Nie vždy treba liezť vysoko na skaly, aby sme si vychutnali pohľad pre Bohov. Občas stačí zájsť do neďalekého parku, na malý kopček v okolí, či do záhrady. I my sme sa rozhodli užiť si voľný deň tak trošku lážo-plážo a vybrali sme sa do arboréta Mlyňany.

Kvitnúce arborétum

Jún je čas, kedy všetko krásne kvitne a vonia.

A čo môžete obdivovať v takom arboréte? Môžete ovoniavať ruže všetkých druhov a farieb v rozáriu. Práve kvitnúce rododendrony a azalky. Počúvať bzučiacich čmeliakov vo fialovej levanduli. Hľadieť do vysokých korún stromov. Prechádzať zároveň Japonskom i Amerikou.

Kaštieľ a park Tesárske Mlyňany

Uprostred arboréta sa tiež nachádza romantický kaštieľ, v ktorom sídli správa arboréta a je tam aj menšie múzeum venované svojmu zakladateľovi.

Arborétum Mlyňany je na ploche 67 hektárov. Založil ho v roku 1892 Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi a dnes vďaka svojmu rozsahu pestovaných cudzokrajných drevín patrí k najväčším arborétam v strednej Európe. V celom areáli sa nachádza až niečo cez 2500 druhov drevín a rastlín.

Blížiace sa leto je obdobím farieb. Vo vzduchu cítiť vôňu stromov. Dni sa predlžujú a noci krátia. Máme to tu na Slovensku pod nosom, tak prečo sa tam nevybrať na príjemnú prechádzku okolo jazierok a všemožných rastlín, tak trochu rozjímať, triediť si myšlienky a tešiť sa z vône kvetov.

Arborétum je skvelý tip pre jednodenný aktívny a poučný výlet s deťmi.

Urobte si radosť

Ako povedal Elton John - Záhrady sú jednoducho stvorené ako potrava srdca.

A tiež si dovolím citovať Dale Carnegieho – Neodkladajme svoj život. Všetci snívame o nejakej magickej ružovej záhrade v budúcnosti, namiesto toho, aby sme sa tešili z ruží kvitnúcich pod našimi oknami...

A v neposlednom rade, ak máte vlastnú záhradu – zoberte rýľ, motyku, lopatu a oddychujte... hoci aj fyzickou prácou. 😉

Príspevok Arborétum Tesárske Mlyňany zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po dlhšej dobe sme si opäť užili situáciu – naplánovali sme si niečo a skončilo sa to inak. :-) Túra na Stratenec opäť preverila našu navigáciu a logistiku.

Na Veľký Javorník

Na „dušičky“ sa tohto roku vykľulo pekné počasie a tak sme sa rozhodli, že v takýto pekný deň splníme ďalší cieľ z výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Keďže k dispozícii sme mali iba jeden deň, z možných cieľov sme vybrali ten geograficky nám najbližší – Veľký Javorník.

Z Bratislavy sme však vyrazili pomerne neskoro, až okolo deviatej, takže už v úvode sme tušili, že  možno nie všetko vyjde tak, ako má. Cesta do Považskej Bystrice našťastie prebehla hladko po diaľnici, odtiaľ sme sa už lokálnymi cestami dostali do obce Papradno, z ktorej mal vychádzať turistický chodník na Javorník.

Kde je chodník na Javorník?

Hľadali sme, hľadali, ale nič sme nenašli, teda aspoň chodník na Javorník nie. Znovu sme otvoril google, a chodník má naozaj ísť z Papradna. Ale z časti Podjavorník. Znovu sme nasadli do auta a odviezli sa ešte ďalších 10 minút do Podjavorníka. Zaparkovali sme na veľkom parkovisku pred hotelom Podjavorník, ktorý som zrazu spoznala – tu sme boli na lyžiarskom výcviku, keď som bola ešte gymnazistka.

Nečudo, že ma v úvode túry pohltili príjemné nostalgické spomienky na mladosť. Ale neprišli sme sem spomínať, chceli sme ísť na Javorník. A znova sme chodník nenašli. Nikde sme nevideli žiadnu značku, ktorá by nás nasmerovala tým správnym smerom.

