Stronie Śląskie malé mestečko v Dolnosliezskom Poľsku. Pre nás sa stalo tento rok poľskou bránou do jedného z najkrajších českých národných parkov:

Kralický snežník

Pre väčšinu turistov Kralický Snežník (1424 mn.m.) evokuje bežkársky raj. Sú tu desiatky kilometrov udržovaných tratí pre freeride a klasiku. Poľská strana bola ešte donedávna turisticky mŕtva. Kým sa okolo Sienny a Czarnej Góry nezačalo budovať jedno z najkomfortnejších lyžiarskych stredísk. Kto si chce užiť relax za rozumné ceny, apartmánový komfort a zjazdové lyžovanie, je na správnom mieste. Kto by si tu ale chcel zabežkovať, má trochu smolu. Pre bežkárov a turistov sa Kralický Snežník otvára až z neďalekej Janowej Góry, Kletna, Boleslawova alebo Starej Morawy.

V zime na bežkách a fatbajku

My sme sa rozhodli stráviť tu zopár dní na bežkách a fatbajku. Ako náruživí cyklisti sme chceli osobne zažiť, kam nás táto novinka, s kolesami ako traktor, dostane. A bol to zážitok.

eMTB na snehu

Vyskúšal som kadečo. Jazdu po zasneženej ceste, na prašane pod ľadom, brodenie v sypkom aj hlbokom snehu, jazdu po rozbombardovaných snehom zasypaných zvážniciach i vyratrákovaných zjazdovkách. Dal som si predsavzatie šetriť motor a spoliehať sa najmä na vlastné sily. 500W Yamaha motor ponúka dostatočný výkon.

Ale neveril som, že pri valivom odpore tej pneumatiky 26 x 4", pri prekonávaní odporu snehu, podklzovaní na ľade a v teréne, kde tisícmetrové prevýšenie je dobrým začiatkom znesie veľa. Bicykel som naozaj nešetril. Počas denného 3-4 hodinového výjazdu som absolvoval pri priemernom 1500 m prevýšení vždy okolo 30-35 km.

So slušnou rezervou dvoch, troch paličiek ukazovateľa batérie v cieli. Ale dosť o technike.

eMTB v zime

Ak chcete v zime bajkovať, asi najdôležitejšie veci sú kvalitná obuv a rukavice. Tie určujú dĺžku výletu. Práve prsty na rukách a nohách v zime odchádzajú ako prvé.

Ak ste premočení, premrznutí, prichádza demoralizácia a všetky optimistické plány z rána idú do paže. Ak sa vám ku koncu treku podarí ešte aj zablúdiť na neoznačených snehom zasypaných zvážniciach, dostaví sa aj panika, ktorá má tiež svoje čaro. Ak nemáte kvalitný mapový podklad, navigáciu alebo znalosť terénu, z označených trás radšej neschádzajte.

Môže sa vám stať, že sa ocitnete niekde úplne inde, 40 km vzdušnou čiarou od plánovaného cieľa. Ako sa aj mne skoro stalo. Vďaka Locus.

Prečo mám rád bežky a MTB

Vráťme sa k benefitom. MTB a bežky milujem preto, že ma nikto neotravuje a neobmedzuje. Mám rád, keď ma nikto nenaháňa, ani nebrzdí. Keď si sám stanovujem tempo. Aj zastávky. Na fotenie, na čuranie, aj precítenie lokálnej atmosféry. Som iba sám so sebou.

Milujem kľud a ticho.

Ďaleko od hučiacich lanoviek, snežných diel a tisícov bufetových lyžiarov. A milujem aj následné benefity v cieli. Endorfíny, horalky, párky a pivo. :-)

Zle navoskované bežky

Voskuj, voskuj, voskuj, voskuj ... Pri bežkárskom výstupe na Snežník som si hlavu trieskal o pne tisíckrát. Opäť som čosi podcenil. Ale poďme postupne. Oteplilo sa. Definícia bežkárskej trate na poľskej strane sa volá neupravený freeride. Janowa Gora - Kralický Snežník: 12 km s 610 m prevýšenia znelo lákavo. Vymenil som preto cyklo ohoz a dal som si tentokrát červenú čapicu.

