Alpský cyklo výlet vznikol spontánne, keďže v práci som mal nahlásenú dovolenku kvôli výletu na známy Transfagaras. Nakoniec sa dovolenka snov zmenila na 299 cyklo serpentín cez rakúsko Taliansko a Slovinsko.

Keď tento plán blízko termínu padol, narýchlo som preveril vlaky do Rakúska, reku po mesiaci sa vrátim do Álp a tak som investoval peniaze do lístkov do Innsbrucku a späť domov z Klagenfurtu.

Vlakom a bicyklom do Rakúska

Hlavne pre Klagenfurt sú ceny prijateľné už od 33 Eur (z alebo do Bratislavy), s Innsbruckom je to trochu zložitejšie, ale cena tesne nad 60 Eur bola tiež prijateľná.

Po kúpe lístkov som začal preklikávať mapu a plánovať trasu, kde som samozrejme nemohol vynechať Dolomity a Julské Alpy, ďalej som si vyhliadol národný park Tre Cime a časť Alpe Adria.

Optimistický plán na 7 dní jazdy mal takmer 700 kilometrov a 11000 nastúpaných metrov. Sám som ale neveril, že vzhľadom k počasiu, podmienkam a svojim silám s naloženým bicyklom absolvujem celú trasu. Nemal som žiadnu časovú rezervu a tak som som mal tieź pripravených niekoľko skratiek.

Etapy 299 cyklo serpentín

Corvara

Etapa 1 - z rakúskeho Innsbrucku do talianskej Corvary

Sella Ronda

Etapa 2 - tri sedlá Sella Rondy a štvrtým sedlom do Cortiny d’Ampezzo

Dráva

Etapa 3 - oddychový presun do Rakúska a Drávska cyklocesta

Alpe Adria

Etapa 4 - návrat do Talianska a časť Alpe Adria

Tarvisio

Etapa 5 - národným parkom Tarvisio do Slovinska do sedla Mangart a k rieke Soča

Triglav

Etapa 6 - národným parkom Triglav k jazerám Bled a Bohinj

Wörthersee

Etapa 7 - návrat do rakúskeho Klagenfurtu pri jazere Wörthersee

Príspevok Dovolenka snov a 299 cyklo serpentín zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V deň D odchádzam z Bratislavy až podvečer, a po prestupe vo Viedni prichádzam do Innsbrucku tesne po búrke okolo polnoci. Plán na zajtra je bicyklom z Innsbrucku do talianskej Corvary.

• (6 serpentín, 140 km, 2200 nastúpaných metrov)
• GPX: https://www.strava.com/activities/9641918632 

Ubytovanie nemám žiadne, keďže na 20 žiadostí cez Warmshowers som nedostal žiadnu pozitívnu odpoveď a investovať vyše 100 Eur za pár hodín spánku mi prišlo zbytočné.

Vydávam sa teda nocou ulicami mesta a plánujem rozložiť stan niekde nad Innsbruckom, mám vyhliadnutú nejakú kaplnku. Približne po hodine prichádzam k plánovanému miestu, problém je značka súkromný pozemok a vysoká mokrá tráva, ale o pol druhej v noci mi nezostáva iné ako rozložiť po tme stan a zaľahnúť, aj keď žiadnu kaplnku v tme nevidím.

Vstávam po 4 hodinách spánku a rýchlo zdrhám ešte pred šiestou ráno, kým ma nikto nenaháňa. Až teraz na svitaní zisťujem, že som spal na kraji rokliny nad potokom.

Innsbruck

Pohľadom na Innsbruck v hmle ani neľutujem, že nezačínam priamo v meste obklopenom horami, postupne stúpam popod diaľničný nadjazd a s vychádzajúcim slnkom prichádzam do sedla v meste Brennero, kde ma víta veľký outlet a hlavne potraviny.

Začínam v nedeľu a to je zrovna v Rakúsku všetko zavreté, preto sa teším príchodu do Talianska, kde je otvorený obchod plný aj rakúskych zákazníkov. Nakoniec som ale nič nekúpil, bol to nejaký divný obchoďák, kde nemali ani coca colu, tak som si navaril prvé cestoviny.

Sterzing/ Vipiteno

Následne sa púšťam do zjazdu smerom na mesto Sterzing/ Vipiteno. Táto krásna cyklotrasa s výhľadmi ma hneď očarila, až mi naskakovali zimomriavky a neboli len z chladného ranného vzduchu. Tu ma prvýkrát obieha cyklista v drese Strava Everesting, zjavne s manželkou a dcérou.

To som ešte netušil, že máme spoločnú cestu a celý deň sme sa vzájomne obiehali asi 6-7 krát. Tento dres mám doma tiež, ale zatiaľ som ho na seba nedal, keďže som dosiahol tak maximálne Gerlaching a niečo nad 3000 nastúpaných metrov. :-)

Okrem týchto cyklistov samozrejme stretávam množstvo ďalších, vyklesávam do Vipitena, odkiaľ pokračujem cyklocestami smerom na mestečko Aicha/Aica, kde som plánoval prespať v kempe.

