Kam nás vietor zaveje nebolo jasné ešte vo štvrtok. Nakoniec vyhral predĺžený víkend v Slovinsku Slemenova špica.

Tomi, nešli by sme stanovať? (je utorok 06.08.2024).
Poďme. A kam?
Niečo vyber.
Slovensko, Rakúsko, Slovinsko?
Slovensko nie, veď ideš o dva týždne do Tatier.
Je štvrtok večer - Tomi tak kam ideme?
Neviem, ráno sa rozhodneme veď cesta po Gratz je tá istá….

Ráno 03:00 vstávame a vyrážame za dobrodružstvom. Za Bratislavou sme sa konečne dohodli a rozhodli. Slovinsko. Mám 4 hodiny a môžem plánovať.

Slemenova špica

Už 8:20 šliapeme našu prvú túru na Slemenovú špicu v Krajskej Gore (1911 m n.m.). Bola to menšia prechádzka ktorá trvala 3 hodiny, 5.8 km a 453 m prevýšenie. Táto túra je vzrušujúcim dobrodružstvom v Julských Alpách, ktorá ponúka úžasné výhľady a nezabudnuteľné vysokohorské zážitky. Ide nám to v celku rezko, ešte nie je tak teplo a turistov je zatiaľ málo.

Štartovali sme z horského priechodu Vršič a postupovali sme do priesmyku cez kosodrevinu a horské lúky až do cieľa. Výhľady sú veľmi fotogenické a nádherné.

Obdivujeme Jalovec (2645 m.n.m.) a vysoké steny hory Mojstrovka okolo ktorých sa budeme vracať späť. Vrchol Slemenovej špice obývajú ovečky. Naše dievčatko sa teší, sú tam aj jahniatka. Urobíme si piknik v tráve, zjeme všetko čo máme v batohoch a vydáme sa na cestu späť. Pod úpätím Mojstrovky deti objavili sneh. Slemenova špica je vždy v lete super zážitok.

11:30 hod. už sedíme v aute a ideme sa ubytovať. Vyberáme hneď druhý kemp, ktorý sme stretli cestou. Je veľmi teplo, nikomu sa nič nechce ale stan je potrebné postaviť. Chlapci pomáhajú ako draci. Ešteže máme naše dievčatko. Uvaríme si obed a pokračujeme v dobrodružstvách.

Jazero Jasná

Stále je veľmi horúco. Teplomer píše 33 stupňov. Takže voľba bola jasná. Vybrali sme sa kúpať k jazeru Jasná. Už keď sme vystúpili z auta, deti zbadali rieku Pišnica. Mali silnú potrebu si v nej poskákať. Veď prečo nie, voda je krááááásna, kryštálovo číra. Ale …. nikto z nás nerátal, že bude mať najviac 15 stupňov.

Po polhodine jašenia sme sa konečne presunuli k jazeru. Moji úžasní plavci si nasadili plavecké okuliare, nahodili úsmev a utekali do vody. Úsmev im zamrzol po dvoch sekundách a mne tiež. Nie, nie, tá voda nemala 33 stupňov ako naša voda v bazéne. Nič to preto, deti sa hneď chopili šance a začali si vymýšľať výzvy. Kto nesplní výzvu, šup do vody. Plávať v tak krásnej, priezračnej a studenej vode bol pre nás všetkých veľkým zážitkom. Vtedy sme ešte netušili, že je to len príprava na niečo väčšie.

Mali sme pocit, že každá bunka nášho tela sa sústredila len na zimu. Musím priznať, že to úžasne prečistilo moju myseľ. Keď sme boli už načisto premrznutí na kosť (teda len ja a deti, manžel spal a oddychoval pod stromom) padol skvelý nápad – poďme si dať zmrzlinu. „Ďakujem, ja si neprosím, dám si radšej teplú kávu alebo aj tatranský čaj." To horúce slniečko nám teraz padlo všetkým vhod.

