Na Čachtický hrad vedie mnoho ciest. A nielen z Čachtíc samotných. My sme sa rozhodli zdolať tento cieľ bicyklami po stopách Lazovej stovky. Helma, pitný režim, zapnúť tretry a vyrážame - MTB cyklotrasy Čachtice, smer Vrbové, Šípkové a Ošmek. Práve vo Vrbovom si dávame oficiálny štart aj cieľ.

Výstup zo Šípkového na Ošmek

Na konci Šípkového strácame asfalt. Bicyklami vybiehame na pole, ktoré nás privedie modrou značkou až ku zvážnici na osadu Ošmek.

Pripeká a my sa potíme. Počasie nádherne vyšlo a zatiaľ si to skvelo užívame. Cyklotrasy na Čachtice prekvapujú.

Z Ošmeku na Plešivec

Skutočný záhul však prichádza až s výstupom na Veľký Plešivec (470 m.n.m.). "To snáď nemyslia vážne. Kto sem tie kopce navozil?" Napriek výkonným e-bajkom zopár krát tlačíme. Veľký Plešivec sa ale odmení. Krásnym výhľadom na široké okolie Vážskej kotliny.

Nevieme prestať fotiť. Z vrchu Plešivca vedie nádherný turistický chodník až na hrad. Zneužívame ho ako parádny single trail. Až na pár brdkov je to prevažne stále dole kopcom.

Občas stretávame turistov i cyklistov idúcich v protismere. V ich očiach je vidno otázku: "Ešte ďaleko na kopec?" Ej veru dosť. Tá šedá machuľa v pozadí je Čachtický hrad. Keď ho už vidíme, sme spokojnejší. Len zle neodbočiť. V priesmyku je odbočka na Višňové. Padneme dole a ten stupák po druhý krát by sme už nemuseli prežiť. :-)

Spúšťame sa na Čachtický hrad.

Čachtický hrad

Ide máj. Práve dnes je otvorenie sezóny. A na hrade to pulzuje životom. Hrad sa vypína na vrchu Čachtického krasu. Sú tu i jaskyne a podzemie. Z Čachtíc sem prúdia davy turistov. Dostanete sa sem aj priamo vlakom z Nového mesta nad Váhom. Najčastejším výstupom, ako sa na Čachtický hrad dostať, je práve z centra Čachtíc. V obci hneď blízko Draškovičovského kaštieľa je parkovisko, kde si môžte odstaviť auto. Tí pohodlnejší sa môžu ešte kúsok vyššie vyviezť. Tam je už ale platený parking. Ďalej len pešo.

Je to mierny, nenáročný, ale dosť unavujúci výstup. Najmä v horúcich letných dňoch. Cesta je takmer pod hrad vyasfaltovaná. Trvá približne 50 minút po zelenej turistickej trase. Cestou určite dostanete ponuku na vstup do miestneho strašidelného podzemia a na kúpu knihy o histórii Čachtíc. Ak vám ju ponúkne autor sám, nedá sa odmietnuť. :-)

Aj by sme vstúpili do podzemia. Keby sme nemali bicykle. Pokračujeme radšej do centra a okolo kostola malebnou cestičkou do doliny na Myjavské kopanice a Višňové.

Práve vo Višňovom máme tip na najkrajší výstup. Z Nového mesta nad Váhom ide nádherná železničná lokálka cez Čachtice, až na Starú Turú. Vy však vystúpte až na zastávke Višňové.

Turistický chodník poza hrad je síce strmý, ale rozhodne zaujímavejší ako cesta po asfalte. Sem ale cyklotrasy Čachtice nevedú. A cesta vlakom touto dolinou patrí medzi naše najkrajšie železničné zážitky.

Višňové

Zadným okruhom sa vraciame cez sedlo Ošmek späť do Šípkového a na Vrbové. Máme dosť. Je podvečer. Dnes krásnych 33 km s viac ako kilometrovým prevýšením. (pozri trasa)

Už o týždeň sa chystáme na ďalší z cieľov, hrad Tematín.

Príspevok MTB cyklotrasy Čachtice: cez Ošmek a Višňové na Čachtický hrad zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Návšteva tohto regiónu a nevyužitie tamojších železničných tratí je hriech, ktorý sa v turistickom nebi neodpúšťa. Tento kraj totiž chutí najlepšie vtedy, keď skombinujete silu nôh v pedáloch s nostalgiou „lokálok“, ktoré sa šplhajú cez tunely a viadukty tam, kde líšky dávajú dobrú noc. Jazda vlakom a bicyklom okolo Muráňa v regióne, v ktorom zastal čas.

Tretí augustový týždeň sme zasvätili cestám v okolí Muráňa. Naša centrála na Prednej Hore praskala vo švíkoch a my sme sa vydali hľadať odpoveď na otázku, prečo nás táto divočina tak magneticky priťahuje.

🚂 Príchod: Keď koľajnice rozprávajú príbehy

Ak prichádzate od Brezna smerom na Tisovec, pripravte sa na čistú troškovskú „Slunce, seno...“ nostalgiu. V tomto regióne akoby zastal čas – a pre nás, turistov, je to to najlepšie, čo sa mohlo stať.

Na druhej strane, trasa od Margecian vás prevedie popod Kráľovu hoľu priamo cez technické divy sveta:

• Chmarošský viadukt: 113 metrov kamennej elegancie na deviatich pilieroch.
• Telgártska slučka: Unikátne miesto, kde vlak vchádza do tunela, aby sa nad ním o pár minút objavil o niekoľko metrov vyššie.

Celú túto trať postavili v 30. rokoch za neuveriteľných šesť rokov. Keď si uvedomíte, že vlak prekonáva 9 tunelov a 281 mostov, pochopíte, že cesta vlakom je tu cieľom sama o sebe. Po vystúpení na Červenej Skale sa nezabudnite zastaviť pri prameni Hrona – je to miesto, kde sa začína veľký príbeh slovenskej vody.

