Sú miesta, ktoré majú v zime neopísateľné čaro. Náučný chodník Jakuba Surovca a Zbojská medzi ne rozhodne patrí. Leží na hlavnom hrebeni Veporských vrchov na hranici Brezna a Rimavskej Soboty. Väčšina ľudí sem príde za vôňou halušiek z miestnej koliby, no skutočný poklad sa ukrýva len kúsok od parkoviska – v rokline, kde sa rodia ľadopády a zbojnícke legendy.

🧭 Náučný chodník Jakuba Surovca

Je ako malý Slovenský raj. Ak hľadáte trasu, ktorá vás nebude nudiť ani minútu, Náučný chodník Jakuba Surovca je trefa do čierneho. Tento okruh vás prevedie cez rozhľadňu, jaskyne a divokú roklinu.

🔭 Štart: Rozhľadňa a zbojnícky fotopoint

Túra sa začína pri drevenej rozhľadni nad sedlom. Neobíďte ju – vo vnútri nájdete zaujímavú expozíciu a hneď vedľa sochu samotného legendárneho zbojníka Jakuba Surovca. Odtiaľto zídete lúkami do lesa, okolo malej jaskyne na Remete až k potoku.

• Pozor na blato: Úsek pod Remetiskom býva po dažďoch a odmäku poriadne blatistý. Ideálne je prísť, keď poriadne mrzne.

👹 Čertova dolina: Ľadové divadlo v koryte potoka

Najkrajší úsek prichádza po podídení hlavnej cesty a železničného Čertovho mosta. Prírodná rezervácia Čertova dolina vám pripomenie tiesňavy Slovenského raja.

• Zimná výzdoba: Koryto potoka Furmanec vytvára v mrazoch neskutočné ľadopády, cencúle a zamrznuté kaskády.
• Zaistená cesta: Trasa vedie priamo korytom, nájdete tu rebríky a istiace pomôcky. V zime si dajte pozor na poľadovicu!

🥟 Odmena v Sedle: Halušky a legendárne buchty

Po zhruba 2 až 3 hodinách (podľa toho, ako dlho budete fotiť ľadovú výzdobu) sa chodník stočí späť k salašu. A tu prichádza tá najlepšia časť:

• Koliba Zbojská: Poctivé halušky, pirohy alebo baranina, ktoré po zimnej túre chutia dvakrát tak dobre.
• Legendárne buchty: O pár metrov ďalej nájdete slávne muránske buchty. Či už makové, lekvárové alebo tvarohové, plnka je tak bohatá, že jedna vám stačiť nebude.

📸 Tip pre „auto-turistov“: Ľadopád Tesná skala

Ak cestujete zo Zbojskej smerom na Tisovec, majte oči na stopkách. Priamo pri ceste sa v zime vytvára monumentálny Ľadopád Tesná skala. Je to jedna z najfotogenickejších zimných lokalít v regióne, ktorú uvidíte priamo z okna auta.

📍 Čo ešte vidieť v okolí?

Ak vám okruh Jakuba Surovca nestačil, okolie Brezna a Tisovca ponúka ďalšie skvosty:

• Z Brezna: Druhá najvyššia vyhliadková veža na Slovensku (Horné Lazy) a mega lavička na Pohanskom.
• Zo Zbojskej: Výšľap na Fabovu hoľu alebo k útulni v sedle Burda.
• Z Tisovca: Ostrý výstup na Hradovú s náučným chodníkom.

📥 [INFO-KARTA] Okruh Jakuba Surovca

• Východiskový bod: Sedlo Zbojská (parkovisko pri kolibe)
• Dĺžka: 5 km (okruh)
• Čas: 2 – 3 hodiny
• Náročnosť: Stredná (v rokline sú rebríky a kĺzavé skaly)
• Vhodné pre deti: Áno (školáci), v zime s opatrnosťou.

Príspevok Náučný chodník Jakuba Surovca: Zbojnícke dobrodružstvo v sedle Zbojská zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak ste fanúšikom vysokohorských túr, horských jazier a poriadnych výhľadov, tak ste na správnom mieste! Dnes sa pozrieme na jednu z najkrajších túr vo Vysokých Tatrách – výstup na Wahlenbergove plesá. Tieto dve ľadovcové perly v hornej časti Furkotskej doliny sú nielen pastvou pre oči, ale aj skvelým cieľom pre každého, kto chce zažiť pravú tatranskú divočinu. Takže, batoh na chrbát a topánky na nohy! Túra k Wahlenbergovým plesám už čaká.

