Začalo to nevinne. Online reklamou na spiatočnú letenku za 4,99€. Vyvetrať hlavu a vôbec... Bicyklom na Berlin. Vždy som sa rozhodoval skôr, ako premýšľal. Až keď boli letenky booknuté vyvstala základná otázka:

• Berlín? A načo?
• Berlín má krásne rovinaté terény, množstvo cyklotrás a veľa kanálov.
• Berlín je mesto mnohých tvárí - možno ...
• V Berlíne bude krásne ... aspoň nad nulou a nebude mrznúť (začiatok marca).
• A dá sa vôbec Berlín spoznať za dva a pol dňa?

Spoznaj Berlín

Bežných turistov delím do dvoch skupín.

Tá prvá, poznávacia, sa dovezie do centra a preštrachá všetko od Reichstagu, Brandenburskej brány, cez Charlie Checkpoint, až po Alexanderplatz. Zobdivuje nákupné centrum na Potsdamerplatz, nejaké to múzeum, obchytá zbytky Berlínskej steny. Navštívi všetky bezplatné galérie, dá si nejakú kávičku a niečo pošopuje.

Tá druhá, mládežnícka, to má jednoduchšie. Nájde najlacnejší hostel, celý deň prespí, večer si nájde pub s lacným pivom, kde sú mladé baby a parí. Ak sa ich spýtate: "Ako bolo na Alexanderplatzi?", spýtajú sa, či myslím to námestie, kde je lacný kebab a pivo. O Reichstagu ani nepočuli.

Iba ten čo si vysadne na bicykel zistí, že Berlín leží na kanáloch a má oveľa viac vrstiev a tvárí.

Rozhodol som sa, že ja budem vlastnou cestou. Kríza stredného veku človeku dovoľuje klásť si aj iné výzvy.

Berlin on bike

4 dni bez akéhokoľvek plateného dopravného prostriedku mimo bicykla. Plánovanie začalo.

Letisko Schönefeld je umiestené 22 km od centra. Hľadal som ubytko niekde uprostred cesty, ale nakoniec predsa vyhralo centrum. "Friedrichstrasse a Charlie Checkpoint sú v dosahu pol maratónu. To dám." Myslel som si. Požičovňa bicyklov priamo v hoteli. Viete si predstaviť lepšiu výzvu?

Ryanair na ľahko

Ryanair si ma určite zamiloval. Takú ľahkú batožinu nemal snáď nikto. 2 tričká, 1 tepláky, tenisky, mobil a Garmin. Všetko ostatné na sebe. Všetko čo potrebujem v navigácii a na webe.

Hodinový let sa zadaril. Na záchodoch prezliecť a vybehnúť. Môj prvý nemecký pol maratón už tak zdarne nedopadol.

Po 3 kilometroch som pochopil, že bežím zle. Vraciam sa a znova zle, 6 kilákov za mnou a zase sa motám niekde mimo. A Charlie Checkpoint stále ďalej a ďalej. Nie. Never navigácii. A never, že sa vymotáš poklusom v uliciach v miliónovom meste.

Checkpoint Charlie

Moja východzia stanica. Tu mám hotel. Checkpoint Charlie patril kedysi k najznámejším priechodom rozdeleného Berlína. Nachádzal sa na križovatke ulíc Friedrichstraße a Kochstraße a spájal americký a sovietsky sektor mesta. Je známy aj vďaka obrázkom z októbra 1961, keď pri povstaní v NDR na priechode stáli oproti sebe tanky americkej a sovietskej armády. Dnes už stojí iba pre turistov, ktorí sa tu môžu za 3 eurá odfotiť v uniforme. Je neďaleko Brandemburskej brány.

Dobieham k nejakej železničnej stanici a vzdávam to. 3,20€ ma nezabije a už o hodinu ležím v teplej posteli. Nedá mi to vybehnem znova. Náhradný program Friedrichstrasse hore dole a pres spánkom zapisujem 14 kiláčikov. Viem, sklamal som všetkých, ktorí mi verili. Ale veril mi vôbec niekto? Ráno vstávam s novým elánom.

Bike na deň za 10 éčiek. To je kauf. Pokiaľ nepochopíš, čo je 23 kg bezprevodový city bajk.

Ráno: 9,00 Automatová káva, croissant s medom, odomykám bicykel a vyrážam.

Alexander platz

Smer sever. Tá sedánka je snáď pre liliputána. Pýtam si imbusák. Takto v podrepe jazdiť nie je to pravé orechové. Chyba lávky. Spoznávam prvé kvality city rent servisu. Žiaden imbusák. Žiaden servis. Ale ak pôjdem toť za roh, tam určite pomôžu. Pretočím kolená v podrepe za roh. Zavreté. Druhý rent tiež zavretý. Matne si spomínam, že priamo pod vežou na Alexanderplatze je Fat tire rental.

Taká tá independent požičovňa fúzatého päťdesiatnika - hipstera. Otvorená: furt. V kačacom podrepe tam za 10 minút pristávam. Otvorené.

Chlapci sa smejú a ... pomáhajú. Nó problém. Dvíham sedlovku o 40 cm vyššie a konečne sa normálne veziem. Ešte dofúkam pneumatiky a ... všetko je, ako má byť. No bolo by.

melanchólia sociku

Po desiatich kilometroch, keď sa blížim k východnej časti Berlína Pankow, sa cítim ako ventilátor. Kadencia vyše sto a priemerka láme rekordnú hranicu 9,7 km/hod.

To už snáď kurňa môžem aj behať. Tí Berlínčania sú fakt pohodlní. S takýmto prevodom na rovinu, to sa natočíme. Každú chvíľu zastavujem. Melanchólia sociku na mňa funguje. Prechádzam cez obrovské parky, športoviská i záhradkárske kolónie.

Každý mal za socíku svoj vlastný svet

Pankow kolónia

Tisíce chát, tisíce trojárových pozemkov s tými najestetickejšími úpravami. Staré vane ako bazény, kochlíky so zmrznutými muškátmi, sádrové bociany, levy, domácky zhlobené sedenia, kríkové zákutia. Za sociku mal každý svoj vlastný malý svet.

Pankow

Najľudnatejšia berlínska štvrť. Kedysi sem Berlínčania unikali z mestských činžiakov. Vyrážam cez Pankow na slepo. Motám sa aj po industriálnych zónach.

Východný Berlín rospoznáte od západného ľahko. Oba svety však majú svoju jedinečnú krásu. Vyrážam okolo kanálov na Spandau. Zase slepá. Obchádzam. Zase slepá. A nie je to jedno? Točím ostošesť. Dvacka km za mnou a ja sa cítim, akoby ich bolo sto. Navyše sa nejak rozvykláva rúčka. Na prd prevod, na prd rúčka.

Snažím sa ju dotiahnuť a zrazu: "Kurňa to ťahá. Lepšie ťahá. Veď to prehadzuje." Vstavaný prešmykovač? Verte. Ak vám odchádza rúčka a zle sa ťahá, je načase prečítať si návod.

Odkedy som spoznal prehadzovač život okrásnel

Chceš dobrý Kebab? Vypadni na Pankow. Ak vám niekto povie, že 3 eurá na kebab a pivo v Nemecku nestačia, neverte mu. Niekde medzi Pankow a Spandau sa to určite dá.

Uprostred ničoho

Garmin ma zas posiela niekam donikam. Ako sa tá blbosť obsluhuje. Opäť som niekde - nikde: In the middle of the nowhere.

Idem kam ma oči vedú. Spolieham sa len na svoj inštinkt, hľadám tie najkrajšie cestičky. Garmin aj s navigáciou už odpočíva vo vrecku. Míňam Siemens. Zas cesta nikam.

.Pri pohľade na funkčnosť a uniformnú estetiku továrenských budov začínam chápať zmysel pre nemeckú disciplínu a Bauhaus.

