S nápadom “okolo Balatonu” prišiel Pišta. Zrejme mu asi nestačil štvordňový trip z Passau do Viedne proti vetru.  Nápad to však nebol zlý. Tour the Balaton.

Balaton je najväčšie jazero v Maďarsku a tým pádom to budú krásne rovinky. Ideálny čas potlačiť nočné mory z 12% stúpania pri Turčeku! Termín padol na posledné tri augustové dni naša ambiciózna cyklopartia  “ Bratri v triku” bude opäť v akcii.

Presun vlakom

Úlohy sme si spravodlivo rozdelili už v predstihu. Pišta mal na starosti logistiku, Ľubo zásoby, Vlado určoval tempo a ja som sa staral o financie o motiváciu. Skoro ráno sme sa presunuli z Petržalky cez Rakúsko do Hegyeshalomu.

Konzultácie s Irsai Oliverom

Plán bol vlakom cez Győr do Vesprému. Čas vo vlaku využívame na intenzívny jazykový kurz. Naším lektorom je Irsai Oliver. Tvárime sa trocha kyslo, ale nič lepšie sme nezohnali. V Győri sa dozvedáme, že kvôli výluke náš vlak konci už v obci Zirc (asi 25km pred Vesprémom) a náhradná autobusová doprava naše bicykle nezoberie. Už po dvoch hodinách sme museli meniť plán. To chce ďalšiu konzultáciu s našim lektorom Oliverom.

Balaton na obzore

Už prvé kilometre naznačujú mierne stúpanie. Ale s vypätím všetkých síl a optimizmu, ktorý nám Oliver dodal nepodliehame panike. Z kruháčov vo Vespréme sa nám točia hlavy a chvíľku nám trvá, kým nájdeme správny smer. Onedlho už ale vidíme v diaľke Balaton!

Všetci sme nadšení a pripájame sa na “Balaton körút” - oficiálny názov cyklotrasy okolo Balatonu.

Pomerne nový a kvalitný asfalt na cyklochodníku nás potešil. Hľadáme prvý bufet, kde by sme si mohli doplniť vypotené tekutiny a spálené kalórie. Nebolo treba dlho hľadať. Je ich tu celkom dosť.

Pišta berie na seba prvé kolo (to pitné). Jazyková bariéra si však vybrala svoju krutú daň. Namiesto piva nám kúpil višňový radler. Ale nie je čas plakať nad rozliatym radlerom. Musíme pokračovať, aby sme sa pred zotmením stihli ubytovať. Čaká nás ešte asi 60 km a nejaké tie bufety.

Keď to nejde úplne podľa plánu                            

Cyklotrasa je v pohode, okolie pekné, no mohlo by byť o pár stupňov menej.

Malebné mestečká a prístavy striedajú lesy. Je to tu celkom pestré.  Sme tak trocha prekvapení aký tu je rušný život. Neváhame a dávame si neskorý obed. Hlad je väčšinou len prezlečený smäd, tak si objednávame tradičné “halászlé” a dvojitú sódu s trochou vína.

Čas nás už trocha tlačil, tak sme sa rozhodli že Tihany (inak krásne miesto) vynecháme a obídeme po severnej strane. Nebol to dobrý nápad. Vlado dostal defekt. Kým sa stihol spamätať dostal ďalší. 

Našťastie pre nás pri bufete. Keďže sme zohratý tím, radi sme ho tu v tieni počkali, kým to opraví. Predsa len piť sódu na slnku, nie je moc dobrý nápad. Asi trojhodinové meškanie nám už nedovolilo strácať čas, lebo plán je plán! 

Do temnoty

Máme ešte pár kilometrov pred sebou a za chvíľku sa začne stmievať. Asi po 10 km sa to stalo realitou. Postupne zapíname svetlá a mierne znižujeme rýchlosť. Zrazu je úplná tma. Ale náš dnešný cieľ už je za rohom. Po rýchlom ubytovaní sme si dopriali výborný guláš a pri jednom poháriku vína sme zhodnotili náš dnešný skvelý výkon. Alebo to boli dva poháre ?

Deň druhý, smer Siófok

Síce sme si priali raňajky do postele, ale aj bufetové na terase boli skvelé. Pišta nám pri nich predstavil trasu. Čakalo nás krásnych 116 km. Pred zotmením musíme prísť do Siófoku a neminúť pritom plánované občerstvovacie stanice. 

Tak sme si zbalili veci a vydali sa na našu druhú etapu. Tour the Balaton pokračuje. Uchvátil nás výhľad na kopce a krásne vinice. V kútiku duše sme ale dúfali, že cyklochodnik bude tie kopce obchádzať. Držíme sa totiž hesla: “Radšej 10 km po rovine ako 100 m do kopca“.  Našťastie ide všetko podľa plánu.

Keszthely

Vychutnávame si prijemné počasie a špecifickú atmosféru pri Balatone. Každú chvíľku nejaká dedinka alebo mestečko,  pláže, reštaurácie alebo aspoň bufety. Prvú prestávku si dávame pri móle v malebnom mestečku Keszthely.

Ešte sme plní energie, tak po krátkej chvíľke pokračujeme ďalej na juh. 

Zrazu sme sa ocitli (prvý krát) mimo civilizáciu, ale príroda tam bola o to krajšia. Postupne sa začali vynárať dedinky začínajúce na Balaton....  Je ich tam fakt dosť, aj nových stavieb. Že by nejaký developerský boom?

Nás ale viac trápil začínajúci hlad a smäd. Zakotvili sme v jednej lokálnej reštaurácii, objednali guláš a nejakú tú hroznovú šťavu so sódou. Po gastronomickom zážitku pokračujeme ďalej. Temer v každom mestečku je pristav, tak na pár minút zo zvedavosti zastavujeme a len tak sledujeme plachetnice na vode.

Zapadajúce slnko nás však rýchlo preberie. Mierne zvyšujeme tempo a hľadáme na obzore Siófok.  V diaľke vidíme veľké ruské kolo (okolo Balatonu sme ich narátali asi 5) a tak je nám jasné, že túto kráľovskú etapu sme zvládli v stanovenom limite!

Deň tretí, posledná etapa

Pišta nám vedľa apartmánu vybavil famózne anglické raňajky. Za odmenu mohol určiť smer našej poslednej etapy. Aj tak sme ho potom prehlasovali a trasu určili podľa smeru vetra. Ale tie raňajky boli fakt dobré.

Bolo by hriechom vynechať plavbu loďou, tak sme sa rozhodli ze pôjdeme Siófok - Balatonfüred loďou a po severo - východnej naspäť do Siófoku. Plavba bola fajn, ako prvých asi 20 km. Potom to ale prišlo.

Z ničoho nič stúpanie! Kde sa to tu vzdalo? Prečo nám to Pišta zatajil?

Odhadom 100 až 150 výškových metrov. Dalo nám to zabrať, ale ten výhľad potom stál za to. Aj ten pocit, že už budeme len klesať a vlak domov nám odchádza za necelé 2 hodiny. To v pohode stíhame. Ak pustíme Vlada dopredu, tak určite. Nebol to síce najlepší nápad, ale radšej čakať na stanici s pivom v ruke, ako utekať za vlakom. 

Kolečko okolo Balatonu sme teda úspešne skompletizovali. Cesta domov vlakom Siofok – Budapešť - Bratislava (v reštauračnom vozni) ubehla ako nič.

Balaton je celkom fajn

Tour the Balaton sa vydaril. Nenáročná a výborne značená cyklotrasa okolo Balatonu ponúka omnoho viac ako sme za tri dni zažili.