Wahlenbergove plesá

Tieto dve krásne horské plesá – Nižné Wahlenbergovo pleso (2 057 m n. m.) a Vyšné Wahlenbergovo pleso (2 157 m n. m.) – sa nachádzajú vo Furkotskej doline pod Veľkým Soliskom.

• Vyšné Wahlenbergovo pleso je druhé najvyššie položené pleso na Slovensku! (Hneď po Modrom plese pod Barancom v Západných Tatrách).
• Obe plesá sú pozostatkami doby ľadovej. Takže keď si tam počvachtáte ruky v ľadovej vode, vedzte, že sa práve zoznámili s históriou starou tisíce rokov.
• Nachádzajú sa mimo masívnych turistických davov – ideálna alternatíva k populárnejším trasám.

Trasy k Wahlenbergovým plesám

Ak hľadáte kombináciu krásnej prírody, ticha, a poriadnej vysokohorskej turistiky, potom je táto túra pre vás ako stvorená. Menej ľudí, viac divokej tatranskej atmosféry a výhľady, ktoré vám ostanú v pamäti. Wahlenbergove plesá boli cieľom desiateho ročníka 7 kopcov 3 jazerá

Furkotskou dolinou

Zo Štrbského plesa a rázcestia pod Furkotskou dolinou.

• Dĺžka: cca 10 km (tam a späť)
• Čas: 5-6 hodín
• Náročnosť: Stredne náročná (postupné stúpanie, záver po skalách)
• Popis:
  Táto trasa začína pri Štrbskom plese a vedie Furkotskou dolinou. Vraciate sa tou istou trasou alebo výstupom k chate od Soliskom, odkiaľ ide na Štrbské pleso lanovka.. Náš tip: Lanovkou si skrátite cestu aj nahor.

Okruh cez Bystrú lávku – spojenie Mlynickej a Furkotskej doliny

• Dĺžka: cca 16 km (okruh)
• Čas: 7-8 hodín
• Náročnosť: Náročnejšia trasa (reťaze na Bystrú lávku)
• Popis:
  Ak chcete viac adrenalínu, odporúčame tento okruh cez Bystrú lávku (2 314 m n. m.), kde sa prehupnete z Mlynickej do Furkotskej doliny. Prechod cez lávku zaistili reťazami, užijete si trošku ferratového zážitku. Tiež spoznáte Capie pleso.

TIP Zima: Platí zimná uzávera chodníkov.

Túra k Wahlenbergovým plesám (reportáž z výstupu)

Vyrazili sme zo Štrbského plesa, smerom cez Mlynickú dolinu a Bystrú lávku. O siedmej ráno je parkovisko ešte poloprázdne. Ticho, chlad a len zopár ranných turistov. Nasledujeme žltú značku okolo mostíkov a lanovky, vchádzame do lesa. Potok Mlynica nás sprevádza hlbšie do doliny – naľavo hrebeň Solísk, napravo steny Bášt.

Vodopád Skok, kvety a ticho

Prvá väčšia zastávka je vodopád Skok. Je prekvapivo vodnatý aj v letných horúčavách. S pomocou reťazí prekonávame skalný prah a prichádzame k Plesu nad Skokom.

Volie a Kozie plesá

Volie a Kozie plesá obklopujú koberce kvetov. Pri pamätníku vrtuľníkovej tragédie z roku 1979 sa na chvíľu stíšime. Ďalšie stúpanie nás odmeňuje výhľadom na Capie pleso a divoké štíty v závere Mlynickej doliny.

Bystrá lávka a ľadové jazero

Finálne stúpanie vedie na Bystrú lávku – najvyšší bod dnešnej túry. Každý výškový meter prináša krajšie výhľady. Za sedlom začína opatrný zostup sutinou. Zrazu sa pred nami zaleskne Vyšné Wahlenbergovo pleso – tiché, modré, skoro mýtické.

O čosi nižšie míňame Nižné Wahlenbergovo pleso, ležiace v závoji zakvitnutých poniklecov. Nohy sa síce ozývajú ale oči nechcú prestať vnímať.

🍺 Cez kosodrevinu k pivu a lanovke

Vchádzame späť do kosodreviny. Na rázcestí Škutnastá poľana sa pripájame na modrú značku k Chate pod Soliskom. Po dúšku chmeľového osvieženia ešte krátky výšľap na Predné Solisko, obed na chate – a dolu si doprajeme lanovku. Túra k Wahlenbergovým plesám v srdci Vysokých Tatier nesklamala.