Spandau

Zo vzduchu sa zdá, že najzápadnejšia štvrť Berlína Spandau sú z veľkej časti lúky a zelené lesy prepletené vodou rieky Havel a veľkých i menších okolitých jazier. Lesy Spandau sú pre mňa ako cyklistu ideálne. Rieka zas poskytuje priestor pre plavcov a kanoistov. Kvalita vody je vynikajúca.

Zas cesta nikam. Točím. Chápem prečo. Zase voda. Berlín je samá voda. A vietor. Silný protivietor. Ale pri kozmickej rýchlosti 14,9 km/h sa to dá. Dorážam do Spandau.

Industriál za mnou a krásna Citadela vpravo. Natáčajú sa tu aj Hollywoodske filmy. Citadela je jedna z najlepšie zachovaných renesančných pevností v celej Európe. Dlhé baštové múry s hrúbkou až štyri metre s klenutými chodbami údajne pravidelne lákajú na zimný spánok viac ako 10 000 netopierov.

Jazerá a pekné mesto. Lodenica, ramená, cyklochodníky, obraciam naspäť.

Šliapem ďalších 30 km v protivetre. Osemdesiatka za mnou.

Tiergarten

Tiergarten je zeleným srdcom Berlína. Medzi Brandenburskou bránou a zoologickou záhradou ponúka park s veľkými lúkami, ZOO a tienistými stromami dostatok priestoru na relax, šport a voľný čas. Na mape mesta Berlín vyzerá táto oblasť ako ako ostrov v centre mesta. Čosi ako Hydeark Londýna alebo Central Park NY.

Obdivujem tu sochy symbolizujúce silu nemeckého národa. Silu, ktorú pri myšlienke na ďalšie pivo definitívne strácam.

Reichstag a Brandemburská brána

Preberie ma až prvý kontakt s Reichstagom a Brandenburskou bránou. Paráda. monumentálne. Tí japonci sa dokážu fotiť všade.

Brandenburská brána, starý a nový Reichstag.

Blížim sa k zóne Berlínskeho múru. Ruská ambasáda je skutočne dominantná. Ritter zdarma. 70 centov bez akcie naozaj nie je veľa. Dopĺňam cukry. Ak sú cyklocesty popri kanáloch, tak je to pohádka. Človek si občas potrebuje prevetrať hlavu.

Doobedná bilancia:

87 kiláčikov, parky, párky, psíčkari, všade pohoda, šport. Objavujem portugalskú vinotéku. Grand reserva Tinto Cao 2007 a prekvapivá iberská šunková hostina zakončila prvý deň. Večera za 22 éčiek je tiež spôsob, ako sa dostanete v Berlíne ku kvalitnému sklenenému poháru. Nič z toho sa nedá z metra objaviť.

Líham unavený do postele. Hoďka, dve stop time a vyrážam znova na nočnú šichtu.

Nočný Berlín

Na kole do nočného Berlína. Spoznávam život centra. Pri galérii odstavujem. Led Zeppelin na živo. Ten chlapec pred Berlínskym dómom vie naozaj hrať. Prekonávam vlastnú lakomosť a vyťahujem 2 eurá. Zaslúži si. Pridáva Rolling Stones. Rološi a Berlínsky dóm po desiatej večer idú naozaj dohromady.

Druhý deň: 9,00 Automatová káva, croissant s medom, odomykám bike a vyrážam.

Potsdam

Postupim je hlavné a najväčšie mesto nemeckej spolkovej krajiny Brandenbursko. Priamo hraničí s Berlínom a je súčasťou metropolitného regiónu Berlín/Brandenbursko. Nachádza sa na rieke Havel asi 25 kilometrov juhozápadne od centra Berlína. Mesto staré viac ako 1000 rokov, je známe svojimi palácmi, parkami, jazerami a tiež historickým a kultúrnym významom. Rozhodne treba vidieť parky a paláce Sanssouci, najväčšie svetové dedičstvo Nemecka, ako aj ďalšie paláce ako Oranžerský palác, Nový palác, palác Cecilienhof alebo palác Charlottenhof. 

Vyrážam na Postupim. Smer juhozápad. Cyklotrasa okolo Havelsee mi príde ako z iného sveta. Jeden by nepovedal, že je len 20 km od centra. Schádzam úplne k jazeru. Paráda. Nádhera. Ticho. Žiadni otravní turisti, iba prázdne lodenice, príroda a kľud. Trochu kopečky a už som pri Postupimskom moste.

Má svoju históriu. Chápem, prečo tu mali konferenciu. aj ja by som tu chcel vegetovať. 

Sanssouci a Babelsberg

Babelsberg v juhovýchodnej časti Postupimu bol už v 30. rokoch 20. storočia domovom filmu. Dôležité centrum európskej filmovej produkcie patrí medzi najstaršie veľké filmové štúdiá na svete.

Užívam si parkový piknik. To som nespomínal?

Každý dobrý city bajk musí mať veľký košík. A v košíku máš vďaka Lídlu dokonalý piknik. Brusnice, banány, pohár vína, dopečené pečivo, syr a šunka. Príbor? Nie som dokonalý. Ale po 40 km dobre padne aj z ruky. Ležím v tráve. Pod stromom. Vnímam drobné kvapky mrholenia a som happy. Sám so sebou a svojimi myšlienkami. Priestor pre život.

NeuerGarten

Kto sem zasadil tú viktoriánsku architektúru? Paráda. Nechce sa mi odísť. Otáčam s pocitom, že sa sem vrátim. Zatnem sa a prehrmím Greenwaldským lesíkom až do Charlottenburgu.

Cestou míňam Berlínske veľtržisko.

Charlottenburg

Ak tam budete, tú radnicu rozhodne nemôžte obísť. Urobila na mňa väčší dojem ako samotný palác Charlottenburg, ktorý je hlavným lákadlom štvrte. Tento rozľahlý zámok bol postavený v 17. storočí  v barokovom a rokokovom štýle a je obklopený obrovskými záhradami. Trochu som sa okolo povozil ale dnu som nešiel.

Nádherný kaštieľ. Obieham ho. Zas cesta nikam. Iba nemocnica. Ďalší krásny kanál a ... plot. 80 km limit som splnil.

Začínam sa orientovať. Najlepší prehľad získate na mapách zastávok MHD. Perfektné.

Francúzsku a Americkú zónu už mám celkom zmáknutú a zajtra doobeda ešte doplním časť tej ruskej.

Dávam zas hoďku, dve oddychu a nastupuje poobedná šichta.

Bicyklom po Berlíne

Hľadám aj uja Zeppelina, ale včera asi zarobil dosť. Unter den Linden. Kulisy a symboly, ktoré nesmú chýbať žiadnemu vodcovi, ktorý chce z národa urobiť "hrdý národ".

Wilhelmstrasse

Zastavujem sa pri Wilhelmstrasse. Je hlavnou dopravnou tepnou medzi centrom Berlína a Kreuzbergom. Francúzi, nemci, rusi, obelisk, brana, moderné štvrte, ... Zastavujem sa v Rosneri. Dve deci veltlínu 1,25, Ritter 0,70, Meridol 2,40. Tento obchod sa mi páči.

Vojnový pátos okolo Brandenburskej brány. Kvádre pamätníka židovského holokaustu vyvolávajú rešpekt. Stojím na mieste, kde skončil Hilter. Bunker zrovnali so zemou a dnes tam je parkovisko. Kto by to povedal.

Potsdamerplatz

Uvedomujem si, aké je fajn byť sám so sebou a premýšlať. Presúvam sa na Potsdamerplatz. Najväčšie obchodno zábavné centrum Nemecka vrie aj po desiatej vo švíkoch. Berlín žije.

Je 23,00 a ja mám za sebou 12 hodín na bajku. Kilečko padlo. Začínam byť na seba hrdý. V posteli.

Tretí deň: 9,00 Automatová káva, croissant s medom, odomykám bike a vyrážam.

Smer východný Berlín

Mám iba štyri hodiny. Dám všetko? Už žiadne trápne turistické zastávky.

Malá Čína

Kanály, hausbóty. Neďaleko kohút a zopár sliepok. Obchodík na rohu. Žiaden hypermarket. Opel Mercury. Zo skanzenu. Ako na Kube v Havane. Ešte jazdí? Vôbec nemáš pocit veľkomesta.