Vodopád Peričnik

Šup, šup, poobliekať sa a stihnúť ešte krátku prechádzku na vodopád Peričnik. Bola to opäť len krátka, dobrodružná prechádzka. Vodopádov sme síce videli už veľa ale ani jeden sme nevideli ešte z vnútornej strany. Bol to zážitok. Byť v tom teple mokrý bolo tentokrát dokonca žiadúce.

Večer sme sa túlali už len v kempe. Deti už spia a my rozmýšľame, čo robiť druhý deň. Chceli sme pokoriť Triglav, počasie aj kondícia by na to boli ale… počasie hlási 34 stupňov a nám sa naozaj v tom teple šliapať nechce. A ako sa vraví ráno múdrejšie večera.

Druhý deň ráno volíme raft na Soči.

Do druhej časti: Raft na Soči

Príspevok Slemenova špica a jazero Jasná: Predĺžený víkend v Slovinsku 1 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vstávame o 8:00 hod. a už je teplo. Rozmýšľam čo na raňajky a prerušia ma: „Reni, za 15 minút odchádzame…“ Čím má človek menej času, tým je rýchlejší. Sedíme v aute a ja sa dozvedám, že máme dohodnutý raft na rieke Soči.

Rieka Soča (taliansky Isonzo) je jednou z najkrajších riek v Slovinsku a celej Európe. Preteká Julskými Alpami a vyznačuje sa svojimi smaragdovými zelenými vodami, čo si vyslúžilo prezývku „Smaragdová rieka“. Dĺžka Soči je zhruba 138 km, z čoho je väčšia časť práve cez Slovinsko a potom pokračuje do Talianska, kde sa vlieva do Jadranského mora.

Raft na rieke Soči

Úžasný nápad, milujem prekvapenia. Náš sprievodca na rafte je skvelý, zábavný a povely deťom dáva dokonca v slovenčine. Myslela som si, že sa povozím, pofotím a poobzerám prírodu … ale omyl.

Bolo mi vysvetlené, že pádlo nie je varecha a musím ho používať. Na rafte a na divokej rieke sa oddychovať nedá. Voda bola prekrásna, číra, čistá, studená. Mali sme síce neoprén, ale nie celotelový a preto odhalené časti tela dosť trpeli v 13 stupňovej vode. Jedným slovom skvelé. Atrakcií pre deti bolo neúrekom. Z raftu sa dá spraviť parádna šmýkačka. Spúšťame sa, skáčeme zo skál do vody, plávame, kúpeme sa a ponárame. Raft na rieke Soči, ktorým sme zámerne narážali do skál, bol veľké dobrodružstvo a silný zážitok. Po 3 hodinách končíme. Škoda.

Ale zároveň hor sa objavovať ďalšie krásy Slovinska. Už teraz vieme, že sa sem isto vrátime na kaňoning.

Vodopád Kozjak

Obzrieme Napoleonov most v Kobaride a parkujeme. Náš cieľ je vodopád Kozjak. Cestou míňame rieku Soča a desiatky kúpajúcich sa ľudí. Je minimálne 35 stupňov. Závidíme všetkým plavcom. Túru sme absolvovali ale dala nám zabrať. Bolo veľmi teplo a voda sa minula už v polke cesty.

Pri rieke si spravíme obed. Celú dobu si nohy namáčame vo vode. Vodopád Kozjak je krásny. Vyteká priamo zo skál. Cestou k autu si ešte obzrieme bunkre z prvej svetovej vojny. Túra nám trvala 2 hodiny a 11 minút, 6.5 km s prevýšením 145 metrov.