Ďalší vrchol v nohách. A deň, ktorý ostane v hlave dlhšie ako väčšina bežných týždňov.

📌 Tipy pre turistov

• Počasie: V Tatrách sa mení rýchlosťou svetla, vždy si vezmite nepremokavé oblečenie.
• Voda: Po ceste nie sú horské chaty. Zoberte si dostatok tekutín.
• Bezpečnosť: Tatry sú medvedí raj – choďte v skupine a sem-tam si zahvízdajte.
• Sezónne obmedzenia: Niektoré chodníky v zime zatvárajú, vždy si skontrolujte aktuálny stav.

Príspevok Túra k Wahlenbergovým plesám: Výprava srdcom Vysokých Tatier zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Dnešnú zimnú túru na Pravnáč cez Prosiecku dolinu začíname v jej ústí. Vyzerá to viac jarne, ako zimne, vidíme aj prvé jarné kvietky.

Vody v potoku Prosiečanka je vďaka topiacemu sa snehu dosť. No čím hlbšie ideme do doliny, tým je viac snehu a ľadu, tu zima ešte trvá. Chodník viac krát križuje potok, treba stúpať opatrne, aby sa ľad pod nami neprelomil.

Stúpanie na Svorad

Odbočíme do dolinky Červené piesky k vodopádu. Po pár minútach sa nám otvorí výhľad na krásny 15 m vysoký ľadopád. V hornej časti už tečie aj voda, ale ľad prevláda. Celé okolie vodopádu je pokryté ľadom v rôznych podobách. Je to nádhera. Vraciame sa na modrú značku a vystúpime tiesňavou Sokola na Svorad (940 m.n.m.). Tu je záver Prosieckej doliny a my meníme smer.

Pokračujeme po zelenej značke. Teda snažíme sa. Les sem - tam, veľa lúk, v snehu žiadny vychodený chodník, iba stopy zvierat. Niekde sme stratili značku. Bez mapy a GPS v mobile by sme sa stratili asi aj my. :-) Snehu je dosť, na šťastie je pevný, vôbec sa neprepadáme. Znovu musíme prejsť cez potok. Nie je zamrznutý, je dosť hlboký a prudký. Chvíľu nám trvá, kým nájdeme na prechod vhodné miesto. Zišiel by sa mostík.

Lúky za Prosieckou dolinou

Lomné

Ďalší smerovník je na mieste Malatinská roveň. Odtiaľ chodník prudko stúpa hore. Celá stráň je polom. So zelenou značkou je to stále bieda. Ak boli značky na stromoch alebo skalách, sú pod snehom. Ale čím sme vyššie, tým viac máme výhľadov – Západné Tatry, Babia hora, Pilsko, Kubínska hoľa, Malá Fatra, Veľký Choč. Konečne sa dostávame na vrchol, podľa niektorých zdrojov dvojvrchol - Lomné (1 271 m.n.m.) a Lômy (1 278 m.n.m.).

Na Pravnáč

Chodník pokračuje dolu, rýchlo zbehneme a dostávame sa na lesnú zvážnicu. Tu sa kráča oveľa lepšie a konečne vidíme značky. Míňame sedlo Rovné (1 035 m.n.m.) a pokračujeme na Pravnáč (1 206 m.n.m.).

Je to krásny výhľadový vrch. Okrem už spomínaných pohorí a vrchov váš očarí aj pohľad na kus Liptova, Liptovskú Maru a hrebene Nízkych Tatier. Tu je snehu málo, prudká cesta dolu do Liptovskej Anny je plná blata. Opačným smerom na Pravnáč to vyzerá na dosť strmý výstup. Nás čaká ešte posledný úsek. Po cykloceste smerujeme z Liptovskej Anny do Prosieku, kde máme auto.

Turistická skratka

Podľa mapy, aj pohľadu z Lomného sa úsek Malatinská roveň – sedlo Rovné dá prejsť po ceste, čiastočne po žltej turistickej značke. Vyhnete sa prudkému stúpaniu a obídete vrch Lomné/Lômy. Každopádne Pravnáč cez Prosiecku dolinu a Lômy vás očarí.

Príspevok Pravnáč cez Prosiecku dolinu a Lômy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Turistika je moja vášeň a raz za rok si doprajem takú čerešničku na torte – výstup s horským vodcom na niektorý tatranský štít. Začala som, samozrejme, Gerlachovským štítom a posledné leto prišiel na rad Veľký Mengusovský štít, pre mňa siedmy výstup s horským vodcom. Keď si s horským vodcom „sadnete“, iného už nehľadáte, a tak aj ja chodím od začiatku s Tiborom. A tiež s mojím manželom a sestrou. Turistický výstup na Veľký Mengusovský štít je slušná výzva.