Smerovník na parkovisku odkazoval iba na jedinú turistickú cestu – žltú. Tá nás po hodine a pol mala doviesť do Sedla pod Stratencom. Keďže nič iné nebolo v ponuke, vykročili sme žltou trasou.

Patálie so žltou

Prešli sme popod lyžiarsky svah, pobavili sme sa pri pohľade na pozostatky verejných toaliet a po ceste plnej blata sme sa vybrali k nášmu cieľu. Kráčali sme asi 20 minút Za celý čas sme nevideli ani jedinú žltú turistickú značku. To sa nám už fakt nepáčilo, tak sme sa rozhodli vrátiť.

Vrátili sme sa až pod lyžiarsky svah a kúsok pred toaletami, na ktorých sme sa pred tým tak bavili, sme si na jednom strome žltú značku konečne všimli. Vybrali sme sa k nej, ale hneď sme sa aj vrátili. Zhodnotili sme totiž, že tadiaľ žiadny chodník nevedie.

Ale nikde inde sme žiadnu inú značku nevideli. Tak sme sa museli nechať viesť tou jedinou, ktorú sme našli. A dobre sme spravili. Už po pár metroch sme si v kopci všimli ďalší strom, na ktorom svietila žltá značka.

Túra na Stratenec

Pochopili sme, že chodník tadiaľ vedie, len ho nebolo vidno – išli sme na jeseň a celý chodník bol schovaný pod napadaným lístím. A o chvíľu sme zbadali aj ďalšiu značku a nám bolo jasné, že konečne sme na správnej ceste.

Vyšli sme ponad chaty na lúku, cez ktorú sme sa stále po žltej dostali opäť do lesa. Tu nás čakalo stúpanie, našťastie iba mierne. Cesta lesom bola príjemná, lístie pod nohami príjemne šušťalo a nám sa podarilo nájsť aj niekoľko hríbov. Miestami cestu križoval padnutý strom, takže sme museli trochu schádzať z cesty, aby sme ho obišli. Občas bola cesta podmáčaná vodou z potoka, ale ani toto nespôsobilo žiadne komplikácie.

Sedlo pod Stratencom

Po viac ako hodinovom výstupe sme sa dostali do Sedla pod Stratencom. Smerovník v sedle nás poslal ďalej „červenou“ trasou na Stratenec. Boli sme tam o pár minút a čakalo nás veľmi príjemné prekvapenie – krásna rozhľadňa.

Rozhľadňa Stratenec

Pod rozhľadňou sa nachádzal pamätník venovaný dvom vojakom, ktorí padli cez 2. svetovú vojnu počas oslobodzovania Velkých Karlovic, pamätník Tri kríže, ale aj turistický prístrešok, ohnisko a na okraji svahu aj úplne nová lavička Stratenec. Pri posedení na lavičke, či z rozhľadne, ale aj z iných miest tohto kopca sa nám naskytol krásny výhľad na Moravské Beskydy.

Takto krásne upravený kopec sme skutočne počas túry nečakali. Na Veľký Javorník nám to odtiaľto malo trvať niečo cez hodinu. Ale čas už pokročil, začali sme sa preto obávať, že ak budeme pokračovať v našej ceste podľa plánu, naspäť k autu sa budeme vracať po tme. A tomu sme sa chceli vyhnúť. A tak sme sa rozhodli náš výstup v Javorníkoch ukončiť tu – na Stratenci.

Náš cieľ sme síce nesplnili, napriek tomu bol výlet krásny. Naspäť sme sa vrátili tou istou cestou, akou sme vyšli hore. Výstup sme ukončili skôr ako sme plánovali, a tak sme mali aj cestou dole dosť času pozbierať ešte niekoľko hríbov. K hotelu Podjavorník sme sa vrátili riadne hladní. Nasadli sme do auta a odviezli sa do centra Papradna, kde nás šípky popri ceste upozornili na existenciu koliby. Koliba sa nachádza kúsok nad dedinou. V príjemnom prostredí sme si dopriali poriadne slovenské pochúťky. A to bola príjemná bodka za naším parádnym výletom.

Záverečné hodnotenie

Stratenec síce nebol náš primárny cieľ, ale po jeho zdolaní môžem zhodnotiť, že ak sa niekto rozhodne pre výstup na tento kopec, vrchol ktorého sa nachádza vo výške 1 055 m. n. m., určite nebude ľutovať.