Kiens/ Chienes

Čas je ale dobrý, začínal som skoro ráno a tak pokračujem ďalej do Rio di Pusteria popri rieke až do Kiens/Chienes. Tu opúšťam cyklotrasu a po ceste ma čaká stúpanie, začínam veriť v dosiahnutie cieľa - kempu v Corvare. Tým by som hneď prvý deň stihol dvojdňový plán a získal tak nejakú rezervu.

Prichádzajú tunely v plnej premávke, nemám ich veľmi rád a tak sa pokúšam obísť ich bočnou cestou, pokiaľ je to možné. Prvý úspešne, druhý sa musím vracať, keďže bočná cesta je zasypaná kameňmi. Tretí znova obchádzam a ďalšie 2 už majú obchádzku blokovanú a tak si užívam hluk áut v tuneli.

Po dlhom čase konečne prichádzam k otvorenej reštaurácii a objednávam pre posilnenie radler a kapučíno, keďže mi nejak dochádzajú sily. Prvýkrát zisťujem ceny, radler pekných 6 Eur, kapučíno prekvapivo len 2,50 Eur, ale dodali mi potrebný druhý dych a stúpam ďalej údolím rieky Gran Ega.

Údolím Gran Ega

No a tu sa začínajú napĺňať moje obavy, nad Corvarou čierne mraky a ja cítim prvé kvapky. Po skúsenostiach zastavujem v peknej zastávke a sledujem radar, do pár minút prichádza poriadna prehánka s ochladením a ja sa musím obliekať, ale som spokojný a v suchu.

Prizval som aj cyklistku, ktorá vysilená zastala vedľa cesty. Zisťujem, že si dala riadny okruh a v tom teple jej došli sily, čaká na otca a odvoz autom, tak aspoň pokecáme o mojich šialených plánoch. Sedím tam vyše hodiny a pomaly zvažujem, ako tu prespím, keď sa zrazu pekne vyčasilo a môžem pokračovať.

Corvara

Bicyklom z Innsbrucku do talianskej Corvary. Časovo mi to krásne vyšlo a prechádzam Badiou a do Corvary okolo ôsmej večer do kempu. Ten je totálne plný a mladá slečna ma asi 5-krát sucho odbila, že pre mňa miesto nemá. Ale ja sa len tak nedám, a keď som neustupoval, nakoniec jej tam nejaký talian prehovoril do duše. Ponúkla mi miesto a ja sa rýchlo pred zotmením rozkladám medzi mnohými cyklistami. Ako miznú okolité vrcholy v tme, teším sa na ráno a 3 sedlá Sella Rondy.

Etapy cykloexpedíce

• Z insbrucku do Corvary
• Sella Ronda
• Drávska cyklocesta
• Alpe Adria
• Národný park Tarvisio
• Národný park Triglav
• Z Wörthersee do Klagenfurthu

Príspevok 299 serpentín: Bicyklom z Innsbrucku do talianskej Corvary zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ráno ma budia okolití kemperi, ktorí zjavne odchádzajú na túry. Vstávam teda už pred siedmou a rovno si varím na zahriatie vifonku. Vyplácam kemp (21,90 Eur) a vyrážam. Čakajú ma tri sedlá Sella Rondy.

• (114 serpentín, 85 km, 2200 nastúpaných metrov)
• https://www.strava.com/activities/9646632127

Passo Gardena

Vyrážam cez Cosfolco/Calfosh do prvého sedla Passo Gardena. Tu začínajú prvé serpentíny, krásne výhľady na všetky strany a množstvo motorkárov, cyklistov a samozrejme pomerne hustá premávka.

Pod vysokým vrcholom si všímam v kameňoch zasypané autokaravany. Dodatočne zisťujem, źe to niekedy pred mesiacom po daždi skalná lavína zasypala niekoľko áut. Odtiaľ zostáva už len posledných pár zákrut, kde za mnou fučí a ledva mi stíha nejaký cyklista na horskom bicykli a som v prvom sedle. Chlapík mi ďakuje za potiahnute, kupujem si nálepku a užívam raňajky, talianske pečivo a ľadovú kávu z obchodu v kempe.

Passo Sella

Pred sebou sledujem zjazd, ten bude v tieni, zjavne v chlade a tak pre istotu obliekam bundu. Ešteže tak, pri zjazde sa poriadne schladím, ale nie na dlho. Už o pár kilometrov začína stúpanie k sedlu Passo Sella.