Je tam celkom dobre vybudovaná infraštruktúra. Hrady, zámky, rozhľadne. Ubytovať a najesť sa dá prakticky kdekoľvek. Reštaurácie alebo bufety ponúkajú širokú škálu jedál, takže každý si príde na svoje. 

Zaujímavé sú aj plavby loďou. Skoro v každom meste je prístav a rôzne vodné športy. Nie je problém si požičať kajak, paddleboard, vodný bicykel, atď.

Okolo celého Balatonu premáva vlak, takže kdekoľvek môžete naskočiť ak už nevládzete, alebo sa len tak  presúvať z jedného mesta do druhého. Pre rodiny s deťmi je to ideálne miesto v lete. Ale aj pre nás služobne starších, takže sa sem o rok určite vrátime! :-)   

Príspevok Tour the Balaton zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ramená Malého Dunaja patria k neopakovateľným zážitkom trávenia voľného času, či už na kanojke, s paličkami alebo na bajku. Tohto roku sme absolvovali vo štvorici aj 1. ročník cyklovýletu "Tour de Malý Dunaj". Táto rieka poskytuje iba kúsok od Bratislavy netušenú divokosť a prírodu.

Malý Dunaj vytvára najrozsiahlejší riečny ostrov v Európe. Okolie pokrútených ramien sú poväčšine lúky a polia, ktoré sú však od samotného toku oddelené niekoľko desiatok metrov širokým pásom zväčša nedotknutého lužného lesa. Výška hladiny rieky takmer nekolíše a preto je Malý Dunaj ušetrený väčších záplav. Okolo ramien je množstvo cyklochodníkov. A pohľad z brehu a z vody je úplne iný. :-)

O zákutiach Malého Dunaja sa budeme rozprávať s hosťom našej novej série podcastov Petrom Baráthom, s ktorým sa budeme rozprávať o krásnych zákutiach Malého Dunaja. Mohol by si popísať tvoj vzťah k Malému Dunaju?

Mohol by si popísať tvoj vzťah k Malému Dunaju?

Malý Dunaj je taký môj druhý domov. Žil som tu od útleho detstva až dodnes. Mám to pár metrov od domu, takže prakticky všetok voľný čas trávim práve tu. V mladom veku to bol rybolov, bicykel, beh, člnkovanie atď. V tých časoch ešte neboli sociálne siete, takže všetok voľný čas sme trávili vonku v prírode. Toto mi ostalo až dodnes aj keď v trošku v inej forme, keďže už nemám 20 rokov. Momentálne tam chodím veľmi rád bicyklovať, na turistiku alebo inak povedané severská chôdza (nordic walking). Je to pre mňa taký relax po práci. Užívam si tam samotu a zároveň si čistím hlavu po ťažkom dni.

Ktoré miesta pri Malom Dunaji máš najradšej?

To záleží od toho, akú mám náladu. Asi by som to rozdelil do niekoľkých kategórií. Keď som unavený po ťažkom dni v práci a potrebujem si vyčistiť hlavu, chodím na také „tajné“ chodníčky. Také neprebádané miesta, kde na niekoľkých kilometroch nestretne človek nikoho. Prídem tam a len tak sledujem krásnu prírodu.

Na druhej strane, keď si chcem trošku zamakať alebo si aj niečo zajesť, občerstviť sa, tak chodím na frekventovanejšie miesta, či už je to Jelka, Tomášikovo, alebo Jahodná. Tých miest je tam toľko, že sa nedá jednoznačne určiť, ktoré mám najradšej. Každou novou cestou spoznávam niečo nové, niečo, čo som si predtým nevšimol. Ale keby som to tak zadefinoval, najradšej chodím na úsek medzi Novou dedinkou a Janíkmi, kde je les, lúka, pasú sa tam kone, kravičky, je tam pokoj.

Bicykel, vodáctvo alebo turistika? Keby si mal odporučiť, ako môže turista najlepšie objaviť skryté zákutia Dunaja, čo by to bolo?

Čo tak spojiť tieto tri veci do jedného dobrodružstva ? Začať vodáctvom, pokračovaťturistikou a zakončiť to na bicykli.Malý Dunaj má okolo 128 kilometrov na dĺžku, takže sa to dá úplne v pohode rozdeliť na trojdňový výlet, kde sa dajú tieto tri veci skĺbiť. Vodáctvo je z týchto troch asi na najvyššej úrovni. Vodákov sa tu premelie ročne tisícky. Turistika alebo cyklistika je už trošku v úzadí. Práve to ma trošku trápi, že ľudia nevyužívajú potenciál, ktorý tu je. Hlavne ten bicykel.

Pre teba je bicykel primárny? Správne som to pochopil?

Dá sa povedať, že áno. Pretože za krátky čas viem spoznať a nájsť rôzne zákutia. V prípade loďky alebo kánoe si v takej svojej bubline, viazaný na nejaké menšie prístavy a nevidíš okolie. Naopak pri turistike alebo cyklistike si v lesoch pri Malom Dunaji. Sú tam rôzne iné zákutia, kde sa na loďke nedostaneš. Bicykel je asi taký najideálnejší na spoznávanie zákutí a nových miest.

Myslíš si, že sa dajú organizovať aj poobedné, niekoľkohodinové cyklo výlety? Myslím tým napríklad to, že človek si z Bratislavy odbehne na 2-3 hodinky po robote niekam a objaví niečo nádherné?

Určite áno. V Bratislave, vo Vrakuni je autobusová zastávka, ide tam vlak, dá sa tam prísť autom, bicyklom atď. Je to už kvázi koniec Bratislavy, čiže za pár minút vie byť človek mimo Bratislavy, kde mestský ruch končí a začína ticho a pohoda. Jediná vec, ktorá tam možno trošku pohodu naruší je letisko. Ale zas na druhej strane, pre niektorých to je veľký zážitok, keď sedíš v loďke, alebo na bicykli a zrazu nad tebou preletí lietadlo. Hlavne pre deti to je veľký zážitok. Toto je asi taký posledný ruch, potom x desiatok kilometrov je príroda, kde je ticho a kľud.

Kedy ti prvý krát napadlo sprevádzať ľudí okolo Malého Dunaja?

Začalo to asi tým, ako som už spomínal, že všetok svoj voľný čas sa snažím spájať s Malým Dunajom. Ak nerátam vodáctvo, tak na suchej zemi stretávam minimum ľudí. Je to taký paradox. Ľudia radšej idú na nejakú hrádzu, kde je asfalt a tam sa bicyklujú. Naberajú síce kilometre, ale nie sú v prírode. Pri Malom Dunaji to nie je len asfalt, sú to poľné a lesné cestičky, trocha štrku, sutina atď., ale je to úplne v pohode prejazdné. Na týchto cestičkách za 30-40 kilometrov stretnem 2-3 ľudí. To bol pre mňa taký impulz, že trošku to spropagovať alebo pritiahnuť ľudí, či už z toho mesta, alebo z asfaltu do prírody.

Okolie Malého Dunaja nie je len voda a les. Sú tam rôzne zvieratá, vtáctvo, fauna a flóra... Je tam množstvo reštaurácií. Mne to dáva oveľa viac, ako nejaká dovolenka pri mori, kde som fixovaný na jedno miesto. Dá sa tam prespať v stanoch, sú tam ubytovacie zariadenia. Každý si to vie prispôsobiť podľa svojich preferencií. Ale hlavné je to, že človek je mimo mesta, v prírode a zároveň blízko Bratislavy.