Celý výstup na Stratenec bol do kopca. Nešlo však o žiaden prudký, či strmý výstup, takže výstup a následne teda aj zostup nebol náročný. V tomto prípade platí to, čo som sa dočítala aj na internete – túra na Stratenec je nenáročná a je to výborná voľba pre rodinnú turistiku. A odmena v podobe neskutočných výhľadov je zaručená za každého ročného obdobia.       

Príspevok Objavili ste popri Javorníkoch aj túru na Stratenec? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prečo navštíviť Šarišský hrad a Archeopark? Šarišský hrad patrí k najrozsiahlejším hradným komplexom na Slovensku. Nie je to len „ďalší hrad“, ale živé miesto, ktoré vďaka projektu Archeoparku ukazuje, ako sa na hrade kedysi žilo.

🏰 Zaujímavosti a história hradu

• Pevnosť na sopke: Hrad stojí na kužeľovitom andezitovom vrchu (vyhasnutá sopka), čo mu dodáva unikátnu siluetu.
• Centrum Šariša: Kedysi bol hlavným sídlom Šarišskej stolice.
• Archeopark: V areáli nájdete zrekonštruované objekty, repliky historických obliehacích strojov a náučné tabule, ktoré vás vtiahnu do stredovekej každodennosti.

🥾 Turistické výstupové trasy na hrad

Prístup je veľmi komfortný, čo robí z hradu obľúbené miesto pre Prešovčanov:

1. Z Veľkého Šariša po asfaltke (Žltá značka): Ideálna pre rodiny. Cesta stúpa mierne, je široká a vedie krásnym lesoparkom. Zvládnete ju aj s lepším športovým kočíkom.
2. Náučný chodník: Odbočuje z hlavnej cesty a prevedie vás prírodnými zaujímavosťami hradného vrchu.

Link na mapu trasy z Veľkého Šariša, a cyklotrasu z Prešova na Mapy.cz

Čo sme tam zažili (Naša skúsenosť)

Šarišský hrad a Archeopark nás vždy dostane svojou rozlohou. Keď vyjdete hore, nečaká vás len jedna budova, ale obrovská trávnatá plošina obohnaná hradbami, kde sa deti môžu vybehať. Najväčším zážitkom je výstup na donjon (hlavnú vežu), ktorá slúži ako vyhliadka. Ten výhľad na Tatry, Stráže a Čergov je za jasného počasia dychberúci. Atmosféru dotvárajú voľne sa pasúce ovce, ktoré udržiavajú areál „pokosený“.

Archeopark Veľký Šariš

Čo vidieť v okolí?

• Pivovar Šariš: Priamo v meste pod hradom (možnosť exkurzie po dohode).
• Prešov: Krajské mesto s historickým centrom a Solivarom je len 10 minút autom.
• Hrad Kapušany: Ak máte „hradný deň“, ďalšia krásna zrúcanina je hneď cez kopec.

Logistika a doprava 🚌

• Autom: Parkovanie je možné na veľkom záchytnom parkovisku pod hradným vrchom vo Veľkom Šariši. [Odkaz na parkovisko v Google Maps]
• MHD z Prešova: Na hrad sa dostanete linkou č. 45, vystúpite na zastávke „Pivovar“ alebo „Námestie sv. Jakuba“.
• Bicyklom: Z Prešova vedie až pod hrad bezpečná cyklotrasa popri rieke Torysa.

Rýchly prehľad: Šarišský hrad a Archeopark

• Lokalita: Veľký Šariš (okres Prešov)
• Náročnosť: Nenáročná / Stredná (asfaltka aj lesný chodník)
• Čas výstupu: 45 – 60 minút
• Vstupné: Areál je spoplatnený (udržiavaný Archeopark)

📍Praktické tipy a informácie

• Vstupné: Keďže ide o Archeopark s personálom a službami, platí sa symbolické vstupné (podpora obnovy hradu).
• Služby: Počas sezóny je v areáli otvorený bufet a k dispozícii sú čisté toalety.
• Akcie: Sledujte kalendár – Šarišské hradné hry sú jedným z najlepších dobových podujatí v regióne.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Príspevok Šarišský hrad a Archeopark: Kráľovské sídlo nad mestom Veľký Šariš zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prečo navštíviť Turniansky hrad? Nie je to len kopa skál. Je to strategický bod, ktorý po stáročia kontroloval obchodnú cestu z Gemera na Spiš a do Košíc. Dnes je to predovšetkým miesto s jedným z najkrajších kruhových výhľadov v Slovenskom krase.