Druhý kopec stále v pohode zvládam, vadia mi len niektorí vodiči obiehajúci ma príliš blízko a vo veľkej rýchlosti, alebo šialení motorkári na hučiacich strojoch. Pred vrcholom zastavujem pri hoteli, kde je totálny nátresk na parkovisku aj na okolitých detských ihriskách. Autá a autobusy po sebe vytrubujú, ale ja si užívam okolitú nádheru a pomedzi nich prichádzam až do sedla.

Tu začína veľmi pekný zjazd s množstvom serpentín, každú chvíľu stojím a fotím.

Passo Pordoi

Neoddýchnem až tak dlho a už je tu ďalšie stúpanie k sedlu Passo Pordoi. Začínam v teple cítiť ubúdajúce sily, občas zastanem a kochám sa, ale stále v pohodovom pomalom tempe prichádzam na vrchol. Tri sedlá Sella Rondy voľačo stoja. Kupujem už tretiu nálepku, a následne si užívam zjazd do Arabby.

Predpoveď hlásila na poobedie búrky a tak trochu so strachom vzhliadam k oblohe, ale zatiaľ sa nečrtá žiadne prekvapenie. Za Arabbou ale prichádza moja menšia kríza.

Po Pieve to v rovinatejštej časti ešte šlo, ale je teplo a začína ďalšie stúpanie, kde mi to ide čoraz ťažšie. Na mape si vyhliadam nejaký hotel, kde sa snáď posilním a doplním fľaše s vodou. Oznam na dverách “Reštaurácia zatvorená” ma vystraší, ale našťastie coca colu mi nalejú, znova za slušných 5,90 Eur.

Passo Falzarego

Vybavujem nejaké pracovné telefonáty, slnko neskutočne pečie na hlavu a v mape vidím ešte 8 kilometrov na vrchol. Ďalšie a ďalšie serpentíny ma nakoniec doviedli až do Passo Falzarego, malo byť dnes posledné. Kupujem nálepku a vľavo vidím ešte cestu smerujúcu do ďalšieho sedla, nie je to ďaleko a tak ešte potiahnem 2 kilometre do Passo Valparola, čo bol len taký malý bonus. Je tu nejaké múzeum, ale zavreté.

Zjazd do Cortiny

Tri sedlá Sella Rondy dali zabrať. Teraz ma čaká už len dlhý zjazd do Cortiny, kde snáď v niektorom z kempov nájdem miesto na noc. Vychutnávam zjazdy s množstvom ďalších serpentín a predo mnou vidím odbočku na Passo Giau. Toto mi pri plánovaní nejak ušlo, škoda, lebo dnes už na ďalšie stúpanie nemám čas. Tak aspoň zostáva v plánoch na ďalšiu návštevu a pokračujem do Cortiny, za mnou sa navyše začínajú hromadiť tmavé búrkové mraky.

Nájsť kempy bolo trochu umenie, vyklesal som až do doliny k nejakému parkovisku a navigácia ma vedie štrkovou cestičkou znova niekam do kopca. Nakoniec ale prichádzam medzi dva kempy, na oboch majú veľkú tabuľu “Full” a tak s obavami skúšam prvú recepciu, čo mi padla do oka.

Odutá pani len pýta pas a bez problémov ma posiela na lúku medzi cyklistov, kde je ešte miesta dosť. Rýchlo teda rozkladám stan a všetko pekne stíham, v pozadí s bleskami nad Cortinou. Búrka nás nakoniec obišla a tak zvyšok večera trávim v pizzerii kde dobíjam elektroniku a zapíjam radlerom.

Etapy cykloexpedíce

• Z insbrucku do Corvary
• Sella Ronda
• Drávska cyklocesta
• Alpe Adria
• Národný park Tarvisio
• Národný park Triglav
• Z Wörthersee do Klagenfurthu

Príspevok 299 serpetín: Tri sedlá Sella Rondy a cyklozjazd do Cortiny zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ráno v Cortine sa budím skoro a sledujem ako slnko postupne začína osvetľovať štíty nad kempom. V pohodičke balím veci aby som po 7:30 vyplatil na na recepcii účet (28 Eur, inak najdrahší kemp výletu). Presúvam sa do Rakúska, čaká ma Drávska cyklocesta.

• (30 serpentín, 136 km, 1400 nastúpaných metrov)
• https://www.strava.com/activities/9654271438

Presun do Rakúska

Hneď v meste som sa napojil na cyklotrasu, netušiac kam ma až dovedie. A je to ďalšia cesta, ktorú môžem len odporučiť. Zo začiatku pomaly stúpam mestom po asfalte, zdržala len otočka do centra a hľadanie potravín.

Celkove v Taliansku nejak s ťažkosťou hľadám obyčajné potraviny a nechápem kde ich majú poskrývané. Aj v Cortine je to taký malý obchodík s parkoviskom pre 5 áut a nervozita šoférov je tak značne vysoká.