Aby som sa nestratil. Červená čiapočka, zlý vlk, 12 mesiačikov a tá, čo išla po jahody, či ako sa volá. Ale mala sane, ktoré by sa cestou dole fakt zišli. A tu sa pristavím.

Cesta nahor bola skvelá, lyže držali stopu (teda to, čo som ako stopu očakával a vôbec mi nepodšmykovali) pripisoval som to svojej skvelej technike a ani náhodou ma nenapadlo pozrieť sa očkom na sklznicu. Pochopenie prišlo až hore. Cestou naspäť som sa mal odvážne, rýchlo zošmyknúť a zožať ovácie. Ale sklznice boli ako michelin winter gumové pásy. Ako vysušená guma v klzkom prostredí. Ako klince zabité do zeme. Každá lyža vážila snáď kilo. Nebudem to naťahovať.

Dole som išiel dlhšie ako hore (celé som to prestúpal) a pri každom padáčiku som si trieskal hlavu o pne. Voskuj kretén, voskuj, voskuj, ...

Záverom len zhrnutie. Bolo to krásne. To ticho. Tie endorfíny. Ten kľud. Paráda.

Začínam tiež rozmýšľať nad Skialpovou výbavou. Skialp nielen, že dáva väčší stupeň slobody ale najmä vám umožní prežiť. Večer som si niekoľko krát vravel, ako by to dopadlo na tom 610 m., viac ako 10% klesaní , ak by tie bežky boli perfektne navoskované a trate taé aké boli.

Ako druhú šichtu som si dal ešte Czarnu Goru na fatbiku a 2 točené Plzne. Krásny život. S fatbikom a bežkami na Kralickom Snežníku.

Čaro fatbajku je neskončiť na prdeli

a rozbehnúť sa do svahu. Zdá sa to triviálne, ale skúsili ste niekedy jazdiť na čerstvom prašane, pod ktorým je čistý ľad? Fakt zábava, najmä keď máte SPD pedále. Chlapík sa ma pýtal, či sa nebojím dať si pred jazdou pivo. "Naopak", hovorím: "potrebujem ho. Preto, aby som sa tak nebál."

Výhody fatbajku

Najväčšou výhodou fatbajku sú tie 4" traktorové plášte. Perfektne odhadzujú sneh, držia stopu a dávajú človeku ilúziu bezpečnej jazdy v každom snehovom prostredí. Do 30 cm čerstvého snehu ste vysmiati. Na ľad by som snáď doporučil obuť navyše plášte s hrotmi. Konár, peň, brázda, koľaj, závej, všetko jedno. Prejdete naozaj všetko. Idete ako Flintstone. A ak padnete, tak zvyčajne do snehu a do mäkkého.

Nevýhody fatbajku

Najväčšou nevýhodou fatbajku sú tie 4" traktorové plášte. Keď zle odhadnete rezervu motora a musíte šliapať do 12% kopca hodinu za svoje. To vašu morálku a slovník preverí.

Video: Ako sa jazdí s fatbikom na snehu

Záverom k e-Fatbiku

Ako cyklista sa denne stretávam s názorom, že na elektrobajk máte ako makač cyklista čas. Že to je pre tých, čo nevládzu. Pre seniorov. Sám som to tak ešte pred rokom vnímal. Už nezdieľam ten názor. Je to najmä o možnostiach, o dosahu, o emóciách, o objavovaní.

Elektrobajk vám môže dať obrovské množstvo adrenalínu a endorfínov. Môže vás posunúť oveľa ďalej a ak sa chcete zmordovať, zvládnete to na ňom rovnako, ako na ktoromkoľvek MTB. Aj viac. Fatbike mi v prvom rade ponúkol úplne nový zážitok. Dostal ma v zime na miesta, kam by som sa inak nedostal. Práve preto sa mi kombinácia bežky, skialp a fat bike v zime tak páčia.