🍻 Základňa: Predná Hora a kontrasty nátury

Ubytovali sme sa v areáli na Prednej Hore. Je to fascinujúce miesto. Na jednej strane špičkový wellness a vlastný pivovar s poctivou IPU 13° Extra Bitter, na druhej strane – len 500 metrov za lesom – známa liečebňa závislostí. Táto blízkosť pôsobí takmer ako marketingový ťah, ktorý vás núti zamyslieť sa nad mierou vlastného pôžitkárstva.

Večerný okruh okolo základne? Len pár kilometrov, ale nastúpané stovky metrov vám hneď pripomenú, že ste v kraji strmých svahov.

🚲 Sobotná misia: 40 km, ktoré preveria každého

Program bol jasný: Predná Hora – Javorinka – Veľká lúka – Muránsky hrad – Červená Skala – Predná Hora.

🏰 Stúpanie na Javorinku: a hrad Muráň

Hneď v úvode nás kopec poriadne vyfackal. Odmenou bol však miestny žrebčín s čistokrvnými huculmi a norikmi.

Chata pod hradom je iný svet. ubytovanie bez elektriny, s latrínou a petrolejkami. „V noci tu počuť mravce očami hýbať,“ povedala nám jedna z ubytovaných. V pretechnizovanom svete je toto ticho ten najväčší luxus.

Bicykle odkladáme pri chate, ďalej sa ide pešo na bralo Cigánka (935 m n. m.) Hrad Muráň. Tie výhľady na Poludnicu a Stolické vrchy sú impozantné. Hrad z 13. storočia, ktorý kedysi chránil cestu do Liptova, dnes stráži už len naše spomienky na divokú históriu Gemera.

🌲 Krutá realita pod značkou 5. stupňa ochrany

Pokračujeme smerom na Poludnicu, bicyklom okolo Muráňa. Očakávali sme panenskú prírodu, no realita nás prefackala. Oficiálna cyklotrasa sa v posledných kilometroch zmenila na tankodrom.

Hoci sme v najvyššom stupni ochrany, holoruby sú všadeprítomné. Človek nemusí byť expert, aby videl, že zdravé drevo mizne ako komodita na „novodobom Klondike“ a choré stromy ostávajú. Je to smutný pohľad, ktorý narúša ilúziu o nedotknuteľnosti našej divočiny.

Úplne nás dorazilo keď sme stretli traktor s dobre smradľavou fekálnou vlečkou. Kam to asi vypúšťajú?

🎢 MTB padák do Červenej Skaly a zaslúžená odmena

Zjazd do Červenej Skaly bol čistý adrenalín. Preleteli sme okolo kameňolomu pod Červenou skalou. Ale ako to v horách chodí – čo si zletíš, to si musíš znova odmakať. Cesta späť do pivovaru na Prednej Hore nebola zadarmo.

Štatistika dňa: 38 km / 1 700 m prevýšenia. Medveďa sme nestretli, ale pocit malosti v tomto civilizačne nedotknutom (až na tie lesnícke traktory) svete sme si vychutnali naplno.

⛈️ Záver: bicyklom okolo Muráňa

Nedeľa nás privítala ukrutným dažďom. Plánovaný výstup na Lazy padol, ale mne to nevadilo. Neexistuje zlé počasie, len nepripravený turista. Ten dážď priniesol pokoj.

Okolie Muráňa je krásne v slnku aj v blate. Je to miesto, kam sa treba vracať, pretože jedna návšteva vám neodhalí ani zlomok jeho tajomstiev. Snáď nabudúce dáme viac. Oveľa viac.

💡 Rýchle info pre cykloturistov:

• Logistika: Vlak Margecany – Červená Skala je „must-see“ zážitok.
• Bike: Rozhodne MTB. Niektoré úseky (smer Poludnica) sú pre cross alebo gravel trápením.
• Pivo: IPA 13° na Prednej Hore je po 1700 metroch stúpania tekuté zlato.
• Zastávka: Sysľovisko Biele vody pod Muráňom (vezmite si mrkvu a slnečnicu).

Príspevok Vlakom a bicyklom okolo Muráňa: Reportáž zo sveta, kde zastal čas zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Slovenské hory ponúkajú množstvo MTB bikeparkov – a nie, nejde len o zjazdovky pre šialencov v chráničoch, ktorí majú viac GoPro záberov ako spomienok. Najlepšie bikeparky na Slovensku ponúkajú poriadnu jazdu, prírodu, adrenalín aj lanovky. Od Liptova po Považie sa tu v lete menia lanovky na výťahy do blata a adrenalínu. Niekde ti ponúknu aj sprchu pre bike, inde ti stačí umyť si zuby v potoku. A keď sa spustíš dolu, často pochopíš dve veci: že brzdy sú len rada a že bicykel nie je vždy rýchlejší ako gravitačný zákon.

Tu je výber top lokalít, ktoré stoja za blato v tvári.

Bikepark Malinô Brdo – kráľ Liptova

Začneme tam, kde to žije asi najviac – Ružomberok. Malinô Brdo je legenda. Naložíš biky na lanovku, vyvezieš sa hore a dole si to rúbeš po 8 tratiach rôznej obtiažnosti. Od jemného flow trailu až po technický DH masaker. Ak nemáš fulla, požičovňa ti to zachráni.

"V lete je tu toľko jazdcov, že občas mám pocit, že sme v mini Whistleri," smeje sa domáci rider Miro.