Passo Cima, Toblach

Po doplnení zásob pokračujem a užívam si aj štrkovú cyklotrasu, hlavne že som po včerajšku mimo hlavných ciest. Prechádzam tunelom až na najvyššie miesto Passo Cima, ale stále je to pohodové stúpanie po bývalej železnici do Toblach. Cestou ešte míňam jazerá Lago di Landro a Tobblachersee s krásnymi panorámami hôr.

Tre Cime

Za Toblachom rozmýšľam, či pokračujem oddychovo po rovinatej trase Drávskej cyklocesty, alebo si spravím plánovanú odbočku do národného parku Tre Cime. Viedla tam znova fajn cyklotrasa mimo hlavnej cesty a tak som sa rozhodol potrápiť. Ani som nečakal, ale viedla tam dokonca asfaltka aj s autobusovou linkou a len záver k chate bol po šotoline, aby sa mi nakoniec otvoril pekný výhľad na dolinu a množstvo cyklistov.

Pod chatou som samozrejme vybalil všetky vlhké veci a sušil na horúcom slnku, kým som v chate popíjal a dobíjal mobil. Rýchly zjazd dole mi prerušila červená na semafore, práve kvôli prichádzajúcemu autobusu po úzkej asfaltke.

Drávska cyklocesta

Vraciam sa až pred Toblach a odbočujem na spomínanú Drávsku cyklocestu, ktorá ma privádza až do Lienzu. Motám sa chvíľu po centre, čo neskôr oľutujem. V mape nachádzam dnešný cieľ v kempe pri Ottingu, alebo optimisticky až na druhej strane v Kotschach, ak by sa mi podarilo prekonať serpentíny prudšieho stúpania ešte pred zotmením.

Do Ottingu po rovine to šlo rýchlo, ale za sebou si od Lienzu ťahám tmavé mračná a počujem prvé hrmenie, tak v kempe ani nezastavujem a v rýchlom tempe sa snažím prekonať 300 metrov prevýšenia na druhú stranu.

No a teraz som oľutoval to motanie v Lienzi, lebo asi kilometer pred vrcholom prichádza poriadny lejak a zostal som visieť na okraji cesty pod stromami, kde ma to aspoň trochu krylo. Protiidúce autá trúbia, chápem to tak, že mi naznačujú pokračovať.

Jasná obloha predo mnou mi tiež dodáva optimizmus, na druhej strane neprší a tak po pár minútach v jemnejšom daždi dokončím stúpanie.

Kotschach

Drávska cyklocesta na parádu. Žiadne prekvapenie, zjazd už je suchý a v Kotschachu svieti slniečko. V kempe príjemný chlapík mi hneď ako cyklistovi ponúka vraj najlepšie miesto, pri pohľade na občiansky vtipkuje niečo o Slovinsku, tak som ho hneď musel usmerniť odkiaľ som.

To najlepšie miesto bolo síce fajn, ale hneď pri dedinskej hlavnej ceste a to hlavne ráno znamenalo už od piatej hustú premávku kamiónov a traktorov. Ale aspoň mi ponabíjali všetky powerbanky a tento kemp bol jeden z tých krajších, s peknými sprchami a zázemím (cena 20,45 Eur). Búrka nakoniec večer dorazila aj sem, ale to už som bol na ňu pripravený a ubytovaný, tak som si len užíval zaspávanie pri dažďových kvapkách

Etapy cykloexpedíce

• Z insbrucku do Corvary
• Sella Ronda
• Drávska cyklocesta
• Alpe Adria
• Národný park Tarvisio
• Národný park Triglav
• Z Wörthersee do Klagenfurthu

Príspevok 299 serpentín: Cyklo presun do Rakúska a Drávska cyklocesta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Predpoveď počasia mi ráno naznačovala na dnešnú trasu prehánky. Pohľad na zamračenú oblohu to len potvrdil, tak som sa pomaly presúval z kempu do potravín a potom už na cyklotrasu pri rieke Gail. Dnes prejdem časť Alpe Adria.

• (44 serpentín, 107 km, 1700 nastúpaných metrov)
• https://www.strava.com/activities/9661917663 

Cyklotrasa Gail

Cyklotrasa pri rieke Gail ma celkom očarila, lebo napriek tomu, že to bola rovina, asfalt bol ťahaný kľukatou cestičkou akoby ho ťahali nejaká pripití roboši. Malo to svoje čaro a aspoň ma to bavilo viac, ako tie dlhánske roviny pri Dunaji smerom do Bratislavy.

Dokonca aj tu stretávam kopec cyklistov, či už nejaké miestna rodinky s deťmi, ale aj nabalených cestovateľov. Síce pod mrakom, ale bez dažďa si užívam po rovine približne 25 kilometrov až do mesta Tropolach, kde ma čaká ďalšie sedlo Passo Pramolo, resp. rakúsky Nassfeld.

