Po dlhšom období trvajúcich hmiel prišiel konečne slnečný deň, a tak ho využívame naplno. Na dnešné túlanie sa prírodou a prečisťovanie pľúc máme štartovací bod na parkovisku pri najzápadnejšom výbežku Devínskych Karpát pod vrchom Sandberg. Ideme objavovať skryté zákutia Devínskej Kobyly.

Devínska Kobyla je Národná prírodná rezervácia. Jej významným výletným miestom je Sandberg.

Sandberg

Sandberg leží pri Bratislave na juhozápadnom okraji chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Lokalita bola objavená pri ťažbe piesku. Lokalitu vyhlásili za chránené nálezisko s rozlohou 25,6 ha roku 1964. Už nasledujúceho roku bola rozšírená a premenovaná na Štátnu prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, o rozlohe 27,97 ha. Roku 1986 sa chránená plocha rezervácie rozrástla na 102 ha. Posledná zmena prišla 1. januára 1995, kedy bola premenovaná na Národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, s najvyšším stupňom ochrany. Dôvodmi ochrany je najmä výskyt bohatej teplomilnej flóry a fauny (najmä hmyzu); výskyt pieskomilnej kveteny a výskyt druhov čeľade vstavačovitých rastlín, vďaka ktorým patrí k najvýznamnejším lokalitám na Slovensku. (wiki)

Hneď na úvod prichádza skúška mojich síl. Čiastočne vychodená skratka je strmý výstup po skalách na vrch Sandberg, ktorou sa vyberáme. Som nútená udržiavať rovnováhu a aj odvahu, aby som hneď na úvod dňa neskočila tam, kde nechcem. Jasné, že dnešná moja mladá spoločnosť rezkým krokom a bez problémov kráča hore.

Najprv ideme chodníkom, ktorý je zarastený náletovou drevinou a trávou. Prechádzame vytvorenými schodmi z obrovských skál a koreňov stromov.

Ideme sústavným stúpaním v úzkom žľabe cez pieskovcový terén, ktorý sa mení na cestičku s malými skalkami. Dostávame sa k informačnému panelu (bohužiaľ dnes trochu v poškodenom stave) o významnej paleontologickej lokalite svetovej úrovne, nachádzajúcej sa na území mestskej časti Devínska Nová Ves v Bratislave.

Pri ďalšej tabuli sa dozvedáme, že cca pred 160 – 180 miliónov rokov v týchto miestach bolo v treťohoriach more, ktoré sa rozprestieralo po celej Viedenskej panve.

Objavujeme aj vytvorené umelé nálezisko so skamenelinami, čím chcel autor ukázať hravou formou, čo skrýva Pieskovec. Nálezisko- Polopieskovisko ukrýva tri reliéfy skamenelých živočíchov (no piesok už odvial vietor).

Výhľady zo Sandbergu

Úchvatné výhľady na obzor, ktoré ponúka toto miesto v tento slnečný deň si ideme pozrieť. Máme možnosť vidieť nad sútokom Moravy a Dunaja hrad Devín, za riekou Morava národný park Donau-Auen a zámok Schloßhof v Rakúsku či chránenú krajinnú oblasť Záhorie.

Neďaleko objavujeme zaujímavo spracovaný strom, vytvorený na posedenie.

Len trochu zdvihneme zrak zo zaujímavého posedenia a pred nami je strmý pieskovcový svah, ktorý hrdo predvádza hniezda Včelárika zlatého (vtáčik si v piesku stavia až 1m hlboké hniezda).

Lipové a Rovnice

Po žltej turistickej značke prechádzame popri drevenom zábradlí, ktoré ohraničuje vzácne hniezdisko chránených druhov vtákov až k smerovníku LIPOVÉ (tak ako sa patrí, lebo pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka je v tejto lokalite zakázaný) a ďalej až k smerovníku ROVNICE.

Tu sa na chvíľu zastavujeme a vychutnávame si, čo opäť výhľad ponúka.

Keď už okulahodiace výhľady máme napozerané, pokračujeme ďalej v stúpaní hore. Netrvá nám dlho a dostávame sa k ohrade, kde prevádzkujú riadenú pastvu kôz.

Vstupujeme za bránku a pokračujeme miernym odbočením vľavo. Dostávame sa do dubovo-hrachových lesov, kde ďalšou bránkou opúšťame riadenú pastvu. Napájame sa na zelenú a neskôr na červenú turistickú značku cez les k nášmu vytýčenému dnešnému cieľu.

„Cestu nám spríjemňuje pohľad na dokonalú hru farieb prírody v jeseni a čarovné kombinácie občas vyrážajú dych svojou krásou“

Aby sme nezablúdili používame dnes aj pomocníka vo forme navigácie. Občas si len skontrolujeme či náš smer je správny a pokračujeme s úsmevom ďalej. Toľko tém o živote, radostiach a starostiach máme na programe, že nám ubieha cesta akosi rýchlo. Ani nevieme, ako sa nám podarilo prejsť cca 2,5km. Navigácia nás navádza raz vpravo, potom vľavo a nakoniec po ľavej strane zbadáme strmú cestu dole. Je to už posledný úsek pred nami, aby sme sa dostali k miestu, ktoré sme sa dnes vybrali spoznať. Prudké klesanie dáva zabrať kolenám. Na zdolanie tohto krátkeho úseku musíme zapojiť trochu energie navyše. A sme tu ...

Biele skaly

Pred nami sa rozprestiera starý kameňolom, prezývaný ako Fuchsov lom. Trampovia si toto miesto adoptovali a vytvorili v ňom mystické miesto Biele skaly.

Nádherné totemy dnes objavuje mnoho zvedavcov a objaviteľov, ako sme si to dnes naplánovali aj my. Uprostred verejné ohnisko, veľa možnosti na posedenie a studničky s pitnou vodou vytvárajú skvelé miesto na načerpanie pozitívnej energie.

Dopriali sme si aj my na tomto mieste oddych a doplnili sily z prinesených dobrôt.

A ide sa naspäť. Pre nás už známou cestou odchádzame z tohto čarovného miesta.

Ešte posledný pohľad a zachytenie atmosféry fotoobjektívom a už kráčame strmým kopcom hore. Joooj opäť dostávajú moje pľúca zabrať. Toľko čerstvého vzduchu veľkým nádychom už dlho nezažili. :-)

Keď sa mi podarí vyštverať sa hore na cestičku, pokračujeme presne tou istou cestou, ako sme prišli. Neodoláme malému zastaveniu na vrchu Sandberg, ale pohybujeme sa len na miestach, kde môžme vstúpiť.

