej spatřil, tak jsem nevěřil svým očím. Statisíce věží a věžiček, neuvěřitelné tvary. Překrásná scenérie.

Při návštěvě Bryce canyonu v zimě, kdy jsou tyto kamenné sloupy zasněžené, zjistíte, že proti většině fotek v průvodcích pořízených v létě je tohle ještě o level výš. Tento národní park je opravdu úchvatný.

Bizarný skalný amfiteáter

Prvé sedimenty sa tu začali usádzať z morského dna pred 140 miliómni rokov. Postupne sa z nich vytvorili stlačené vrstvy pieskovca a ílu. Cez ne si začala raziť cestu voda, ktorá v priebehu niekoľko tisícročí začala tieto skalné útvary vymývať a vyrezávať. Pred 13 miliónmi rokov sa začala celá Coloradská plošina dvíhať. Až do dnešnej výšky - temer 2500 m n.m. Vznikol zlom.

Ale voda si cestu hľadala ďalej. Následnou eróziou vytvorila tento bizarný amfiteáter, ktorý skvelo poslúžil aj vo filme MacKennovo zlato.

V roku 1874 sa tu usadil osadník Ebenezer Bryce, po ktorom získal kaňon svoje meno. V roku 1928 sa Bryce canyon stal národným parkom.

Bryce Canyon

Park v skutočnosti nie je kaňonom. Ale skupinou obrých prírodných skál a geologických štruktúr, ktoré miestni volajú "Hoodoos" alebo "Pinnacles". Rúznofarebné sfarbenie kameňov a štruktúra skál poskytuje nevídané pohľady. Skalné solitéry, brány a hrebene. Čosi nevídané.

Sen každého fotografa

Len málo parkov umožňuje pohľad na svoje poklady zhora. Bryce Canyon však medzi takéto výnimky patrí. Treba tu byť pri východe alebo západe slnka. Treba sa postaviť na Sunrise, Sunset alebo na Bryce Point.

Postupujúce slnko vytvára scenérie, ktoré sa menia z minúty na minútu. Obria hra svetla a tieňov. Ružové, oranžové, červené, hnedé i biele. Skalné ihly, piliere, oblúky a steny môžete takmer nepretržite pozorovať z horného okraja amfiteátra, ktorý kopíruje cesta Rim Trail.

Archeologické vykopávky potvrdili, že miesto bolo obývané indiánmi alebo ich predchodcami najmenej 10 000 rokov. Ale ak tu chceš bývať, treba sa dobre obliecť.

Dá sa tu dýchať

V porovnaní so susedným Zion parkom, Grand Canyonom alebo Death Valley, Bryce Canyon navštevuje oveľa menej návštevníkov. Je totiž trochu od ruky. Je tu podstatne chladnejšie a viac tu prší. Park sa nachádza v púštnom pásme, tzn. veľmi chladné noci. Aj počas horúcich letných dní tu po západe slnka teploty klesajú až o 30 stupňov.

Najlepšie sa do parku dostanete od severu po diaľnici Highway 63. Prejdete cez skalnú bránu a ste v raji.

Bryce trails

Okrem hlavného návštevného okruhu po terase (RIM trail), môžete absolvovať aj 3 vnútorné okruhy:

• Navajo Loop trail, zostupuje zo Sunset Point a jeho trasa vedie okolo povestných Thors Hammer až do Fairyland Point.
• Queens Garden Trail vás prevedie okolo súskalia pripomínajúceho kráľovnú Viktóriu, alebo
• najdlhší okruh Peekaboo Loop Trail, ktorý prechádza najkrajšími scenériami parku.

Najviac ľudí však volí kombináciu Queens / Navajo trail. Celodenka 2 okruhov spojená do jedného trailu.

Bryce canyon nie je rozlohu veľký. Ale je veľkou chybou obísť ho.

Príspevok Bryce Canyon, skalnaté srdce Utahu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na ceste k San Franciscu sme si nemohli nechať ujsť dve fascinujúce jazerá západného pobrežia USA – Mono Lake a Lake Tahoe. Oba tieto prírodné skvosty majú jedinečné charakteristiky, históriu, a dokonca aj mýty, ktoré ich robia nezabudnuteľnými.

Mono Lake

Príbeh pradávneho soľného mora. Mono Lake, ktoré sa nachádza na východnom okraji pohoria Sierra Nevada, je jedno z najstarších jazier v Severnej Amerike. Jeho história siaha približne 760 000 rokov späť, keď vzniklo ako pozostatok dávneho mora. Jeho kľúčová zvláštnosť spočíva v tom, že nemá prirodzený odtok, čo znamená, že všetka voda, ktorá sa do jazera dostane, zostáva a postupne sa odparuje. Tento proces zanecháva vo vode vysokú koncentráciu solí a minerálov, vďaka čomu je jazero veľmi zásadité a soľné – dokonca slanšie ako oceán.