🏰 Zaujímavosti a história

• Vznik: Hrad bol postavený v 14. storočí ako rodové sídlo Tornayovcov.
• Osudná deštrukcia: Osudným sa mu stal rok 1848, kedy tu ubytované vojsko neopatrnosťou spôsobilo požiar. Odvtedy chátra.
• Geológia: Hrad stojí na strmom vápencovom vrchu (375 m n. m.), ktorý je domovom vzácneho rastlinného druhu – rumenice turnianskej, ktorú nenájdete nikde inde na svete.

🥾 Turistické výstupové trasy

Na hrad vedie niekoľko ciest, no najobľúbenejšia je klasika z obce:

1. Z Turnianskeho Podhradia (Modrá značka): Najrýchlejšia trasa. Začína pri kostole alebo pri reštaurácii pod hradom. Stúpanie je pomerne strmé, ale krátke. Cesta vedie cez typické krasové stráne.
2. Zo Zádielskej tiesňavy (Žltá + Modrá): Ak máte viac času, spojte návštevu hradu s prechodom Zádielskou planinou. Je to krásny celodenný okruh.

Čo sme tam zažili (Naša skúsenosť)

Keď sme na hrad vystúpili naposledy, prekvapil nás ten pokoj. Kým v neďalekom Zádieli bývajú davy, na Turni je atmosféra intímnejšia. Najsilnejším momentom je chvíľa, keď si sadnete do jedného z okenných otvorov a pod sebou vidíte symetriu Hrušovských rybníkov. Ak prídete podvečer, západy slnka nad planinou sú tu priam filmové.

Čo vidieť v okolí?

Keď už ste v tejto lokalite, nevynechajte:

• Zádielska tiesňava: Monumentálny kaňon, ktorý začína hneď za vedľajšou dedinou.
• Hrušovské rybníky: Ideálne na nenáročnú prechádzku pri vode.
• Hájske vodopády: Séria menších vodopádov v krásnom lese len pár kilometrov autom.

Logistika a doprava 🚌

• Autom: Z Košíc ste tu za 30 minút, z Rožňavy za 20. Zaparkovať sa dá priamo v obci Turnianske Podhradie na odstavných plochách pod hradným kopcom. [Odkaz na parkovisko v Google Maps]
• Autobusom/Vlakom: Autobusy z Košíc stoja priamo v obci. Vlaková stanica Turňa nad Bodvou je trochu ďalej (cca 25 min pešo k nástupu na chodník).

📍Praktické tipy a informácie

• Obuv: Hoci je trasa krátka, povrch je kamenistý (vápencová suť). Šľapky radšej nechajte v aute.
• Voda: Na hradnom kopci nie je žiadny bufet ani prameň. Vezmite si dostatok tekutín so sebou.
• Dobrovoľníci: Na hrade pôsobí združenie Castrum Thorna, ktoré sa venuje jeho záchrane. Ak ich tam stretnete, nebojte sa prehodiť pár slov – robia skvelú prácu!

Rýchly prehľad

• Lokalita: Turnianske Podhradie (okres Košice-okolie)
• Náročnosť: Nenáročná (vhodné aj pre deti a psov)
• Čas výstupu: 30 – 45 minút
• Najlepší čas: Celoročne, ale jarné a jesenné výhľady sú bezkonkurenčné.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Príspevok Turniansky hrad: Stredoveká stráž nad cestou do Košíc zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Slovenský raj si väčšina ľudí spája s adrenalínovým lozením po železných stupačkách a modlením sa nad roklinou. Ale čo ak máte so sebou štvornohého parťáka alebo jednoducho nemáte chuť na akrobaciu? Existuje jedna trasa, ktorá je balzamom na dušu aj pre tých, čo hľadajú ticho a pokoj. Okruh na Klauzy z Dediniek.