Záver cesty si zmeníme a objavujeme nádherný altánok na posedenie. Ďalej schádzame z kopca do Devínskej Novej Vsi, kde prechádzame ulicami medzi domami a dostávame sa k parkovisku pod Sandbergom. Nádherný cca 10 km dlhý výlet. :-)

Určite neváhajte preskúmať históriu NPR Devínska Kobyla a objaviť skryté zákutia Devínskej Kobyly. Kľudne aj s deťmi. Kúsok od Bratislavy a Malých Karpát. Oplatí sa ... :-)

Príspevok Sandberg a skryté zákutia Devínskej Kobyly zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na železničnej trati Bratislava Prievidza je niekoľko zaujímavých zastávok. Jednou z tých viac turisticky opomínaných je Partizánske. A je to škoda. Osečný vrch ponúka nádherné cyklotrasy a okolie Partizánskeho množstvo tipov na nenáročné výlety za poznaním aj prírodou. Dnes vyrážame smer Brodzany a letohrádok Babylon. Na Veľké Uherce, Brodzany, Šimonovany a letohrádok Babylon.

Ani ranné mrholenie nás neodradilo sa vybrať do prírody a tak sme začali na úpätí vrchu Stráň, za riekou Nitrou blízko cesty na sídlisko Šípok v Partizánskom. Vybrali sme sa navštíviť Pomník popravy partizánov (Dolný pomník), kde fašisti v roku 1944 zverským spôsobom povraždili 35 neznámych hrdinov, bojovníkov za našu slobodu a Pomník prísahy  (Horný pomník) , ktorý postavili občania mesta Partizánske pri príležitosti 18. výročia SNP.

Pamätníky SNP

Na úvod nenáročný výstup k Dolnému pomníku nás nabudil, že toto stúpanie k Hornému pomníku zvládneme hravo. No hneď odbočka vpravo od pomníka nás vyviedla z omylu. Serpentínová cestička s prevýšením 100 m nenechá nôžky len tak kráčať nádherným hustým lesom. Zvolili sme pravidelné tempo, aby sme cca 1 km dlhú trasu zvládli s úsmevom a na jej konci našli Horný pomník. Pamätníci si spomínajú, že pred pomníkom sa rozprestierala lúka, kde deti trávili voľné chvíle  s rodičmi a  pripravovali si dobroty pod zub na ohnisku. Dnes už je lúka zarastená, no ohnisko je stále k dispozícií.

Aj nádherné výhľady na mesto Partizánske ostali do dnešných dní a nám sa tiež naskytol pohľad, ktorý sa ani nedá opísať. Vyberte sa na toto miesta a verím, že  výhľady budú nádhernou odmenou za výstup  aj pre vás.  Po zostupe už len posledný pohľad opäť na Dolný pomník a už sme smerovali ku kaštieľu

Vodný hrad v Šimonovanoch

je vzdialený cca 2 km od tohto miesta.

Je to najstarší doposiaľ stojací kaštieľ na Slovensku, ktorý prešiel obrovskou premenou. Jeho prehliadka určite každého zaujme.

Veľké Uherce

Spomedzi mrakov začali pomaly presvitať slnečné lúče. Vodná nádrž Veľké Uherce bol náš ďalší cieľ výletu. Presun autom nám pomohol trochu získať čas. Mali sme v pláne navštíviť ešte jedno zaujímavé miesto, ale naspäť k nádrži. Celková vodná plocha nádrže predstavuje 25 ha a slúži ako rekreačná oblasť v každom ročnom období. Pokojná hladiny vody nás lákala zastaviť svoj krok a chvíľu len tak vnímať krásu tohto miesta. Pevnú hrádzu sme po jej prekonaní opustili a  odbočili vpravo. Vychodenou cestičkou sme kráčali a rôznorodé miesta nabádajúce k posedeniu a oddychu sme spoznávali s obdivom.

Prechádzka po celom obvode nádrže dlhá cca 3,3 km nám poskytla úžasné vyčistenie pľúc a načerpanie novej energie z okolitej rozmanitej prírody. Cestičku sme mali lemovanú bohatými lesmi Podunajskej pahorkatiny so svojimi vrchmi. Lavička poskytla pohodlie na krátke občerstvenie z donesených dobrôt a doplnenie tekutín.

kaštieľ Brodzany

Po návšteve nádrže naše ďalšie zastavenie bolo v anglickom parku Brodzany. V rozsiahlom chránenom  parku sme navštívili čarovné zákutia s platanmi, ktoré dali o sebe vedieť hneď od vstupnej brány.

Na tomto mieste sa nachádza aj kaštieľ - Slovanského múzea A.S. Puškina. V parku sú inštalované bronzové a kamenné plastiky slovenských a ruských spisovateľov. Kaskády potoka Geradza, ktorý vytvárajú očarujúcu scenériu s drevenými mostíkmi. Tak sme sa opäť zastavili a len vnímali túto čarovnú krásu, so všetkým čo ponúka. Zastavenie nebol náš pôvodný cieľ, tak sme opustili park a naše kroky viedli smer cintorín.

Po ceste nás zaujal veľmi ojedinelý strom, no odfotiť som ho predsa musela.

Popri plote cintorína sme sa cestou so stúpaním dostali k úpätiu kopca Hôrka. Drevený smerovník nám jasne ukázal, že smer máme správny. Trochu strmší výstup, no dostatočne krátky, aby sme čochvíľa uvideli tu nádheru, ktorá nás na tomto miesto lákala.

Letohrádok Babylon

dala postaviť pani brodzianského kaštieľa, vojvodkyňa Natália Oldenburgová ako svoje letné sídlo v roku 1894.

Dnešná zrúcanina je síce v súkromných rukách, no je voľné prístupná na vlastné riziko. Navštívila som toto miesto už viackrát, no stále ma fascinuje a nikdy neodolám  poprechádzať sa v  Letohrádku. Staré podlahy sú ešte dosť viditeľné a aj tvar okien stále drží svoj zaujímavú formu.  Kamenné schodisko láka vystúpiť na poschodie, odkiaľ je trochu iný pohľad na okolitú prírodu. Pár pamätných záberov fotoaparátom  pre nádhernú spomienku, ešte ako tak zachovalej veže či rozpadajúcej sa miestnosti. Ďalej sme smerovali od vstupnej časti plota, ktorý sa nachádza okolo celého Letohrádku, vpravo po mierne zostupujúcej cestičke.