+ Čo ťa čaká:
– Lanovka
– Požičovňa a servis
– 8 tratí, 1 pumptrack
– Aj pre rodiny s deťmi

Bikepark Kálnica – adrenalínový lunapark

Toto nie je klasická lokalita v horách. Kálnica je svojbytný vesmír. Partia nadšencov postavila niečo, čo rastie každú sezónu. Dirt jumpy, northshory, enduro zjazdy a hlavne ten vibe – slobodný, DIY, komunitný.

+ Prečo ísť:
– Vstup zdarma (platíš len za vleky alebo kemp)
– Neformálna atmosféra
– Viac ako 15 tratí
– Eventy, testovačky, koncerty

"V Kálnici stretneš viac fúzatých bajkerov ako v hociktorom hipsterskom bistre v Bratislave."

Bikepark Jasná – divoký sever v štýle alpskom

Chopok nie je len lyžovačka. V lete sa mení na playground pre zjazdárov. V Jasnej ťa potešia profi trate a výhľady, čo zabolia. Hore lanovkou a dolu po redbulláckych trailoch.

+ Vybavenosť:
– 6 tratí
– Bike wash, požičovňa
– Nadmorská výška a výhľady ako z pohľadnice
– Bike school pre začiatočníkov

Bikepark Bachledka – tiché Tatry, silný zážitok

Často prehliadaný, no o to príjemnejší. V Bachledovej doline sa nachádza bikepark, ktorý je ideálny aj pre menej skúsených jazdcov. Navyše – spojíš bajkovačku s prechádzkou po Chodníku korunami stromov.

+ Ideálne pre rodiny:
– Jednoduchšie trate
– Lanovka aj atrakcie pre deti
– Krásne výhľady na Belianske Tatry

Bikepark Donovaly – chill aj challenge

Donovaly sa v posledných rokoch zmenili na seriózne bajkové centrum. Flow traily, freeride, technika aj fun zóna. Okolie navyše láka aj endurákov mimo bikeparku.

"Donovaly sú ako all-inclusive bike rezort. Vyvezieš sa, zjazdíš, dáš pivo a repeat."

Laskomerské singletracky – keď nechceš lanovku

Ak si viac lesný vlk než lanovkový turista, Laskomerské singletracky pri Banskej Bystrici sú raj. Ručne robené traily, krásny les a komunitný duch. Technické, ale nie smrtiace.

+ Čaro miesta:
– Zadarmo
– Blízko mesta
– Prírodné a poctivé

Cyklostopy - Stará Ľubovňa

Lesné singletraily určené na jazdu horským bicyklom za hradom Ľubovňa. Nájdete tu viac ako 12 km singletrailov, ktoré dopĺňa hustá sieť cykloturistických trás rôznych náročností. Názvy jednotlivých singletrailov sú inšpirované zvieratami žijúcimi v okolí Severného Spiša a aj samotný výber názvu už čo to napovedá o charakteristike každého singletrailu. Zajazdiť si môžete na Vlčej, Srnčej, Jelenej, Medvedej, Rysej, Diviačej, Líščej a Jazvečej stope.

+ Čaro miesta:
– Hrad Stará Ľubovňa
– Sjanzen Spišskej dediny
– Prírodné a poctivé

Záver: Blato, pot a endorfíny

Najlepšie bikeparky na Slovensku nie sú len o sklonoch a skokoch. Sú o komunite, prírode a o tom, keď si po jazde sadneš na pivo s bahnom na lýtkach a úsmevom, čo neodíde do rána.

A možno si aj povieš: "Pre toto som si kúpil MTB bike."

Príspevok Najlepšie bikeparky na Slovensku: adrenalín, výhľady a bahno až za ušami zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak miluješ jazdu po trailoch, skoky a adrenalín, Česká republika má pre teba poriadnu dávku MTB zážitkov. Spoznaj Najlepšie MTB bikeparky v Česku. Od technických tratí v Koutech nad Desnou po flow traily na Lipne – každý bikepark má svoj charakter a štýl. Niektoré sú ideálne pre začiatočníkov, iné preveria aj skúsených riderov. V tomto článku ti predstavíme tie najlepšie miesta, kde si poriadne zajazdíš. Prilbu nasaď, ide sa na to.

Najlepšie MTB bikeparky v Česku

Špindl Bike Park (Špindlerův Mlýn, Krkonoše)

• Jeden z najznámejších a najstarších bikeparkov v Česku, fungujúci od roku 1994.
• Ponúka 6 tratí rôznej obtiažnosti, od ľahkej 7 km dlhej trasy „Touristic“ pre začiatočníkov a rodiny, až po technicky náročnú 2,1 km dlhú trať „Race“ s prírodnými aj umelými prekážkami.
• Nájdete tu aj 2,8 km dlhú Freeride trať s klopenými zákrutami a skokmi, Skills centrum pre zdokonalenie techniky a Pumptrack.
• Výhodou je lanovka na vrchol Pláň a kompletné zázemie (servis, požičovňa, občerstvenie).

Trail Park Klínovec (Krušné hory)

• Nachádza sa medzi Jáchymovom a Božím Darom na najvyššej hore Krušných hôr.
• Ponúka štyri traily rôznej obtiažnosti, vrátane 10 km dlhého flow trailu „Azur“ vhodného pre rodiny a začiatočníkov, ale aj náročné čierne a oranžové traily pre enduro a downhill jazdcov (napr. úsek „Německá“).
• Moderné stredisko s lanovkou a požičovňou.

Bikepark Špičák (Šumava)

• Najstarší český bikepark, známy svojimi náročnými downhillovými traťami.
• Na trati „Struggle“ sa jazdí IXS Cup a v okolí sa koná Česká Enduroséria.
• Ponúka 5 náročných tratí, plus airbag a skill zónu.
• Spolu s nemeckým Geisskopfom ponúka možnosť využitia jednej spoločnej viacdennej permanentky.