Kreuzberg, Friedrichshain, Treptow

Stále popri kanáloch a stále niečo nové. Retro nostalgia na teba dýcha každým otočením pedálu. Toky kanálov kopíruje často železnica a temer vždy cyklochodník. Berlín dáva cyklistom zelenú.

Práve železnica a kanály sú hlavnými dopravnými tepnami Berlíňanov. Železnica je spoľahlivá, lacná, rýchla a spája okruhovo aj krížom celé mesto aj s prímestskými časťami.

Mám čo robiť. Šlahám popri kanáloch urputných 20 km/h.

Berlínsky múr

Trochu si okolo neho pojazdím. Objavujem obrovský areál, kam zvyšky múru naskladnili. Grafity sú vítaným bonusom.

Znova musím stáť. Malá Čína. Naozaj malá. Stojím zase. Retro. Akoby som sa práve zobudil v osemdesiatych. Úžasné.

Toto nie je žiaden skanzen. Živý socík prekladaný tou najmodernejšou architektúrou. Kanál nezradí.

Treptow

Treptow-Köpenick má najväčšiu plochu lesov, vodných ciest a jazier zo všetkých berlínskych štvrtí. So svojimi riekami a jazerami, krásnymi parkami a očarujúcim starým mestom Köpenick patrí k tomu najlepšiemu, čo môžete v Berlíne objaviť. Šport, jachting, jogging, plachtenie, cyklistika, vyber si. Jeho západným susedom je štvrť Kreuzberg, známa ako srdce berlínskej alternatívnej kultúry, ale Treptow-Köpenick je tiež domovom pulzujúceho nočného života a umeleckej scény.

V Treptow objavujem park. Aj druhý. S tým najväčším pamätníkom sovietskym vojskám. Premýšľam, čo prináša doba. Na chodníkoch bežci a cyklisti. Po pomníku mládežníci trénujú na skejtoch. Stále lepšie, ako keď si naši politici stavajú na hroboch Slavína okázalé sídla.

Tie parky sú obrovské. Stvorené na beh. Mäkké podložie. Tu by sa behalo. Furt by som behal. Každé mesto má svoju atmosféru, ale Berlín je jedinečný. Cítim to v každom póre. Milujem ten pocit. Inštinkt, keď prvé čo ťa napadne je tá najsprávnejšia vec.

Genius loci Berlína

Zámerom bolo trochu spoznať Berlín. A poznal som hneď niekoľko jeho tvárí.

Aj keď sa východný Berlín s tým západným desiatky rokov zbližujú, pozorný návštevník si všimne rozdiely na prvý pohľad. Nie je to len v architektúre mesta. Každá štvrť má svoje genius loci. Svoj charakter, štýl a tajomnosť. Konfrontuje sa tu tá najťažšia retro nostalgia po sociku s povojnovým pátosom a ultramoderným prístupom.

Vnímaš to všade. V chovaní ľudí, estetike ulíc, mostov, kanálov, podchodov i charaktere mestského života. Berlín je kozmopolitný a mnohotvárny.

Nečudo. Z Berlína po vojne veľa neostalo. Bol rozbitý a následne násilne rozdelený. A je to cítiť.

Chcel som spoznať Berlín za dva a pol dňa, ale nejde to. Fakt to nejde. Dve hodiny chýbali. Chcel som dôjsť až na Muggelsee. Nevydalo.

Berlín je mesto na vode

Také skoro Benátky severného Nemecka. Kanály a ramená spájajú mestské štvrte aj vzdialené prímestské centrá a vytvárajú jedinečnú spleť prírody, relaxu a mestského života. Berlín je tiež raj pre športovcov a cyklistov. Prepojený cyklotrasami, chodníkmi, vodnými cestami a železnicou.

Otáčam na letisko

a odvážam tam batoh. Spoznávam cestu a naspäť to hravo dám. Polmaratón, grandiózne finále na letiskový záchod. Ešte prezuť tenisky, vyzliecť smradľavé upotené tričko a už som znova štandardný turista typu A. Niektorí videli aj Brandenburskú bránu aj Dóm, aj Alexanderplatz. Mnohí shopovali. Mládežníci nestihli nič. Iba dve pivárne. Ale tá blond čajočka stála za to.

Spokojný nasadám do lietadla a za pol druha hodiny sa už vyvaľujem doma na gauči.

Kam najbližšie?

Kdekoľvek, kam ťa vietor zaveje. A ak si vnímavý a pozorný všade nájdeš niečo výnimočné.

PS: Stále neviem, či majú Nemci radi jazz. Keď som hľadal ubytovanie, chcel som sa socializovať. Skúsil som AirBnB. Našiel som tri ubytovania a poslal im dotaz. Neozval sa nikto. Až potom som si uvedomil, že ako prihlasovacieho avatara na Facebooku mám fotku toho najčernejšieho Miles Davisa. Ale potom som sa ukľudnil.

Na Fridrichstrasse v predajni vinylov som Davisovo TUTU našiel na čestnom mieste medzi vychytávkami. Predsa len majú jazz radi. Ale radšej si ako avatara nabudúce zvolím milú usmiatu študentskú tvár.

Príspevok Bicyklom na Berlin zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď som ho stretol prvýkrát pozeral na mňa zvysoka. Hodne zvysoka.

Sedel totiž na kostitrase.

Jazdu na kostitrase považujem za čistú esenciu cyklistickej nostalgie, ktorú môžeš zažiť a pritom si rozbiť nos. Jazdí na ňom každý rok a pritom pomáha tým, ktorí to potrebujú. Stará sa o bicykle SMkárom na ich každoročnej jazde Od Tatier k Dunaju. Tohto roku v máji sa jej spolu zúčastníme tiež. Peťo okrem veľmi ľudského prístupu, ochoty vždy pomôcť a zapojiť sa navyše reprezentuje na Slovensku značku mestských bicyklov Liberty.

Ako si sa dostal k výrobe bicyklov?

Jazdím od mala a k bicyklom mám blízko. Ešte pred revolúciou som s otcom v kuchyni v paneláku opravoval bicykle všetkým známym. Neskôr sa mi spolu s kamarátom a spoločníkom Martinom Liptákom podarilo získať pôvodne Československú značku Liberta na Slovensku pod naše krídla. Začali sme pod Libertou budovať vlastné bajky a ako sa výroba postupne rozširovala a začali sme expandovať aj na český trh, museli sme pristúpiť k rembrandingu značky na názov Liberty. Viac menej z donútenia okolnosťami sme sa tak dopracovali k dnešnej produkcii pod novou značkou. Liberty sa orientuje na cenovo prístupné bicykle a elektrobicykle výhradne do mesta. Naše bicykle používajú práve tak hipsteri na ceste do kaviarne, ľudia voziaci sa denne na nákup alebo do práce, skladačkári ako aj babky na ceste do kostola.

Na čo kladiete pri vývoji Liberty najväčší dôraz?

Cenová prístupnosť, výbava, pohodlie a jednoznačne spoľahlivosť. Máme najväčšiu radosť, keď sa k nám zákazníci vracajú a vravia. „Mal som od vás bicykel a chcem ho znovu.“ Dnes bežní ľudia veľa krát obrátia korunu, kým si niečo kúpia a veľmi zvažujú do čoho investujú. Teší ma že naša obchodná sieť sa stále viac rozrastá. Dnes predávame vo viac než sto obchodoch na Slovensku a v Čechách. Tiež aj v Maďarsku, Chorvátsku, Rakúsku, Lotyšsku. Najviac sa predávajú mestské bicykle s vysokou mierou pohodlia a tiež skladačky kvôli mobilite. Z roka na rok zaznamenávame aj nárast predaja elektro bicyklov. Už dnes tvoria jednu štvrtinu všetkých objednávok.