K hrobke

Podmaňujúca príroda nás sprevádzala k zachovalej hrobke s kaplnkou rodiny Friesenhof-Oldenburg,  bývalých majiteľov brodzianského kaštieľa. Kaplnku dali postaviť majitelia v rokoch 1891 až 1895. Nie je verejne prístupná ale železná ozdobná brána ponúka náhľad do vnútorných priestorov bez vstupu dnu. Tak už len naozaj strmý zostup naspäť do dediny. Cestička vedie po vzostupe cez lúku vedľa obecného úradu. Posledné obhliadnutie na horu a lesík, ktorý opúšťame a naše kroky vedú domov. Cca 1 km s prevýšením 70 m dlhá prechádzka horou priniesla osvieženie na  záver nášho celodenného výletu.

Tak a máme opäť za sebou celodenný výlet plný zážitkov. Brodzany a letohrádok Babylon. Cez Partizánske tiež vedie pravidelná vlaková linka, ktorá vám umožňuje absolvovať celý výlet vlakom.

Príspevok Brodzany a letohrádok Babylon, výlet vlakom do Partizánskeho zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Dni dovolenky sa míňajú ako teplé rožky. Na posledný deň sme sa vybrali preskúmať najvyššie položený hrad Ostrý Kameň (562 m n.m.) v Malých Karpatoch.

Hrad Ostrý Kameň

Štart výletu začal pri priehrade vodnej nádrže Buková.

Potom sme išli žltou turistickou značkou cez pole až po vstup do lesa. Je to okraj najvyššieho kopca Záruby, ktorý je súčasťou prírodnej rezervácie v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty.

Moja predstava o jednoduchom výstupe k hradu dostala na frak hneď pár metrov od vstupu do lesa.  Asi 400 metrov po rovinke asfaltkou a potom už len odbočka vpravo. Napojili sme sa na známu magistrálu „Cesta hrdinov SNP“  po červenej turistickej značke. 

Cesta hrdinov SNP

Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Devín.

A vtedy to prišlo. Už len samé strmé stúpanie. Ách jáj... som si často v duchu opakovala... no hrdosť mi nedovolila to vzdať. A tak sme kráčali a kráčali stále do kopca.

Hustý les tvoril úžasnú kulisu v horúcom lete a bohatý koreňový systém, pomáhal pri výstupe. Prírodné schody dopriali oporu v stúpaní spolu s popadanými stromami.

Po necelých 500 m sa ukázala malá čistinka ukrytá v lese, kde zaujímavý vstup tvorila rozdrvená biela vápencová hornina. Tak zastaviť sa, nadýchať sa, doplniť tekutiny a hádam aj načerpať trochu silu na zdolanie záverečného výstupu. Vybrali sme si ten ľahší výstup vľavo, ktorý mal miernejší sklon.

Pri zákrute vpravo sa nám naskytol prvý úžasný výhľad, kde na obzore dominovala vodná nádrž. Posledných 300 m k hradu sa už kráčalo ľahšie. Medzi košatými korunami stromov sa črtali obrysy zrúcaniny na bralách západnej časti vápencového hrebeňa, a tak som hneď zabudla na únavu.

Hrad Ostrý kameň

Táto zrúcanina je dosť obrastená náletovou drevinou, a tak jej časti nie sú až tak vidieť. Hradná zrúcaniny sa nachádza na hlavnom hrebeni kopca Záruby. Mladšia spoločnosť plná síl kráčala s úsmevom. Huuraaaá a sme tam.

Našli sme si miestečko na oddych a v tomto očarujúcom svete sme si dopriali občerstvenie. Domáce kuracie rezníky, čerstvá zeleninka a viaczrnné bagetky, boli tým pravým osviežením.

Gotický hrad vznikol na konci strmého horského hrebeňa, od ktorého ho oddeľuje priekopa vysekaná do skaly. (wiki)

Nakoniec sme popreliezali všetky vyššie aj nižšie dostupné miesta hradu.  Famózny výhľad na okolité kopce s pohľadom na priehradu Buková je úžasnou odmenou za vyloženú námahu.

Ako posledné zastavenie na tomto kopci sme si vybrali pri smerovníku na hrebeni vrchu Záruby (569 m n.m.), kde je výhľad na hrebeňovku.

Cestu naspäť sme si spestrili prudkým zrazom dole, ktorý začínal hneď pod hradom. To bol zase nápad. Ach jaj ... Členky dostali poriadne zabrať ... Udržiavanie rovnováhy sme si  precvičili dostatočne. Opäť mladšie ročníky nemali s touto cestou až taký problém, skôr to brali ako zábavu.

No musím priznať, že mne to trvalo poriadne dlho. Každý krok som si premyslela. Od spomínanej čistinky sme už kráčali v rezkejšom tempe. Ako dobre vieme, tieto prudké klesania zase dávajú dobre zabrať aj kolenám. Trochu náročný výstup a samozrejme aj zostup neubral na kráse tohto výletu.

Ako odmenu sme si doprali tekuté občerstvenie v bufete pri nádrži.

V tento deň nás ešte jedno potešenie čakalo. Vybrali sme sa pozrieť už ľahšie dostupné miesto.

Rozhľadňa na Rozbehoch

Zaparkovali sme na parkovisku pri Rozhľadni na Rozbehoch ( 460 m n.m.). Prešli sme pár krokov cestičkou ku stavbe na kopčeku. Zdolali sme schody na vrch a už sme len obdivovali výhľady.

Na obzore sa nám ponúkol pohľad na severnú časť Záhorskej nížiny, pohorie Bielych Karpát, severozápadnú časť kopcov Chvojnickej pahorkatiny a východnú časť smer Považský Inovec.

Hrad Korlátka

Naše posledné zastavenie bolo vzdialené asi cca 700 m od rozhľadni. Zrúcanina gotický hrad Korlátka ( 455 m n.m. ) je situovaná na skalnom zube v okrajovej polohe Malých Karpát.

Korlátka normovaný názov  alebo Korlátsky hrad ( Korlátko,  Korlátky, Cerovský zámok,  Konrádov kameň  a iné názvy )  kedysi slúžil na stráženie tzv. Českej cesty. (wiki)

Zlákala nás svojim čarom. Našli sme tam rozhľadňu Korlat, skalnú pivnicu alebo vyhliadku na najvyššom bode, na ktorej sme obdivovali aj pohľad na veterné turbíny z neďalekej elektrárne. Čiastočné upravené časti hradu boli pre nás zaujímavým zastavením pri spoznávaní tohto miesta.

Tu už nám skončil nie len dnešný výlet, ale aj naše 4-dňové putovanie. Dovolenku sme si užili dostatočne s mnohými túrami a spoznávaním čarovných krás Slovenska.