Trail Park Dolní Morava (Jeseníky)

• Moderný trailpark s rozsiahlym potenciálom pre singletraily, ktoré sú vhodné pre začiatočníkov aj skúsených jazdcov.
• Okrem MTB tratí ponúka aj mnoho ďalších atrakcií ako chodník v oblakoch (Sky Walk) a bobovú dráhu, čo ho robí ideálnym pre rodinné výlety.
• Nájdete tu flow traily aj náročnejšie downhillové trasy.

Rychlebské stezky (Jeseníky)

• Jedna z najstarších a najoceňovanejších trailových lokalít v Česku s viac ako 70 km single trailov.
• Ponúka trasy pre všetky úrovne, od veľmi ľahkých až po technicky náročné.
• Ideálne pre milovníkov prírodných trailov s minimálnymi umelými prekážkami.

Bikepark Kouty nad Desnou (Jeseníky)

• Jeden z najväčších a najnavštevovanejších bikeparkov na Morave.
• Ponúka širokú škálu tratí pre všetky úrovne, vrátane známej DH trate „Koutníkův sen“, na ktorej sa jazdia závody.
• Disponuje modernou šesťmiestnou lanovkou a komplexným zázemím.

Bikepark Kopřivná (Jeseníky)

• Vysoko hodnotený bikepark s ponukou pre všetkých – od ľahkých flow trailov po downhillové trasy.
• Ponúka zelené, modré, červené aj čierne traily, skill zónu a pripravuje sa nová air lajna.

Ďalšie zaujímavé lokality:

• Trutnov Trails: Pestrá zmes single trailov pre všetky úrovne.
• Trailpark Plešivec: Mladé a progresívne stredisko pre skúsenejších jazdcov s náročnými trailami.
• Bikepark Monínec: Ponúka rozmanité traily vhodné pre začátečníkov aj skúsených jazdcov, vrátane ľahkých flow trailov a náročných zjazdov.
• Bikepark Peklák (Česká Třebová): Menší, ale progresívny areál s 15 km singltrekov, pumptrackom a skill centrom.
• Cyklo Aréna Vysočina (Nové Město na Moravě): Takmer 30 km tratí s piatimi úrovňami obtiažnosti, vrátane bezbariérových trás.
• Singltrek pod Smrkem: Jedna z najznámejších singletrackových oblastí.

Pri výbere bikeparku vždy zvážte svoju úroveň zručností, typ bicykla (MTB, enduro, downhill) a aké zážitky preferujete – či už ide o plynulé flow traily, technické zjazdy alebo skokové pasáže. Väčšina týchto parkov ponúka aj požičovne a servis, takže sa nemusíte báť vyraziť aj bez vlastného špeciálu.

Príspevok Najlepšie MTB bikeparky v Česku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Tentokrát som sa rozhodol otestovať cyklotrasy Západných Tatier elektrobajkom a vlakmi ZSSK. Ako cieľ sme si zvolili Podbanské. Tichá a Kôprova dolina na bicykloch vlakom ZSSK.

Bicyklom a vlakom

Máte radi vlaky, prírodu a bajk? Ak ešte navyše nepatríte medzi hltačov wattov. stúpaní a prevýšení, váš ideálny štart na objavovanie Podbanského a okolitých dolín začína v Štrbe. Tu stojí väčšina rýchlikov ZSSK na trase Bratislava - Tatry - Košice. Štrba je zároveň prestupná stanica na zubačku na Štrbské pleso. Paráda. Plán je jasný. Sme leniví. Zubačka nás vyvezie až hore na Štrbské pleso, tam si trochu pojazdíme, dáme rannú kávičku a spustíme sa pekným padákom po málo frekventovanej ceste na Podbanské až k hotelu Permon. Práve tu začínajú cyklotrasy na Tichú a Kôprovu dolinu.

Rada nad zlato: Ak chcete vyviezť zubačkou bicykel v sezóne vyhľadajte vopred vlakvedúceho, ktorý vám pri troche dobrej vôle uloží bicykel v prednom prevádzkovom priestore. Ten môj bol veľmi ochotný. Bývalé retro vagóny (na spomienkovej fotke dole) boli skvelo udržované, ale s prepravou bicyklov sa v minulosti veľmi nepočítalo. Dnešné moderné vozne už vyhradený priestor na bicykle majú.

Počas sezóny sú aj tak turisti natlačení hlava na hlave. Na Štrbské pleso sa samozrejme s TEŽ dostanete aj zo Smokovcov a Popradu. Je to križovatka kde sa všetky trasy aj zo smeru Smokovce a Tatranská Lomnica stretajú. Výlet sa však takto dosť natiahne. :-)

Podbanské

Asi najväčším lákadlom Podbanského sú Tichá a Kôprova dolina s Kmeťovým vodopádom. Obe doliny sa dajú na pešo zokruhovať. Nie však na bajku. Sedlo Závory je pre cyklistov nepriechodné. Volíme preto postupný výšľap do oboch dolín predelený siláckymi rečami, chválením sa a orosenou desinkou v základni hotela Permon.

Tichá dolina

Tichá dolina patrí zo svojimi 17 km medzi najdlhšie doliny Západných Tatier. Na západe je lemovaná hrebeňom Liptovských Tatier, na východe Liptovskými Kopami. Na severe a severozápade ju lemuje štátna hranica s Poľskom, prechádzajúca príťažlivým vápencovým hrebeňom Červených vrchov s dominantnými vrcholmi Kresanica a Malolučňiak. Cyklotrasa štartuje na drevenom mostíku v Podbanskom, vedie od križovatky popri Tichom potoku a dolina je naozaj .... tichá. Po trase stretávame množstvo cyklistov i rodín s deťmi. Tichá a Kôprova dolina na bicykloch je aj pre priemerného cyklistu nenáročná a krásna. Stúpanie iba málokedy presiahne 5%.