Ako ste sa dostali k elektrobicyklom

Náš prvý elektro bicykel bol model Comfy. Mal nastupovanie iba 18 cm nad zemou. Práve vďaka nemu sme sa dostali na slovenský a česky trh ako výrobcovia pohodových mestských elektro bicyklov. To nás nakoplo. Dnes je tá ponuka veľmi široká a hlavne, naša ponuka bicyklov je z 80% postavená na tom, že akýkoľvek bicykel ktorý robíme vieme postaviť aj ako elektro bicykel. Do predného, zadného kolesa alebo na stred domontujeme motor a ďalšiu elektroniku s batériou. Máme aj stredový motor s torzným snímačom. Ten prekrýva okrem mestských aj športové kategórie.

Všetko ma svoje pre a proti a je len na užívateľovi aby si zvolil svoje preferencie.

Poznám ľudí, čo na elektrobajkoch jazdia bežne aj 100 km. Záleží na tom ako tomu pomôžeš. Treba to brať stále tak, že to nie je elektrický bicykel ale bicykel s pomocným elektromotorom. Motorček ti má pomáhať. Ty máš šliapať. Pokiaľ to niekto berie ako motorku, že sa chce nechať voziť a čipovať to na 40 km tak pomaly bude potrebovať elektráreň alebo prejde 20-30 km a skončí. Budúcnosť je určite vo vývoji nových typov batérií. Budú mať väčšiu kapacitu a budú sa rýchlejšie dobijať. Vývoj ide dopredu. Dnes sme svedkami toho, že dobiť auto trvá kratšie ako dobiť telefón.

A všetko je to o tom, ako to sprístupniť ľuďom. Sloboda v meste.

Pohodové mestské elektro bicykle

Tiež je ešte zakorenené, že ja predsa nie som taký lenivý/slabý/invalid aby som sa nechal voziť elektrickým bicyklom. Ale keď sa s niekým o tom bavím: „Chceš si kúpiť elektro bicykel?“ Pýtam sa koľko najazdíš na normálnom bicykli 1000- 2000 km?

Ak si kúpiš elektro bicykel najazdíš minimálne dvakrát toľko. ak nie viac. Lebo odpadá psychická zábrana. Prídem z roboty domov a dneska som uťahaný. Dneska nevládzem, idem si radšej ľahnúť, pozrieť televízor, idem robiť niečo, hocičo, len nie von športovať, lebo sa unavím ešte viac . Alebo prídem domov a dneska fúka vietor, dneska je teplo, dnes sa mi nechce, kto by do takého sparna išiel, dneska je zima, čokoľvek, alebo prídem neskoro a už by som to nestihol...

Naopak. prídem z roboty a idem si na elektro bicykli trochu vyvetrať hlavu. Dnes sa mi nechce, ale idem sa len tak odviezť A IDEM. Verím tomu a mám aj také poznatky od kamarátov, že ideš na ten elektrobajk a vieš si dať aj riadny záhul. Ale je to len o tom, že si na bicykel sadneš a zrazu prejdeš násobne viac. Vidíš násobne viac a omnoho častejšie na ňom sedíš. Zrazu skončí rok a ty si zistil: „Veď ja som skoro stále alebo omnoho častejšie na bicykli ako predtým.“

A teraz kto je lenivejší? Ten kto prejde 1000 km za rok na obyčajnom bajku alebo ten, kto prejde 4000 km na elektrobajku? Kto vydal zo seba viac energie? Kto sa viac dostal do prírody, do mesta alebo kdekoľvek ? A je to len o tom psychickom bloku. “Nie to nechcem, dnes nie lebo...“ O túto výhovorku prídeš sám pred sebou. Sadneš na elektro bicykel a používaš ho.

A v tom sú elektro bicykle zaujímavé.

Ako pohodový bicykel v rámci práce, prepravy, aby som došiel niekam na schôdzku, na úrad, do obchodu, niečo vybaviť, niekam si odbehol, radšej elektrický. Je to rýchlejšie, človek sa neupachti. Nespotíš sa. Sadneš si do auta, autobusu a si spotený. Na elektro bicykli sa nespotíš. Nemusíš hľadať parkovisko, nemusíš zaň platiť a potom pokračovať ďalej peši. Tomuto sa na bicykli vyhneš a zvládneš to hlavne rýchlo a zábavne. V tomto prípade určite elektrický.

Ja to nechcem presadzovať namiesto obyčajných bicyklov. Áno, ten kto športuje a maká na bicykli na výkon. nech to robí. Nie nevymieňaj ho za elektrický bicykel. Toto je alternatíva, toto je niečo, čo je úplne iné. Alebo je to niečo, čo vás vie k cyklistike pritiahnuť. Jazdíš na elektrobajku a zrazu zistíš, že ani nepotrebuješ ten elektrický, chceš nabrať ešte väčšiu kondíciu a kúpiš si aj cesťák, alebo horák. To sa deje bežne.

Uz aj škodovka začala vyrábať auta s integrovanou kolobežkou. Presne tá teória poslednej míle. Zaparkuj a odvez sa. Viem, že aj vy ste sa začali venovať kolobežkám. Vidíš v tom budúcnosť?

Snažíme sa sledovať trendy a zdalo sa nám to byť veľmi rozumná investícia. Lebo bicykel aj keď sa niekam dopravíš potrebuješ zaparkovať a nechať tam. Kdežto kolobežku si zoberieš do hypermarketu pod košík a máš ju zo sebou. Ideš s ňou na úrad a nebojíš sa, že ju nenájdeš. Máš ju v ruke. Tá myšlienka sa nám zdala byť veľmi rozumná. Veľmi dobrá. Ale už mame trochu skepsu. Nemyslím, že bude až tak naplnený potenciál, ktorý to mohlo mať.

Kolobežka do mesta ešte áno, segway však do mestskej premávky nepatrí.

V meste sa auto stáva príťažou ale chýba cyklistická infraštruktúra.

Peter Božík

Nie sú na to vytvorené chodníky ani trasy. Bezpečnosť v meste a aj tá preprava na kolobežke nie je úplne pohodlná. Musíš to vedieť zvládať a pre človeka, ktorý nie je úplne zručný, to môže robiť trochu problémy. Predsa len, ak kolobežka ide 25 km/h a musíš okamžite zabrzdiť, a ťažisko nie je ideálne umiestnené, pod sebou máš iba dosku, vpredu máš riadidlá, o ktoré sa síce oprieš ale nemá ťa čo držať, lebo nesedíš na bicykli a nedrží ta tvoja vlastná váha… máš tendenciu prepadnúť a rozbiť si prinajmenšom držku. Nehovoriac už o rozbitých chodníkoch, dierach na cestách, kanáloch, tam to všetko veľmi trpí.

Takže mali sme od toho veľké očakávania ale teraz sme skôr v skepse. Nevidíme, že by toto bola ta správna a najmä bezpečná cesta prepravy do budúcna.

Bezpečnosť na bicykli v meste to je veľká téma

Má to niekoľko rovín. Najmä cyklotrasy. Základom využitia bicykla v meste sú bezpečné trasy. Je to taký kolotoč. Politici hovoria: „Vytvoríme vám podmienky, keď začnete používať bicykle. “Bezpečné cyklocesty nevybudujeme, lebo ľudia nejazdia na bicykli. A ľudia nejazdia na bicykli, lebo nie sú bezpečné trasy."

A tento uzol treba niekde rozťať. Jediné, ako to my dnes vieme zmeniť je predsa len začať na tých bicykloch jazdiť. Bohužiaľ nie je to z môjho pohľadu tá správna cesta, ale ja skôr viem začať jazdiť na bicykli ako prinútiť politika vybudovať cyklochodnik. Hoci ako slovenskí patrioti sa snažíme aj o tieto veci.

Najdôležitejším faktorom však je vzájomná ľudská tolerancia a slušnosť. Autá, chodci, cyklisti často zdieľajú ten istý priestor a mali by byť k sebe ohľaduplní.

Druhá vec je bezpečnosť bicykla.

Prídem pred poštu, pred Kaufland a čo s elektrobajkom?