Na Mengusovský štít

Minulé leto turistike prialo a keď nastal deň D, predpoveď počasia bola sľubná. Ráno pred šiestou sme zaparkovali pri vlakovej zastávke Popradské Pleso, zvítali sa s Tiborom a dali sa vyviezť k Popradskému plesu (1 494 m. n. m.). Tibor nám rozdal výstroj (prilbu a sedací úväz), každý si vynáša svoj na vlastnom chrbte a pobrali sme sa po modrej turistickej značke do Mengusovskej doliny. Kráčali sme svižným tempom, zisťovali, čo máme po roku nové v rodine, v práci, aké sme absolvovali výlety. Tibor nám samozrejme rozpráva o jeho najnovšej expedícii a vždy pridá nejaké pikošky a žartíky, ktoré na svojich turistických a horolezeckých cestách po celom svete zažil. Popritom obdivujeme krásu okolitej prírody a majestátne štíty, ktoré sa vypínajú nad Mengusovskou dolinou. V dobrej nálade pribúdajú dĺžkové aj výškové metre a ani sa nenazdáme a sme pri Veľkom Hincovom plese.

Veľké Hincovo pleso

Veľké Hincovo pleso (1 946 m. n. m.) je najväčšie a najhlbšie pleso v slovenskej časti Vysokých Tatier. Vlani bolo jedným z cieľov výzvy 7 kopcov 3 jazerá, takže sa zastavíme pri turistickej značke na brehu plesa a urobíme zopár záberov.

Zároveň tu končí naša cesta po modrej značke. Modrá pokračuje vľavo stúpaním do Kôprovského sedla, nás však Tibor vedie vpravo, popri brehu plesa, pod steny Mengusovských štítov.

Pod Mengusovskými štítmi

Tu niekde začína náš výstup naberať na vážnosti – dávame si sedací úväz, prilbu, odporúčam aj nejaké športové rukavice. Tibor samozrejme skontroluje, či je všetko správne utiahnuté a naviaže nás na horolezecké lano.

Stúpame do skál, nikde žiadny chodníček, no Tibor nás určite vedie správne. Pohyb treba skoordinovať, aby sme sa navzájom veľmi neťahali, lebo lano medzi nami je dlhé iba 2 metre. Vystupujeme na prvý prah a pohľad späť je nádherný – Hincova kotlinka s Veľkým aj Malým Hincovym plesom a Hincovymi okami ako na dlani.

Hincova kotlinka

O pár metrov vyššie nás Tibor privíta na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Otvára sa nám pohľad aj na Západné Tatry, Červené vrchy, Poľské Tatry a ďalšiu časť Vysokých Tatier.

Na Mengusovský štít

Pokračujeme ďalej po hrebeni, no stále stúpame. Výstup je náročnejší, výhľady stále širšie a krajšie. Občas máme krátku pauzu, kým Tibor v náročnom teréne zaistí lano.

A ešte nás čaká „tatranský skok“. Tibor tak pomenoval nasledujúcu terénnu nerovnosť. My dve sme radšej ten meter a pol zliezli a vyliezli (predsa len, lano veľmi skákať nedovolí), no manžel ,ako posledný na lane, to so svojimi dlhými nohami zvládol na jednotku. Už len pár desiatok metrov a sme na vrchole, dlhom a širokom, no sme tam celkom sami. Paráda!

Prijímame gratuláciu od Tibora a nasleduje fotenie. Nachádzame vrcholovú knihu v ťažkej kovovej schránke, bohužiaľ, nemáme pero. A tentokrát sme zabudli aj ploskačku... Zato si vychutnávame desiatu, ticho a nádherný kruhový výhľad na okolité štíty, kopce a plesá. Času máme dosť, je iba pol jedenástej.

Odísť sa nám vôbec nechce, no vieme, že sme iba v polovici cesty. Začíname teda schádzať dolu, v opačnom poradí. Tibor nás stále zhora istí a naviguje manžela po správnej ceste. Ideme trochu inou trasou. Hneď sme zišli z hrebeňa a „tatranský skok“ sme obišli. Netrvá to dlho a sme späť pri Veľkom Hincovom plese. Dávame dolu výstroj a relaxujeme. Odrazy na hladine plesa sú nádherné.