Napriek tomu musíme každú chvíľu zosadať. Pohľady a scenérie nedovolia a my mastíme digitálne výcvaky ako šialení. Čo turista, to umelec. Radi prispievame k vizuálnemu smogu. :-) Najkrajší úsek cesty nás čaká od rázcestia pod Tomanovou nahor. Cesta sa dvíha a panorámy hôr sú stále krajšie a krajšie. Počasie vyšlo na jedničku. Ani sa nenazdáme a sme na konci cyklotrasy (koniec asfaltovej cesty). Škoda.

Na Závory

Tichá dolina pokračuje aj ďalej na Zadnú Tichú dolinu a Ďalej na sedlo Závory. Odtiaľ sa možno prehupnúť na poľskú stranu alebo po zelenej značke do Kôprovej doliny. Sem je však cyklistom vstup zakázaný.

Otáčame. Aj keď sa nám trasa zdala vyrovnaná, dole letíme bez šliapnutia do pedála. Stále mierne dole briežkom. Náznaky búrky na obzore nás nútia zvažovať. "Dáme Kôprovu dolinu hneď? Alebo radšej kapustnica, pivo a potom sa uvidí?" Kapustnica vyhráva a bola to správna voľba. Z tohto mraku zaprší. Krátky 30 minútový lejak prežijeme v družnej debate s čašníčkou, ktorá nás presvedčuje že ak prší, na terase neobsluhuje."Tých pár kvapiek predsa nieje dážď?" Dôvodíme. Ale slovenské devy sú neoblomné. Tí, ktorí pochopili, boli obslúžení. My sme mali to šťastie že  sme poslúchli tiež a pivo nám bolo dopriate.

Dážď končí skôr ako začal a my sa vydávame na ďalšiu etapu dnešného výletu. Kôprovu dolinu a Kmeťov vodopád.

Kôprova dolina

Pivo urobilo svoje a my prichádzame o prvého účastníka vrcholového tímu. "Všetky krásy Slovenska vidieť nemusí." Pochop správny preklad: "Mám tých kopcov plné zuby. Viac už nemusím."

Kôprová dolina tvorí hranicu medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Z cyklocesty za križovatkou a horárňou Tichá zažijete tie najkrajšie výhľady na Kriváň. Ak máte šťastie na akurátnu kopovitú oblačnosť, budete stáť každých 10 minút. Ten istý Kriváň vďaka hre svetla a oblakov bude meniť podoby priamo pred vašimi očami. Musíte si povedať: "100 fotiek a dosť."

Dolina sa volá podľa Kôprovského potoka, ktorý ju lemuje cestou cestou. Ak Tichá dolina bola tichá, Kôprovský potok počuť stále. Aj stúpanie je trochu ostrejšie. Na rázcestí Pod Grúnikom sa stretávame s turistickým chodníkom z Troch studničiek. Tu skončili moje plány na tohtoročný Kriváň po zlomenom členku. Kôprovský potok má nádherné farby a priezračne čistú vodu. Ideálnu na zregenerovanie našich ubolených smradľavých nôh. "Vlezieme? Nevlezieme?" Pozeráme na seba a dohoda je jasná. Cestou dole budú nohy v potoku. Ľadové cencúle by určite vedeli hovoriť o blahodárnom vplyve chladu na unavené telo.

Cyklotrasa Kôprovou dolinou je podstatne kratšia. Končí pri Kmeťovom vodopáde. Je to aj o poznanie menej turistov. Pri prameni odkladáme bicykle a posledných sto metrov do kopca dávame po svojich. Kmeťov vodopád musíte vidieť.

Kmeťov vodopád

Napriek tomu, že je to najväčší slovenský vodopád, nie je veľmi známy, pretože je mimo hlavných turistických trás Tatier. Vytvára ho potok Nefcerka, Je pomenovaný po známom slovenskom národovcovi, botanikovi a spoluzakladateľovi Slovenského národného múzea v Žiline, Andrejovi Kmeťovi (1841 – 1908).  Jeho kaskády majú výšku 80 metrov a vidieť ho v celej paráde je trochu problém, pretože jednotlivé terasy vytvárajú mierny oblúk.  Ak ho chcete vidieť v celej kráse, neváhajte dôjsť až na kraj vyhliadkovej plošiny. Tichá a Kôprova dolina na bicykloch sa vydarila.

Na hory e-bajkom

Všetkým prudilom a výkonnostným bojovníkom dopredu odkazujem, že jazdu na e-bajkoch som si od prvého dňa, kedy som vysadol na môj Corratec E Power RS 150  zamiloval. Posunul moje nadšenie z MTB, dávky endorfínov i adrenalín o hodne ďalej. Áno. už počujem tie reči, že e bajk je len pre starých a nevládnych. Opak je však pravdou.

Vnímam ho ako novú kategóriu jazdy. Podobne ako na mojom hardtaile Methanol objavujem v teréne čaro rýchlosti a výkonu, na tomto strojčeku najviac oceňujem, že sa púšťam do pasáží, ktoré by som na inom type bajku ani nezvládol. Za najväčší prínos považujem skvelú geometriu, ktorá vďaka kratšiemu zadku umožňuje veľkú obratnosť na trailoch medzi koreňmi, stromami a skalami. Výkon motora Bosch CX je excelentný. Áno. Je pravdou, že ak si nastavíte na celú jazdu mód Turbo, veľmi sa nezapotíte. Ale ak jazdíte športovo, bicykel sa vám odmení neskutočnou výdržou a vy sa môžte dokonale kondične zlikvidovať.