Peter Božík

Všetci chcú aby cyklisti boli vítaní, ale nerobia nič pre ich zabezpečenie. Ak chcú prevádzkari, aby cyklisti využili ich služby, (nemyslím len obchody a poštu ale aj penzióny, reštaurácie, hrady, turistické atrakcie, mali by sa postarať aby sa cyklista o odložený bajk nemusel báť.

Jedna vec je dostať cyklistu k sebe, druhá vyťažiť z toho maximum.

Je to o precitnutí majiteľov prevádzok, o konkurencii, kto začne ponúkať lepšie podmienky. Môžem cyklistov ťažko a draho prilákať na svoje služby a nakoniec to stroskotá na tom, že nie je kam odložiť bicykel. A pritom táto služba by nemusela byť až tak drahá a problematická … bezpečne vám uložíme váš bicykel. A majú zákazníka, lebo oni to ponúkajú a ostatní nie.

Ako by si rozdelil dnes podľa vlastnej skúsenosti mestských cyklistov?

Každá kasta si vyžaduje svoje. Určite významnou skupinou sú pohodári. Čím pohodlnejší nástup, výstup a posed.

Dnes nastupuje tiež socializácia, móda a dizajn. Hlavnou požiadavkou však stále na Slovensku hlavne v menších mestách ostáva pomer cena/ výkon/ úžitkové vlastnosti. Potrebujem to na prepravu po meste, aby bol dostatočne pohodlný, aby som trasu dokázal zvládnuť s čo najmenšou námahou, aby to bolo všetko funkčné, snáď aby bol ľahký, pokiaľ ho potrebujem v meste niekam vynášať, znášať, čo sa často môže stať a možno nejaké to inteligentné riešenie v elektre.

Sleduieme aj nástup gravel bajkov, ktoré sú dostatočne rýchle na ceste ale prejdeš s nimi bez problémov aj nejaký terén.

Skladačka v meste

Vo veľkých mestách sú určite významnou skupinou aj skladačkári. Skladací bicykel sa v autobuse a vo vlaku vníma ako batožina. Pre jazdu v aute to platí na posledný kilometer tiež. Pre mesto máme pripravenú aj vychytávku s remeňovým pohonom. Už nikdy nebudeš zaolejovaný.

A potom tá hlavná kategória, ľudia ktorí chcú pekný bicykel.

A čo kostitras?

Ako atrakcia. Občas sa idem previezť. Hlavne predtým čo sa teraz už veľmi blíži: Od Tatier k Dunaju so sklerózou multiplex. Budem musieť naň vysadnúť a trochu trénovať, lebo to, čo Jarka Valčeková tento rok naplánovala zadarmo nebude. Je sa na čo tešiť. Bez tréningu to určite nepôjde. Je tam, ak sa nemýlim aj 150 km etapa a to na tom kostitrase usedieť, to bude ťažká výzva.

Uvidíme sa tam.

Rozprávali sme sa s Petrom Božíkom, spolutvorcom pohodových mestských bicyklov Liberty.

Príspevok 7 otázok pre Liberty bajkera Petra Božíka zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nie. Nie je to cesťák, ani horák. Nie je to ani hipsterské retro. Ani rýchle. Ale v meste asi najpraktickejšie a najrýchlejšie. Mnohí sa ma pýtate, ako si vybrať skladací bicykel. Tak sem dávam krátke zamyslenie.

Presuny v meste

Bratislava, podobne ako iné mestá, sa za posledné desaťročia riadne prehustila. Stala sa mestom, v ktorom vlastníctvo auta je skôr záťažou ako prínosom. Pravidelné zápchy, parkovacia politika a ceny pohonných hmôt nedávajú nádej, že by sa to v najbližšom čase zmenilo. Nehovoriac o uhlíkovej stope.

Auto je v meste pomalé

Najmä v špičkách, keď chodia ľudia do práce. Bývam v Rači a nie je výnimkou, ak ranná 6 km cesta z Rače do centra mesta trvá autom hodinu. Parkovanie v Bratislave je ďalšia adrenalínová disciplína. Počas pandémie sa síce ulice vyľudnili, ale nemám ilúzie. Hneď ako pandémia pominie, mesto sa vráti do svojich zabehaných koľají.

Ešte viac ľutujem ľudí z priľahlých mestských zón: Jur, Pezinok, Lozorno, Ivanka, Rovinka, Miloslavov, Zálesie,... Niekoľkohodinový presun do práce a z práce sa stáva pekelnou dennou realitou.

Do práce na bicykli

Každé ráno, keď vidím tie stovky vynervovaných šoférov, stojacich v zápche s rýchlou nohou na plyne a penou na ústach hovorím si: "Máte toto zapotreby?"

Jedno auto, jeden pasažier. Neverím tomu, že tento stav je dlhodobo udržateľný. Mesto by malo vytvárať priestor pre ľudí a nie pre železný šrot.

Desať rokov naspäť bolo auto výsadou, luxusom a dôkazom sociálnej prestíže. Ale dnes?

Nie. Ďakujem. Každú hodinu svojho života si chcem užívať. A dve tri hodiny denne tráviť v strese a za volantom je sakra veľa.

Na bicykli do mesta

Už roky využívam na všetky cesty po meste bicykel. Viem. Nie sú cyklotrasy, chýbajú koridory, nie je to dokonalé. Ale je to jednoznačne najrýchlejšia a najzábavnejšia forma dopravy. Nehovoriac o tom, že každé ráno i večer si prevetrám hlavu. Práve bicykel považujem totiž za ideálny dopravný prostriedok v meste.

Najprv o skladačkách

Viac ako rok sme sa venovali výberu ideálneho bicykla do mesta. Sedel som snáď na všetkých typoch bicyklov. Skúsil som kadečo. Z mestských bajkov sa mi v Bratislave však najviac osvedčila skladačka. Prečo?

Zložíš a odvezieš

Nemáš chuť bicyklovať, prší, fučí, zlé počasie? Žiaden problém. Zlož a nalož do najbližšej električky. Vlaku. Autobusu. Bezplatne. Bez rizika že je cyklomiesto obsadené. Je to batožina. Navyše po pandémii prichádza MHD s výraznou zľavou na celoročný cestovný lístok.

Odložíš kde treba

Ideš na poschodie? Nemáš zámok? Si v reštike a chceš mať bajk pod dohľadom? Práve skladačka je riešenie...

Veľké kolesá vyhrávajú

Nič proti ostatným typom mestských bicyklov. Situácia v menších mestách a prímestskom bývaní rozhodovanie zásadne mení. Ak máte garáž, stánie pod dohľadom s možnosťou uzamknutia, nepoužívate MHD, veľké kolesá to vyhrávajú. Ak ale nie, skladačka je ideálne riešenie. Ak je pohodlná a kvalitná.

Skladací bicykel do mesta

O výhodách skladačky hovoriť nemusíme. Je skladná a mobilná:

• aj keď ju potrebujete dostať na balkón na druhom poschodí
• aj keď ju potrebujete previezť v aute
• a aj keď ju preveziete (zatiaľ stále bezplatne) vo vlaku i v MHD

Odskúšali sme 3 tipy

Pegas, Phoenix, Hyperion, vyber si podľa chuti. Každý z nich má svoje prednosti. Do užšieho kola sa dostali Pegas a Hyperion. Dôvod?

• Pegas má pohodlné nasadanie bez stredového rámu a dizajn s posedom za ktorým sa každý otočí.
• Hyperion má supermoderný vzhľad a technologické vychytávky s pevnou kostrou. A má remenicu.

Základná výhoda Hyperionu

Človek by povedal, že skladačka ako ostatné, Pegas, alebo Phoenix. Na 80% podobná výbava, podobné skladanie, podobné pedále, kormán, všetko, ale poznáte cyklovýrok "Každý dobrý závodník, má na nohe prevodník." Hlavnou výhodou Hyperionu je, že nemá reťaz.