Keď sa povie turistika, zážitky a spoznávanie, človek si predstaví skôr Vysoké Tatry, Štrbské Pleso, Kráľovu Hoľu atď. Čím podľa teba Malý Dunaj môže týmto horám konkurovať?

Výškovými metrami to určite nebude, ale spomenul by som možno 2-3 veci. Prvou vecou je dostupnosť. Ako som už spomínal z Vrakune vlak, autobus, auto, bicykel.. Cez všetky dediny, cez ktoré Malý Dunaj preteká, sa tam dá nejakým spôsobom dostať.

Druhou vecou je jedinečná príroda. Nedotknutá fauna a flóra a pokoj okolo toho. Ja som chodil do Tatier dlhé roky aj s rodinou a musím povedať, že tam je to preplnené. Tatranská električka, reštaurácie to je hlava na hlave. Mne osobne to veľmi nevyhovuje. Práve naopak, vyhľadávam miesta, kde ma nikto neruší a môžem si vychutnať samotu. Presne v tomto je Malý Dunaj opak Vysokých Tatier.

Toto leto sme spolu vyskúšali aj trojdňový „Tour de Malý Dunaj“ cez utajené cyklo chodníky ramien. Objavili sme tam mlyny, kúpaliská, termály, skončili sme až v Komárne. Môžeme očakávať aj tento rok nejaký podobný event?

Určite áno. Bol to úplne iný pohľad, ako napríklad z kánoe. Určite si to veľmi radi zopakujeme. Hlavne na jeseň je okolie Malého Dunaja sfarbené úžasnými farbami a to je neskutočný pohľad, ktorý treba zažiť. Tour de Malý Dunaj by som rád zopakoval aspoň 3krát s rôznymi trasami,  lebo tých trás je tam trošku viac. Ale netreba zabúdať ani na vodákov. Určite by som chcel zorganizovať aj nejaký splav, pretože aj to má svoje čaro.

Vodné mlyny

Pravda je, že pre mňa vodné mlyny (Tomašikovský aj Jelkový) majú absolútne jedinečné čaro. Špeciálny tu nespomínam Klátovský, lebo nechcem, aby tam chodilo veľa turistov. Na záver ti položím ešte jednu otázku. Daj ľuďom 10 tipov na miesta, ktoré musia na Malom Dunaji objaviť. Ktorých desať miest je podľa teba najkrajších?

Boli by to určite tri kolové mlyny na Malom Dunaji - Jelka, Tomášikovo, Jahodná, ďalšie mlyny v Kolárove s krásnym dreveným mostom, ktorý je najdlhší v Európe. Určite by som nevynechal Korzo v Zálesí, je to také nové miesto, rovnako by som nevynechal ani náučný chodník v Malinove, ktorý sa volá „Na dobrej stope“. Taktiež veľmi zaujímavá je aj cyklo trasa medzi Jelkou a Tomášikovom, kde je veľmi veľa pekných miest a zákutí.

Tipy na výlet blízko Bratislavy

Najkrajšie a najzaujímavejšie úseky sú od obce Zálesie až po Tomašikovský mlyn a Jahodnú. Začať už môžete však v Bratislave od Vrakúnskej promenády. Stojí tu vlak, viete zaparkovať. Počas splavu rieky alebo cyklovýletu sa môžete zastaviť na mnohých táboriskách (u Rusa, Ćierna Voda, Vodná promenáda Zálesie), v bufetoch alebo vodných mlynoch v Jelke, Klátove či Tomášikove alebo v kempoch v Jahodnej, Madarásze alebo v Topoľníkoch.

O tajných zákutiach Malého Dunaja sme sa rozprávali s našim kamarátom Petrom Baráthom, ktorý je v malodunajských luhoch už roky pečený varený. Týmto postom tiež otvárame úplne novú sériu živých podcastov. Tak si to nechajte na večer, ľahnite na gauč, do postele, zavrite oči a započúvajte sa. :-)

Príspevok Po zákutiach Malého Dunaja s Petrom Baráthom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vo štvorici pri Dunaji alebo Tour de Malý Dunaj.

Už som celkom dlho plánoval cestu na bicykli popri Malom Dunaji až do Komárna. Väčšinou sa mi ten plán podarilo naplniť len do polovice.  Priznám sa, je to celkom dlhá, asi 120 km dlhá trasa a vlakom naspäť mi nejak nedávalo zmysel. Jedného dna však prišiel ten správny impulz od Štefana.

Vo FB skupine Kardionapravniku položil otázku: "Kedy nám poukazuješ zákutia Malého Dunaja?" Už nebolo cesty späť. Celú trasu som už mal dávno pripravenú. Dokonca aj vytlačenú. Pre každý prípad. A tak sme pri pive dohodli detaily a približný termín. Náš  “Tour the Malý Dunaj“ sme rozdelili do troch dni, aby sme si to vychutnali naplno.     

Piatok

Vyrážame z Vrakune

Bolo skoro ránp, krásne, slnečné ráno. Plán bol stretnúť sa už o 9:00, aby sme sa ešte mohli doma psychicky dostatočne pripraviť na tento krásny cyklovýlet. Petere, Štefan, Pišta a ja. Štvorica ambicióznych, vášnivých a nezlomných (rekreačných) cyklistov. 

V tej chvíli sme nevedeli čo presne nás čaká. Okolie Malého Dunaja vie občas prekvapiť členitým terénom a množstvom komárov. My sme sa ale nedali zastrašiť! Suko masť (proti komárom) a mierne podhustené pneumatiky nám však dodávali istotu pokračovať ďalej v neznámom teréne. V pomerne svižnom tempe sme prešli okolo letiska, poľnými cestičkami a skratkami sme sa dostali do Malinova. 

Zaujala nás netradičná rozhľadňa. Chlapci krútili hlavami: Čo to vlastne je? Nemalo veľký význam im to vysvetľovať, lebo najbližší otvorený bufet bol až vo Vlkoch a smäd je veľký pán. Tak sme sa zbytočne nezaoberali touto inak zaujímavou stavbou.  Zvýšili sme teda tempo a orosená odmena (nealko radler) bola pre nás vo Vlkoch v tom teple vykúpením. 

Janíky

Naša cesta pokračovala zaujímavým úsekom v Janíkoch. Krásne lúky, pasúce sa kone a kravy. To musím odfotiť! Neviem už kto to povedal, ale väčšinou to hovorí, ten, ktorý už nevládze a potrebuje trocha vydýchať. Fotil ale len Petere. Zaujímavé. Každopádne prišiel trocha prekvapivý moment, lebo nám zrazu zmizla cesta. Krátky úsek sme sa museli boriť cestou necestou. Nás to však neodradilo. Práve naopak, vidina asfaltu a betónu nám dávala optimizmus, že naša chrbtica dostane čas na regeneráciu.

Jelka

Po necelej hodine už sedíme v malej reštaurácii v Jelke (samozrejme pri Dunaji) a dopĺňame kvantá spálených kalórii fazuľovou polievkou. Nie je čas na zbytočné reči. Nás líder (Pišta) dostáva jasné pokyny a vyrážame ďalej. Asfalt postupne strieda poľná cesta a zľahka míňame Madarász (pre vodákov známe miesto), Potônské Lúky, až sa dostávame na sútok Čiernej Vody a Malého Dunaja. 

Odtiaľ je už len kúsok k vodnému mlynu v Tomášikove.