Passo Pramolo, Nassfeld

Očakávania nemám žiadne a po predošlých stúpaniach neočakávam nič náročné. To sa ale zmenilo po úvodných serpentínach, keď mi Garmin občas ukazuje stúpania nad 16% a ja ledva fučím s ťažkým bicyklom.

Zo dvakrát si musím dať aj pauzu, lebo dlhé rovnomerné stúpania mi nevadia, ale tieto prudké kopce už poriadne cítim a tečie zo mňa čoraz viac. Prichádzam do Nassfeld, po chvíli ešte posledné stúpanie na vrchol a znova som v Taliansku.

Pri jazere na vrchole si rozkladám obed a sledujem mapu, dnes ma už vlastne nič náročné nečaká.

Pontebba

Dnešná trasa je vlastne taká bonusová, keďže som si nadbehol prvý deň a tým sa mi uvolnil čas aj na absolvovanie trasy Pontebba - Tarvisio.

Zjazd do Pontebby bol tiež jeden z top momentov celého výletu, nebola tam až taká hustá doprava, je to úzka cesta, nie hlavný ťah ako na rakúskej strane do Nassfeldu. Serpentíny, tunel a krásne okolie ma privádza na trasu Alpe Adria, ktorú mám vlastne tiež v pláne niekedy nabudúce.

Alpe Adria

Teraz si prejdem aspoň časť do Tarvisia, musím ale priznať, že ma tento úsek až tak neoslovil. Síce pekné mierne stúpanie cez pár tunelov, ale až príliš hustá premávka cyklistov a ubíjalo ma aj strašné teplo a jediné miesto na dočerpanie vody, keď nerátam plné bufety po ceste.

Tarvisio

Z Tarvisia ešte sledujem odbočku do Kranjskej Gory, kam sa plánujem dostať o pár dní, ale uprednostňujem trasu do Rakúska v očakávaní nejakým zaujímavých miest. Prekonávam niekoľko menších stúpaní, klesaní, obchádzam tunel a zastavujem v rakúskej benzínke na kávu. Ďalej sa mi už nechce, plán mám opačný smerom do Slovinska a tak sa po chvíli vraciam do talianskeho Tarvisia a pomaly stúpam k jazeru Lago del Predil.

Lago del Predil

Táto oblasť parku Tarvisio okolo jazera znamená nemožnosť kempovania, na tabuli pri jazere sledujem fotky medveďa, vlka a tak sa pýtam v reštaurácii, či je možnosť prespať niekde v okolí.

Rázne nie ale pokračuje informáciou, že v okolí jazera ľudia aj tak prespávajú, len treba ráno o šiestej odísť. Je len sedem hodín a tak rozmýšľam, čo vymyslím, či stúpať do Slovinska, kde by mal byť ešte nejaký penzión, alebo sa zašijem niekde v okolí.

Pri čakaní prichádza zo Slovinska cyklista a tak sa pýtam, či videl nejaké ubytko. Ten má ale iné starosti, lebo jeho parťák v zjazde spadol a sanitka ho vezie do blízkej nemocnice. Spoločne ale nakoniec rozhodneme, že zakempíme niekde pri jazere.

To už počujem v okolí jazera slovenčinu a češtinu, všetci rozkladajú stany. A tak som si počkal na zotmenie, našiel mestečko a rozložil sa aj ja. Až pri finálnom líhaní zapínam svetlo a vidím po stane loziť milión mravcov. Sakra, hodinu vraždím mravce, kým ako tak v kľude viem ležať, našťastie cez sieťku ďašie neprejdú a tak konečne zaspávam. A prvýkrát zadarmo, ak ma ráno nebude čakať pokuta 600 Eur.

Etapy cykloexpedíce

• Z insbrucku do Corvary
• Sella Ronda
• Drávska cyklocesta
• Alpe Adria
• Národný park Tarvisio
• Národný park Triglav
• Z Wörthersee do Klagenfurthu

Príspevok 299 serpentín: Návrat do Talianska a časť Alpe Adria zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ráno  vstávam skoro a balím snáď ako prvý. Ostatní majú všetci na háku a samozrejme žiadne pokuty zjavne nehrozia. Na jazero padá hmla a tak sa presúvam do reštaurácie, popíjam kapučíno a raňajkujem. Čaká ma prechod cez NP Tarvisio do Slovinska do sedla Mangart a k rieke Soča.

• (38 serpentín, 68 km, 1650 nastúpaných metrov)
• https://www.strava.com/activities/9667402680

Sedlo Margart

Po hodine sa konečne odhodlávam na úvodné stúpanie do Slovinska, kde sa dostávam nad hmlu a vydávam sa na obávaný Mangart. Zvažoval som, že tašky odložím niekde do lesa a vybehnem to naľahko. Prvé kilometre ale ubiehajú pomerne rýchlo, ráno je pomerne chladné a v tieni a tak sa postupne dostávam k tunelom.