Možno aj vás osloví a očarí niektoré miesto a vyberiete sa ho spoznať.

Viac od autorky

• Malokarpatské potulky okolo Smoleníc
• Jaskyňa Driny a praveké opevnenie Molpír
• Z Arboréta Mlyňany na Gýmeš
• Plavecký hrad a Plavecká jaskyňa v Karpatoch

Príspevok Hrad Ostrý kameň, Korlátka a rozhľadňa na Rozbehoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Čo skrývajú Kremnické vrchy? Čo je Komín Titanic Skalka a kde je geografický stred Európy?

Kremnické vrchy

Tento slnečný deň sme sa vybrali spoznať časť Slovenska a aj vyskúšať si svoju obratnosť, preveriť vlastné sily a zažiť trochu adrenalínu. Ideme z Kremnických Baní cez Krahule do Partizánskej doliny až do lyžiarskeho centra Skalka (parkoviská). Ďalej pokračujeme cestou smerom k vysielaču na vyhliadku. Pokračujeme hrebeňom po červenej turistickej značke až k nástupu na „VIA FERRATA SKALKA“ (z parkoviska cca 800 m).

Lanový most

Ak nemáte vlastný set (je to povinná výbava na tejto atrakcii), stačí si požičať ferratový set priamo na mieste. Ešte pár krokov a prvým klesaním s prevýšením 70 m sa dostávame k lanovému mostu.

Via ferraty na Skalke sú jedinečnou turistickou atrakciou v kremnických vrchoch tvorených z andezitového zlepenca a ponúkajú rozmanité trasy s rôznou obtiažnosťou. Nachádzajú sa tam aj informačné tabule, tabuľky s grafickým a farebným značením trás, pokynmi o bezpečnosti a odkazmi na prevádzkový poriadok. Pre začiatočníkov je  tam aj „Miniferrata“ a „Jánošíková diera“, kde je možnosť vyskúšať si pár výstupov v ľahšej  podobe. Mesto Kremnica postupne od roku 2017 vybudovalo na Skalke pri Kremnici rozmanitú a širokú sieť via ferratových trás.

Nebojíme sa výšok, a tak bez problémov s istením sa pripíname na laná a kráčame vpred. Vybrali sme sa sem skoro ráno, aby sme si mohli tieto miesta užiť bez návalu záujemcov. Mali sme šťastie. Vstupujeme na most.

Je to najdlhší lanový most v strednej Európe, s dĺžkou 80 metrov. Nachádza sa vo výške 40 metrov, takže pôsobí, že prechádza korunami stromov.

Prvý, druhý a tretí krok ... zaujímavý pocit, no dá sa ... vlastnými krokmi dávame do pohybu celú zostavu, čo pridáva iskru na zážitku. Vieme, že s týmto pohybom treba počítať pri prechádzaní takejto atrakcie. Most osadený medzi bralami zdolávame s rešpektom.Neodoláme a asi v strede zastavujeme a kocháme sa čarovným výhľadom na obzor, kde vidíme sever Kremnických vrchov a Turčiansku kotlinu.

Zostupovka

Po úžasnom zážitku pokračujeme od Zostupovky strmým klesaním nadol. Schádzame pomocou lán a stúpačiek.

Ďalej  nás opäť čaká strmý výstup. Najlepšie je nechať ísť každého návštevníka osamote, aby prípadne padajúce kamene nenarobili šarapatu tomu, kto sa pohybuje pod lezcom.

Komín

Po zdolaní výstupu prichádzame k drevenému chodníku, kde na nás čaká ferrate Komín.

Dostávame sa do jaskyne pod otvor – Kominárska, kde vystupujeme v čiernej diere hore. Martin ide ako prvý, lebo už absolvoval tieto ferraty. Pozerám na neho a premýšľam, ako by to bolo najlepšie vyliezť.

Presúvam si ruksak z chrbta na hruď a púšťam sa do predierania čierneho otvoru. Hľadanie miest, kde dať nohu či ruku zamestná mozog na 100 %.

Lavička s krížom

Malé zastavenie a obzor nám opäť ponúka výhľad na nádhernú krajinu v Banskobystrickom kraji. Na toto miesto sa dostávame fakt náročným strmým výstupom na vrchol. Hurá a sme hore.

Lavička s krížom je ako odmena, kde je možnosť zastaviť sa a dočerpať sily. Pokračujeme dobrodružným mostom, pod ktorým sa nachádza 20 m vzduchoprázdno. Kráčame iba po jednom lane a pridržiavame sa lán po oboch stranách. Pre nás hravo zvládnuteľný presun, s trochou viac adrenalínu, ponúka toto miesto na kratšom úseku.

Drevené ležadlo

Máme to za sebou a pred nami sa objavilo drevené ležadlo. A nevyskúšaj ho ... :). Pohodlne sa usádzame a pozeráme sa na tu nádheru okolo nás. Výhľad do údolia je očarujúci.

Ferraty sú jednosmerné a na niektorých z nich sa nachádzajú križovatky, kde si môžeme vybrať cestu, ktorou danú ferratu chceme dokončiť. To znamená, že ak chceme absolvovať všetky varianty ciest danej ferraty, je potrebné sa vrátiť na začiatok a absolvovať ju zas ale inou trasou.

No vôbec to neuberá na zaujímavosti tohto miesta.

Vyhliadka TITANIC

Komín, Titanic, Skalka. Po viachodinovom adrenalínovom zážitku pokračujeme na ďalšej časti nových ferrát, ktoré sú vzdialené cca 500 m. Síl už nie je až tak veľa. Martin je skúsený návštevník, a tak prechádza sám novou ferratou.

Novú vyhliadku TITANIC, ktorá dostala názov podľa tvaru lodnej provy, si užívame spoločne. Fascinujúce výhľady na Kremnické vrchy a kotlinu na obzore stoja za vynaloženú námahu. Určite odporúčam.

Geografický stred Európy

Pri návrate domov ešte navštevujeme zaujímavé miesto – geografický stred Európy, Kremnické bane. Ľahká dostupnosť tohto miesta je príjemným zastavením.

O polohu geografického stredu Európy vedú dlhé desaťročia spory významné univerzity i zemepisné ústavy. Hlavným problémom je stanovenie presných hraníc starého kontinentu vrátane začlenených priľahlých ostrovov. Aj Slovensko  si uplatňuje nárok na svoj geografický stred Európy. Ten od roku 1815 leží v Kostole svätého Jána v obci Kremnické Bane neďaleko od Kremnice na strednom Slovensku. (wiki)

Kremnica

Nakoniec naše kroky vedú do starobylého baníckeho mesta Kremnica, ktorá dýcha históriou. Mesto sa nachádza v Kremnických vrchoch, v severnej časti Tekova a okresu Žiar nad Hronom.