Tomášikovský mlyn

Čo čert nechcel, tak hneď vedľa je reštaurácia a ponúkajú nám vychladený radler. Nemáme tu odvahu odmietnuť, aj keď trocha váhame. Vychutnávať si radler na terase pri pohľade na vodný mlyn, to nezažiješ každý deň. Pre istotu si dáme ešte jeden. Už len kvôli tej atmosfére. 

Čaká nás ešte pár km dnes, tak meníme lídra. Nebol to ale dobrý nápad. Za Jahodnou dostáva Pišta defekt. Tento takticky ťah má za následok, že sa naša cesta nečakane predlžuje. Nevadí, je tu pekná príroda a úžasné ticho. Na Pištu , ktorý opravuje defekt síce nie je taký pohlaď ako na vodný mlyn, ale majú niečo spoločné: “To koleso treba opraviť“.  Ako správni parťáci sme ho v tieni počkali a spoločne sa vydávame na posledný dnešný úsek.

Malé Dvorníky nám ponúkli peknú cyklotrasu až do Dunajskej Stredy. Práve tam sme sa rozhodli náhodným výberom ubytovať hneď vedľa Thermalparku.  Relax vo vode po náročnom dni a spoločná nízkokalorická večera boli už len čerešničkou na torte.    

Sobota

cez Klátov do Komárna  

Vstávame skoro, veď nás čaká pomerne dlhá cesta v neznámom teréne. Pišta nám nachystal perfektné raňajky. Nízkotučný syr, diétna šunka, celozrnný chlieb, bio maslo a pomarančový džús. Ale nie, kecám. Džús bol jablkový! Týmito raňajkami sa chcel zrejme vykúpiť z nočného chrápania. 

Po gastronomickom zážitku balíme veci a po malej technickej kontrole vyrážame na asi najkrajšie miesto tohto cyklovýletu. Klatovské rameno a vodný mlyn Dunajský Klátov. 

Dunajský Klátov

To miesto stoji určite za návštevu. Voda úžasne čistá a krásna príroda. Vodný mlyn je miesto priam stvorené na relax.  Asi po pol hodine pokračujeme nabití pozitívnou energiu ďalej. Lesné cestičky striedajú poľné až napokon sa v Trhovej Hradskej napojíme na cyklochodnik. Cieľ je jasný.

Termálne kúpalisko Topoľníky 

Nechceme sa kúpať, ale pitný režim sa neoplatí zanedbávať. Čaká nás ešte asi 30 km mimo civilizácie a to v žiadnom prípade nemôžeme podceniť! 

Dali sme aj krátku odbočku k sútoku Klátovského ramena a Malého Dunaja. Komáre nám trocha znížili plánovaný čas na fotodokumentáciu tohto miesta, ale tých 20 štípancov stálo za to! 

Ďalšia  dobrodružná časť našej cesty bola plná prekvapení a rôznych prekážok. Stavebná technika blokujúca cestu (bager, žeriav, dodávky), ale prešli sme asi aj cez nejaké zákazy. Čo už. Nás nič nezastaví!

Šliapeme už asi hodinu a obraz je pred nami úplne rovnaký. Po ľavej ruke les a Malý Dunaj – po pravej kukurica.  Žiadne dediny, domy, chaty.  Sme tu len my štyria. Nikto sa neodváži opýtať: “Kedy tam už budeme?“   Ani nie je treba, lebo v diaľke sa zrazu objavujú prvé domy. 

Kolárovo! 

Mesto kde vyrábali legendárne Babetty a tiež sa tam Malý Dunaj vlieva do Váhu. 

My však mierime pri mŕtvom ramene ku drevenému mostu (jeden z najdlhších drevených riečnych mostov v Európe – má dĺžku 86m). Hneď vedľa je plávajúci vodný mlyn, v ktorom sa nachádza Múzeum vodného mlynárstva. Dohodli sme sa, že si tam na chvíľu oddýchneme a doplníme tekutiny. Niečo po zub sa hodí tiež, ale žiadny bufet tam nie je. Musíme si vystačiť s vlastnými zásobami.

Źivot cykloturistov je ťažký. Nevadí, do Komárna je to už len 25 km a po cyklochodniku. Bola to ale nekonečná cesta, ako týždeň pred výplatou. Žiadne odpočívadlo, žiadny bufet, žiadny človek. Našťastie náš staronový líder Pišta nasadil nadpriemerné tempo a s vypätím všetkých síl sme to dotiahli do úspešného cieľa. 

Luxusné ubytovanie nám opäť zabezpečil Štefan. Za odmenu mohol určiť čo si dáme na raňajky. 

Medzitým sme zašli do miestneho termálneho kúpaliska a večer sme si chvíľku príjemne pokeckali pri bližšie nešpecifikovaných potravinách a tekutinách.   

Nedeľa

Vraj už ideme domov  

Budím sa na vôňu praženice s cibuľou. Našťastie prekryla vôňu ponožiek a tenisiek s tričkami. 

Petere už pozerá predpoveď a hlási mi pozitívnu správu. Dnes bude fúkať juhovýchodný vietor!  Je síce trocha sklamaný, že za túto dobrú správu mu nevenujem moju porciu raňajok, ale jesť treba. Hlavne,  keď Ťa čaká zážitkami nabitá trasa do Bratislavy. Po skvelých raňajkách a zbalení všetkých vecí sme si urobili poslednú spoločnú fotku pred odchodom.

Na bicykloch pokračujeme už len traja.  Petere z osobných dôvodov ide vlakom. Už predsa len nie je najmladší a treba využiť aj dôchodcovskú zľavu na vlak. Našu cestu pri Dunaji do Bratislavy ťažko opísať. Je sakra dlhá, rovinatá a bezbufetová. (Od Šamorína sa to mierne zlepšuje).  Skôr sme to brali ako kondičný test. Predsa len nejazdíme každý deň 100km. 

Zvládli sme to ale bez problémov s troma oficiálnymi zastávkami. Na záver ešte jedno orosené v bufete a to už bola vlastne bodka za týmto skvelým výletom “Tour the Malý Dunaj“.   

Maximálny zážitok, za minimálnu cenu.  

Števo Chalúpka

Takto to zhodnotil Štefan a my s ním absolútne súhlasíme. Tento nenáročný cyklovýlet je vhodný pre všetky vekové kategórie a dá sa rozložiť aj do viacerých dní.

Za tri dni sa da vidieť veľa, ale určite nie všetko. Malý Dunaj ponúka mnoho krásnych miest, vodné mlyny, zaujímavé zákutia ale aj ticho a samotu. Zrátal by som na prstoch jednej ruky koľko ľudí sme stretli smerom do Komárna. Takže, ak si chcete oddýchnuť od mestského ruchu a kochať sa krásnou prírodou, pri tom aj trochu zamakať,  tak neváhajte.  

Príspevok Vo štvorici na bicykli pri Dunaji alebo Tour de Malý Dunaj zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Bratia a sestry, poznáte ma už nejaký ten piatok a je Vám zrejme jasné, že väčšinu voľného času trávim pri Malom Dunaji, kde relaxujem na rôznych miestach a čerpám pozitívnu energiu.  

Výzva a cieľ

A iste viete aj to, že rád vymýšľam všelijaké výzvy. Apropo VÝZVA. Alebo CIEĽ. Je to asi jedno. Doležíte však je, ich mať. Človek by mal mať nejaký cieľ v živote a hlavne motiváciu ho aj splniť. Dodáva to potom energiu. Áno tú energiu a vnútornú silu, ktorá nám občas chýba. Kvôli ktorej hľadáme rôzne výhovorky a dôvody prečo ostať doma na gauči. 