Aj z fotiek nižšie je výsledok známy. Po absolvovaní 43 km s prevýšením viac ako 810 m. mi ostalo viac ako 70% kapacity energie. Ak by sme jazdili týmto spôsobom. dojazd bicykla na jedno nabitie presiahne 100 km a 2000 m stúpania. Neuveriteľné. Nie? Prirodzene Eco a Tour mód sa vám odmenia nádhernou svalovicou.

Na e-bajku pravidelne stretávam aj výkonných nadupaných eliťákov. E-bajk ma dostane aj tam, kde by som musel normálne tlačiť. Vďaka pluskovým tučným gumám a teleskopickej sedlovke sa odvážim na zjazdy, ktoré by som si inak netrúfol. Viem, čo je to jazdiť bez e-podpory. Ročne nastúpam na cesťáku skoro 100 km. Mám 55 rokov a považujem sa za kondične veľmi zdatného seniora. Ale poviem vám, toľko zážitkov a radosti, čo mi elektrobajk za pár mesiacov priniesol ....

S e-bajkom vo vlaku

Sprvu som sa trochu obával. Je e-bajk pre železnice ešte bicykel?

A odpoveď je: "Jasné. Áno je." Milujem ZSSK za to, že mi umožní za 1,50 € odviezť svoj bicykel kamkoľvek na Slovensku. Trochu som sa bál. Vmestím tučné gumy do vlakových stojanov? Odpoveď je zrejmá z fotiek. Stalo sa. Bude nejaký problém pri nakladaní? Nie. Iba sa trochu viac zapotím. Presa len váži o 10 kg naviac. Ale veď práve preto športujem.

Tichá a Kôprova dolina na bicykloch boli úžasné. Vrelo ich doporučujem aj rodinám s deťmi. Kondične nenáročný výlet plný prírody, pohody a zážitkov. Západné Tatry sú navyše k turistom milšie, ako tie centrálne. Vidno to všade. Na parkoviskách, na toaletách i na terasách. Po minuloročnom výstupe na Ostrý Roháč som si Západné Tatry definitívne zamiloval.

Príspevok Tichá a Kôprova dolina na bicykloch vlakom ZSSK zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Laskomerské traily sú obľúbeným cieľom horských cyklistov v sieti cyklotrás Banskej Bystrice. Nachádzajú sa v lesoch nad mestom, konkrétne v oblasti Laskomerského dolu. Nadšenci tam vybudovali singletraily pre rôzne úrovne cyklistov, od začiatočníkov až po skúsených jazdcov.

Charakteristika Laskomerských trailov:

• Rozmanité trasy: Laskomerské traily ponúkajú štyri singletracky, teda úzke lesné cestičky, ktoré špeciálne upravili pre horskú cyklistiku. Trasy sú rôznej náročnosti, takže si na svoje prídu začiatočníci aj pokročilí jazdci. Niektoré traily sú rýchle a plynulé, iné zas technickejšie s viacerými prekážkami ako sú korene, skaly a skoky.
• Technické úseky: Pre skúsených jazdcov pripravili technické sekcie, ktoré vyžadujú zručnosť a koncentráciu. Tieto úseky často obsahujú strmé zjazdy, ostré zákruty, skoky a iné prekážky, ktoré preveria schopnosti jazdca.
• Krásna príroda: Trasy vedú cez malebné lesy, poskytujú nádherné výhľady na okolitú prírodu a Banskú Bystricu. Čerstvý horský vzduch a prírodné prostredie dodávajú jazde výnimočný charakter.
• Značenie: Trasy sú dobre značené, čo uľahčuje orientáciu aj pre tých, ktorí sú v oblasti prvýkrát. Na jednotlivých trailoch nájdete informačné tabule, ktoré obsahujú mapy a popisy jednotlivých trás.

MTB singletraily

1. Trail "G" (Green): Tento trail je jedným z najľahších a najobľúbenejších, vhodný pre začiatočníkov. Je plynulý, bez výrazných technických prvkov, ideálny na zoznámenie sa s terénom.
2. Trail "B" (Blue): Trail strednej náročnosti, ktorý je zaujímavý pre mierne pokročilých jazdcov. Obsahuje niekoľko technických úsekov, kde je potrebná určitá zručnosť.
3. Trail "R" (Red): Tento trail je náročnejší, vhodný pre pokročilých jazdcov. Obsahuje viacero technických prvkov, ako sú skoky, ostré zákruty a strmé zjazdy.
4. Trail "Black": Najnáročnejší trail, určený pre skúsených a technicky zdatných jazdcov. Obsahuje množstvo prekážok, skokov a veľmi náročné úseky, ktoré vyžadujú výbornú kontrolu nad bicyklom.

Prístup a zázemie:

Laskomerské traily (mapa): Ľahko sa k nim dostanete z Banskej Bystrice, pričom prístupová cesta vedie cez Laskomerský dol. V oblasti vytvorili dosť miest na parkovanie a zázemie pre cyklistov. Celú oblasť dobre udržiavajú. Spravuje ju komunita nadšencov horskej cyklistiky.

Laskomerské traily predstavujú výnimočnú destináciu pre horskú cyklistiku na Slovensku, kde si každý nájde svoju obľúbenú trasu podľa úrovne skúseností.

Príspevok Laskomerské traily sieť singletrailov nad Banskou Bystricou zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Predstavte si, že ste na štarte veľkého cyklistického preteku. Po vašej pravici stojí starý dobré MTB bicykel, celopéro – verný tátoš, ktorého kolesá prešli mnohými kopcami a nespočetnými kilometrami. Po vašej ľavici sa vypína lesklý, futuristický elektrobajk – niečo s hrubšou štangľou, väčšou váhou, čo vyzerá, akoby práve zletelo z obálky sci-fi románu. A vtedy vám dôjde, že ste svedkami epického súboja medzi silou svalov a silou batérie. MTB klasika alebo elektrobajk.