Naše  kroky vedú centrálnym námestím na hradný kopec. Vstupujeme za  hradné opevnenie, kde nás víta veľkolepý nápis KREMNICA. Mestský hrad je vlastne komplex stredovekých budov.

Morový stĺp, polkruhová Banícka bašta, kostol, najstaršia stavba v meste - Karner sv. Ondreja a samotný hrad pôsobia dominantne. Nepodarilo sa nám dostať na návštevu vnútorných priestorov hradu. Bohužiaľ dnes pre verejnosť zatvorené.

Tak a tu naše dnešné putovanie končí

– hovorí Marcelka.

Iskričky u Marcelky a Martina v očiach a nadšenie pri rozprávaní o zážitkoch strávených v týchto miestach boli pre mňa inšpiráciou na napísanie pár slov pre vás. Majú odvahu pokoriť a prekročiť svoje hranice síl, zručnosti a zároveň spoznať kus nádhernej časti Slovenska. Pre mňa sú mladými osôbkami s úžasnou človečinou naplnenou láskou k prírode a športu.

Ja na ferraty už nemám síl a ani odvahu. Vďaka ním som si ju mohla prežiť aspoň virtuálne a hádam aj vás očarí ich rozprávanie s fotografiami. Možno vás navnadia na vyskúšanie lezenia po skalách s adrenalínom.

A ja mám ďalší cieľ na návštevu zaujímavého miesto na Slovensku. Mesto Kremnica určite stojí za návštevu. Hádam čoskoro.

Technické informácie k ferrate:

Štátna ochrana prírody oblasť pre verejnosť každoročne uzatvára kvôli hniezdeniu sokola sťahovavého. Po ukončení uzávery z dôvodu ochrany prírody na mieste prebiehajú revízne práce. Predpokladaný termín otvorenia Via ferrát Skalka býva rozdielny v mesiaci jún.

Príspevok Čo je Komín, Titanic, Skalka a kde je geografický stred Európy? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Skúsite zdolať 20 km na príjemnej túre v okolí Bratislavy? Tak poďte :) Z Horárne Krasňany cez kameňolom v Marianke. Objavujeme krásy lesoparku Bratislavy a Malých Karpát.

Cesta mládeže

Na nohách  máme dobrú športovú obuv, v ruksaku dostatok tekutín a ide sa do kopcov plných očarujúcich lesov. Z areálu Pod horárňou Krasňany – Pekná cesta začíname po modrej značke rýchlejším tempom. Veď na úvod je síl dosť. 

Črtal sa deň zaliaty horúcimi slnečnými lúčmi. Preventívne hneď na úvod sme sa občerstvili v obľúbenom bufete Chata U Slivu, ktorý je vzdialený cca 2,5 km od úvodu našej túry.

Po malej zastávke sme pokračovali asfaltkou - Cesta mládeže k očarujúcemu jazierku s dreveným mólom - Rybníček u Slivu.

Pokochali sme sa touto scenériou a pokračovali sme ďalej.

Asfaltovou cestou vedie cyklistická trasa, ktorú  využíva veľký počet cyklistov. Nie je na škodu si pripomenúť pravidlo, chodec vždy ide v protismere cyklistu, aby sa predišlo prípadným nezhodám.

Medáreň pri Lome II

Nádherne lesy a príroda nás sprevádzala viac ako 2,0 km pozvoľným klesaním až k Medárni pri Lome II ( 286 m n.m.) v Bratislavskom lesoparku. Na veľkom rázcestí je vodná nádrž a upravená Studnička II. Lom, ktorá nám poskytla príjemne ochladenie a osvieženie. Ďalej sme sa vybrali svižnejším tempom trochu strmším stúpaním až po ľavotočivý vstup do lesa k smerovníku Za Kačínom (370 m n.m.). 

Marianka

Žltá značka nás doviedla  pod vrch  Sekyl ( 404 m n.m. )  a odtiaľ sme pokračovali  iba po červenej značke až do obce Marianka. Po opustení lesov sme sa dostali k obytným domov v obci. Prešli sme veľmi dobre značenou trasou k obecnému úradu na námestie. Bol práve čas na obed  tak sme si ho dopriali v reštaurácií U Zeleného stromu spolu s dlhším oddychom po 11 km túre.

Pokračovanie výletu na kameňolom v Marianke nabral smer okolo kostola ku Kaplnka Svätá studňa ( 230 m n.m. ).  

Valetické hradisko

Vľavo od kaplnky strmým kopcom po modrej značke sme prišli k XII. Zastaveniu krížovej cesty - Tri dominantné kríže. Obišli sme ich a stále stúpali vyššie a vyššie. Nemali sme dobre naštudovanú cestu. Len sme vedeli, že na vrchole tohto kopca by sa mal nachádzať náš cieľ.

A tak sme sa čiastočne vychodenými cestičkami hustým lesom dostávali bližšie k miestu, ktoré nás tak lákalo. Poriadne sme si precvičili výkonnosť našich pľúc Vrch Bazgovič (388  m n.m.) nás trochu aj kondične potrápil :-). Keď sme nakoniec preliezli pozostatky Valetického hradiska dostali sme sa na okraj úžasného miesta.

 Hradisko bolo vybudované až po predchádzajúcom intenzívnom osídlení lokality. Zlomky, ktoré nad kameňolomom objavili, patria do mladšej fázy velatickej kultúry z obdobia 1200 až 1000 rokov pred Kristom. (wiki)

Kameňolom v Marianke

Kde stromy strácali svoju dominantnosť a začal aj viac fúkať vetrík, sme dosiahli svoj cieľ. Dych berúci výhľad nad cca 100 metrovým zrázom Druhého kameňolomu bol tou najkrajšou odmenou. Už len sadnúť, dýchať z plných pľúc a načerpať nové sily.

Na obzore sa rozprestierajú kopce Malých Karpát ako aj Svätá hora.

Návrat z kopca sme si vybrali čiastočne neupravenou širšou cestou hustým lesom. Doviedla nás k Prvému kameňolomu, kde pohľad zo spodnej časti na vrch Druhého kameňolomu bol opäť fascinujúci. Klesaním sme pokračovali až k rampe, ktorá susedí s Bridlicolomom (ukončil svoju činnosť približne v rokoch 1916-1918).