Veľké Hincovo pleso

Chvíľu sledujeme kamzíky na neďalekom svahu a pokračujeme dolu Mengusovskou dolinou k Popradskému plesu. Na chate pri Popradskom plese si vychutnáme zaslúžené pivo. Teraz si môžeme povedať, že sme výstup (aj zostup) zvládli.

Lúčime sa s Tiborom a sľubujeme, že sa o rok znovu stretneme. Dúfam. Tibor berie svoj bicykel a fujazdí dolu, zajtra ho čaká ďalší klient a ďalší výstup. My si prezúvame ľahké botasky a pešo sa po asfaltke poberáme k autu. Turistický výstup na Veľký Mengusovský štít sa vydaril. Plný dojmov z výstupu, krásnych výhľadov v dobrom počasí, v dobrej nálade. Zasa máme zážitok, na ktorý budeme spomínať do konca života. :-)

Príspevok Turistický výstup na Veľký Mengusovský štít s horským vodcom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Poludnica je krásny výhľadový vrch na liptovskej strane Nízkych Tatier. Najkratšia výstupová trasa vedie z obce Liptovský Ján cez Prednú Poludnicu. Túto trasu som absolvovala pred dvoma rokmi, preto som v turistickej mape hľadala inú. Aj keď je to trochu okľukou, zaujala ma dolina Vyvieranie, ktorá je bočnou vetvou Demänovskej doliny. Práve preto Poludnica z Demänovskej doliny.

Demänová

Ráno sme zaparkovali v Demänovej a autobusom sa vyviezli k Demänovskej jaskyni slobody. Odtiaľ sme začali túru zelenou značkou po prúde potoka Demänovka. Po pár desiatkach metrov sme odbočili doprava a popri Demänovskej jaskyni mieru (áno, aj taká je a vraj krásna, no stále verejnosti neprístupná) sme vstúpili do dolinky Vyvieranie.

Je to kúsok Slovenského raja v Nízkych Tatrách – chodník korytom potoka, kaskády, malé vodopády, bočné prítoky, sem tam reťaze a mostíky. Keď je vody dosť, je to krása. Hoci bola nedeľa, nikoho sme tu nestretli. 

Iľanovské sedlo

V hornej časti doliny vystúpime nad potok a nakoniec sa lesom dostaneme do Iľanovského sedla. Zostupujeme po zelenej serpentínami k rázcestníku Za Vrátami a pokračujeme po žltej značke hore Iľanovskou dolinou.

Za jej najužšou časťou (žeby to boli Vráta?) odporúčam otočiť sa – je tu vysoká skalná stena a na nej pamätník poľovníkom PZ Poludnica. Na konci žltej značky sa dostaneme do sedla pod Kúpeľom a začneme stúpať po modrej cez Kúpeľ na Poludnicu.

V tejto časti je nádherné skalné mesto s oknami a jaskyňami, odporúčam pri výstupe alebo zostupe zvoliť si trasu tadiaľto. Na Poludnicu je to už len pár desiatok metrov. Je nedeľa, turistov dosť, na ikonickú skalu poradovník. Veď kto by nemal na nej fotku, akoby nebol na Poludnici.

Výhľady z Poludnice

Výhľady sú nádherné – Liptov a Liptovská Mara, Veľký Choč, Malá Fatra, veľký kus Nízkych Tatier s ich hlavným hrebeňom a aj Vysoké Tatry. Len Západné Tatry kvôli stromom nevidno. Pod nohami množstvo horských kvetov, takto na jar najmä prvosienka holá. 

Predná Poludnica

Zostupujeme na Prednú Poludnicu, tu je v skale schránka s vrcholovou knihou a krásny výhľad aj na Západné Tatry. Pokračujeme po modrej značke až do Iľanova. Aj tento zostup/výstup je dosť strmý, dokonca jeden skalný prah prekonávame po rebríku. V hornej časti sú však krásne výhľady na Poludnicu, Iľanovskú dolinu a Demänovskú horu.

Iľanovo

Čaká nás posledný úsek cesty z Iľanova cez Ploštín do Demänovej. Nakoniec to nebolo ani tak ďaleko, ako sme si mysleli.

Poludnica z Demänovskej doliny

Máme za sebou ďalší cieľ, veľa krásnych zákutí a výhľadov. Do doliny Vyvieranie sa rada vrátim – krátky okruh sa dá urobiť cez Demänovskú horu alebo sedlo Machnaté a Pusté. Odporúčam ☺

Príspevok Poludnica z Demänovskej doliny zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.