MTB klasika

Klasický MTB bicykel, hrdina mnohých singláčov, dropov a skokov na youtube kanáloch je stelesnením ľudskej vytrvalosti a šliapania do kopca s jazykom na drese. Tento miláčik trpezlivých bojovníkov vám pripomína, že každý meter musíte prejsť poctivo, každý kopec zdolať vlastnou silou a že po každom zjazde vás čaká nová výzva. Bicykel je v roli starého kamaráta, ktorý vás nikdy nesklame, no tiež vám nikdy nič neuľahčí. Je to vzťah, kde každý potok potu, trojdňová svalovica a každá bolesť v stehnách je známkou vášho odhodlania a tvrdohlavosti.

eBike

Na druhej strane tu máme ebike – inžiniersky zázrak, ktorý vám sľubuje, že život na dvoch kolesách môže byť o čosi menej bolestivý. Tento elegán vám s úsmevom povie, že stúpanie na kopec je hračka, že vietor v tvári môže byť jemný a príjemný aj bez toho, aby ste museli vyzerať ako po ťažkom cyklomaratóne. Elektrobajk je ten typ priateľa, ktorý vždy rád pomôže, vie, kde sa dá podvádzať. A urobí to s takým šarmom, že vám to ani nebude vadiť.

MTB klasika alebo elektrobajk

Takže, kde je pravda? V tradičnom bicykli alebo v modernom elektrobajku? Tradičný MTbajker vám povie, že na klasickom bicykli sa človek naozaj cíti ako športovec. Každý kopec je preňho Everestom, každý šprint je ako finále Tour de France. Ide na podlahu. Je to o pocite hrdosti, keď si zničený sadá k pivu po namáhavom dni. Vie, že každý meter prešiel vďaka svojej sile. A keď sa zrazu objaví elektrobajk, cíti sa ohrozený. „To už nie je šport!“ kričí so zdesením. „To je podvádzanie!“

Zástanca elektrobajku má iný názor: „Prečo by som sa mal trápiť, keď môžem letieť?“, pýta sa s úsmevom. Pre neho je elektrobajk spôsobom, ako si užiť prírodu bez toho, aby sa musel obávať o svoju fyzickú kondíciu. „Nie je to o tom, koľko potu vyprodukujem,“ hovorí. „Je to o zážitkoch, o tom, že si môžem užiť každý moment bez toho, aby som myslel na to, že sa mi podlomí noha.“

Samozrejme, existujú aj zmierlivé hlasy, ktoré hovoria, že oba prístupy majú svoje miesto. Že tradičný bicykel je skvelý na tréning a testovanie vlastných hraníc, zatiaľ čo elektrobajk otvára dvere k cyklistike tým, ktorí by sa inak do toho nikdy nepustili – starší ľudia, kávopiči, tí s fyzickými obmedzeniami, alebo jednoducho lenivci, ktorí by radšej na kopci obdivovali výhľad, než bojovali s gravitáciou.

Bicykel alebo elektrobajk?

Takže čo je lepšie? Bicykel alebo elektrobajk? Pravda je, že obidva majú svoje čaro. Klasický bicykel je ako stará škola – drsný, náročný, ale nakoniec vás odmení endorfínmi a pocitom, že ste to zvládli sami. Elektrobajk je ako nový učiteľ – moderný a efektívny. A trochu podvodník. Ale urobí všetko preto, aby ste sa cítili skvele.

A tak, keď nabudúce uvidíte cyklistu, nech už na klasickom bicykli alebo na elektrobajku, zamyslite sa nad tým, že každý z nich si našiel svoj spôsob, ako si užiť jazdu. Pretože nakoniec, nezáleží na tom, čo máte pod sebou – dôležité je, že sa pohybujete vpred a užívate si cestu.

MTB Mayo

A tak k tomu pristúpili aj v Trenčianskom Mayo Bike a tohto roku uviedli na trh hneď dve MTB novinky. Ten elektrický sme aj otestovali. V dnešnej rozsiahlej ponuke ebikov a elektrobicyklov si možno poviete, nuž čo ďalšia ponuka na svete.

Nás však zaujal najmä dojazd, prvýkrát sme išli so 630 Wh batériou, viac ako priaznivá cena bez odrbov typu baterka extra alebo sada vykompletovaná tak, že Deore XT je iba prešmykovač a všetko ostatné je o radu nižšie.

MAYO FS 29" MAX

• Shimano Deore XT
• 12SPD, MT500 Dual Piston
• RockShox Judy

MAYO E-FS 29" DAMPER COMP

• Shimano Cues
• Bafang M510 630Wh
• Suntour XTR alebo RockShox Judy

Príspevok Mayo: MTB klasika alebo elektrobajk zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Šichta v Piešťanoch začínala o druhej. A ja som mal dve hodiny na to, aby som podal aspoň trochu uspokojivý výkon. Kedysi ma kamarát presviedčal, že obed v La Musice je najkrajšou časťou jeho pracovného dňa. Ale dnes si vravím: "Dáš dobrý obed, zaleješ ho Plzňou a preberieš sa po štvrtej”. Radšej vypadnúť na hrádzu a zistiť, prečo sa oplatí hýbať.

Kostka na hrádzi

A tak parkujem na Sĺňave pri Lodenici. V aute mám totiž skladací G6 Fold. Teda Kostka Fold. Teda... kolobežku. Čosi medzi bicyklom a chôdzou. Dosť rýchle na zážitky, dosť pomalé na zastavenie. Pohyb na kolobke ma mimoriadne baví. Ak by mohli takto deti blbnúť v školách, možno by bolo na telesnej veselšie. Žijeme totiž v dobe, keď sa učitelia sťažujú, že polovica triedy príde na telocvik s ospravedlnenkou, sedí na lavičke a necvičí. Vedci a lekári pritom upozorňujú na neustály nárast obéznych a málo pohybovo a fyzicky zdatných detí. Deti totiž s radosťou zamieňajú mobil s počítačom za pohyb a partiu rovesníkov. A práve Kostkovci sa rozhodli veľmi sympaticky prispieť svojou troškou do mlyna a úspešne v česku rozbehli projekt Tělák nás baví.