Od zarasteného jazierka travinou pred lomom sme pokračovali miernym stúpaním pod Malinským vrchom.

Studnička Marianka

Objavili sme aj Studničku MARIANKA, ktorá nám poskytla želané ochladenie. Cestou k nej sme míňali menšie lúky presvetlené slnečnými lúčmi. Aj napriek teplému počasiu bolo veľmi príjemne. Dlhšia cesta pod košatými listnáčmi v lese od studničky nás viedla okolo areálu Malý Slavín (365 m n.m.) k bodu Pod Pánovou lúkou (360 m n.m.).

Po prekonaní vrcholu kopca nás čakalo už len príjemne klesanie okolo Chaty U Slivu späť na miesto, kde naša celodenná túra začala. Tak, dá sa zdolať 20 km na príjemnej túre v okolí Bratislavy ?...  Áno, dá sa :-)

Poznávanie nových miest a 20 km v nohách je pre nás relax na nezaplatenie.

Tip na TRASU v skratke

• štart: areál Pod horárňou Krasňany v Rači
• prešli sme 2,5 km k občerstveniu: Chata U Slivu
• asfaltovou cestou cez les: Cesta mládeže
• zastavili sme sa za cca 0,5 km: Rybníček u Slivu
• ďalších 2 km: Medáreň pri lome II (286 m n.m.) a Studnička II. Lom
• pokračovali sme k rázcestiu v lese cca 1,5 km: Za Kačínom (370 m n.m.)
• ďalej viac ako 1,5 km smer: Sekyl – smerovník (404 m n.m.) 
• a za cca 3 km: Marianka - U Zeleného stromu
• po obede pokračovanie a za necelých 1 km: Kaplnka Svätá studňa (230 m n.m.)
• strmým kopcom hore (naša skratka 1 km) oficiálne 1,5 km: cez Valetické hradisko na vrch Bazgovič (388 m n.m.)
• vyhliadka: kameňolom v Marianke: vrch Druhého kameňolomu
• vybrali sme sa dole 1,5  km: jazierko s Bridlicolomom
• asfaltovou cestou: pod Malinským vrchom okolo Studničky MARIANKA
• míňali sme: Malý Slavín (365 m n.m.) a Pod Pánovou lúkou (360 m n.m.)
• za cca 4,5 km opäť: Chata U Slivu
• záver: Horáreň Krasňany

Príspevok Z Horárne Krasňany cez kameňolom v Marianke zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Chcete sa vybrať na zaujímavý celodenný výlet? Tak sme sa pýtali sami seba a vybrali sme si, pre nás neznáme miesta. Naša trasa  začala v obci Haluzice, ktorá sa nachádza v Bošáckej doline v najjužnejšej časti Považského Podolia. Z Haluzickej tiesňavy na Topoľčiansky hrad. Ale postupne.

Haluzice

Drevený smerovník nám ponúkal dva smery pre výlet. Ako prvé si vyberte smer Románsky kostolík, ak vás tam zavedú cesty, vybrali sme si aj my tento smer. Len čo sme prešli pár krokov objavila sa pred nami zrúcanina – Kostol všetkých svätých v celej svojej kráse.

Po preskúmaní zrúcaniny na tomto mieste nás zvedavosť priviedla ku kamennému hradisku, ktorý obkolesuje kostol a cintorín. Opreli sme si len lakte o hradisko a zrak nám zostal hľadieť očarený výhľadom  na krajinu so svojimi obrobenými poliami, dedinkami, lesmi a kopcami, nakoľko slniečko nám prialo a viditeľnosť bola famózna.

Nakoniec sme sa vrátili k vstupnej bráne zrúcaniny a po okolí cintorína, sme sa vybrali do Haluzickej tiesňavy. Klesajúca cestička vás zavedie k najnižšiemu bodu  tiesňavy, kde je najlepšie začať výstup. Je to  prírodná pamiatka vyhĺbená miestnym potokom v správe štátnej ochrany prírody Biele Karpaty.

Haluzická tiesňava

Pohľad z dreveného mostíka, nachádzajúceho sa na začiatku ponúka pohľad na tečúci potok s vybudovaným najstarším hradením rieky. Celá trasa vedie úžľabinou cca 1 km, ktorá ponúka pohľad na netypický zarastenú krajinu divokou vegetáciu spolu s  náučným chodníkom. Stále pretekajúca voda cez hradenia rieky, ktoré sú unikátne technické diela, vytvára nádhernú zvukovú atmosféru tohto miesta. Stačí  sa  zastaviť, zdvihnúť zrak na okolité vysoké stromy bohato obrastené brečtanmi, na rôznorodú flóru a skaly odolných dolomitov odhalené až po hlinité bridlice.

Občas sme preskakovali tečúci potôčik z jedeného brehu na druhý. Vystupovali sme vyššie a vyššie aj cez rebríčky, ktoré pomáhajú ľahšie zdolávať prevýšenia v tomto rozmanitom teréne. Verte, je tam čo obdivovať.

Prevýšenie 35 metrov ponúka tento výlet zdolať všetkým vekovým kategóriám. Posedenie na konci Haluzickej tiesňavy sme využili na malú prestávku a doplnenie energie s  prineseným občerstvením. Ako správni turisti sme všetko, čo sme si priniesli, a čo sme  nezjedli či vypili, sme si aj odniesli zo sebou.

Čertova pec

Náš výlet pokračoval smer Piešťany a preto ďalšie naše zastavenie bolo netradičné. Nič namáhavé nás nečakalo. Cca 200 metrov sme prešli chodníkom lemovaným stromovou alejou popri veľkej ohrade s domácimi zvieratkami. Informačná tabuľa nám hneď na úvod oznámila, že cieľ nášho zastavenia je pred nami.

Ohromná jaskyňa voľne prístupná bolo miesto, ktoré nás lákalo vidieť. Nečakajte nič gigantické. No skromnosť na miernom kopčeku ponúka použiť fantáziu, pri predstave ako bola táto pec využívaná. A tak sme smelo vkročili dnu. Na druhej strane pece sme vyšli von a strmým kopcom dole sme sa dostali na nádhernú lúku a cestu spať, tam kde sme toto miesto začali spoznávať - Motorest Čertova pec vám ponúka zaujímavé občerstvenie.

Bojná

Dnešný deň sme sa vybrali spoznať pre nás nepoznané. A tak Bojná na výbežku Považského Inovca – Archeologické nálezisko Hradisko Valy expozícia v samotnej prírode, kde sme našli rekonštrukciu slovanskej brány, bola dnes aj naším zastavením..