Spustiť sa po zjazdovke na bajku kolmo dole sa každý deň nepritrafí. Čím hlbší sneh, čím viac ľadu, tým väčšia prdel.

Zistil som, že najväčšiu svalovicu mám na predlaktí. To z vyrovnávania balansu na každom metri.

Loštice

Ak to zopakovať, znova rovnako. S fatbikom a bežkami na Kralickom Snežníku je ideálna kombinácia. A ešte tip. Ak sa niekedy na Snežník vyberiete a máte radi smrad a ušľachtilé plesne, nezabudnite sa zastaviť v Lošticiach. Na tie chute nezabudnete. Tak zas niekedy na horách.

Príspevok Stronie Śląskie: s fatbikom a bežkami na Kralickom Snežníku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Tak sme to konečne skúsili.

"Plán zvládnuť Velické pleso a Sliezsky dom štýlom raňajky i večera v Bratislave, na gauči, doma, som mal už dávno. Chcel som si dokázať, že to ide. Ráno nepríjemný, ale nutný budíček. Bicyklom na stanicu. S jedným prestupom sa odveziem do Smokovcov, dám si kávičku, "... či vlastne nie, tú si dám s novinami v IC-čku:-)".

Z Tatranskej Polianky si vyšliapnem si jednu z najstrmších slovenských ciest na Sliezsky dom, až do výšky 1670 m.n.m. Dám si u tatranských nosičov zaslúžené pivko, pokochám sa krásnymi pohľadmi na Velické pleso, čo to pofotím, a zídem dolu na magistrálu. Ak bude čas, dám aj Hrebienok. Potom sa len spustím dolu, do Popradu.

O pol šiestej nastúpim na ďalšie IC-čko, ktoré ma dovezie bez prestupu až domov. Pred jedenástou už spokojne gaučujem pred telkou, preháňam a chválim sa na FB fotkami."

A ako to celé dopadlo? S IC vlakom ZSSK, všetko ako po masle.

Príspevok ZSSK: Z Bratislavy na Sliezsky dom vo vlaku, bicyklom za 1 deň zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď som ležal na stanici v Trnavej Hore, sám a v tráve, čakajúc na ZSSK osobáčik zo Zvolena na Hornú Štubňu, preháňali sa mi hlavou rozličné myšlienky.

Zamyslenia v Trnavej hore

Kam sa posunul turistický ruch? Keby ľudia vedeli ako je tu krásne, na obyčajnej stanici, aký je tu kľud a pohoda. Možno by necítili potrebu lietať za dovolenkou do preplnených "all inclusive" rezortov. Možno som naozaj v túžbe po aktívnej dovolenke v krásnych horách, na bajku, bez stresov a na Slovensku, skôr osamotený. Alebo to len marketing dnešnej doby, ktorý nám predkladá ako vrchol životného štýlu odletieť niekam do Turecka, Tuniska, Egypta a tam si ľahnúť na lehátko, škvariť sa v 40 stupňových horúčavách na slnku, občas si skočiť do mora a celý deň sa tam prejedať (veď zadarmo) a nalievať lacnými drinkami a práškovými džúsmi?

Turistika na Slovensku

Slovensko má krásnu prírodu a neskutočný nevyužitý potenciál. Ale nemá sebadôveru. Nemá úprimnú štátnu podporu a väčšinou ani vzájomnú spoluprácu. Chýba napojenie a infraštruktúra. A zvyčajne má marketing kopírujúci tie najkomerčnejšie trendy masovej turistiky, zamerané na propagáciu jednej atrakcie a nie na región. Nedávno sa ma kamarát vlastniaci penzión spýtal, ako pritiahnuť hostí na dlhšie pobyty.