Pri tom niekedy stačí malý impulz. 

Ja som mal napríklad toho času cieľ 6000 krokov za deň počas daného mesiaca. Podarilo sa mi to splniť. Ten pocit bol úžasný a keďže som sa chcel trocha posunúť, zvýšil som to na 8000. Alebo podľa mňa celkom zaujímavá výzva bola dať toľko km po svojich, aký sa píše rok.

Človek je súťaživý typ. A nerád prehráva

Aj keď prehry patria k životu a mali by nás skôr posilniť. A presne to je ten vnútorný boj. Nastaviť svoju myseľ pozitívne, nakopnúť svojho športového ducha a dát si nejakú výzvu! Hociakú.  

Netreba sa báť zmeny. Nie nadarmo sa hovorí: “život, je zmena”.  Ja som sa napríklad naučil ignorovať nepriaznivé počasie ( inými slovami sa “vyhovárať “, ale skôr sa prispôsobiť poveternostným podmienkam). Niekedy nemá zmysel čakať na lepšie počasie. Podmienky nikdy nebudú ideálne. 

Skôr naopak, keď vystúpite z komfortnej zóny, dokážete posúvať Vaše limity a dodá Vám to energiu. A budete ľahšie zvládať zmeny. Je to len na vás  !  

A hlavne treba myslieť pozitívne a nestrácať čas a energiu nad vecami, ktoré aj tak nemôžete zmeniť. Mnohí z nás možno prežívajú ťažké chvíle. Dennodenný stres v komplikovanej a hektickej dobe. Ale ako hovorí Peťo Hatala:

Príroda je liek 

Má pravdu. Niekedy stačí tak málo. Obuť si tenisky a vybehnúť do prírody. Nadýchať sa čerstvého vzduchu, urovnať si myšlienky. 

Prichádza jeseň, stromy budú krásne sfarbené. To proste musí každého naplniť pozitívnou energiou. Ja sa na tie farby dokážem pozerať hodiny a na nič nemyslieť. Len tak tam sedieť vo svojej bubline a neriešiť vonkajší svet. Len ten moment... 

Budem rád, ak si dáte teraz nejaký cieľ alebo výzvu do konca septembra alebo roka. Mojou bude tráviť aspoň jednu hodinu denne (Happy Hour) v prírode! Jeseň je pre mňa najkrajšie ročné obdobie a už sa veľmi teším!  Dúfam, že aj Vy, lebo Vás nechcem vidieť doma na gauči!   

Ukončím to citátom 

„Prestaň sa tešiť iba na výsledok a začni milovať cestu, ktorá k nemu vedie.“ 

Príspevok Postkrémešový motivačný príhovor Petra Petra zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Začalo to asi pred rokom, keď ľudí covid  “trocha obmedzil“ v pohybe.  Pre mňa to bola však len kozmetická zmena. Pri Malom Dunaji je veľa možností nestretnúť nikoho aj niekoľko dni. Samozrejme sú tam aj frekventované trasy.  Ale tým sa dá bez problémov vyhnúť a túlať sa cestou necestou v lese nie je žiadny problém. Tak sa trocha pozrime na to, aký bol ten (ne)tradičný rok. 

Jar v znamení samoty  

Hore spomínaná situácia spôsobila výrazný pokles ľudí najmä v prvých mesiacoch. Na druhej strane bola väčšia možnosť si užívať samotu a vychutnať si spev vtákov u prostred lesa.

Niektoré lesné cestičky sú po zime ešte dostupné aj na bicykli, nakoľko kríky sú ešte bez lístia. Je tu pomerne veľká sieť poľných aj lesných cestičiek. Rád sa tu bicyklujem a objavujem nové a nové. Ale rád tu aj relaxujem a načerpávam energiu pri pohľade na prebúdzajúcu sa prírodu. Začínajú kvitnúť snežienky, fialky,  hloh a v neposlednom rade aj medvedi cesnak (a mnoho ďalších ). Príroda to dávkuje postupne a tak je vždy na čo sa tešiť. 

Také dve hodinky dokážu reštartovať človeka a keď k tomu prirátame nejaké to kardio na bicykli, tak nič viac nepotrebuje.  

Leto opäť v norme 

Leto začína, keď už vidno prvých vodákov, stany, táboráky a počuť gitaru.....To už je znamenie, že je teplo. 

Cez toto obdobie tu vie byť cez deň celkom peklo, ale v lese pri vode sa to dá prežiť. A nie len prežiť, ale aj užiť. Keď Vás už nebavia prechádzky, bicykel alebo beh, dá sa ísť na splav. Alebo na ryby. Možností je veľa.

V lete bola situácia voľnejšia a bolo to hneď poznať. By som povedal, že ľudí bolo viac. Minimálne cyklistov určite dvojnásobne ako je štandard. Potešilo ma, že som stretával veľa rodín s deťmi. V kurze bolo Korzo v Zálesí ale ani vodný kolový Mlyn v Jelke sa nedal zahanbiť. Aj na “cyklotrase” Vrakuňa - Ivanka pri Dunaji to bolo celkom frekventované. Ja tam možnosť sa okúpať na Zelenej vode , alebo môžete objavovať ďalšie miesta. 

Kvitne už repka, slnečnica a tak máte okolo seba žlté more.  

Jeseň a návrat do reality 

Moje najobľúbenejšie a najkrajšie obdobie. Príroda sa hrá s farbami a je to pastva pre oči. Každý deň ma tam čaká iný obraz... iný zážitok.... ale vždy veľká pohoda a pokoj. 

Situácia nebola po lete optimálna a to sa prejavilo aj na počte “návštevníkov”.  Zmizli vodáci, cyklisti... bežci sa vrátili na asfalt. Bolo obdobie, že som pár dní nestretol nikoho. Zvláštny pocit.

Ale aj samota ma svoje výhody. Hlavne, keď potrebujete načerpať energiu. Najčastejšie som sa pohyboval na trase Nová Dedinka - Tomášov - Vlky - Janíky. Pre mňa určite TOP trasa -  poznám snáď každý strom, kút, mólo alebo miesto na stanovačku. Je to ideálna trasa pre rodiny s deťmi. Sú tam miesta, kde si môžete urobiť krátke prestávky a len tak sledovať prírodu, alebo napr. aj pasúce sa kravy alebo kone.  Je tam aj jeden nádherný úsek, ktorý ja nazývam “Dunajský prales“ .  Človek sa tam skutočne cíti ako v pralese. Ale o tom nabudúce.  

Zima a konečne trocha snehu.... 

Posledné roky už nebývajú také tuhé zimy ako v minulosti. Aj sneh je tiež skôr rarita.  Teraz nám bolo aspoň trocha dopriate, aj keď od poriadnej zimy to bolo ďaleko. Situáciu komplikoval aj lockdown a zákaz cestovania mimo okres. 

Aspoň mali srnky, zajace, bažanty, kačice, líšky a labute pokojnejšie obdobie a mohli sa nerušene pohybovať. Na bobra som skoro zabudol. Ak máte šťastie, tak sa Vám na chvíľku ukáže a môžete ho pozorovať. Hlavne pre deti je to veľký zážitok. 