Ranná idylka na Palcmanskej Maši

Naša túra začala v Dedinkách, mieste, ktoré v rannom opare pôsobí takmer mysticky. Vodná nádrž Palcmanská Maša nás privítala tichom, ktoré prerušovalo len občasné šplechnutie rybárskych člnov. Rybári rozptýlení po hladine ako nehybné sochy dodávali celému miestu atmosféru, akú v rušnejšej časti raja nenájdete. Bol to ten typ rána, kedy si poviete, že nikam netreba utekať.

Lanovka na Geravy: Návrat slovenskej legendy

Hneď na úvod trasa vedie popod lanovku na Geravy. Ak nie ste práve v nálade na úvodné stúpanie, táto lanovka je slovenský unikát – ide o jedinú funkčnú jednosedačku v krajine. Po rokoch chátrania a nedávnej obnove opäť spája Dedinky s planinou. Pre menej zdatných turistov alebo rodiny s deťmi je to štýlový spôsob, ako si ušetriť prvé výškové metre. My sme však so psom zvolili poctivý peší výstup.

Geravy: Pštrosy, zajace a chlpaté "horské" kravy

Keď vyjdete na planinu Geravy (cca 1 000 m n. m.), ocitnete sa v inom svete. Úzke tiesňavy vystriedajú rozľahlé lúky a pocit nekonečného priestoru.

Čo nás však úplne dostalo, bol miestny "zverinec". Stretli sme tu pštrosa, pobehujúce zajace a stádo poriadne chlpatých kráv (pravdepodobne plemeno Highland alebo ich horské sesternice). Náš pes ich sledoval s takým rešpektom, že by sa v tej chvíli dal krájať. Stál ako prikovaný a v očiach mal jedinú otázku: „Je toto ešte stále krava, alebo už medveď?“ >

Môj reštart tip: Ak hľadáte ubytovanie s najlepšou rannou kávou v okolí, Horský hotel Geravy je najvyššie položeným miestom na prespanie v celom Slovenskom raji.

Klauzy: Kde história splavovala drevo

Z Geráv cesta pokračuje príjemným lesným chodníkom, väčšinu času v tieni, čo oceníte najmä v lete. Cieľom je vodná nádrž Klauzy.

Táto priehrada je vizuálny klenot – smaragdová voda obklopená hustým lesom pôsobí nesmierne čisto. Klauzy však nie sú len "pekná mláka". V minulosti mali strategický význam – zhromažďovala sa tu voda, ktorá sa následne prudko vypúšťala do dolín, aby pomohla splavovať vyťažené drevo z hlbín raja. Dnes je to už len tichý pamätník starej techniky a dokonalé miesto na piknik.

Prečo si vybrať tento okruh?

Okruh Klauzy z Dediniek je pohodový, bez akýchkoľvek technických úsekov. Žiadne reťaze, žiadne rebríky, žiadne stresy.

• Dĺžka trasy: Približne 20 km (dá sa skrátiť podľa zvoleného tempa).
• Náročnosť: Nenáročná/Stredná (kvôli dĺžke), fyzicky však prístupná každému.
• Pre koho: Ideálne pre rodiny, rekreačných turistov a majiteľov psov.

Tento okruh je dôkazom, že Slovenský raj nemusí byť len o adrenalíne. Niekedy stačí ticho lesa, rešpekt pred kravami na planine a smaragdová hladina Klauz, aby ste si hlavu zresetovali dokonale.

🏛️ Praktické info: Okruh Klauzy u Dediniek

• Štart a cieľ: Dedinky (parkovanie pri Palcmanskej Maši).
• Trasa: Dedinky – Geravy – Klauzy – Dedinky.
• Vstupné: Nezabudnite na poplatok za vstup do národného parku (v sezóne).
• Poznámka: Lanovka na Geravy má sezónnu prevádzku, pred cestou si overte otváracie hodiny.

Príspevok Klauzy z Dediniek: Slovenský raj, ktorý si užijete aj so psom (a bez rebríkov) zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Červené vrchy patria medzi najkrajšie hrebeňovky v Západných Tatrách. Sú pre mňa synonymom priestoru. Široké trávnaté chrbty, ktoré sa v zime menia na nekonečné biele pláne, ponúkajú pocit slobody, aký v hlbokých dolinách len tak nezažijete. Kým na slovenskej strane Tatier platí zimná uzávera, poľské Tatry nás vítajú s otvorenou náručou. Rozhodli sme sa to využiť a vyrazili sme na jeden z najkrajších vrcholov hrebeňa – Kondratová kopa (2005 m n. m.).