Veľmi nás lákalo ísť sa kúpať aj napriek tomu, že voda mala 13 stupňov. Manžel nie je zrovna vodný živel. Zato ja a deti sme mali byť pôvodne asi ryby. Našli sme krásnu pláž, kde sme sa do sýtosti vykúpali. Cestou stojíme ešte v kempe, pijeme pivko, kolu, kávu a do zbláznenia obdivujeme nádhernú farbu rieky Soča. Nie vždy je ale všetko dokonalé. Večer v kempe zisťujeme že nás mladší chlapček má vysokú teplotu. Dávame lieky a dúfame že je to jednodňová viróza. Noc je pokojná, spacáky nemáme, je stále teplo.

Pohoda na jazere Bled

Ráno balíme stan, raňajkujeme. Sme celkom rýchli a s radosťou vyrážame na cestu k jazeru Bled. Jazero je krásne, veľké, impozantné. Je to náš štartovací bod do rokliny Vintgar.

Cestou prechádzame nádhernou prírodou. Naokolo nás len hory a kopce, stromy a rieky, tráva a kvety a desiatky cyklistov. V duchu im veľmi závidíme. Nabudúce berieme aj bicykle. Keďže teplota ani dnes neklesla, niet sa čo diviť, že všetci turisti vylihovali pri jazere Bled.

Roklina Vintgar

Vyrážame do rokliny. Dostali sme na hlavu helmu, pre deti veľká zábava, ešte nič podobné nezažili. Drevené chodníky, lavičky, krásna voda a konečne (keďže sme v rokline) aj nižšia teplota. Asi po 3 km sme v cieli. Následne si vyberáme cestu späť cez lúky a pastviny.

Spolu sme prešli 6,7 km s prevýšením 153 m. Zvládli sme to za necelé dve hodinky. Sme proste rýchli. Každopádne je to krátka ale krásna prechádzka.

Predĺžený víkend v Slovinsku sa vydaril. Konečne sme pri aute, už sa len najesť a šup domov. Aj sa celkom tešíme, náš chlapček má opäť teplotu. Bol to krásny, výživný a nesmierne dynamický predĺžený víkend plný neuveriteľných a nových zážitkov. Celý náš trip bol neplánovaný, spontánny a určite aj preto fantastický. Keď človek nemá nastavené očakávania, zažíva všetko nečakane a naplno. Všetkým to odporúčame. Slovinsko teš sa, určite sa vrátime.

Do prvej časti: Slemenova špica a jazero Jasná

Príspevok Raft na rieke Soči: predĺžený víkend v Slovinsku 2 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Blíži sa leto a rodinná rada zasadla. Kam a kedy? 5 ľudí, 5 nápadov, snažíme sa ulahodiť všetkým, hľadáme kompromis. Ja si prosím slnko, muž hory a deti more vhodné na šnorchľovanie. Výber padol na Taliansko. Dolomity, Tre Cime. Dovolenka pod Cortinou. Skoro všetko splnené až na to more. :-)

Týždeň vylihovania a nič nerobenia sa skončil a my sme sa vybrali na dobrodružnú jazdu do Dolomitov. Vyrážame okolo desiatej. Náš cieľ bola Cortina d‘ Ampezzo. Už poobede vybaľujeme náš stan. Sme zohratý tím, 30 minút a už sme komplet ubytovaní.

Popŕcha, teda prší. Ale v týchto horách je aj dážď ukľudňujúci. Našťastie do pol hodiny prestáva pršať a my sa vydávame na náš prvý cieľ:

Lago di Braies

Väčšinou sa človek až k jazeru nedostane, ale keďže my vyrážame až na večer, nemáme žiadny problém, parkujeme priamo pri ňom. Farba jazera je nádherná. Obišli sme celé jazero, ľudí takmer nikde. Vychutnávame si tú celú krásu takmer sami.

Na brehu jazera máme piknik, hádžeme žabky, užívame si horský vzduch a konečne chlad, ktorý nám pri mori chýbal.