Keď ale trocha prituhne, sú tu krásne miesta. Stačí si len naplánovať krátke alebo dlhšie prechádzky. Ak si privstanete, tak aj tu môžete vidieť krásne východy a naopak v lete krásne západy slnka. Ak teda nie je zrovna hmla. V zime býva celkom často, ale aj to má svoje čaro. Ja myslím, že tu v skromných podmienkach každý nájde niečo, čo ho zaujme. A určite aj niečo navyše...   

Príspevok (Ne)tradičný rok pri Malom Dunaji zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Väčšina z Váš asi pozná okresné mestečko Senec . Leží neďaleko Bratislavy a jeho strategicky celkom dobrá poloha (30km od Rakúskych aj Maďarských hraníc ale aj od Malých Karpát) otvára rôzne skvelé možnosti aj na cyklovýlety.

Veľmi známe sú Slnečné jazerá , ktoré navštevuje v lete aj mnoho zahraničných turistov.  Na južnej strane jazier sa nachádza vlaková stanica a kúsok od mesta vedie aj diaľnica D1,  takže je celkom jednoduché sa sem dopraviť  a možno sa aj ubytovať na pár dni . V tomto článku Vám priblížim môj obľúbený cyklovýlet okolím a “možno” v ďalšom napíšem čo všetko sa tu dá vidieť a zažiť.

Vlaky ZSSK sú ráno väčšinou dobrý nápad

Keďže trocha šetrím sily, tak prichádzam do Senca vlakom, ktorý chodí pomerne často a za pár drobných Váš aj s bicyklom odvezie kam len chcete. Vystupujem na stanici, prakticky pár metrov od slnečných jazier, kde začínam dnešný cyklovýlet.

Je tu vybudovaná cesta okolo jazier,  na ktorej stretávam bežcov a nordic walkerov. Asi po 2 km pri Aquaparku opúšťam jazerá a vydávam sa na sever. Za čerpacou stanicou  už je značený cyklochodník  (vedie zo Senca do Pezinka) cez osadu Martin. 90% ľudí z okresu ani netuší že existuje táto malá osada.

Je tam pár domov, ale napríklad aj prírodná rezervácia “ Morské oko Martin” a krásne lesy plné lesných cestičiek . Jednou sa vydávam za osadou mierne do kopca, ale len mierne – veď ma poznáte 😊 . To ticho a úžasný spev vtákov je ako balzam na dušu. Po chvíľke “stúpania” sa dostávam na okraj lesa, odkiaľ mám namierené do obce Viničné. Našťastie skončilo stúpanie a už sa po asfaltke púšťam dole do centra obce , kde ma čaká malé občerstvenie. Táto lokalita je skôr známa svojim vínom a husacinou.

A to špeciálne ďalšia dedina na mojej trase – Slovenský Grob.  Z Viničného sa tam dá dostať po hlavnej ceste, ale ja mám radšej poľnú cestičku vedľa jazera na konci obce (Viničianský kanál) .

Slovenský Grob – raj husaciny

Slovenský Grob – raj husaciny v tomto Malokarpatskom regióne. Ak sa nemýlim , je tu okolo 20 podnikov s možnosťou konzumácie a degustácie (aj s ubytovaním ) .  Ale odporúčam tu navštíviť aj krásnu Kaplnku Sv. Anny alebo tiež kaplnku Sedembolestnej Panny Márie z 18. storočia.

A po troche kultúry pokračujem po hlavnej ceste cez novo vybudované sídliská vedľa Šúrského lesa -  na Čiernu vodu. Ako som už poznamenal sídliská a domy vedľa seba sa mi tu veľmi nepáčia, tak to len rýchlo prejdem, aby som sa čím skôr dostal opäť do lesa - Šúr je národná prírodná rezervácia a mohol by som pisať dlho ako to celé vzniklo, fauna, flóra atď.  Nachádza sa tam náučný chodník , odporúčam sa tam prejsť, je to veľmi zaujímavé.

Sú tam aj dva krásne rybníky, ktoré mám v plané obísť a pri druhom si dať pauzu a načerpať trochu energie.

Po Jurave do Ivanky pri Dunaji

Sú dve možnosti ako pokračovať.  Jedna je na Svätý Jur a stúpanie do Malých Karpát, alebo cez cyklochodník “Jurava II ” smerom na juh po rovinke až do Ivanky pri Dunaji.

Áno, “B” je správne. 😊 Novo vybudovaný cyklochodník vedie popri vode (Šúrsky kanál), takže je to celkom fajná trasa s dĺžkou asi 7km. Na konci je križovatka s veľkou tabulou, prakticky ju nemôžete minúť.

Štefánikova mohyla

Je tam značka s nápisom Mohyla M.R.Štefánika  - 1,7 km. Bola by škoda toto pamätné miesto nenavštíviť , obzvlášť keď tam vedie cyklochodník.  Po ceste je vidieť letisko v Bratislave  a keď mate šťastie, tak aj pristávajúce lietadlá. Po selfie pred Mohylou (robí to každý, tak prečo nie aj Vy ?)  sa tou istou cestou vraciam do Ivanky kde sa v centre pripojím na ďalší cyklochodník v smere do Bernolákova. O Ivanských trailoch som už pišal minule, teraz sa pokochám v Bernolákove trocha.

Theresia Chateau

historický barokový kaštieľ v Bernolákove. Je tam krásny kaštieľ postavený v 18. storočí (Jozef Esterházi) . Okolo kaštieľa je krásny park (dá sa poprechádzať) ktorý funguje ako aj  golfový areál, ale je tam aj výborná reštaurácia.  Po chvíľke oddychu a kávičke po ceste späť na cyklochodník sa ešte zastavím pri zrúcanine hradu Čeklís, odkiaľ je krásny výhľad na okolie. Hneď oproti je stĺp hanby zo 17. storočia a pamätná tabula Antona Bernoláka, po ktorom je obec pomenovaná. (pôvodne mala názov Čeklís).

Tak a po historicko- kultúrnej vsuvke  sa vrátim na cyklochodnik a zdolávam popri Čiernej vode medzi stromami pomerne ľahkých 5km do Novej Dedinky, kde s pocitom mierneho hladu robím poslednú “gurmánsku” prestávku. Je tu výborná reštaurácia pár metrov od cyklochodnika, kde si dám zaslúžený radler a fenomenálnu miestnu rybaciu polievku (halászlé).

Návrat do Senca

Do Senca to mám ešte asi 8km po hlavnej ceste, ale dnes to bude pokračovať pri Čiernej vode a poľných cestičkách. Mam rád tieto trasy.

Nejazdia tam autá, je tam pokoj, ste pri vode máte pocit, ako keby sa zastavil čas. Je to taká pohoda na záver.

Posledný kilometer sa ale už musím pripojiť na hlavnú cestu, obehnem “kruháč”  a tých pár sto metrov k železničnému priecestiu a stanici už dávam v relax tempe.

Vlaky to istia

Tento nenáročný cyklovýlet  v dĺžke asi 50km  je vhodný aj pre deti alebo rekreačných cyklistov, kedykoľvek sa dá prerušiť v prípade zlého počasia. Či už vo Viničnom zmeníte smer a pôjdete do Pezinka na vlak (3km), alebo v Ivanke pri Dunaji , prípadne v Bernolákove  využijete vlakové spojenia, je to len na Vás.

Samozrejme tých možnosti tu je strašne veľa, ja som sa Vám snažil priblížiť hlavne cyklotrasy v peknom prostredí, trocha histórie a miesta, ktoré sa oplatí vidieť.

Tento región ma veľký potenciál a určite stojí za návštevu.