Postupne sa zvyšuje premávka, ktorú trochu spomaľuje rampa a výber poplatku. V ďiaľke už vidím vrchol kam smerujem, ale krútim sa tunelmi a serpentínami často opačným smerom a stále čakám na nejaké náročnejšie úseky. Tie neprichádzajú a čoskoro prichádzam k vrcholovej rampe, do úplného sedla je kvôli padajúcim kameňom zákaz vstupu a tak zvažujem ďalší plán.

NP Tarvisio

Spúšťam sa pár stoviek metrov a stúpam k chate, kde za dobrú cenu objednávam palacinky a niečo na pitie. Sledujem odtiaľ, že k sedlu stúpa čoraz viac cyklistov aj turistov, proste rampu so zákazom obchádzajú. Samozrejme sa pridávam, bola by škoda nevyužiť príležitosť, keď už som tak blízko a počasie je super, musím na vrchol.

Záver je už celkom pohodový, dokonca sa pretekám s tromi miestnymi dôchodcami na cesťákoch, ale v závere mi ušli. Na vrchole užívam výhľady na všetky smery a pri fotení diskutujem s prvými slovákmi cyklistami, ktorých som na výlete stretol.

Soča

Čaká ma dnes už len dlhý zjazd niekde k Soči, sám neviem, kde ma zastihne noc. Prvé kilometre ešte brzdím opatrne, aby ma nezradili brzdy, lebo náhradné brzdové doštičky som si veru nezobral. Cestou dole teraz v tom teple ľutujem všetkých tých cyklistov, ktorí stúpajú hore až teraz. Ešte užívam posledných pár pohľadov dozadu, prechádzam okolo Koritnice až prichádzam na obhliadku ďalšieho cieľa, mesta Bovec.

Bovec

V meste najskôr nakúpim v potravinách, a suším stan v parčíku. Potom som nútený dobiť mobil a tak sadám do reštaurácie a konečne objednávam miestu špecialitu čevapi.  

 V pláne som mal niekoľko kempov, takže vyrážam najskôr obzrieť kemo priamo v Bovci. Ten ma nejak nezaujal, navyše je pomerne málo hodín a tak po krátkom osviežení v ľadovej vode Koritnice vyrážam k rieke Soča. Cestou ma čaká ešte tak 5 kempov a tak potiahnem čo najbližšie k stúpaniu na Vršič.

Pod Vršič

Postupne obdivujem krásnu belasú vodu, mosty a okolitú prírodu. Míňam jeden kemp za druhým, väčšina je plných a prichádzam ku Kampu Triglav. Podľa mapy by mal byť o pár kilometrov ešte jeden a tak sa najskôr vydávam ďalej, ale po pár bleskoch nad Vršičom to otáčam späť.

Na recepcii ma síce predbehla nejaká česká rodinka, ktorá tam 20 minút zvažovala počet nocí, ale narýchlo platím a rozkladám stan. Uf, v poslednej chvíli mám všetko rozložené, keď prichádza poriadny lejak a hromy. Ležím v stane a užívam si ten veget v suchu, vonku je to riadny masaker. Po hodine konečne môžem vyliezť a tak využívam sprchu, dobíjam všetku elektroniku a využívam tieź automaty na kávu a slané aj sladké dobroty. Mimochodom tento kemp bol veľmi príjemný a určite ho odporúčam.

Etapy cykloexpedíce

• Z insbrucku do Corvary
• Sella Ronda
• Drávska cyklocesta
• Alpe Adria
• Národný park Tarvisio
• Národný park Triglav
• Z Wörthersee do Klagenfurthu

Príspevok 299 serpentín: Cez NP Tarvisio do sedla Mangart a k rieke Soča zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ešte pred siedmou ráno otváram radar a predpoveď počasia, dnes ma zjavne čakajú zrážky v Kranjskej Gore a tak čím skôr musím vystúpať na Vršič. Čaká ma cyklojazda národným parkom Triglav k jazerám Bled a Bohinj

• (54 serpentín, 94 km, 1550 nastúpaných metrov)
• https://www.strava.com/activities/9673478027

Národný park Triglav

Je pomerne chladno a v hmle obliekam pre začiatok dlhý dres. Postupne odpočítavam serpentíny, ktoré sú číslované a postupne klesajú od čísla 50. Cestou ma povzbudzuje niekoľko áut a cesta mi celkom ubieha aj šiesty deň. Po dlhej dobe vyťahujem aj dron, ale zábery sa veľmi nepodarili.

Akurát som tým zdržaním natiahol čas a na vrchol prichádzam v miernom daždi. V usmoklenom počasí sa tu motá pomerne dosť turistov, aj cyklistov a ku mne prichádza jeden z nich s krvavými prstami, či mu pomôžem s bicyklom. Reťaz má zaseknutú niekde za prešmykačom, kým sa s ňou trápim, snaží sa aspoň očistiť krv v blízkom obchodíku. Nakoniec sme boli obaja úspešní a pár minút za ním sa spúšťam do Kranjskej Gory.