V kempe Cortina d‘ Ampezzo

Kemp Cortina d‘ Ampezzo je krásny, čistý a dobre vybavený. Ľudia sú ohľaduplní. O desiatej je večierka a my sa snažíme spať, pretože budíček máme nastavený skoro ráno. Deťom sa podarilo prasknúť matrac, preto spia takmer na zemi. No ale čo už. Iná možnosť nie je. Naše dievčatko berieme k sebe na jeden matrac ale v tom momente sme si s manželom na sto percent istí, že sa nevyspíme. Vždy v noci bojuje so sedemhlavým drakom a obíde celú zemeguľu.

Vstávame. Je päť hodín ráno. Tešíme sa. Chceme dosiahnuť náš vytúžený cieľ – Tre Cime. Chceme byť prví, aby sme mohli parkovať priamo pri chate Auronzo v nadmorskej výške 2326 metrov nad morom. Raňajkujeme až v aute, počas jazdy. Naše auto zvláda veľa ale prvýkrát sa premenilo na kuchyňu.

Tre Cime

Vystupujeme z auta. Trochu zima. Desať stupňov. Nie, nie je zlé počasie, len zle oblečený turista. A tak predvádzame náš štandardný rituál obliekania a vyzliekania.

Prvá zastávka je pri pamätníku padlým v 1 svetovej vojne. Míňame kostolík a nevieme spustiť oči z monumentálneho masívu. Mraky sa pomaly rozostupujú, slniečko vystrkuje svoje lúče a my sa pomalým tempom presúvame k chate Lavaredo vo výške 2345 metrov nad morom.

Nezastavujeme. Tešíme sa na to, čo bude. V sedle Patternsattel sa rozhliadame a vidíme jednoduchú a krásnu cestu smerom ku chate Rifugio Locatelli. Tá je vo výške 2320 m nad morom. Lenže manžela upútalo úplne niečo iné. Šliapeme do strmého kopca, cieľ neistý.

Dolomity hike

Okolití turisti s ferratovým výstrojom nám napovedajú, že v blízkosti budú ferraty. Dorazili sme k dieram v skalách, načo naša Andrejka skonštatovala: "Aha aj oni majú jednodierku“.

V skutočnosti ide o bunkre z čias 1.svetovej vojny. Preskúmame ich dopodrobna a s otvorenými ústami sledujeme turistov vstupujúcich na ferratu do skalného masívu. Už teraz vieme, že to bude náš ciel‘ v budúcnosti.

Chceme sa vrátiť’ na pôvodnú cestu ale upúta nás trail tesne pod skalným masívom. Manžel nás ukľudňuje: ,,neboj to je v pohode." Už viem, že upokojoval hlavne sám seba. Cesta bola bezpečná ale náročná, plná hliny, šutoliny, drobných kamienkov a veľkých výšok, ktorých sa manžel bojí.

Cesta ku chate, ktorá mala trvať 30 minút trvala 1 hodinu a 30 minút. Nevadí, času máme dosť. Celou cestou sa neustále obzeráme na monumentálny masív Tre Cime (Najvyššia Cima Grande má bez metra tritisíc metrov). Deti si už prerozdelili komu ktorý masív patrí. Trasa bola nakoniec výborná. Outdooré ihriská sú vždy super. Konečne prichádzame ku chate Rifugio Locatelli. Ľudí ešte nie je veľa, našťastie sme začali šliapať už skoro ráno.

Rifugio Locatelli

V nadmorskej výške 2438 metrov nad morom si slastne vychutnávame pivko, deti klobásku a čokoládu. Máme šťastie, sedíme pri stole v prvej rade, máme výhľad na Tre Cime. Celú atmosféru dokonale dopĺňa slnečné počasie.

Oddýchnutí, zrelaxovaní sa púšťame na cestu do doliny. Ešte teraz nám v ušiach znejú zvuky zvonov, ktoré mali na svojich krkoch voľne pasúce sa kravičky. Andrejka sa nevedela vynadívať. Hladkala ich, fotila ich, pozorovala. A neskutočne sa tešila. Načo zoologická záhrada, stačí nám ísť do prírody. Nechcela odísť, nasilu ju ťaháme.