Bicykel s remeňovým prevodom

• Remeňový prevod
  zabezpečí, že nikdy v aute, na taškách ani na nohaviciach nenájdete olejový odtlačok reťaze. A to je významné. Najmä pri prevoze v aute, vlaku a MHD.
• Bezúdržbový stroj
  Celkom asi nie, ale to základné - mazanie, odpadá.
• Tichosť
  Oproti reťazovým prevodom je stroj výnimočne tichý. Jazdu v lese som si s ním doslova užíval.
• Prešmykovač v zadnom kolese 
  7 rýchlostí integrovaných v náboji kolesa poteší. Žiadne výčnelky, zamastená prehadzovačka. Nič netrčí, o nič nezadriete nohou, nič sa nenastavuje. Hyperion je skladný a praktický.

Naša voľba a odporučenie pre mestský bicykel preto znie:

elektrická skladačka Hyperion s remeňovým 7 speed prevodom

ale... či už zvolíte model Pegas s veľmi pohodlným nastupovaním alebo cenovo najpríjemnejší Phoenix, chybu neurobíte.

Každý môže byť aj v elektroverzii

• nezapotíte sa,
• kdekoľvek bicykel uskladníte,
• dostane vás v ultra krátkom čase tam, kam žiaden iný dopravný prostriedok nie,
• a navyše urobíte pre svoje zdravie a túto planétu čosi navyše.

Skladačkou na výlet

Naložiť tri skladačky je menší problém, ako dohodnúť sa so ženou kam naložíte jej kufre.

Denne do roboty?

Cesta do práce a z práce sa pe mńa stala vďaka elektrickej skladačke najkrajšou časťou pracovného dňa. Úplne som opustil auto i MHD. Bicykel mi prečistí hlavu, ráno ma dobre naladí a podvečer cestou z práce mi dodá množstvo nových impulzov. Môžem zodpovedne povedať, že bicykel mi v meste zmenil život. Aj vďaka zadnému nosiču ktorý unesie veru dosť. Najmä ak nakupujete zeleninu na Miletičke.

Doporučil by som v meste dokúpiť veľký zvonček a gumičky na zadný nosič. Urobia pri jazde neoceniteľnú službu.

Liberty

D'fam, že som vám trochu pomohol v téme Ako si vybrať skladací bicykel. Tak niekde na križovatke, na bicykli (a možno na skladačke) priatelia.

Príspevok Ako si vybrať skladací bicykel: Hyperion do mesta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Čo by ste mali robiť aby sme dokázali pri športe splynúť v jedno telo, alebo ako sa správať na cyklotrase tak, aby sme nedošli k úrazu. Prichádza jeseň a s ňou aj doba na opätovné zverejnenie tohto večne aktuálneho článku. Zopár tipov, pre ľudí pohybujúcich sa na cyklotrasách:

Opatrnosti na cyklotrase nikdy nie je dosť

1. Ak korčuľujete na cyklotrase treba poriadne máchať rukami

Čím viac máchate, tým väčšiu šancu máte, že nikto okolo Vás neprejde.
Ak ste dvaja, zásadne vedľa seba, najlepšie každý na inej strane cesty a držte sa za ruky.
Nech láska riadi vaše kroky.

2. Ak bicyklujete v skupine jazdite zásadne vedľa seba

ak ste dvaja - vedľa seba,
traja - tiež vedľa seba,
štyria - prirodzene vedľa seba,
hlavne sa nezaujímajte o to, čo sa deje okolo Vás a za Vami – teraz ste tu predsa vy.

3. Skvelá muzika do slúchadiel

Áno oddajte sa jej naplno. Najhlasnejšie ako sa dá. Čo slúchadlá a uši znesú. Úplný zážitok dosiahnete, ak pri tom zatvoríte oči, alebo budete sledovať nebo a necháte sa unášať emóciou. Tie vlny. Čo na tom, že ste na cyklotrase.

4. Máte psa? Niet lepšieho miesta na venčenie ako cyklotrasa

Zásadne nie na tráve, ani vedľa cesty. Ideálne je to na cyklotrase. Ideálne na vodítku. Vy na jednej strane cesty, pes na druhej a krížom cez cestu vodítko. Bomba. Skúste si predstaviť čo sa stane so mnou, s Vami a so psom, ak to vodítko zoberiem v 36 km rýchlosti.

*bonusový tip pre koníčkarov:
Mladí priatelia, ktorí v zime vyvádzate kone (napr. na Bratislavskej hrádzi z neďalekej jazdeckej stajne), jazdite s nimi zásadne po asfalte. Cyklotrasa je fakt pohodlná a je to najlepšie miesto pre konské fekálie. Jazdiť slalom medzi konskými hovnami je nesmierne vzrušujúce a ak aj padneme, padneme do veľkého, teplého a mäkkého. Len v žiadnom prípade s koňom na poľné cesty. Neobmedzujte sa.

5. Ešte lepšie je mať voľne pusteného nevycvičeného psa

Ale čoby, ten váš je dobrý, dobručký, iba občas neposlúcha a vyskakuje do okoloidúcich cyklistov.

6. Nezabudnime na rodiny s deťmi

Veselo posmeľujte deti, aby sa smiali a nedávali pozor. Stačí, ak budú robiť slalom z jednej strany na druhú. Jazdili od krajnice ku krajnici, najlepšie nepredvídateľne a s džavotom. Perfektne si tým cibria zmysly.

7. Ak stretnete známeho zastavte v strede cesty a pokecajte.

Hlavne sa neuhnite na kraj. Táto chvíľa je predsa vaša.

8. Máte foťák? Skúste selphie s cyklistom.

Skočte mi na poslednom metri do cesty a začnite sa cvakať. Veď – SAGAN – že pri tom nestihnem vycvaknúť tretru, asi spadnem a zlomím si kľúčnu kosť? Nevadí. Vaša fotka bude už večer na facebooku. A bude cool.
Pozn.: Neveríte, že je toto možné? Ale choďte. Už dva krát sa mi to stalo.

9. A ak máte auto, neobmedzujte sa. Nandajte to na cyklotrase všetkým.

Cyklistom i korčuliarom. Že je zákaz vjazdu? Pre Vás? Načo tam zavadzajú, keď idete na svoj hausbót. Nech vidia, že vy na to máte. Že ste niečo viac. Ako k tomu prídete, aby Vám zavadzali. Ak ma líznete o pár milimetrov hneď budem krotkejší a nabudúce si to možno rozmyslím, na cyklotrasu vyrazím iba s obrneným transportérom. Ale najmä:

10. Ak vychádzate z bočnej na hlavnú zdieľajte, socializujte sa.

Píšte SMS správu alebo telefonujte ružovým telefónom. Posledne to stálo mojho kolegu jeden bycikel, dva zuby, tri rebrá a ako bonus kľúčnu kosť. Ale veď nepokecáte? V nemocnici oceníme vaše reakcie typu: „Prepáčte, nevšimla som si Vás“.

A záverom

Jazdím priemerne 33 km rýchlosťou a mám 95 kg. Nohy mám zacvaknuté v tretrách. Ak do seba nabúrame, prienik našich tiel bude nekonečný zážitok.

Aby som bol objektívny, skúsime v ďalšom poste pridať aj niečo opačné. Ako by sa mal chovať cyklista na kombinovaných trasách pre chodcov a cyklistov. :-)

Prajeme príjemné chvíle pri športe.

Príspevok Desatoro o tom, ako môžeme splynúť na cyklotrase v jedno telo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Liberty for Town. Sloboda v meste. Po elektrobajkoch, skladačkách a prehadzovačkách prichádza retro klasika. Po kvalitných sprdoch a rozličných hejtoch od kamarátov, aké to mám na sprevodovanom elektrobajku fasa a ľahké, som sa rozhodol zabrusliť do úplne nového segmentu tzv. PMŠ (rozumej piknikový mestský špeciál)

Predstavujem môjho nového vytuneného kamaráta bicykel - piknikový mestský špeciál

Liberty Camouflage

Prehadzovačka? Žiadna. Brzda? Iba predná. Zadná je cez pedál. Veľkosť a váha? S prepravkou ohromná.