Štart v Kuzniciach: Kde sa platí za vstup do raja

Naša cesta začala v Kuzniciach (Zakopane). Ak sa sem chystáte, pripravte si drobné alebo aplikáciu – v Poľsku sa za vstup do národného parku (TPN) platí. Lístok si kúpite priamo na mieste alebo online, pričom výťažok putuje na údržbu chodníkov.

Úvodná časť trasy je vyslovene pohodová. Široký chodník vás príjemne rozohreje a bez väčšej námahy vás dovedie až k chate PTTK na Hali Kondratowej. Tu sa končí „vychádzka“ a začína skutočná horská drina.

Kondratovo sedlo: Keď vás sneh neustále sťahuje späť

Za chatou sa sklon nekompromisne dvíha. Výstup do Kondratovho sedla bol tentokrát skúškou vôle. Sneh bol kašovitý, pod nohami sa nepríjemne prepadával a každý krok stál dvojnásobok energie. Technicky to nebolo náročné, ale fyzicky sme si siahli na dno. Niekde vzadu v hlave už blikala kontrolka: „Ako toto zídeme dole?“ Ale hory vás naučia sústrediť sa na prítomný okamih.

Reštart tip: V zime nepodceňujte snehové podmienky v poľských Tatrách. Aj keď trasa nie je exponovaná, kašovitý sneh dokáže čas výstupu poriadne natiahnuť.

Giewont: Spiaci rytier pod dohľadom mrakov

V sedle nás čakala odmena. Priamo pred nami sa vztýčil ikonický Giewont so svojím 15-metrovým oceľovým krížom. Tento symbol Poľska pripomína svojím tvarom spiaceho rytiera, ktorý podľa legendy čaká, kým bude krajina v núdzi. Hoci je Giewont známy ako „poľský hromozvod“ (kvôli bleskom počas búrok je nesmierne nebezpečný), v tento zimný deň pôsobil pokojne a majestátne. Prekvapilo nás, že sme v tejto inokedy preplnenej lokalite stretli len minimum ľudí.

Hrebeňom na vrchol: Divadlo svetla a tieňov

Smerom z Kondratovho sedla na vrchol sa podmienky našťastie otočili o 180 stupňov. Sneh bol zamrznutý, chodník pevný a kráčalo sa nám plynulo. Obloha nám navyše pripravila vlastné vizuálne divadlo. Husté mraky sa trhali a lúče slnka osvetľovali časti hrebeňa v dramatických kontrastoch. To sú tie momenty, kedy človek jednoducho musí zastaviť a mlčať.

Na vrchole Kondratovej kopy sa nám otvorila panoráma, kvôli ktorej stojí za to ráno vstať z postele:

• Celý hrebeň Červených vrchov ako na dlani.
• Štíty Vysokých Tatier v diaľke.
• Divoká krása Západných Tatier na dosah ruky.

V nadmorskej výške nad 2 000 metrov máte pocit, že nestojíte len na okraji hôr, ale priamo v ich srdci.

Zostup a sladká bodka na chate

Obávaný zostup nakoniec prebehol prekvapivo hladko. Sneh už držal lepšie a gravitácia hrala v náš prospech. Na chate PTTK sme sa zastavili na kávu, nabrali sily a vďačne sa vrátili späť do Kuzníc.

Bol to jeden z tých dní, kedy do seba všetko zapadlo – počasie, podmienky aj energia. Kondratová kopa nám pripomenula, že zimné Tatry majú svoje špecifické kúzlo, ktoré vás dobije energiou na týždne dopredu.

🥾 Praktické info: Kondratová kopa (zima)

• Štart a cieľ: Kuznice (Zakopane)
• Trasa: Kuznice – Chata PTTK na Hali Kondratowej – Kondratovo sedlo – Kondratová kopa a späť.
• Vstupné: Do TPN sa platí (cca 9 PLN / 2 €).
• Vybavenie: V zime sú povinnosťou aspoň nesmeky, pri zľadovatenom teréne mačky a paličky.
• Náročnosť: Stredná (fyzicky náročné stúpanie v snehu).

