V pohorí Slanské vrchy sa ukrýva jeden z najtajomnejších pokladov Slovenska – opálové bane a ich podzemný svet. Slovenské opály sú výnimočné najmä intenzívnou hrou farieb, tzv. opalescenciou. Práve tá spôsobila, že sa stáročia radili medzi najvzácnejšie drahokamy na svete.

Najstaršie opálové bane sveta sa nachádzajú juhovýchodne od Prešova medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica. Poznáme ich aj ako Dubnické bane. Pod povrchom sa tu rozprestiera fascinujúci labyrint približne 30 kilometrov banských chodieb a 17 horizontov. Päť z nich je dnes zaplavených vodou.

Ťažba opálu tu fungovala až do roku 1922. Potom bane na takmer celé storočie utíchli.

Až v roku 2015 sa ich podarilo znovu sprístupniť verejnosti – vďaka nadšeniu dobrovoľníkov a ľudí, ktorí verili, že tento kus histórie si zaslúži nový život.

Podzemná prechádzka za pokladom Slanských vrchov

Dnes si návštevníci môžu prejsť časť tohto podzemného sveta počas prehliadky s odborným výkladom. Trasa meria približne 1 280 metrov a vedie starými banskými chodbami, kde kedysi pracovali generácie baníkov.

V podzemí je ticho, chlad a zvláštna atmosféra.

Teplota sa tu počas roka pohybuje len medzi 0,5 až 6,4 °C, takže aj v lete sa hodí teplá bunda. Prehliadka trvá približne 45 až 60 minút a počas nej sa dozviete množstvo zaujímavostí z histórie, geológie aj mineralógie.

Niektorí návštevníci tvrdia, že v týchto chodbách cítiť zvláštnu energiu. Možno je to len hra svetla a tmy. Ale možno aj príbehy baníkov, ktoré tu zostali ukryté spolu s opálmi.

Drahokam, ktorý očaril cisárov

Slovenské opály boli známe po celom svete už od konca 16. storočia. Ich sláva rástla najmä v období, keď si bane prenajal viedenský klenotník Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt.

Jeho syn Adolf Goldschmidt predstavil dubnícke opály na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873. Úspech bol taký veľký, že za svoju prácu získal šľachtický titul a predikát Libanka – podľa miestnej lokality.

Tunajšie opály si obľúbila aj rodina cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila slávny opál nazývaný Trójsky oheň.

Najväčší nájdený opál z tejto oblasti sa volá Harlekýn. Váži neuveriteľných 594 gramov a dnes je uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni.

Najstaršie opálové bane sveta

Dubnícke bane boli dlho jediným známym zdrojom drahého opálu na svete. Až v 19. storočí sa objavili nové náleziská v Mexiku a Austrálii.

Aj napriek tomu zostáva slovenský opál výnimočný. Je to jediný drahý opál, ktorý sa prirodzene vyskytuje v Európe a Ázii. V roku 2016 získal oficiálne zemepisné označenie Slovenský opál.

Najčastejšie sa vyskytuje ako:

• mliečny opál
• krištáľový opál

a jeho typickým znakom je hra farieb viditeľná na povrchu aj vo vnútri kameňa.

Slanské vrchy – krajina starých sopiek

Opálové bane vznikli v horninách sopečného pôvodu. Slanské vrchy sú totiž pozostatkom dávnych vulkánov. Pohorie je dlhé približne 50 kilometrov a budujú ho najmä andezity a tufy.

Najvyšším vrchom je Šimonka (1092 m n. m.).

Typická je tu divoká krajina s lesmi, skalnými hrebeňmi a starými lávovými prúdmi. Práve v týchto horninách vznikali opálové žilky – drobné poklady, ktoré baníci celé stáročia hľadali v podzemí.

Aj domov netopierov

Opustené časti baní dnes neslúžia len histórii. V roku 1964 tu vznikol chránený areál Dubnícke bane, ktorý chráni významné zimovisko viacerých druhov netopierov.

Práve tu bola objavená prvá zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného v bývalom Československu. Lokalita je dnes súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000.

Poklad, ktorý ešte neodhalil všetky tajomstvá

Opálové bane v Slanských vrchoch sú dnes unikátnou kombináciou histórie, prírody a podzemného dobrodružstva. Z 30 kilometrov chodieb je sprístupnený len malý zlomok.

Kto vie, čo všetko sa ešte ukrýva v tme starých štôlní. Možno ďalší opál. Možno len ticho starého podzemia. Ale určite kus histórie, ktorý stojí za to vidieť.

Príspevok Opálové bane v Slanských vrchoch: podzemný svet, kde sa rodí oheň v kameni zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Krivánska časť Malej Fatry je mojou celoročnou srdcovkou. Či sú lúky rozkvitnuté, alebo ich prikryje sneh, neviem sa jej nabažiť. Keď sa však v Žiline zobudím do jasného mrazivého rána, viem, že je čas na poriadny zimný výstup na Veľký Kriváň. Netreba dlho váhať – stačí zbaliť veci, sadnúť do auta a vyraziť v ústrety zasneženým hrebeňom.

Cesta na najvyšší vrchol Malej Fatry

Už z diaľky ma vítal hrebeň zaliaty slnkom a vedel som, že ma čaká nádherný deň. Z parkoviska vo Vrátnej doline som využil kabínkovú lanovku, ktorá ma vyviezla pod Snilovské sedlo. Hore ma čakala pravá zima – teplota okolo -1 °C a kopa snehu.

Hoci sa to niekomu môže zdať ako krátka prechádzka, zimné podmienky netreba podceňovať. Hneď pri lanovke som nahodil mačky a zimnú výstroj. Smer? Najvyšší bod celého pohoria – Veľký Kriváň (1708 m n. m.).

Moje postrehy z trasy:

• Pocit slobody: Snehu bolo dosť a kráčalo sa mi výborne. Hoci býva na horách cez víkendy živo, tentoraz to nebola žiadna „plnka“.
• Pásť oči na tej kráse: Čas ma vôbec netlačil, a tak som sa viackrát zastavil. Stáť tam v tom tichu a kochať sa bielymi štítmi je pre mňa tou najlepšou čerešničkou na torte.
• Obdiv skialpinistom: Na vrchole som stretol otca so synom, ktorí si to poctivo vyšliapali na lyžiach zdola z Vrátnej. Keď som ich videl, ako to potom s ľahkosťou zlyžovali až do doliny, mali môj tichý obdiv.

Zaslúžená odmena v kolibe Starý dvor

Po zostupe k lanovke a jazde späť na parkovisko som mal v hlave už len jednu vec – poctivé horské jedlo. Zastávka v kolibe Starý dvor je pre mňa rituál, ktorý nesklamal:

1. Poctivá fazuľovica: S údeným mäsom, presne taká, čo vás po mraze vráti do života.
2. Bryndzové halušky: Klasika so slaninkou a k tomu – čo ma fakt potešilo – naozaj čerstvá zelená cibuľka.
3. Vodičská kofola: Tá k tomu patrí rovnako ako tie výhľady na hrebeň.

❄️ Čo treba vedieť: zimný výstup na Veľký Kriváň (FAQ)

Domov som sa vrátil s vyvetranou hlavou a pocitom, že som si nenechal ujsť jeden z tých vzácnych, dokonale bielych dní. Skúste si aj vy niekedy takto „popásť oči“ na tej kráse – Malá Fatra za tú trochu námahy stojí v každom ročnom období.

Príspevok Zimný výstup na Veľký Kriváň: Moja srdcovka v bielej perine zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.