My sme začínali od brodu pod hradiskom, odkiaľ nás čakalo asi  cca 1 km stúpania s prevýšením 175 m k samotnej vstupnej bráne hradiska. Drevená stavba pôsobí dominantne a prístupová kľukatá cesta je lemovaná drevenými sochami, ktoré znázorňujú obyvateľov a ich život na hradisku.

Valy

Neodolali sme a vstúpili sme do voľne prístupnej expozície. Na nás pôsobila budova zhotovené z mohutného dreva dosť bezpečne. Vychutnali sme si aj výhľady z okien druhého poschodia budovy. Tento areál ponúka ešte pár zaujímavosti. No všetku jeho krásu si pozrite radšej sami. A tak nechám na každom z vás, čo nájdete pri jeho návšteve, ak vás tam zvedavosť zavedie. Je tam čo objavovať a spoznávať. Podľa mňa určite stojí za námahu navštíviť toto miesto.

Topoľčiansky hrad

Máme za sebou niekoľko pozoruhodných lokalít, no ešte nám ostali sily na posledné príťažlivé miesto.

Podhradie ponúklo dobré parkovanie, aby sme zvládli viac miest za jeden deň. Veľmi jemné stúpanie nám neodhalilo hneď na začiatku posledný cieľ nášho výletu. Krok za krokom sme išli po asfaltovej ceste k odbočke vpravo. Trochu prudkejšie stúpanie vychodenou cestičkou, ktorú lemovali rôznorodé kríky nás viedla hore na kopec. A zrazu koniec cesty.

Po pravici zoskupenie skál z dolomitového vápenca sme samozrejme preskúmali. Trochu udržiavanie rovnováhy a už len veľký nádych a výdych. Nádherné výhľady okolitej krajiny pod Považským Inovcom. No koniec nášho výletu to ešte  nie je.

Po krátkej prestávke sme sa zo skál vrátili na cestičku a po cca 100 sme už stáli pred dominantou – Topolčianský hrad.

Prevýšenie je cca 46 m a preto je opäť spoznávanie tejto zrúcaniny vhodný pre záujemcov každej vekovej kategórie. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1235 a vraj hrad mal veľa majiteľov. Mňa stále fascinuje jeho krása, i keď dnes nás najviac očarí hlavná hranolová veža, či čiastočné zrekonštruované nádvorie.

Prechádzkou tejto zrúcaniny končíme celodenný výlet z Haluzickej tiesňavy na Topoľčiansky hrad, naplnený viacerými lokalitami a zaujímavými miestami.

Príspevok Z Haluzickej tiesňavy na Topoľčiansky hrad – Inovec spoznávačka zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Dnes nás zlákalo spoznať jednu z mnohých turistických trás Považského Inovca. Túra z Kulháňa na Duchonku. Tak poďte trochu vám ju predstavím a možno aj nalákam na jej osobné spoznanie. Na nohách športová obuv a ide sa. Štart máme v osade Kulháň približne 1,5 km západne od obce Zlatníky pri reštaurácii „Viridis“.

Kulháň

je prírodná rezervácia v pohorí Považský Inovec. Nachádza sa v katastrálnom území obce Zlatníky, okres Bánovce nad Bebravou v Trenčianskom kraji. (wiki)

Pár pohľadov na smerovník a začíname náš výlet cez pohorie k vodnej nádrži Duchonka.  Kroky smerujeme miernym stúpaním do lesa. Košaté stromy tvoria nádherný tieň skoro po celej dĺžke cesty a sem tam presvitajú lúče slniečka. Táto oblasť ponúka mnohé vyznačené trasy pre turistov a cykloturistov.

Napájame sa na lesnícky náučný chodník Duchonka-Kulháň. Po ceste objavujeme informačné tabule, ktoré ponúkajú poučenie o pozoruhodnostiach tohto miesta. Zaujme nás info o duboch v lokalite Kulháň, o kolóniách lesných mravcov či o malej obore diviačej zvery, o lese, o druhoch drevín a iné.

Občas nás zláka okolitý lesík. Vstupujeme medzi stromy s nádejou, že budeme mať šťastie a nazbierame aj huby. Zopár jednotlivcov z našej skupinky sa na chvíľu viac vzdiali od nás. V hlave mi prebleskuje myšlienka  „hádam sa nik nestratí“. Dary lesa v podobe jedlých húb sa nám nedarí nájsť. No zopár nejedlých krásavcov sme videli.

Z Kulháňa na Duchonku

Cesta vedie terénom hore aj dole a opäť hore a dole, až prichádzame k malej lúke. Pokračujeme okolo nej ďalej cez mostík ponad rieku Železnica.

Železnica je potok v severnom výbežku Podunajskej nížiny. Na hornom toku preteká lesnatým prostredím, po vstupe do nížiny napája vodnú nádrž Duchonka.

Po prekročení potoku sa začínajú objavovať upravené časti krajiny s chatami a domami. Dostávame sa k zastávke autobusu (Prašice, Duchonka, polesie) a k turistickému smerovníku.

Pokračujeme lesnou cestičkou asi 600 m okolo čiastočne schovaných malých chatiek v lese. Bohatý les sa začína prerieďovať. Dorážame k pláži, ktorá sa nachádza na západnej časti vodnej nádrže.

V srdci brezového hája, v severnej časti obce Prašice, v blízkosti 17 ha veľkej vodnej nádrže, sa nachádza rekreačná oblasť Duchonka, V súčasnosti je možné pobyt pri vodnej nádrži Duchonka spojiť s možnosťou člnkovania, surfovania a vodného bicyklovania.

Netrvá nám dlho a už sedíme v bufete s malým občerstvením. Vychutnávame si zároveň pohľad na hladinu vodnej nádrže. Po načerpaní nových síl sa poberáme tou istou cestou späť.

Ako kráčame míňame chatovú oblasť a ďalej pokračujeme cez potok. Prechádzame okolo lúky a potom ideme už len hore aj dole a opäť hore a dole :-).

Stará železnica

Hneď na prvom stúpaní hore pri okraji lesa zastavujeme. Vidíme krajinnú scenériu ako vystrihnutú z filmu. Naokolo lesy, náletová drevina, uprostred kamenné nástupište a pred ním na podvaloch koľajnice smerujúce už nikam. Pozostatky z Veľkotopoľčianskej priemyselnej úzkorozchodnej železnice dodávajú iskru s nádychom minulosti. Jedna z informačných tabúľ z náučného chodníka tiež prezrádza niečo z histórie železnice.