Okolo masívu Tre Cime

Obchádzame celý masív, prechádzame okolo miesta, kde v minulosti pravdepodobne vyvierala láva. Aďka opäť skonštatuje ,,to je ako na Šomoške“. Uvedomuje si, že to naše Slovensko je tiež krásne.

Dolomity majú výhodu vo svojej majestátnosti. Tá Vás pohltí. Približne o jednej sme na štarte, schuti sa naobedujeme na chate Auronzo. Máme 11,4 km v nohách a sme 4 hodiny a 50 minút na ceste. Pre nás úplná pohoda, krátka prechádzka. Sadáme do auta a ideme do kempu. Deti zaspali za 3 minúty. Aďka pokračuje v spánku aj po preložení do stanu. Ani jej nevadí, že nafukovačka je vyfučaná.

Do druhej časti: Lago di Sorapis

Príspevok Dolomity, Tre Cime hike zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po vyčerpávajúcom turistickom dni na Tre Cime volíme na druhý deň ďalšie jazero. Dolomity, Lago di Sorapis.

Večer v Kempe

Varíme večeru, oddychujeme, spíme, hráme karty. Podvečer, plní sily a energie vyrážame do Cortina de Ampesso. Elegantné oblečenie nemáme, deti majú len tepláky, my turistické oblečenie. Mesto je krásne, čisté, malebné ale nie úplne naša šálka kávy. Dávame obľúbenú Fragolu a cupitáme späť.

Cortina

Ráno vstávame veľmi skoro. Počasie hlási poobede dážď. Tešíme sa na dnešný cieľ Lago di Sorapis. Už o pol siedmej začíname šliapať.

Som trochu smutná, drží sa nás mrak, Výhľady sú minimálne. Ale všetko sa pre niečo deje a teraz viem, že to bolo to najlepšie. Manžel sa bojí výšok. A ak by videl tú roklinu pod nami, asi by sme sa otočili. Turisti sme síce skúsení a trasa pri zachovaní všetkých pravidiel bezpečná ale pri troch deťoch nie vždy všetky pravidlá fungujú.

Bol jeden kritickejší úsek. Dve deti prešli s opatrnosťou ale náš najstarší poklad mal pocit sa predviesť, aké je to strašne ľahké. Tak veľmi sme s manželom po ňom kričali, že to bolo možno počuť až na Slovensko. Tlak aj tep na maxime ale s úsmevom kráčame ďalej. Rozmýšľam, či vôbec chápal prečo po ňom kričíme.

Lago di Sorapis

Tešíme sa. Náš cieľ Lago di Sorapis je už na dosah. Keď zbadáme tú krásnu farbu jazera, ostávame v nemom úžase. Máme silnú potrebu sa tej vody dotknúť, aby sme uverili, že to nie je len sen. Sedíme na brehu jazera a užívame si okolitú krásu.

Obídeme celé jazero, urobíme milión fotiek a vydáme sa na cestu späť.

Kúsok od jazera je chata Rifugio Vandelli, na ktorej sa výnimočne nezastavujeme. Bojíme sa dažďa. Voľba ísť skoro ráno bola skvelá. Turisti stúpajú smerom hore v zástupoch. Po 5 hodinách a 13 km sme späť pri aute. Dolomity, Lago di Sorapis nesklamalo.

Tak a teraz už len šup do kempu, zbaliť stan a cestovať domov. Zastaviť sa v Dolomitoch bola skvelá voľba. Celou cestou domov plánujem, čo všetko pozrieme nabudúce.