Príspevok Len tak zľahka vlakom a bicyklom po okrese Seneckom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Večer si dávam si budík na 7:30 aby som ráno stihol východ slnka. Samozrejme, že to bolo zbytočné, lebo som sa pred siedmou zobudil (ako každý pracovný deň).

Stále som v tom, že slniečko už začne vykukávať, ale až pri pohľade von zisťujem, že je hmla. Brutálna hmla! Taká hmla, že aj policajt musel sedieť na semafore kričať farby. Nevadí, aj hmla ma svoje čaro. Oblečiem a obujem sa, vzduch je pomerne čerstvý a vlhký, môže byt tak okolo 4-5 stupňov.

Je to skoro  ideálna teplota na rannú prechádzku, aby sa človek prebral a vymyslel nejaký plán, lebo to slniečko skôr čí neskôr určite vykukne.

Hlavou mi behajú rôzne myšlienky čo podniknúť cez deň.

Asi mi ten vlhký vzduch nerobí dobre.  Snažím sa ale na nič nemyslieť.  Využiť to ticho trocha vo svoj prospech. Nikoho som zatiaľ nestretol , psičkári ešte spia,  rybárov je tu tiež ako šafranu.
Ale to vôbec nevadí, samota v lese pri Malom Dunaji ma takú zvláštnu atmosféru. Sú tu opustené miesta a cestičky o ktorých ľudia možno ani nevedia, alebo na ne zabudli. Predsa en dnešná generácia má trocha iné úchylky ako sa túlať v lese, na území „nikoho“ .

Na území nikoho

Vrátim sa ale k opusteným miestam,  ktoré  som objavoval aj ja (keď som sa zatúlal). Miestami taká mala divočina,  miestami krásna nedotknutá príroda. Momentálne je zlá viditeľnosť, tak si užívam len samotu. Prichádzam na moje obľúbené miesto. Je to také maličké mólo, kde si môžem  sadnúť a  pri pohľade na tečúci sa Dunaj zabudnúť na všetky problémy sveta. Čo ale nie je momentálny prípad. Je ešte celkom čerstvo a tým pádom sa pomaličky poberám domov doplniť energiu.

Rozhodol som sa, že okolo obeda podniknem obdobnú trasu, ale na biku. Výhoda bajku je, že v rovnakom čase dokážete prejsť dlhšiu trasu. Tým pádom dokážete aj viac objaviť.

Určíte sa netreba báť, aj keď ako sa hovorí: „doma na gauči defekt nedostanete“ ale ani nič neobjavíte (max. tak čokoládu alebo horalku v zásuvke.)

Dávam si ľahký obed. Niekde som čítal, že s plným bruchom sa nemá jazdiť, inak bufetári pri cyklocestách skrachujú. 

Cyklovýlet popri Malom Dunaji

Svoju poobednú cestu začínam pri MVE (priehrada Nová Dedinka) a postupujem vedľa Malého Dunaja do lesa. Lesné cestičky sú na jeseň úchvatné, mix farieb vytvára zvláštnu atmosféru, hlavne keď cez stromy prenikajú slnečné lúče. Rozhodne je na čo  sa pozerať. Je to proste iný svet. Výhoda týchto cestičiek je, že sa križujú, takže máte na výber viac možností a je len na Vás, ktorým smerom sa rozhodnete ísť.

Ak je slepá, nevadí...vrátite sa kúsok a  vydáte sa iným smerom.

Verte mi, vždy je kam a  záleží len na Vás,  ktorý smer si vyberiete. Objavovať je vždy čo. Aj keď ste tam už boli 10x vždy nájdete niečo „nové". Preto to je vzrušujúce.

Takto som raz  napríklad objavil v Malinove zaujímavý projekt " Na dobrej stope "  ( je to vlastne náučný chodník). Jazdil som okolo hádam aj 100x,  ale vždy na druhej strane. Až jedna náhodná odbočka mi otvorila cestu za týmto projektom , ktorý je vhodný aj pre rodiny s deťmi. Nebudem Vám písať čo tam všetko je, treba to navštíviť. :-)

Cyklotrasy Malý Dunaj

Ďalšia výhoda je, že sú tam aj poľné cestičky, ktoré kopírujú tok Malého Dunaja, takže prakticky nemáte šancu sa stratiť. Jednou takou cestičkou sa práve dostávam  na Totemovú lúku. Mystické miesto (niekde medzi  Zálesím, Ivankou pri Dunaji a Bernolákovom ) v hustom lese. Totemy tu postavili trampi a do dnes sa tam stretávajú.

Platia tam miestne pravidla, tak si tam sadnem len na chvíľku,... Snažím sa nasať mystickú atmosféru, ktorá tu panuje. Plán nemám žiadny, jediný môj nepriateľ je čas.  V tomto období sa stmieva skôr, aj teplota vzduchu zvykne klesnúť za hodinu o pár stupňov, čo rozhodne netreba podceňovať.  Pár metrov od Totemovej lúky je  „ chatka na vode“ , určite stojí za návštevu.

Ja sa však vyberám inou lesnou cestičkou. Sem tam počujem zvláštne zvuky z lesa, prasknutie  konárov, ale peniaze a strach som nikdy nemal. Tak pokračujem vo svižnom tempe smerom do Zálesia. Po chvíľke sa  dostávam na ďalšie zaujímavé miestečko – „Rozhľadňa  Záleský maják a Korzo na brehu Malého Dunaja" (opäť skvelé projekty! )

Pokračujem popri malých chatkách. Dostávam sa k  Lodenici, kde pri  pohľade na maličký ostrov je vidno aj Gešajovské mlyny.

Zálesie

Po chvíľke si uvedomujem, že mam dilemu.  Zhruba za 2 hodiny zapadne slnko. A ja chcem objavovať na bicykli Malý Dunaj ďalej.

Zálesie je pre mňa ako dopravný uzol rôznych možných smerov a  pod tlakom mierneho hladu a smädu naberám po poľnej cestičke smer Ivanské  jazero (Štrkovisko ).  Je tam otvorený bufet a pečú fantastické Heiky. Po skvelom gastronomickom zážitku je čas sa vrátiť do base campu.  Na výber mam asfaltku alebo poľné cestičky. Neváham ani na sekundu a volím poľné cestičky pri Malom Dunaji. Cestou necestou sa dostávam k priehrade MVE kde si ako bonus vychutnávam západ slnka.

Aj takýto obyčajný deň sa môže stať neobyčajným, stačí sa vybrať správnym smerom... vlastne, stačí sa niekam vybrať a ostatné už zariadi príroda...

Okolie Malého Dunaja má veľký potenciál, kto má rád samotu , lesné a poľné cestičky, príde si tam určite na svoje, samozrejme aj rodiny s deťmi.

Pozn. (*článok vznikol už pred pár mesiacmi, jedine fotka z Korza je aktuálna, na jeseň ešte nebola úplne hotová a chcel som Vám ukázať jeho aktuálnu podobou).

Príspevok Jeden (ne)obyčajný deň pri Malom Dunaji. zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Naskytla sa mi možnosť isť so skvelou partiou z práce do Žiarskej doliny a stráviť tam víkend. Ítéčkári na Baranci.

Túra na Baranec

Povodne som síce plánoval , že by som išiel na Veľký Choč , ale plány sa rýchlo zmenili, keď som zistil, že majú v pláne výstup na Baranec. Paradoxne asi týždeň pred tým mi o výstupe na Baranec rozprával dobrý kamaráť z detstva, že tam nedávno bol a že to bola veľká výzva aj pre neho. To nemohla byt náhoda a nemohol som ani odmietnuť tuto ponuku.
Tak som si zbalil do batohu potrebne veci a piatok po práci sme sa vybrali autami z Bratislavy smerom do Žiaru. Cesta bola dlhá, nakoľko premávka bola celkom hustá, ale dobra nálada v aute to vyrovnala.