Príspevok Kondratová kopa: Zimná mágia na hrebeni Červených vrchov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na Čachtický hrad vedie mnoho ciest. A nielen z Čachtíc samotných. My sme sa rozhodli zdolať tento cieľ bicyklami po stopách Lazovej stovky. Helma, pitný režim, zapnúť tretry a vyrážame - MTB cyklotrasy Čachtice, smer Vrbové, Šípkové a Ošmek. Práve vo Vrbovom si dávame oficiálny štart aj cieľ.

Výstup zo Šípkového na Ošmek

Na konci Šípkového strácame asfalt. Bicyklami vybiehame na pole, ktoré nás privedie modrou značkou až ku zvážnici na osadu Ošmek.

Pripeká a my sa potíme. Počasie nádherne vyšlo a zatiaľ si to skvelo užívame. Cyklotrasy na Čachtice prekvapujú.

Z Ošmeku na Plešivec

Skutočný záhul však prichádza až s výstupom na Veľký Plešivec (470 m.n.m.). "To snáď nemyslia vážne. Kto sem tie kopce navozil?" Napriek výkonným e-bajkom zopár krát tlačíme. Veľký Plešivec sa ale odmení. Krásnym výhľadom na široké okolie Vážskej kotliny.

Nevieme prestať fotiť. Z vrchu Plešivca vedie nádherný turistický chodník až na hrad. Zneužívame ho ako parádny single trail. Až na pár brdkov je to prevažne stále dole kopcom.

Občas stretávame turistov i cyklistov idúcich v protismere. V ich očiach je vidno otázku: "Ešte ďaleko na kopec?" Ej veru dosť. Tá šedá machuľa v pozadí je Čachtický hrad. Keď ho už vidíme, sme spokojnejší. Len zle neodbočiť. V priesmyku je odbočka na Višňové. Padneme dole a ten stupák po druhý krát by sme už nemuseli prežiť. :-)

Spúšťame sa na Čachtický hrad.

Čachtický hrad

Ide máj. Práve dnes je otvorenie sezóny. A na hrade to pulzuje životom. Hrad sa vypína na vrchu Čachtického krasu. Sú tu i jaskyne a podzemie. Z Čachtíc sem prúdia davy turistov. Dostanete sa sem aj priamo vlakom z Nového mesta nad Váhom. Najčastejším výstupom, ako sa na Čachtický hrad dostať, je práve z centra Čachtíc. V obci hneď blízko Draškovičovského kaštieľa je parkovisko, kde si môžte odstaviť auto. Tí pohodlnejší sa môžu ešte kúsok vyššie vyviezť. Tam je už ale platený parking. Ďalej len pešo.

Je to mierny, nenáročný, ale dosť unavujúci výstup. Najmä v horúcich letných dňoch. Cesta je takmer pod hrad vyasfaltovaná. Trvá približne 50 minút po zelenej turistickej trase. Cestou určite dostanete ponuku na vstup do miestneho strašidelného podzemia a na kúpu knihy o histórii Čachtíc. Ak vám ju ponúkne autor sám, nedá sa odmietnuť. :-)

Aj by sme vstúpili do podzemia. Keby sme nemali bicykle. Pokračujeme radšej do centra a okolo kostola malebnou cestičkou do doliny na Myjavské kopanice a Višňové.

Práve vo Višňovom máme tip na najkrajší výstup. Z Nového mesta nad Váhom ide nádherná železničná lokálka cez Čachtice, až na Starú Turú. Vy však vystúpte až na zastávke Višňové.

Turistický chodník poza hrad je síce strmý, ale rozhodne zaujímavejší ako cesta po asfalte. Sem ale cyklotrasy Čachtice nevedú. A cesta vlakom touto dolinou patrí medzi naše najkrajšie železničné zážitky.

Višňové

Zadným okruhom sa vraciame cez sedlo Ošmek späť do Šípkového a na Vrbové. Máme dosť. Je podvečer. Dnes krásnych 33 km s viac ako kilometrovým prevýšením. (pozri trasa)

Už o týždeň sa chystáme na ďalší z cieľov, hrad Tematín.