Odpoveď bola jednoduchá: "Spojte sa a vytvorte infraštruktúru. Dôvod, prečo sem na dlhšie prísť. Prestaňte si hádzať polená pod nohy a spolupracujte. Ak tu má niekto stráviť dlhší čas, musí vedieť prečo."

Vlakom na výlet

Roky som sa chystal previezť traťou do Banskej Štiavnice, Na Krupinu a Bzovík alebo nastúpiť na osobáčik a užiť si v ňom Harmaneckú dolinu aj s jej zastávkami. Nestihol som. Keď som sa pýtal na dôvod zrušenia tratí, vždy bolo hlavnou témou málo cestujúcich. A aj tých pár cestovalo skôr zadarmo.

Cyklovlek (vlak) Diviaky

Keď som nastupoval na Trnavej Hore, vo vlaku už sedelo pár cyklistov. Cestovný lístok stál 2€. Tých pár to pochopilo. Aké je to super, vyviezť sa z Hronskej Dúbravy lokálkou - jednou z najkrajších železničných trás, cez 10 tunelov, za pár eur do Kremnice, Kremnických baní a potom sa spustiť na bajku dole. Vozil by som sa dokola. A keby boli v okolí cyklotrasy, krčmičky, penzióny, ... a nedajbože o tom ľudia aj vedeli, mohlo by byť odrazu s vyťaženosťou tratí všetko inak. 

Stále ležím v tráve a premýšľam o dnešných trendoch. Aj v Reštartnisa vidíme každoročne enormný nárast záujmu o turistiku a cykloturistiku. Robíme v regiónoch na podporu tejto myšlienky naozaj dosť?

Príspevok ZSSK: Cez 10 tunelov vlakom a bicyklom na Hornú Štubňu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po akcii "Sliezsky dom za jeden deň" sme si dali novú výzvu. Zvládnuť na bicykli Malinô Brdo a Roháčske plesá vlakom ZSSK za jeden víkend. Dá sa to? Cestu som ani veľmi neplánoval. Je to na hlavnej trati Bratislava - Košice. Musí sa to dať. Skočil som do toho rovno po hlave. Cestovanie mi vrásky nerobilo. Skôr balenie.

Milujem  jazdy naľahko. Bez báglov rozvešaných po bicykli. Pamätáte, ako sa Mr. Bean balil na letnú dovolenku? Som na tom podobne. S tým rozdielom, že ja som ani ten malý kufor nemal. Iba tri vrecká a malý batoh. Už o 5:30 ráno som stál na hlavnej stanici. Horalky Sedita to istia. Tak sa totiž volá môj vlak, z ktorého už pred desiatou vystúpim na stanici v Ružomberku. Ak pôjdete s bicyklom na vlak, dajte si trochu predstih, pretože lístok na bicykel si treba kúpiť priamo na stanici. Všetko prebehlo OK a na moje milé prekvapenie aj miesta vo vlaku bolo dosť.

Ružomberok

Vystupujem v Ružomberku. Zo stanice sa na Malinô Brdo dostanete ľahko. Ak neobjavíte staničný bufet. Nasmerujte si to okolo Tesca priamo na Hrabovo a ste v centre MTB raja. Míňam Ružomberské paneláky a potom aj tie hrabovské. Panuje tu rekreačnejšia pohoda, hoci trochu typizovaná. Developeri sa posnažili. Aj jazierko tu je.

Malinné a Malino Brdo

Som hore na Malinnom. Malinné a Malinô Brdo nie je to isté. Ak ste na Brde, ste iba v polovici cesty nahor. Ak si veríte, zacvaknete tretry a pokračujete ďalej. Cez Vlkolínske lúky, Sidorovo, smerom na Vtáčnik až na vrchol lanovky. Jazyk mám po pás a tečie zo mňa. Kráľovstvo za pivo.  Som totálne šťastný. Dávka endorfínov zaberá lepšie ako Redbull. V očakávaní vychladeného piva sa bratám s lanovkárom. Nesklamal. Vytiahol jedno z chladničky. Medzitým sa lanovkou vyvezú čistokrvní zjazdári.  Nedám sa zahanbiť.