Ekosystém plný kontrastov

Napriek nehostinným podmienkam je Mono Lake domovom neuveriteľne produktívneho ekosystému. Na prvý pohľad sa môže zdať pusté, no v jeho slaných vodách sa darí slaným krevetám (brine shrimp) a mikroskopickým alkalickým muchám, ktoré tu žijú v obrovských množstvách. Tieto drobné organizmy sú kľúčové pre milióny sťahovavých vtákov, ktoré si Mono Lake volia za dočasný domov počas migrácie. Zastaviť sa tu znamená vidieť doslova operené „diaľkové autobusy“ vtákov z celého sveta.

Vápencové tufy: Prírodné veže zo sveta fantázie

Najikonickejším prvkom Mono Lake sú vápencové tufové veže. Tieto zvláštne stĺpy sa tvoria pod vodou, keď sladkovodné pramene vyvierajúce na dne jazera reagujú s jeho slanou vodou. Keď hladina jazera klesne, tufy sa odhalia a vytvárajú surrealistickú krajinu plnú vápencových monolitov.

Jazero je tiež známe ako miesto, kde sa bojuje o zachovanie jeho ekosystému. V 40. rokoch minulého storočia boli jeho prítoky presmerované do Los Angeles, čo spôsobilo dramatické zníženie hladiny vody a ohrozilo miestnu faunu. Vďaka aktivistom a legislatíve sa však podarilo zachrániť toto unikátne miesto.

Mýtus o „mŕtvom jazere“

Hoci je Mono Lake často označované za „mŕtve“, pravdou je, že oplýva životom – len v inej podobe, ako by sme očakávali. Je to fascinujúci príklad toho, ako si príroda dokáže nájsť cestu aj v tých najdrsnejších podmienkach.

Naša skúsenosť: Od slaného k alpskému

Na ceste k San Franciscu nás zastihol kontrast dvoch jazier. Zatiaľ čo Mono Lake nás prekvapilo svojou surovosťou a neobvyklosťou, Lake Tahoe pôsobilo ako dokonalé miesto na oddych.

Pri Mono Lake sme sa brodili zamrznutými krami a obdivovali tufy, ktoré vyzerali ako surrealistické sochy mimozemšťanov. Zdeněk si, samozrejme, stihol premáčať tenisky a zahlásil: „To nie je jazero, to je slané klzisko!“

Pri Lake Tahoe sme si užili opačný zážitok – pokoj, ticho a výhľad na zasnežené vrcholky hôr. Zastavili sme sa pri pláži, kde aj v januári plávali vyhliadkové lode. Zdeněk pri pohľade na krištáľovú vodu dodal: „Tu by som si aj ja postavil chatu. Ale bez kasína, prosím!“

Záver: Dve jazerá, dve duše prírody

Mono Lake a Lake Tahoe ponúkajú úplne odlišné pohľady na prírodu západného pobrežia USA. Jedno surové a prastaré, druhé elegantné a majestátne. Každé z nich má však svoje čaro, ktoré stojí za to zažiť. A či už hľadáte dobrodružstvo, pokoj alebo zaujímavé príbehy, tieto dve jazerá vás nesklamú.

Zastaviť sa tu znamená nielen obdivovať krásu prírody a národných parkov, ale tiež pochopiť, aká rôznorodá dokáže byť krajina na jednom kontinente.

Príspevok Mono Lake: Príbeh pradávneho soľného mora zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Indiáni, kovbojové, zlosynové a padouši, westerny, dobrodružství, Marlboro, Forrest Gump, historie, současnost, romantika, láska. To je Monument Valley.

19. ledna 2018 se mi povedlo nahlédnout do tohoto úchvatného kraje. Rudý písek, skály neuvěřitelných tvarů. Většina z nich však naprosto všem notoricky známých. Panorama těchto skalnatých obrů je, musím toto přirovnání opět použít, dechberoucí. Taky naprosto nezaměnitelná vůně této neuvěřitelné části Spojených států je charakteristická.

Když jsem poprvé viděl Forresta Gumpa a říkal si při jeho nekonečném běhu Amerikou a samozřejmě skrz Monument Valley, kde se „konečně“ zastavil, že tam bych se někdy v teniskách a „běžeckým“ taky rád proběhl. Podařilo se. Zdeněk mi udělal pár fotek a taky krátké video pomocí dronu. Ten momentální stav duše a mysli se těžko někdy podaří popsat a vysvětlit.

Ne, nebojte se, nebudu se o to pokoušet. ;-)

I přes relativně velké chladno nám vyšlo počasí parádně a nic nebránilo tomu, vše si dosytosti užít.

Výlet do Monument Valley je fantastický zážitek a zůstane v mé paměti navždycky.