Do prvej časti: Dolomity, Tre Cime hike

Príspevok Dolomity, Lago di Sorapis zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Času málu ale toľko chutí. Opäť a znova sme vyrazili na jednodňovku. Ráno tam, večer späť. Vstávame 7:00, raňajkujeme, obliekame sa. Všetko ostatné sme chvalabohu mali nachystané už deň predtým. Nakladáme veci do auta, všetko rátam ...  5 búnd, 5 čapíc, 5 rukavíc, 5 ruksakov, 5 paličiek, 5 mačiek, 5 termosiek ... Zdá sa, že máme všetko. Túra s deťmi po hrebeni Javorníkov dá logisticky zabrať.

Znalci Malých Karpát vedia, že nielen v Javorníkoch, ale aj Malých karpatoch je, síce oveľa menší, ale tiež rovnomenný kopec Veľký Javorník. Netreba si ich spliesť.

Štiavnik

9:30 dorážame do Štiavnika. Všade krásne bielo. Po 50 odtieňoch hnedej u nás na Poddunajskej nížine je toto ako balzam na dušu. Obliekame všetky vrstvy, zdá sa nám byť zima. Plný energie sa rezko vydávame sa túru po hrebeni Javorníka.

Po 15 minútach stojíme, lebo je nám teplo. :-) Mikiny dole, ostáva nám len termo a bundy, lyžiarske rukavice meníme za jarné turistické. Bez tejto gymnastiky by túra ani nemohla začať. Po ďalších 40 minútach opäť stojíme, lebo deti si konečne všimli sneh a rozpamätali sa, čo sa s ním dá robiť.

Začala guľovačka

Presne túto aktivitu s láskou vynechávam ale manžel s deťmi si to užíva. Priebežne sledujeme čas a hodiny. Znova pridáme do kroku.

Nenič bežkársku stopu

Ešte aspoň 10x deťom vysvetlíme, že nie je možné chodiť v bežkárskej dráhe, lebo ju nadšeným bežkárom zbytočne ničíme. Po pár kilometroch to konečne pochopili a razíme si už len vlastný chodníček. Cestou minimálne 10 krát zaväzujeme šnúrky :-).

Čuduj sa svete, opäť stojíme, prišla na rad čokoláda. Nie chlebík ale čokoláda. Dodáva silu, nadšenie a potrebnú energiu. Snažíme sa vždy smerom hore držať jednotné tempo, kráčať spoločne a približne dodržiavať stanovený čas príchodu do cieľa.

Cestou späť má dovolené už každý všetko. Často sa aj pohádame, kto bude prvý a kto posledný ale ... máme zavedené intervaly, počas ktorých sa striedame.

Rázcestník

Konečne prídeme na rozcestník, kde stretávame milých bežkárov, ktorí si poťažkali, chvalabohu nie na zničenú stopu ale vraj na lepivý sneh. Nám to ale nevadí. Tešíme sa, že vôbec je.

Čaro prešľapávania cesty čerstvým snehom

Rázcestník ... no čarovné miesto. Vidíme už len sneh, zasnežené stromy a žiadny chodníček. Vôbec sa ale nevzdávame. Ideme ďalej a prvý krát si prešlapujeme cestu sami.

Naše dievčatko má snehu po pás, nevadí aspoň môže ísť po štvornožky. Keď už je tak blízko zeme, prečo rovno nevykonať degustáciu všetkých snehových vločiek. Čuduj sa svete, robia to aj ostatné deti, len trošku rafinovanejšie aby sme ich nevideli. Pri prešľapávaní chodníka nám cestu hatia zasnežené stromy...

Nevadí, pomykáme každou jednou vetvičkou, oprášime všetky stromčeky a veselo pokračujeme ďalej. Učíme sa spoznávať stromy, počúvame štebot vtáčikov a pozorujeme diery v strome od ďatla.

S deťmi v lese

Pokračujeme ďalej, deti vôbec nešomrú, tešia sa už na cestu späť, bude to jedna veľká šmýkalka. Keby aj šomrali máme pre nich nachystané príklady z matematiky, to ich vždy zabaví, ani nevedia ako a rezko šlapú.