Singletraily Malino Brdo

Posmelený idem s nimi vyskúšať prvý "modrý single trail" z Malinného na Brdo. Ten sa ešte dá. Už po prvom kilometri ostatných nevidím. Beznádejne som zaostal. V doline sa cesta rozvetvuje a tu sa traily členia na modré, červené a čierne. Mám o sebe vysokú mienku a tak zamierim na červený. Uups skoro som pustil do gatí. Na toto asi nemám. Ani váhu, ani vek, ani bicykel, ani hlavu. Dvakrát mám zadné koleso vyššie ako hlavu. Cítim, že hydraulická sedlovka by bodla. A SPD tretry sú vhodné tak akurát na dobrého "papuláka".

Single traily v bikeparku na Malinom Brde naozaj nesklamali. S poľutovaním konštatujem, že tie červené a čierne ma riadne prevetrali. Tie už pre mňa asi nie sú. Zapotený, ale šťastný. Spúšťam sa do Ružomberka a sadám na prvý vlak. Iba kúsok, pokračujem do Mikuláša. Zavesím bicykel a sadám do kupé. Niektoré staršie vagóny majú úžasnú výhodu.

Liptovský Mikuláš

Sklenenú kukaňu, cez ktorú vidíš z kupé na bicykle. Keď ho vidím, hneď som kľudnejší. Ak  je totiž bicykel v chodbičke a ja naň nevidím, v každej stanici mám tik vstať a kontrolovať, aby mi ho nejaký poctivec nevyložil. Preto na dlhé trasy rád využívam pojazdnú úschovňu. Som spotený a je to cítiť. V kupé je hneď viac miesta. Aj premýšľam nad reštauračným vozňom, ale som skoro na druhom konci vlaku, tak tento benefit radšej vypúšťam. V Mikuláši riešim ďalší bod programu - hygienu.

A na tú existujú na Liptove hneď dve silné zbrane. Tou prvou je kaďa v Liptovskom Jáne a prirodzene Liptovský Trnovec a miestna Liptovská Mara. Je trochu chladnejšie a miestni rekreanti na mňa so záujmom pozerajú. Vlezie? Nevlezie? Som ľadový medveď, a inak racionálny a celkom čistotný človek. Do minúty sa kúpem. Operiem na sebe aj dresy. Veď do rána nejako uschnú. Tajne dúfam, že v Bobrovci nájdem "Jevičákov". Každoročne organizujú pre deti stanový tábor. Ak tam budú, nebudem spať pod širákom.

Tento rok je to už 57. ročník detského tábora mesta Jevíčko. Rád ich navštevujem. "Kusek vedle sou teš Ostravaci." Bobrovecká dolina a Jevičáci začiatkom júla nikdy nesklamú. Stanový tábor stál, ako každý rok. A to sú moje istoty. Kým preberieme, čo sa za ten rok všetko stalo, je hlboká noc. Veľa toho nenaspím. Ale hotel mám jedinečný. Na Vinetoua.

Ráno vstávam celkom vyspatý a čerstvý. Čaká ma výstup na Ťatliakovu chatu. Budem tam aj o týždeň, ako turista. Cyklo výstup chcem však zdolať sám. Aby som sa ráno prebral, dám si malú rozcvičku. Tristo výškových po Bobroveckej doline. K rázcestiu na Tokarinách, k Bobroveckému lomu a k vodopádu. To stačí. Už mi je teplo a v žilách rýchlo prúdi krv. Keď sa vrátim do táborovej kuchyne, čaká ma zalievaný "turek" a domáca vianočka so slivkovým lekvárom. Čo by sme robili bez žien. No nedaj si. Vyrážam na Zuberec, ale už v Matiašovciach stojím. Práve okolo mňa hučí pelotón Oravamanov - triatlonistov, ktorý v rámci jedného z najťažších slovenských pretekov - Orava Man - stúpajú cez Huty až na Ťatliakovu chatu. Po krátkom vyjednávaní mi organizátori dovolia pridať sa do pelotónu. Budem na bajku aktívne fandiť a spolu s nimi sa predriapem cez priesmyk na Huty. Už keď sa spúšťam do Zuberca je mi jasné, že v tomto tempe to asi nedám. Korigujem plány a hlava velí byť rozumný a na Zverovke skončiť. Rád počúvam dobré rady.