Duša indiánskeho národa Navajo

Aj keď je táto oblasť všeobecne známa ako Monument Valley Park, Navažský názov znie v skutočnosti Tsé Biiʼ Ndzisgaii, čo zhruba znamená údolie skál. Najjednoduchší spôsob, ako to vysloviť, je povedať:  Ze-Bi-N-Dis-Guy.

Pokiaľ bude slnko svietiť, voda tiecť a obloha modrá. Park Monument Valley tvorí iba malý kúsok poloautonómneho národa Navajo, ktorý je najväčšou indiánskou rezerváciou v Spojených štátoch. Navažský národ má svoj vlastný vládny a súdny systém, ktorý funguje dokonca s vlastným prezidentom.

Monument Valley Park leží na hranici medzi Utahom a Arizonou. Ak však chcete zažiť "crossboarding" poriadne, mali by ste sa vydať k pamätníku The Four Corners (vzdialenému asi 1,5 hodiny). Tu sa križujú hranice štátov Arizona, Colorado, Nové Mexiko a Utah. 

Po parku autom, sprievodcom, alebo koňom

Park je naozaj rozmerný. Ponúka niekoľko trás. A verte, že Vás aj riadne skasírujú:

• Základný 1,5 hodinový okruh okolo hlavných bodov: The Mittens, Three Sisters, John Ford Point, Totem Pole & Yei Bi Chei formations, Artist Point, North Window. 75 USD. Vďaka foteniu však potrvá dvojnásobok času.
• Celodenný veľký okruh s prehliadkou: 150 USD a dostanete aj obed :-)

Ak to chcete zažiť naozaj autenticky máte možnosť. Zaparkovať svoje auto a vyskúšať park úplne iným, fantastickým spôsobom. Na koni.

Tse' Bii' Ndzisgaii

je údajne jedným z najfotografovanejších miest na Zemi. Údolie je domovom do neba týčiacich sa pieskovcových skalných útvarov, ktoré boli vytesané v priebehu vekov. Týčia sa až do výšky 300 m nad dnom údolia. V kombinácii s okolitými stolovými horami, pahorkami a púštnym prostredím patrí Monument Valley k top prírodným divom sveta. Park vyčlenila zo svojho územia kmeňová rada Navajo až v roku 1958 a sama si ho i správcuje.

Podobne ako Arches, Horseshoe Bend, Grand Canyon alebo Bryce Canyon sa Monument Valley vrásnilo podobne. Geológovia tvrdia, že táto obrovská krajina dramatických pieskovcových veží bola kedysi pochovaná 1 000 metrov pod morom. V priebehu nasledujúcich niekoľkých miliónov rokov sa ukladali vrstvy po vrstvách, ktoré sa následne vytvrdili a nasledovalo ich pozdvihnutie. Je ťažké si to predstaviť, ale vrcholy týchto hôr a veží boli niekedy na úrovni terénu. Keď krajina stále stúpala a more sa zmenšovalo, sily vetra, dažďa a času skaly vyleptala a vytvarovala do týchto veľkolepých pieskovcových monolitov.

Navajo

V údoliach a kaňonoch po celej oblasti nájdete stopy starodávneho osídlenia. Tu uvidíte petroglyfy, piktogramy a obydlia Anasazi tzv. „Prastarých“. Antropológovia sa všeobecne zhodujú v tom, že ľudia, ktorých nazývame Navajo, prišli do Severnej Ameriky asi pred 6 000 rokmi cez pozemný most v Beringovom prielive. 

Majú jedinečný, ťažký jazyk. Tak ťažký, že v období druhej svetovej vojny sa navahčina používala na kódovanie a šifrovanie správ.

Podľa navažskej legendy Navahovia prešli tromi predchádzajúcimi svetmi, kým prišli do tohto dnešného, štvrtého. 

Navažské legendy

Prvý svet bol čierny, pretože tam nebolo svetlo zo slnka, mesiaca ani hviezd. Stvorenia, ktoré obývali Prvý svet, nemali žiadnu formu a volali sa "Mist Mist".

V tomto mytologickom svete boli stvorení Prvý človek a Prvá žena. Ich účelom bolo zariadiť podmienky vhodné pre Navahov. Bytosti sa, bohužiaľ, začali hádať a začali na seba vrhať zlé kúzla, takže prvý muž, prvá žena spolu s ľuďmi z prvého sveta odišli a presunuli sa hore do druhého alebo Modrého sveta.

Tu našli ďalších ľudí a tiež zvieratá vrátane jazvecov, vlkov, líštičiek a pum. Tieto zvieratá boli medzi sebou vo vojne. Aby toho chaosu nebolo málo, do druhého sveta sa dostali aj zlé bytosti z prvého sveta. 