Prvou a zároveň najväčšou stanicou, výhybkou i nákladiskom v katastrálnom území Zlatník bola stanica Kulháň vybudovaná na tzv. Novej lúke pri starej lesnej ceste spájajúcej osadu Kulháň s polesím Duchonky.

Po malom zastavení pokračujeme a užívame si trasu s nádhernou prírodou navôkol až k reštaurácii, kde náš dnešný výlet začal. Máme šťastie na stretnutia s usmievavými cyklistami, bežcami a turistami.

Na pstruha

V reštaurácii v prírodnom prostredí si nachádzame miesto na sedenie v drevených zastrešených altánkoch a už len čakáme na objednané pohostenie. Je to agroturistické zariadenie, ktoré ponúka vo svojej reštaurácii dnes už dosť slávne famózne pečeno-údené pstruhy. Mnaaaaaam:  rybka, chlebík a kyslé prílohy, podľa nášho výberu. Po úžasnom neskoršom obedíku naše dnešné chvíle strávené v pohorí Považského Inovca končia.

Túra náučným chodníkom z Kulháňa na Duchonku. Ak chcete aj vy spoznať tieto miesta a absolvovať 10 km trasu s dvojitým jednoduchým prevýšením cca 150 m, tak neváhajte. Zvládnu to naozaj všetky vekové kategórie.

Príspevok Z Kulháňa na Duchonku, po náučnom chodníku popri železničke zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Letný deň pred nami. A tak rozmýšľame kam sa dnes vyberieme dobiť baterky. Trochu chodenia, trochu oddychu a plán je na svete. Výlet začíname v dedinke Tesárske Mlyňany. Je tu Arborétum Mlyňany, odkiaľ sa chceme presunúť na hrad Gýmeš.

Arborétum Mlyňany

Ako prvé zastavenie sme si vybrali botanickú záhradu – Arborétum Mlyňany. Pri zakúpení vstupeniek sme dostali aj mapku celého areálu. Stačilo len pár krokov a už sme sa ocitli vo svete 67 ha nezvyčajnej prírody.  Na toto miesto nás lákal svet so zaujímavou flórou, ktorú nie je možné len tak vidieť.

Arborétum Mlyňany bolo založené v roku 1892 uhorským šľachticom dr.Štefanom Ambrózy-Migazzim (wikipedia)

Nachádza sa na severnom okraji  Podunajskej nížiny v obci Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou v okrese Zlaté Moravce. Botanická záhrada predstavuje  viac ako 2300 druhov drevín zo Stredomoria, Ameriky, Afriky a Ázie.

Čarokrásne miesta jazierok, rybníkov a náučné chodníky s okolitou prírodou nám boli príjemným spestrením na potulkách. Priniesli sme si aj malé občerstvenie, ktoré sme si vychutnali v prekrásnom altánku.

Kaštieľ nachádzajúci sa uprostred dubovo-hrachových lesov s upraveným Ambrózyho parkom a detským ihriskom pôsobil honosne a upokojujúco.

Nespočetným množstvom km prechádzania sa po chodníkoch okolo vždy zelených listnatých drevín a ihličnanov dokáže vykúzliť iba toto miesto. Občas v tieni korunách stromov či pod slnečnými lúčmi sme obdivovali bohato rozkvitnuté kvety, obrovské sekvoje a rozličné druhy kríkov.

Keď sme sa nabažili atmosféry tohto miesta, blízka dostupnosť a dostatok síl nás zlákala ešte navštíviť kopec Dúň. Dali sme si ho ako druhý cieľ nášho výletu.

Grad Gýmeš

Asi po 30 minútach sme zaparkovali v Kostoľanoch pod Tríbečom na malom parkovisku pod južným svahom pohoria Tribeč. Drevený prístrešok s posedením nám poskytol aj informácie o Mikroregióne Tribečsko. Tak a ide sa objavovať nepoznané.

Za prístreškom sme odbočili vľavo a po strmšom kremencovom kopci sme sa vybrali žltou značkou zdolať vrch Dúň (514 m n. m.).

V ľudovej tradícií sa zachovalo vraj aj pomenovanie podľa kopca s pôvodným názvom „Dym“, z ktorého dostala pomenovanie najprv obec Dymeš neskôr Gýmeš a neskôr aj hrad Gýmeš.

Prevažne listnatým lesom vedie jemne kamenistá cesta popretkávaná koreňmi stromov až k rázcestiu Sedlo pod Gýmešom (424 m n.m.). Pri smerovníku sme pochopili, že stúpanie nás bude sprevádzať až na vrchol. Odbočili sme vpravo a pokračovali zelenou značkou smer zrúcanina hradu Gýmeš (514 m n.m.). Cesta nabrala ešte strmší smer a viedla aj lúkou, ktorá vytvorila miesto s  nádhernými výhľadmi na nížinu.

Zrúcanina hradu

Od prístrešku sme prešli cca 2,5 km a za prvými mohutnými hradbami sa objavila zrúcanina pôvodného gotického hradu (starší názov Jelenec). Jeho veľkosť nás nenechala na pochybách, že ide o pozostatky rozľahlých objektov. Juuuj zvládli sme cieľ :-)

Objekt bol postavený v priebehu 13. storočia a je veľkou dominantou širokého okolia. Vstup na zrúcaninu je na vlastné riziko, pretože sa tam nachádza pár nebezpečnejších strmších miest a tiež môžu z múrov padať uvoľnené kamene, tak si treba dávať pozor.

Nakoľko je zrúcaniny rozsiahla, nechajte si na jej prehliadku dostatok voľného času. Pozostatky barokovej kaplnky, neskororománska hranolová veža a aj tajomnosť podzemnej časti paláca nás očarili. Rôznorodosť podlaží, občasná strmosť kopca, náročnejšia dostupnosť niektorých podlaží nám spestrili spoznávanie tohto hradu. Radi navštevujeme zrúcaniny, pretože majú svoje neopísateľné čaro.

Keď sme sa dostali na vyhliadky (tých je tu naozaj dosť), obdivovali sme majestátnosť kopcov napr. Lysec (547 m n.m.) či Veľký Tríbeč (829 m n.m.).

Slnečné počasie nám doprialo na obzore vyhliadku až na nezameniteľné komíny v Mochovciach a aj na vodnú nádrž v Jelenci. Cesta späť dole kopcom išla už v svižnejšom tempe. Skúste aj vy navštíviť toto miesto a uvidíte, že nebudete ľutovať námahu pri výstupe.

Náš celodenný výlet sme strávil v nádhernej prírode Slovenska. 10 km v nohách nás príjemne unavilo. :-)

Príspevok Výlet na Arborétum Mlyňany a hrad Gýmeš zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.