Príspevok MTB cyklotrasy Čachtice: cez Ošmek a Višňové na Čachtický hrad zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Veľký Choč (1608 m n. m.) ma provokoval už dlho. Je to ten typ kopca, ktorý na vás pozerá z každej strany a vy jednoducho viete, že tam raz musíte stáť. Keď padlo rozhodnutie, zvolili sme trasu z Valaskej Dubovej. Pre výstup na Veľký Choč s deťmi je to asi tá najlepšia voľba.

Štart vo Valaskej Dubovej: Keď šéfka mení plány

Vyrážame skoro ráno, nálada ako do školy. Naša zostava sa nečakane rozrástla – moja žena ako „správna šéfka“ zmenila večer o deviatej plány svojmu bývalému kolegovi a namiesto Kráľovej hole skončil s nami v Dubovej.

Parkujeme pri cintoríne a vyťahujeme palice. Deti s nimi síce nevedia chodiť, ale bez nich by to bolo ešte horšie. Ja machrujem s novými a vyrážame cez dedinu. Cesta hore vedie popod Tesné skaly – magické miesto, kde sa kedysi nakrúcal Bielikov Jánošík.

Tip pre rodičov: Od Tesných skál chodník prudko stúpa až k Strednej Poľane. Deti tu budú potrebovať trochu motivácie (a možno tabuľku čokolády).

Zastávka v "Hoteli Choč" (Stredná Poľana)

Po hodine a pol sme na lúke Stredná Poľana. Je posiata žltými náprstníkmi a je tu ideálne miesto na predýchane. Poniže stojí legendárny „Hotel Choč“. Nečakajte však žiadne hviezdičky – je to bývalý salaš.

• Realita: Vnútri vás ovalí vôňa romantiky zmiešaná s odpadkami a pričňami na spanie. Ak hľadáte luxus, tu ho nenájdete, ale ako núdzový bivak poslúži.

Na lúke sme stretli partiu z kopaníc, čo „vylámala“ liter borovičky ešte pred vrcholom. Držali však krok, klobúk dolu pred ich motorom.

Veľký Choč s deťmi: Finále cez reťaze na vrchol

Na vrchol sme zvolili zimnú cestu. Videli sme vzácny poniklec a sprievodcu nám robil drozd čvíkota. Pre baby bol najväčší zážitok úsek s reťazami – nie je to nič nezvládnuteľné, ale dodáva to výletu ten správny „horský“ šmrnc.

Keď vyjdete z kosodreviny, otvorí sa vám 360-stupňová panoráma. Veľký Choč je právom považovaný za jeden z najlepších vyhliadkových bodov Slovenska.

Čo všetko uvidíte z vrcholu?

• Tatry: Západné Tatry, ostrý Kriváň a v diaľke dokonca Gerlach a Gánok.
• Liptov a Orava: Liptovská Mara ako na dlani, Ružomberok a nad Oravou majestátna Babia hora.
• Nízke Tatry: Celý hrebeň od Chopku až po Ďumbier.
• Fatra: Rozsutce a Veľký Kriváň na obzore.

Sedieť na tej skale, jesť chlieb s paštétou a pozerať na vetrone krúžiace nad hlavou... človek by tam ostal celý deň.

🍴 Gastronomická bodka a ubytovanie

Zostup sme dali po strmej zelenej trase. Po takmer 7 hodinách v nohách sme zakotvili v Jánošíkovej krčme vo Valaskej Dubovej.

• Mýtus: Hovoria, že tu zlapali Jánošíka. Skutočnosť? Majú tu nabíjačku na elektromobily, ale pohľadnice nekúpite.

Ubytovali sme sa v penzióne Za mlynom v Liptovskej Teplej. Pre deti raj (obrovské ihrisko), pre šoférov trochu stres pri cúvaní z parkoviska. Kuchyňa síce trochu „pokrivkávala“ (halušky zahustené múkou nás neohúrili), ale domáca kapustnica a Bošácka slivovica to napravili.

🚩 Užitočné informácie pred cestou (FAQ)

Veľký Choč s deťmi bola skvelá príprava na ťažšie turistické výzvy. Ak vás tento kopec doteraz len „provokoval“ z diaľky, neváhajte. Tie výhľady za tú námahu stoja!

Príspevok Veľký Choč s deťmi: Výhľady, ktoré vás posadia na zadok, a realita rodinného treku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.