Kojot, prefíkaný a niekedy zlomyseľný tvor, ktorý v týchto príbehoch vždy existuje, presvedčil ľudí, aby opustili utrpenie Modrého sveta a presunuli sa do tretieho sveta.

Tretí svet sa volal Žltý svet a mal dve rieky. Prvá, "žena" tiekla od sever a na juh. Druhá "muž" tiekla od východu na západ. Prvá žena však nebola spokojná s tretím svetom a chcela, aby sa ľudia presunuli do štvrtého sveta. A tak nahovorila kojota, aby ukradol dieťa Vodnému pánovi (monster) s cieľom ho nahnevať. To sa podarilo a Vodné monštrum podľa očakávaní spôsobilo veľkú povodeň. 

Všetci ľudia a zvieratá liezli hore a von zo žltého sveta a vystupovali do štvrtého tzv. trblietavého sveta. Ako posledný stúpajúcim povodňovým vodám unikol moriak. V poslednej chvíli sa vody dotýkali špičky jeho chvostového peria a preto sa dodnes v amerike podľa toho chvosta moriakom hovorí morka biela.

Prvý muž a prvá žena

Vo štvrtom svete konečne božstvá zvané Yay-ee-ee, učili ľudí, ako žiť pokojným spôsobom. Prvý muž a Prvá žena učili ľudí, ako stavať hogany (obydlia) a žehnať im zver, bielu a žltú kukuričnú múku. Prvý hogan bol podopretý piatimi vidlicovými stĺpmi, jedným zo severu, juhu a západu. Dva stĺpy podopierali vchod, ktorý bol vždy na východe. Pretože prvý človek, ktorý rozdával múdrosť všetkým ľuďom, žil týmto smerom.

Deň a noc, slnko, mesiac a hviezdy boli vytvorené vo štvrtom svete. Štyri posvätné hory, San Francisco, Navajo, La Plata a Blanca, boli vytvorené z pôdy prenesenej z tretieho sveta.

Jedného dňa si prvý muž a prvá žena našli dievčatko. Z dieťaťa rýchlo vyrástla krásna meniaca sa žena (čarovnica) predstavujúca prírodu a ročné obdobia. Stala sa najobľúbenejšou zo všetkých svätých ľudí.

Meniaca sa žena sa zamilovala do slnka a porodila mu dvojčatá. Štvrtý svet bol však ohrozovaný dvoma príšerami a meniaca sa žena sa obávala, že dvojčatám ublížia. Schovala ich preto hlboko pod zem do jamy, ktorú vykopala v hogane. Ani ich otec, Slnko, nevedel, kde sa nachádzajú.

Jedného dňa dvojčatá objavili hlbokú dieru, kde našli pavúčiu ženu. Dvojčatám sľúbila, že ich ochráni pred monštrami tak, že ich naučí špeciálne modlitby a spevy. Dvojčatá sa vrátili k matke a povedali jej o veľkých silách, ktoré im Pavúčia žena dala. Pomocou zaklínadiel premenili obe zlé monštrá na kameň. Twins.

Dnes tieto obrovské príšery (Twins) stoja skamenelé v Monument Valley. A tak vzniklo toto nádherné údolie a jeho nezničiteľní ľudia.

Výňatok prekladu z Arizoniany autora Marshall Trimble (oficiálny historik Navajo)

Miesta ktoré nemožno obísť

Určite si nenechajte ujsť Three Sisters, Point of John Ford a Totem Pole. Ak radi fotíte, ideálne ak zažijete modrú oblohu a baránkovú kopovitú oblačnosť. To sa nedofotíte. Scenérie, ktoré slnko na krajine vytvára vám neumožnia prestať. Ak však ostávate po západe slnka, pozor. Teploty tu výrazne klesajú, často až na bod mrazu.

Navahovia nie sú developeri. Vážia si svoje územie. Veže, totemy a skalné útvary sa stále pomaly štiepia, ale verím, že tu budú ešte dlho potom, čo my tu nebudeme.

Hollywood a Marlboro Man

Monument valley je ikonické miesto aj kvôli cigaretám. Reklamy Marlboro Man z 50 tych rokov pochádzajú práve odtiaľto. Menej vydarenú reklamu tu urobil Chrysler, ktorý nechal na jednu z ihiel Totem Pole helikoptérou vyviezť do 300 m výšky na plošinu 3x3 m kabriolet s modelkou. Keď ju dali dole, skončila od stresu a strachu na psychiatrii.

Monument Valley tiež preslávili holywoodske filmy. Ak si pamätáte filmy Modrá Electra Glyde, Mackennovo zlato, Thelma a Luisa, Forrest Gump,... Natočilo sa tu viac ako 50 filmov. Zväčša westernov. Prvý, StageCoach, tu s Johnom Waynom natáčali už v roku 1939.

Príspevok Monument Valley – možno najfotogenickejšie miesto sveta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.