Kolobežka po hrádzi vďaka priemyselným ložiskám doslova letí. Spomínam, keď mi stareček na prázdninách v Levároch zmajstroval káru zo starého kočíka. Bolo to generačné. Ako dnes s facebookom, instagramom, či tiktokom. Kto vtedy nemal káru, akoby neexistoval. Ešte leteli chodúle, známky a guličky. Moc tá kára nešla. Nebavilo ma to. Kolieska z kočíka sa nie a nie rozbehnúť. Závidel som Edovi. Otec mu zmajstroval káru na guličkových ložískách. Ej, tá svišťala.

Budím pozornosť

Už dávnejšie som si všimol, že s kolobežkou tohto typu budím na slovenských cestách pozornosť. Na hrádzi sa to len potvrdilo.

"Aj to jazdí?"
"Koľko s tým prejdete?"
"Po najbližšiu Plzeň."
"Nie je to makačka?"
"Ani nie. A aj keby. Veď preto som na nej.”

Kto ide, ten dôjde. Na konci každej trasy zvyčajne čaká fajné orosené. Moje argumenty sú nepriestrelné. Budím úsmevy, pochopenie a dobrú náladu. Občas kolobku aj požičiam. Vďaka elegantnej, pre korčuliarov a cyklistov nečakanej geometrii rámu zaujmem. I tak vidím, že na korčuliach budia niektoré devy pozornosť oveľa väčšiu. Ach, ten čo vymyslel tie priliehavé legíny, ktoré tak dokonale kopírujú ich vyšportované zadky. Ten by si zaslúžil vyznamenanie. Možno spravil pre motiváciu chlapa jazdiť po cyklotrase viac ako ktokoľvek iný.

Vizuálny zážitok či adrenalín? V tom majú legíny a asfaltová cyklotrasa pred inoveckým singláčom jednoznačnú prednosť.

Čo sa s kolobku nedá

Viete o tom, že s kolobežkou sa nedajú chytať ryby? Skúsil som. Môžete ju pri brehu nastaviť do akejkoľvek polohy, ryba nezaberie. Moje odporúčanie znie: "ak chceš chytať ryby, kúp si radšej udicu a investuj do kvalitných červov."

Prečo sa oplatí hýbať?

Ak ležíš na gauči, boj s diaľkovým ovládaním je tiež formou pohybu. Zdvihnúť diaľkový ovládač mimo dosahu je ako vyhrať v olympijskom štvorboji. Je to cvičenie pre telo, myseľ i dušu.

Podobne je to s chladničkou. Ak chceš vyhrať epický súboj s prázdnym pohárom, zvyčajne to bez pohnutia nejde. Medzi tým, ako sa snažíš vybrať správny nápoj, môžeš si vyskúšať rôzne fitness cviky, ako sú drepovanie alebo zohýbanie sa v páse. Ocenia to najmä starší športovci. A kto vie, možno práve ten camembert zasunutý v spodnom krajnom regáli spôsobí tvoj najtuhší svalový kŕč.

V kalorických tabuľkách som sa dočítal o domácich prácach. Taký tanec s vysávačom, či žehlenie tiež zabezpečí úctyhodnú spotrebu kalórií. Ale kto už dnes žehlí? Slušný kardiovaskulárny tréning zabezpečí tiež preskok cez rozhádzané hračky. Ale na to potrebuješ urobiť dieťa, čo tiež vyžaduje značnú námahu, alebo ako ja, vyfasovať na starosť štvorročnú vnučku. Domáce aktivity však majú spoločného menovateľa. Po krátkom čase ma nudia. A to sa vonku, na bicykli alebo na kolobežke nedeje.

Sloboda

Kolobežka mi dáva slobodu vypadnúť z bubliny. Z uzavretého sveta stereotypu, nudnej šedi, predstierania a beztvárnosti. Od práce, zaťažujúcich otázok, nepodstatných konverzácií a mimovoľných bezmyšlienkových odpovedí. Preč od monitora a smartfónu. Od domácich povinností, gauča i gýčových televíznych seriálov či estrád.

Čas určený len pre teba, kde sa nemusíš tváriť, kde nemusíš nikomu nič vysvetľovať, nikoho presviedčať, iba si užívať. Ak svieti slnko, štebocú vtáky a nad hlavou máš modré azúro, nemusíš zdôvodňovať zmysel života. Práve ho prežívaš.

Endorfíny a zdravie

Tie sú len príjemným bonusom. Chceš racionálne argumenty? O tom, že pohyb na kolobežke je mimoriadne zdravý som písal už tu. Mám zaujímavú skúsenosť. Keď som veľmi unavený, vybehnem podvečer na kolobku. Keď sa po hodinke vrátim, už unavený nie som. Srším energiou. Únavou si vlastne oddýchneš.

Prečo sa oplatí hýbať? A ako sa hýbať? Nuž, na to si musí odpovedať každý sám. Byť na hrádzi znamená tiež zahviezdiť. K tomu pomáha aj ohoz. Obrovské vzrušenie s kolobežkou môžeš zažiť aj v obchode, pri rozhodovaní, ktorý outfit sa na hrádzu najviac hodí. A ver, že iba zmena farby ponožiek to nevyrieši. Nuž i ja som sa rozhodol. Pôjdem s trendom a jazdu na kolobežke trochu vytuní atraktívnym outfitom. Uvidíme, či to zaberie.

Príspevok Kostkovic Sĺňava: Prečo sa oplatí hýbať? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.