Dávam to iba po Zverovku. Pod Roháčske lanovky. Začína pršať. Na Ťatliakovu chatu už nevyjdem. Idem radšej fandiť do cieľa. Má to svoje výhody. Mám výhovorku a nemusím to do kopca lámať. Najkrajšie zábery Roháčov padli. Na úkor fandenia a športu. Nič to. Už budúci týždeň to istí. Prídem zas. Tentokrát ako turista.

A to je už koniec víkendu. Trochu prší, idem na stanicu do Liptovského Mikuláša. Prvým rýchlikom ZSSK hajde domov. Vlak je plný, ale miesta na bicykel je dosť. Vešiam bicykel, sadám vedľa neho a polku cesty prespím. Dva aktívne prežité dni.

Stanica Vinohrady

Bývam v Rači a neviem si vynachváliť stanicu Vinohrady. Ak tam vlak nestojí, ani ho neriešim. Našťastie rýchlik R 610 "iZlato" prichádza včas a na Vinohradoch vystupujem. Doma si zbehnem na zaslúženého čapáčika a večer už pohodovo gaučujem. Skvelý víkend plný zážitkov. Aké mi auto a neosobný presun z miesta na miesto nikdy nedá. Ešte záverečná bilancia.

• Dopravné náklady na vlaky ZSSK celkom 25,40 € plus 3 € za bajk (BA - RB - LM - BA).
• Ubytovacie náklady 0 € s radosťou a romanticky po indiánsky.
• Náklady na pivo - zatajím, ale nepresiahli očakávaný štandard.
• Tiež som zjedol 6 kg melón a padlo aj nejaké vepřo, knedlo. Aj halušky boli.
• Spoznal som kopec nových skvelých ľudí a po roku stretol kopec starých kamarátov.
• Pofotil som si do sýta. Moja kreatívna dušička pookriala.
• Objavil som nové miesta a nové trasy, siahol som si na dno síl, a raz som skoro pustil do gatí. Tiež som sa kriticky zahľadel na svoje schopnosti. Kríza stredného veku nepustí. :-)

Rada na záver. Ak si chcete na Malinnom dobre zazjazdovať, investujte do celodennej pernamentky na lanovku. Nestojí veľa a lanovka je skoro prázdna. Uzjazdujete sa na desiatkach trailov. Tu sú cyklotrasy Malinné a prehľadná mapa celého cykloareálu. Pozrite si krátku videoreportáž:

A kam ďalej?

Chcem objaviť čaro železničných trás v okolí Turca, Kremnice a Handlovej. Tiež možno navštívim znovu Zliechov a Rajec. Dobrý plán na niektorý letný víkend. A rozhodne stojí za to vyskúšať deň v mestskej integrovanej dopravy a skúsiť presuny na bajku medzi Račou, Vinohradmi a Záhorím.

Foto: Peter Ertl

Príspevok ZSSK: Vlakom na Malinô Brdo a Roháčske plesá za jeden víkend zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na sever Nórska sa v zime veľa ľudí nehrnie. Aj preto sme sa tam vybrali my- bratislavská partička, a prinášame krátke video na inšpiráciu, ako sa za polárnej noci nenudiť.

https://www.youtube.com/watch?v=KsxTNfmW4ro

Príspevok Expedícia Lofoty (krátke video z veľkých zážitkov) zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.