Liberťáci ma majú radi a preto mi bajk tentokrát vytunili prídavnou drevenou prepravkou IKEA, v ktorej človek odvezie aj vykuchanú sliepku. Už na prvej jazde som do nej naložil 5 kg tekvicu, smotanu, kôpor a 2 kg uhoriek. Proste trhová vychytávka na Miletičku. Ale nielen to.

To retro oslovuje. Otočí sa skoro každý. Ešte sa mi nestalo, aby som musel tak často odpovedať na otázky typu: Koľko to stálo? (menej ako 250€) a... Kde som to kúpil? (Liberty)

Proste riadny, mestský "race" bezúdržbový špeciál. Navyše v maskovacích farbách Púštnej búrky. Očakávate, že by ste vďaka zamaskovaniu mali byť v meste nenápadní, ale opak je pravdou. Skúšate sa dostať do autobusu, električky. Ste stredobodom pozornosti. Skúšate prejsť cez 80cm dvere. Nezmestíte sa. Tie kormány z rozpätím orlích krídel a prepravka nepustia. Zas všetci riešia.

Neostáva vám nič iné, iba ísť do obchodu. Kúpiť si bagetu, šunku, syr, lahvinku bieleho a sklenené poháre. Z domu zobrať deku, hodiť to všetko do prepravky a vydať sa do prírody. Na piknik. Užiť si stromy, vzduch, leto. Ľahnúť si do trávy a nechať sa unášať atmosférou. Kašľať na povinnosti, prácu, sľuby a záväzky. Len si to užívať.

Áno o tom všetkom Liberty Camouflage je. Ale ešte o niečom. Tá cena je božia. Fakt nehrozí srdcový kolaps zakaždým, keď bicykel priväzujem s obavou, že už o hodinu tam nebude.

Vráťme sa do reality

Bývate v kopcoch?
- Uprednostnite radšej vyššiu výbavu s prehadzovačku alebo elektromotorom.
Máte problém s ukladaním bicykla? Poschodia, kočikárne, úzke dvere? Proste nemáte dvor, garáž ani nič podobné? Nakladáte bajk často do auta, do vlaku?
- OK. Uprednostnite radšej niečo menšie a hlavne bez prepravky.

Ale tu sa výčet negatív končí:

Chcete pôsobiť retro? Aby baby okolo vás vašu voľbu riešili?
Chcete niečo špeciálne za veľmi málo peňazí?
Nemáte problém s priestorom? Máte garáž? Dom? Kočíkareň? A bývate na rovine?
A radi nakupujete na trhu veľa zeleniny a ovocia? (je to zdravé....)

Potom je Camouflage práve pre vás

V priebehu mesiaca jázd sa Camouflage stal mojim vermým priateľom. Spolu s momentovým kľúčom číslo 13. Doťahovanie sedlovky a kormánu sa stalo mojou každodennou rutinou. Ale čo očakávate od bicykla, ktorý stojí tretinu vášho smartfónu?

Nie. Nie je to do kopcov. Nie je to ani downhillový horák. Aj keď jazda po teréne na ňom je fakt zábava. Piknik, Sad Janka Kráľa. Predal by som ich desať. Každý sa obzerá a každý sa pýta. Trhové retro s miletičkovou nostalgiou včerajšieho pokojného dňa proste frčí.

A čo záverom?

• Na rovine sa na ňom skvele jazdí. Veľmi rozumne sprevodované. Veľmi stabilné.
• Prakticky bezúdržbové. Čo chcete na tom bicykli servisovať? Snáď karbobrúskou.
• Pevnú prepravku nepotrebujete. Tadšej vyriešte uchytenie na akýkoľvek box z Kauflandu (banánové bedničky, kartóny z mlieka, prepravky zo zeleniny a ovocia....) Doma vyložíte, vyhodíte a frčíte ďalej.
• Lacné, ale pritom budí pozornosť.
• Solídne prevedenie vrátane plechových blatníkov. Určite by som v základnej výbave chcel navyše upevňovacie popruhy na bedničku a zvonček. Ale najmä...
• Posed, pohoda, stabilita jazdy a dobrý pocit v meste.

To všeťko ma Camouflage za mesiac naučila.

Príspevok Camouflage bicykel piknikový mestský špeciál zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

alebo ako spraviť zo skladačky elektrobicykel do dvoch hodín.

Ak ide o pohodu, slobodu a nie o výkon

Skladačka do mesta je naozaj hustá vec. Najmä tam, kde je k dispozícii vlak alebo MHD a kde nie sú kopce. Pokiaľ nie si fanúšik GONY PONY, šliapať na skladačke do kopca naozaj nebude patriť medzi tvoje obľúbené činnosti. Unavíš sa a zapotíš. Si lenivý a toto presne nechceš. Chceš si len užívať slobodu jazdy.

Po mesiaci života s Pegasom som prišiel na to, čo Pegasovi v Bratislave naozaj chýba.

• Dizajn? To rozhodne nie. Obzrie sa každý.
• Zážitok? S tými kormánmi nehrozí. Každá jazda je balansujúci zážitok.

To, čo Pegasovi skutočne chýbalo je schopnosť ušliapať to do kopca. Dať na ňom Včelín alebo Malú Baňu. Povedal by si si, že skladačka do hory nepatrí. To je síce pravda, ale mestský bicykel do mestských lesov rozhodne áno. Hlavne, ak tvoje obľúbené cykloskratky domov z práce vedú cez Karpaty častejšie, ako je zdravé.

Odmyslime si všetkých hejterov, ktorí ťa budú s planúcim zrakom zaklínať, že elektrobajk je pre starých, chorých, ťahá to zadarmo- vlastne motorka a na cestu tu nepatrí. Toto už máme za sebou. Iba sloboda. Nechceme súťažiť, nechceme pretekať, nechceme ani nikomu dokázať, že sme lepší než najlepší. Chceme si jazdu po meste (aj v lesoparku) len tak nenáročne vychutnať užívať. Preto som sa rozhodol spraviť z Pegasa elektrobajk.

Dá sa prerobiť bežný bicykel na elektrobajk?

Nechcel som veriť, že je to také jednoduché. Prídeš, pristavíš a o dve hodiny ideš. Vyskúšal som. Už o 9,00 sedím v rýchliku do Trenčína. O tri hodiny mi ide vlak naspäť. Stihnú prerábku do 3 hodín? údajne stačia 2. Ako to dopadlo, posúďte sami.

Sedím na elektrobajku a je mi dobre

Zmena v komforte jazdy po nainštalovaní elektromotora je neskutočná. Bicykel potiahne aj v miestach, kde by si tlačil, alebo sa normálne zapotil. Elektro pomoc nieje tak športová ako pri stredovom motore na Jasmíne, motor ani toľko nevydrží. Čo však v meste potrebuješ, ak je bicykel každú noc na nabíjačke?

Jazdiť bez pomoci nie je žiaden problém. Jazdiť s minimálnou pomocou je veľmi dlhodobé a komfortné. Absolvoval som niekoľko výjazdov na Devínske jazero i popri Malom Dunaji k Štefánikovej mohyle. Skúsil som Šinweg aj Včelín. Na Včelíne som so skladačkou budil zaslúženú pozornosť.

Pokiaľ sa nepotrebuješ prezentovať v niekoľko tonovom SÚV, nepotrebuješ denne hodiny tráviť zakliesnený v šórach, vytrubujúc na ostatných účastníkov oplzlé nadávky a máš pritom rád slobodu a vietor vo vlasoch, tak skladačka (špeciálne PEGAS) s elektropohonom je v Bratislave perfektná voľba.

Príspevok Ako som okrídlil Pegasa? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

August 2019 sa nezmazateľne zapíše do histórie Piešťan ako deň, kedy sa spustilo

Piešťanské užitočné koleso.

Po vzore Trenčianskeho naivného bikesharingu je to už druhý koncept, kde sa lokálni patrioti (tentokrát v podobe Piešťanského dodávateľa elektriny a plynu Magna Energia) urobiť niečo pre mesto a prostriedky určené na propagáciu firmy investovať do niečoho užitočného.