Za Liptovským Mikulášom sa naše obavy zo zlého počasia naplnili , blesky hromy a dážď nás ale nerozhodil, veď nech prší celu noc, aspoň bude na ďalší deň krajšie počasie . Predpoveď na víkend nebola úplne optimistická, hlásili mrholenie a občasné prehánky, ale to sme v tej chvíli ani neriešili. Ubytovali sme sa v penzióne pod Barancom a po dobrej večeri sme s kolegami ešte diskutovali , že po ktorej trase sa teda ráno vydáme.

Alternatív boli viac, ale nakoniec sme sa zhodli, že sa vyrazíme po žltej hore a potom sa uvidí podľa počasia. Keď som sa ráno prebral a počul klopkanie na parapete, nebol som veľmi nadšený. Vyšiel som na balkón a pohľad ma veľmi nepotešil.

Človek by však mal byť každé ráno pozitívne naladený, vraj to dokáže ovplyvniť jeho deň. V tomto duchu som sa teda vybral na raňajky, kde ma už pozitívne naladení kolegovia čakali. Väčšinou všade chodím posledný , choroba z povolania?

cez Holý Vrch

Po raňajkách sme sa dohodli, že sa stretneme na parkovisku, odkiaľ vyrazíme. Zbalil som si potrebné veci do vaku plus turistické palice a nabrali sme smer parkovisko – Žiarska dolina, ústie. Aj keď mrholilo, jemný dážď sme vôbec neriešili. Boli sme všetci odhodlaní ísť. Veď preto sme prišli a počasie nás predsa nemôže odradiť. Prvé naše kroky viedli medzi vyrúbane stromy, ale postupne sme sa ocitli už v čoraz hustejšom lese. Naše tempo bolo mierne a si po hodine sme z lesa prešli do kosodreviny, kde sme si urobili krátku prestávku. Dôvodom ale ešte nebola únava, ale pohľad na dolinu, dokonca sme v diaľke zazreli aj Liptovskú Maru. Takéto pohľady mi dodávajú mi neskutočne pozitívnu energiu.

Konečne sa vyčasilo a naša cesta po krátkej prestávke pokračovala smerom na Holý vrch. Zrazu nám bolo tak teplo, že sme si bundy odložili do batohu a pokračovali sme v krátkom rukáve. Ranný optimizmus sa vyplatil. Asi po dvoch hodinách sme dosiahli Holý vrch .

Niektorí sú za dve hodiny už na Baranci. My sme ale neprišli pretekať , ani lámať rekordy. My sme si to prišli užiť.

Náš jediný ciel bol sa vrátiť ešte za svetla do „základného tábora“, takže sme mali ešte dobrých asi osem hodín k dobru. Slušná porcia času v krásnom prostredí , kde je neskutočný pokoj , ticho a žiadny zhon ako cez pracovný týždeň v práči. Hneď by som menil. Postupne sme opúšťali kosodrevinu , ale náš ciel bol zrazu zakrytý oblakmi.

Netušili sme koľko krokov smerom hore nás čaká ešte , ale už som začínal mal pocit, že to je nekonečná cesta. Veď už ideme cez tri hodiny a náš „kopec“ je stále nikde. Prevýšenie 500-600 m dám ľavou zadnou, ale podľa hodiniek sme už prekonali prevýšenie cez 1000 m a pred nami stále kus cesty.

Siahol som úž aj po energetickej tyčinke nakoľko mi začali dochádzať sily. Trochu zvláštne bolo, že sme stretli tuším len jedného alebo dvoch turistov , inak nikde nikoho. Čo mi až tak nevadilo, lebo nemám rád preplnené turistické chodníky a preto sa vždy snažím chodiť po menej frekventovaných.

Je tam väčší pokoj a človek si viac užíva prírodu a samotu.

A to bolo presne to, čo sme potrebovali , trocha uniknúť z reality a stráviť pár hodín mimo civilizácie . Náš ciel bol čoraz „bližšie a bližšie ale síl bolo menej a menej.

„Už len kúsok„ bolo počuť z hmly, ktorá sa zrazu objavila aj okolo nás. Pribudli aj ľudia , ktorí nás dobehli tesne pred vrcholom.

Na Baranci

"Konečne sme v cieli! My sme to dokázali!" Priznám sa, neveril som, že to dokážem, takéto prevýšenie som ešte nikdy neskúšal a možno som nebol ani fyzicky úplne pripravený. Ale niekedy je o tom, že si svoje limity posúvame a zrazu zistíme, že toho dokážeme oveľa viac ako si myslime.

Po krátkom občerstvení a oddychu na vrchole sme sa dohodli, že nepôjdeme tou istou trasou dole, ale že to skúsime cez hrebeň. Vraj nás čaká najkrajší ale zároveň najťažší úsek. A to sa aj potvrdilo. Roháče a Západné Tatry. Miestami sme museli aj liezť po skalách, terén bol čoraz náročnejší a začal fúkať silný severák.

Keď sme prekonali našu poslednú „prekážku“ a začali klesať aj počasie sa umúdrilo. Oblaky zmizli a zrazu sme mali nádherné výhľady . Tak pre toto sa sem oplatí chodiť ! Kde som bol doteraz ???

Fotky sú fotky, ale vidieť toto nádherné divadlo je o niečom inom. Stáli sme tam hádam aj 10-15 minút a len sme sa kochali . Pocity sa ťažko opisujú, treba to zažiť.

Žiarske sedlo

Zo Žiarskeho sedla náš čakala už len ta ľahšia časť , klesanie do „základného tábora „ .

Asi osem km podľa mapy a za zhruba tri hodinky by sme tam mali byt. Času sme mali ešte relatívne dosť a keďže počasie bolo ideálne , veľmi sme sa neponáhľali. Hádam, sme ani nechceli aby táto túra skončila. Smäd je ale veľký pán a my sme už skoro po piatich hodinách nemali zásoby vody a tak pohľad v diaľke na horskú chatu nám dávala nádej. To , že je Žiarska chata veľmi často navštevovaná turistami sme zistili, keď sme vošli. Jeden voľný stôl. Presne pre náš . Dali sme si pivo (ja samozrejme radler ) a slabú pol hodinku sme diskutovali o trase, ktorú sme úspešne zdolali.

A bolo aj o čom.

Zážitky to boli neskutočné. Problém nastal keď sme vstali od stola a chceli sme sa vybrať na poslednú časť nasej trasy. Svaly na nohách nám akosi stvrdli a nebol to veľmi príjemný pocit. Svitla však nadej, keď sme zbadali kolobežky kúsok od chaty. Pozreli sme sa na seba a bolo nám jasne, že posledných asi 5 km už nepôjdeme po svojich ale zažijeme trocha adrenalínu. Prenajali sme si kolobežky, dali sme si prilby a spustili sme sa dolu. Parádnych 15 min adrenalínovej jazdy na trocha rozbitom asfalte, ale o to bolo väčšie vzrušenie.

Ani v americkom filme by nevymysleli lepší „happy end“....

Západné Tatry a Žiarska dolina zanechali vo mne silný dojem, tak silný že sa sem určíte vrátim.

Príspevok Ítéčkári na Baranci zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.