Kranjska Gora

Serpentíny sú na tejto strane vydlaždené a tak idem veľmi opatrne. Aspoň sa konečne vyčasuje a príchod do mesta mi už spríjemňuje slnko na oblohe. Samozrejme prichádzam do turisticky preplneného miesta a tak veľmi rýchlo zdrhám. Cestou ma ešte zdraví cyklista a chvíľu mi trvalo, kým som si spomenul, že je to ten z Vršiču, ktorému som pomáhal s bicyklom.

Teraz ma čaká oddychová rovinka k jazeru Bled, smeruje tým smerom pekná cyklotrasa pri rieke Sava Dolinka. Smeruje niekam na Jesenice, ale moja trasa sa otáča doprava a znova stúpam krátkym kopčekom do lesa. Vpredu sa tvoria tmavé mračná, ale nebojácne pokračujem, aby ma o pár kilometrov začali kropiť prvé kvapky. Našťastie pri ceste je nejaká usadlosť a tak sa skrývam pod strechu, dokonca je tu aj nejaká lavička.  

Jazero Bled

Prekvapivo rýchlo o pár minút znova vychádza slnko a ja môžem pokračovať. K jazeru Bled ma privádzajú prázdne vedľajšie cestičky. Pri jazere to už samozrejme zase žije turistami, kam sa človek pozrie. Hneď na okraji nachádzam vhodné stromy a konečne prvýkrát vyberám hamaku, aby som chvíľu zrelaxoval.

Trvalo to tak hodinku, kým sa nad jazerom znova začali zbierať tmavé mračná. Kontrolujem radar, zostáva mi tak 20 kilometrov k Bohinjskému jazeru a dážď sa blíži mojim smerom. Rýchlo balím a odchádzam, ale po pár kilometroch dostávam dnes tretiu dávku dažďa. Tá ma ale nezastaví, zrýchľujem a snažím sa po hlavnej ceste uniknúť dažďu, čo sa mi po pár minútach darí.

Za mnou zostala čierňava a ja odbočujem pred Bohinjskou Bistricou na posledný úsek cyklotrasy. Aj tu znova stretávam pomerne dosť cyklistov, mimo hlavnej cesty je to prostredie oveľa krajšie.

Bohinjské jazero

Prichádzam k Bohinjskému jazeru, ale kemp je na druhom konci. Chvíľu som aj rozmýšľal, že prespím niekde cestou v lese bez kempu, ale všade sa tu pohybuje dosť ľudí a nechce sa mi hľadať kľudnejšie miesto. Po chvíli už pod cestou pri jazere pribúdajú desiatky stanov a ten kemp vyzerá tak trochu ako nejaký migrantský tábor. Na recepcii vybavujem nocľah, dostal som vraj fajn spot s veľa ženami, blízko jazera. Je tu ale hlava na hlave a som rád, keď nakoniec nachádzam dva stromy, kde natiahnem hamaku.

Cyklojazda Národným parkom Triglav k jazerám Bled a Bohinj vyčerpala. Zvažujem nocľah bez stanu, ale nakoniec mi to nedá a vyťahujem aj stan, keďže hrozia zrážky.

Pravidelnú rutinu skladania stanu preruší hlasné prasknutie a môj stan práve prišiel o jednu tyčku. Sakra, našťastie je to tá pri nohách a tak je stan mierne deformovaný. Napriek tomu sa dá použiť, len mám ešte stiesnenejšie podmienky ako dosť tesné v štandardnom režime. To tá tyčka veľa nevydržala, stan rozkladám len na druhom výlete. Zaspávam pomerne rýchlo aj napriek nočnému životu v kempe, ďalší deň ma čaká posledná etapa na vlak do Klagenfurtu.

Etapy cykloexpedíce

• Z insbrucku do Corvary
• Sella Ronda
• Drávska cyklocesta
• Alpe Adria
• Národný park Tarvisio
• Národný park Triglav
• Z Wörthersee do Klagenfurthu

Príspevok 299 serpentín: Národným parkom Triglav k jazerám Bled a Bohinj zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Večer sa mi nechcelo dronovať, ani ísť na obhliadku okolo jazera. A teraz ráno to trochu aj ľutujem, je hmla, nič nevidno, ale má to svoju špeciálnu atmosféru. Čaká ma posledná etapa na vlak do Klagenfurtu popri jazere Wörthersee

• (13 serpentín, 98 km, 1450 nastúpaných metrov)
• https://www.strava.com/activities/9680990045 

Ešte si dávam menšiu zachádzku k jazeru, kde na mňa pokrikujú nejakí domorodci raňajkujúci na terasu svojho domčeka. Až keď som vyšiel späť na hlavnú cestu, vidím za sebou zákaz vstupu cyklistom - tak už tomu rozumiem.