Bikesharing má pre Piešťancov hneď niekoľko pozitív.

1. Je bezplatný
2. Na požičanie bicykla nepotrebujete okrem chuti povoziť sa nič. Žiadnu registráciu, žiadne peniaze, žiadne odomykanie. Len vôľu zajazdiť si, ktorú určite využijú tak Piešťanci ako i turisti mesta.

Podmienky výpožičky:

• 0€ / hodinu
• vráť ma prosím do 2 hodín
• po jazde ma prosím vráť na jedno z označených stanovíšť
• jazdi so mnou ohľaduplne
• poruchu bicykla nahlás na 0944 155 144
• bicykle sú sledované GPS zariadením

Zoznam stojanov:

• Kolonáda - Winterova ul.
• La Musica - Teplická ul.
• Tržnica - Nálepková ul.
• Fontána pri staniciach
• Juh
• Lodenica

Skvelá idea, najmä pre turistov. Zaparkovať bez problémov v Auparku v centre mesta, nasadnúť na bicykel a užiť si jeho kúpeľné centrum a Sĺňavu.

Piešťanské užitočné koleso štartuje a my sme boli pri tom. A pre všetkých ktorí majú ešte cieľ Sĺňavu pred sebou. :-) 24 bicyklov na vás bezplatne čaká na 6 miestach v Piešťanoch. Využite to.

Áno je to odvážna myšlienka. Ponúknuť ľuďom niečo len tak. Bez podmienok. Na druhej strane toho všetkého stoja slová Martina Ondka, konateľa spoločnosti Magna Energia. Čím viac budú bicykle rozkradnuté a doničené, tým ich bude menej. Naopak, čím viac sa budú bicykle rozumne využívať ku prospechu ľudí a mesta, tým ich bude viac.

Držme teda tomuto krásnemu projektu palce.

Príspevok Piešťanské užitočné koleso zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pegas je v starogréckej mytológii okrídlený kôň, syn boha morí Poseidóna a Medúzy. Keď chcel Bellerofontes vzlietnuť na Pegasovi na Olymp, najvyšší boh Zeus sa rozhneval za takúto opovážlivosť. Pegasa zmiatol náhlou zúrivosťou, Bellerofontes sa na ňom neudržal a pádom na zem stratil rozum. Náš Pegas je skladačka od Liberty.

skladačka Liberty Pegas

Ak vysadnete na Pegasa možno stratíte rozum tiež.

1. Najskôr keď zbadáte, že tento bicykel nemá menič prehadzovačku. Čoby nemal. Má. Už som sa tak raz v Berlíne popálil. Trojstupňový zadný menič Shimano NEXUS je ale decentne schovaný v zadnom náboji kolesa. Prevody sa radia pravou rukou otočným radením Shimano Revoshift . Radenie je jednoduché, rýchle a spoľahlivé a pri radení nikdy nespadne reťaz.
2. Chvíľu vám potrvá, kým zistíte, že Pegas má aj zadnú brzdu. V pedáloch. Skvelý moment na flekovanie a frajeriny na chodníku. Toto som si užil naposledy ako dieťa. Ale najmä
3. Rozum stratíte ak si naňho vysadnete a trochu sa povozíte. Ach tá geometria a posed.

Skladačka, ktorá pobaví

Pegas je čokoľvek, len nie nudný bicykel. Ak naň prvýkrát vysadnete máte pocit, že ste sa vrátili ako maco do filmu "6 medvědů s Cibulkou".

Boží posed

To je to hlavné. Je otázka či ešte sedíte alebo v stoji šliapete. Prvý pocit stability je čosi medzi jednokolkou a bicyklom. Ak máte radi technickú jazdu a nezvyčajný posed, ste doma. Jazda na tomto bicykli je naozaj zábava.

Zvážil by som však jeho nákup ak máte problém s krčmou alebo so stabilitou. :-) K asfaltu by ste sa mohli porúčať rýchlejšie, než by ste mysleli.

Nastupovanie je čistá paráda

Geometria rámu vám umožní neprekračovať žiadne prekážky.

Brzdenie

Trochu trvá, kým si zvyknete na brzdu nohou. Je to pohodlné a účinné. Možno si aj na začiatku trochu otlčiete nohy. Vždy, keď si chcete na prechode podkopnúť pedál nahor, aby ste mohli dobre odštartovať. Bez nadvihnutia bicykla to proste nejde. A že s tou nohou ktorá má zabrať skončíte vždy dole, to je tiež jasné.

Najmä nie do kopca

Po prvom niekoľko kilometrovom okúzlení po uliciach Trenčína a prvých kopcoch som pochopil, že tieto kolesá treba nahustiť na maximum. Znižujete tým totiž trecí odpor. Už čoskoro som mal zistiť, že Pegas rozhodne nemá krídla. Geometria posedu je stavaná tak, že do kopca sa vytrápite. Veľmi vytrápite.

Kvalita prevedenia

Už som sedel na niekoľkých skladačkách, ale tu som bol prekvapený kvalitou prevedenia. Skladacie čapy sú robustné a pevné, s bezpečnostnou poistkou. A tak sa vám nemôže stať, že rajdy sa budú kolembať alebo každé koleso bicykla pôjde inou cestou. Prekvapil ma tiež elegantný metalický lak. Dali si záležať.

Pegas patrí na roviny a do mesta

Do roboty a z roboty. S Pegasom som po Bratislave pobehal snáď všetky cyklotrasy, cesty a chodníky.

Ocenil som posed. Aj Shimano radenie s prevodovkou vnútri zadného kolesa. Radenie má len 3 polohy ale do mesta to úplne stačí. A presne na to je tento bicykel určený.

Tiež veľmi kompaktné, hoci nie najjednoduchšie skladanie s riadidlami do stredu. Oceníte to najmä vo vlaku, MHD a pri prevoze bicykla. Jednoducho nič nezavadzia a nepretŕča.

Pegas je skladačka

Prší, nechce sa ti, náhly vietor. Proste neriešiš. Zložíš bicykel a zadarminko sa odvezieš v električke, autobuse i vo vlaku. Prevážal som ho v MHD veľa krát.

Prvé skladanie je trochu didaktický problém. Kým nepochopíš systém. Potom dostaneš grif a bicykel zložíš naozaj úsporne za menej ako minútu. Ak všetko dobre urobíš, nezaberie veľa miesta. Všetko si ale musí sadnúť na svoje miesto. Časom som začal preferovať iba polovičné zloženie. To je také, aby som mal pre sprievodcov skladacie alibi, ale aby som sa veľmi nenamáhal. Zvyčajne to stačí. Najmä, ak nesklopíte riadidlá a každý sa s úžasom pýta: "Na tom bicyklujete?"

Áno. Prosím. Na tom bicyklujem. Ale rozhodne s tým do Karpát na technické singletraily nechodím. :-) Pegas na to ani nie je určený.

Pre koho je Pegas?

Pre hipstera? Možno ale ten preferuje skôr retro dizajn.

Pre starších ľudí? Pohodlný nízky nástup by to mohol evokovať, ale skutočne pozor na geometriu a stabilitu. Bicykel vyžaduje cyklistickú zručnosť.

Chceš chodiť za frajerkou? Pegas nieje pre teba. Je jedno, či na ňom sedíš, alebo je len tak odstavený. Ten rám a posed vzbudzujú pozornosť celého okolia.

Pegas patrí na roviny a do mesta. Tam kde je MHD a vlak. Kde je túžba zažiť nezvyklú jazdu. Byť happy, odlišný a užívať si to.

restartnisa hodnotenie

Čo mi na bajku chýbalo? Zvonček a uchytávacie gumičky na zadnom nosiči. Mestská vychytávka.

A ešte čosi, čo mi pomôže do kopca

Žeby prídavný elektromotor? Liberťáci sa kasajú, že na ktorýkoľvek bicykel vedia na počkanie namontovať elektro pohon. Otestujeme ich.

Skúsime dať Pegasovi za dve hodiny krídla.

Príspevok Liberty in Town: Osedlaj Pegasa zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.