Veľký Javorník

Dorážame do cieľa. Túra s deťmi na Veľký Javorník (1071 m n.m.) sa vydarila. Cesta mala trvať 30 minút, nám trvala viac ako hodinu. Nevadí, času máme dosť. Ten pokoj, kľud, tú prenádhernú prírodu, tú prečistenú hlavu v tomto momente preruší len dcérino „mamiiiii, potrebujem cikať“, ideme na to. :-)

Skrehnuté prsty, spotená mama ale zároveň šťastné dieťa, no čo si viac priať.

Schovávame sa pod strom, je čas obeda. Cítime sa ako Nastenka v Mrázikovi, ale taký lepeňák v mínusových mrazoch je hotová delikatesa. Posledným pohľadom preskenujeme tú krásu okolo nás a vydávame sa na cestu späť.

Javorníky

Práve začalo to správne dobrodružstvo. Utekáme všetci piati, veď dole kopcom sa beží najlepšie. My s manželom stojíme ale deti sa háďzu do snehu ako do nadýchanej periny. Stojíme každú chvíľu, lebo vyrábať anjelikov do snehu nikdy nie je dosť. A robiť ich v prašane je hotová nádhera.

Zostup z hrebeňa Javorníka

Konečne sme zostúpili z hrebeňa, ideme, teda šmýkame sa po zadku dole kopcom. Nemáme žiadne lopaty ani sáčky. Máme len oteplovačky (tzv. šmýkacie oteplovačky). Sú vyšúchané a zničené ale nevadí, hlavne že sme šťastní (Aj moje a manželove nohavice sú vyšúchané).

Zdolávame prekážky, stačí preliezť, ale keďže je sneh treba popadané stromy podliezť.

„Mami, ja mám sneh v oteplovačkách“. Nevadí, vyprášime a ideme dalej. Ten sneh je úžasný, mäkký, biely, čerstvý prašan. Doslova sa hodí ľahnúť si, nič nerobiť, len tak odpočívať. Či budeme mokrí? Určite budeme. Ešte pár krokov a opäť stojíme. Opäť nás zachraňuje čarovná čokoláda. Stolík a lavice sú zapadané 20 cm vrstvou snehu. Využívame japonský štýl a sadáme na zem.

Cesta späť ubieha neuveriteľne rýchlo, až je nám to ľúto. Ešte zopár súťaží, šmyknutí a 15:45 hod. sme späť pri aute. Ešte zjeme posledných pár vločiek, na dnes máme tekutín určite dosť :-) a začíname s vyzliekaním. Úplne, lebo ešte aj gaťky a slipky sú mokré. Prezlečený do sucha a zabalený do diek sme nachystaní na cestu domov.

S deťmi na Veľký Javorník

16 km v nohách a necelých 6 hodín za nami. Keďže prevýšenie bolo tentokrát minimálne ani sa nám nezdalo, že máme toľko kilometrov v nohách.

Vždy príde otázka: „Ako sa Vám páčilo?“

Na to naše dievčatko skonštatuje, že to vlastne nebola túra ale len ľahká prechádzka. Pohli sme sa, vyrážame domov. Najskôr si spravíme z auta jedáleň, po čase už aj spálňu. Prekontrolujem všetky fotky, ktoré som dnes nafotila a spím už aj ja. Manžel drží bobríka odvahy a bezpečne nás dovedie domov.

Túra s deťmi na Veľký Javorník je jedna veľká zábavná jazda. Je to ľahké? Ťažké ? Nie, nie, je to čarovné, plné smiechu ale aj plaču, zastávok na jedenie čokolády, guľovačky, ochutnávačky, obliekania, vyzliekania a leňošenia v snehu. Je to neopísateľný zážitok, ktorý Vám vedia sprostredkovať len deti na spoločnej túre v prekrásnej prírode nášho Slovenska. Ďakujeme Reštartni sa za úžasné typy na spoločný čas strávený s deťmi.

Príspevok Zimný výstup s deťmi na Veľký Javorník zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.