Bohinjská Bistrica

Smerujem naspäť k jazeru Bled, po rovnakej trase ako včera. Trochu sa obávam tej hlavnej cesty, ale najskôr si musím spraviť odbočku do Bohinjskej Bistrice. Je to proste zábavné, že sem prichádzam z Banskej Bystrice, a už plánujem ako si niekedy v budúcnosti naplánujem výlet z B. Bystrice do B. Bistrice.

Vykupujem pekáreň aj potraviny, a už teraz doobeda začínam trpieť v neznesiteľnom teple. Tie predošlé dni v horách boli o dosť príjemnejšie.

Jazero Bled

Pri jazere Bled je znova husto, všade kopec turistov, doprava v meste strašidelná. Navyše pri výjazde z mesta upozornenie na cyklo obchádzku a tak chvíľu hľadám správny smer. Nastupujú cesty cez nejaké lazy, kde ma čaká ešte jedna Bistrica pri Tržiču.

Tu fakt ledva fučím a rozmýšľam ako prekonám dnešný posledný kopec, dokonca na vrchole ma čaká tunel a netuším, či je prejazdný na bicykli.

Neviem, či je to tým posledným dňom, alebo mi už definitívne došli všetky sily po nastúpaní vyše 10 tisíc metrov v predošlých dňoch. Veď pár dní dozadu som ležal v nemocnici a teraz tu každý deň zdolávam Alpy. Prechádzam Bistricu aj mesto Tržič, na lavičke pri kaplnke definitívne dávam oddych. Rozkladám a suším všetky zvlhnuté veci a stan. Vedľa na stromoch vešiam hamaku a varím cestoviny. Síce na mňa všetci okoloidúci pozerajú dosť divne, ale je mi to jedno. Ležal by som tu takto aj do večera, ale zostáva mi 40 kilometrov a jeden riadny kopec.

Po dvoch hodinách sa rozbieham veľmi pomaly, mám strašné nervy, lebo na hlavnej ceste je zákaz cyklistom a musím bočnými kopčekmi stúpať a klesať v tom teple. K vrcholu zostáva veľmi málo, ale pri ceste vidím reštauráciu a musí na radler. Fakt už pomaly nemám silu a potrebujem nejaký doping, tak objednávam aj nejakú zmrzlinu. Tá chutí nejak divne, posypali ju nejakými bylinkami, alebo čo to bolo.

Za pár minút som konečne pri tuneli a dá sa pokračovať bočným chodníkom, tak je to celkom v pohode. V strede tunela značky, a prichádzam do Rakúska. Trochu ma to udivuje, ešte viac ma potom prekvapí kontrola na hraniciach. Normálne musím vyberať doklad, aby ma rakušáci pustili. Neočakával som už na rakúskej strane veľké prekvapenia, ale nechali si pre mňa niečo.

Sopotnica

Po úvodnom prudkom klesaní sa musím opäť štverať do kopcov, najskôr posledné serpentíny pri Sopotnici a následne úplne posledný kopec za Drávou. Tu mám zase nervy v koncoch, lebo šlapem medzi autami po štvorprúdovke a všetci tu jazdia ako blázni.

Na Klagenfurth

Na vrchole ešte fotím nejaký hrad a finálne sa púšťam do Klagenfurtu. Myslel som, že stihnem aj nejak obzrieť mesto alebo Wörthersee, ale nemám už chuť na nič. Cykloexpedícia do Klagenfurtu popri jazere Wörthersee tu definitívne končí.

V kempe sa snažím vybaviť lacnejší nocľah bez stanu, v hamake, ale nemajú tu stromy. Neostáva mi iné ako rozložiť stan, a ráno po štvrtej spraviť budíček, vlak mi odchádza niekedy o pol šiestej. A veru ráno som tam šramotil pri balení, tak ma všetci v okolí kontrolovali, postupne sa otvárali zipsy na stanoch, dokonca na mňa aj svietili autom :-)

Na recepcii mi večer vravela, že k stanici je to 10 minút pešo, ráno mi to ale trvalo 20 minút bicyklom a tam som len rád, že som jej neveril a vyrazil skôr. Tu sa končí môj druhý tohtoročný alpský výlet, tentoraz to bolo približne 730 kilometrov a vyše 12 tisíc nastúpaných metrov.

Etapy cykloexpedíce

• Z insbrucku do Corvary
• Sella Ronda
• Drávska cyklocesta
• Alpe Adria
• Národný park Tarvisio
• Národný park Triglav
• Z Wörthersee do Klagenfurthu

Príspevok 299 serpentín: na vlak do Klagenfurtu popri jazere Wörthersee zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.