Opäť sme raz vyrazili na cestu k susedom na Moravu, konkrétne smerom na Jeseníky. Cesta z Bratislavy bola celkom dlhá, no rozhodne nebola nudná. Veď nám hneď po ceste ponúkla jedno malé, absolútne neplánované dobrodružstvo! Keď sme vyrážali z domu, nemali sme ani tušenia, že Železničný skanzen Lupěné existuje.

Niekde za Olomoucom, tesne pri meste Zábřeh na Moravě, sa však pred nami zrazu objavila hnedá turistická tabuľa. Nenápadná, no presne taká, ktorá dokáže v sekunde zmeniť pôvodný plán cesty.

A keďže s nami v aute sedel aj jeden skalný železničiarsky fanatik, nebolo o čom diskutovať. Zbehli sme z hlavného ťahu a po miestnych lokálkach sme sa nechali naviesť ďalšími šípkami až do malebnej obce Lupěné.

Keď sa cyklotrasa stane múzeom pod holým nebom

Zaparkovali sme hneď na začiatku dediny a ďalej pokračovali poctivo po vlastných. Hladká asfaltová cesta pre cyklistov a peších tu verne kopíruje staré železničné koľajnice. Tie nás postupne priviedli k mieste, o ktorom sme ešte pred hodinou vôbec netušili, že existuje.

Skanzen v Lupěnom totiž nie je tradičným múzeom s plotom a pokladňou. Jeho celou expozíciou je vlastne špičková cyklotrasa, vytvorená priamo na násype bývalej hlavnej železničnej trate medzi Lupěným a Hněvkovem u Zábřehu.

Hneď na jej začiatku nás privítal najväčší trhák – nablýskaná parná lokomotíva radu 317 z roku 1950.

Veľkým plusom je, že mašinu si môžete obzrieť a preskúmať aj zvnútra z kabíny rušňovodiča. My sme si ju, samozrejme, prezreli naozaj dopodrobna. Veď keď už máte v aute železničiarskeho nadšenca, bola by obrovská škoda nevypočuť si odborný výklad o každej páke a ventile!

💡 Užitočné fakty: cyklotrasa Lupěné

• Parametre trasy: Dĺžka unikátneho úseku po bývalom zvršku trate je cca 2,5 km (tam a späť ideálne 5 km). Povrch tvoria špičkový hladký asfalt – ideálny pre bicykle, kolobežky aj kolieskové korčule.
• Náučný chodník: Súčasťou cesty je naučný chodník s názvom „Na opuštěném tělese dráhy“, ktorý informuje o histórii trate, technických pamiatkach aj miestnej faune a flóre.
• Historické mosty z roku 1902: Trasa prechádza cez tri pôvodné oceľové železničné mosty z roku 1902, staré strážne domčeky a kamenné kilometerníky.
• Železničný tunel: Na konci cyklotrasy pri Hněvkove sa nachádza pôvodný železničný tunel dlhý 82 metrov.

Mechanické závorové páky a tri historické mosty

Nasadili sme tempo a vybrali sa ďalej po cykloceste za ďalšími exponátmi tejto netradičnej železničnej expozície.

Počas prechádzky objavíte historické mechanické závory, staré semafory či rôzne typy traťových návestidiel. Všetky tieto unikátne exponáty sem putovali zo zrušených železničných staníc alebo z neďalekého železničného depa. Každý z nich vkusne pripomína časy, keď tadeto namiesto cinkajúcich cyklistov a rodín na korčuliach premávali ťažké nákladné a osobné vlaky.

Celá trasa má približne 2,5 kilometra a vedie po autentickom násype opustenej trate. Cestou prekonáva tri oceľové železničné mosty z roku 1902, míňa romantické kamenné strážne domčeky a pôvodné kamenné míľniky.

Na takýchto miestach sa mi neskutočne páči práve to, že minulosť nezostala zakliata niekde za studeným sklom múzea. Človek po nej doslova kráča. Po tom istom kamennom zvršku, kde kedysi duneli oceľové kolesá vlakov, dnes svištia bicykle, kolieskové korčule a prechádzajú sa zvedaví turisti.

Cyklotrasa Lupěné Hněvkov: tunel si nechávame ako dôvod na návrat

Trasa skanzenu je na svojom konci v Hněvkove zakončená skutočnou lahôdkou – pôvodným železničným tunelom.

Ibaže... k nemu sme sa pri tejto prvej návšteve už nedostali.

Pre cyklistu alebo korčuliara je 2,5 kilometra otázkou pár minút. Pre pešieho turistu sa však priama asfaltová trasa tam a späť môže po čase zdať trochu jednotvárna. A tak sme približne v polovici našu malú železničnú výpravu otočili a pomalým tempom sa vrátili späť k parnej lokomotíve.

Tunel teda zostal nepreskúmaný na inokedy. A viete čo? Je to vlastne úplne skvelé! Aspoň máme perfektný dôvod sa sem pri najbližšej ceste na Moravu opäť vrátiť.

Výlety Jeseníky Morava

Keď sa nabudúce vyberieme smerom na Jeseníky, do kufra auta určite pribalíme aj bicykle alebo kolieskové korčule – korčuliarov sme tu totiž stretli naozaj neúrekom. A tentoraz si celú trasu cez mosty až do tunela prejdeme celú!

Niektoré miesta človek objaví úplnou náhodou. A potom má ten správny pocit, že by bola obrovská škoda nechať ich len tak za sebou. Železničný skanzen Lupěné si tak s radosťou pripisujeme na náš zoznam obľúbených moravských zastávok!

Príspevok Železničný skanzen Lupěné: Cyklotrasa, para a neplánované moravské dobrodružstvo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sa povie Prešov, mnohým sa vybaví historické centrum či hradné ruiny v okolí. V mestskej časti Solivar sa však ukrýva národná technická kultúrna pamiatka, ktorá nemá v rámci celého bývalého Československa obdobu. Navštívili sme Prešovský Solivar - unikátny historický areál na spracovanie soli. O jeho príbehu a legendách sme sa rozprávali s Tomášom Wolanszkým, lektorom Prešovského Solivaru

Ako sa z banského remesla stalo odparovanie slanej vody

Priestory Prešovského Solivaru dýchajú stáročnou históriou. Ako sa vlastne začala písať história ťažby soli v Prešove a čím všetkým si musela prejsť?

„Počiatok ťažby soli tradičným banským spôsobom sa datuje do roku 1571, kedy začali hĺbiť prvú z baní – šachtu Leopold. Tá je dodnes jedinou zachovanou u nás. V roku 1752 však nastal nečakaný zvrat, keď bane zatopila voda. Celá technológia sa musela kompletne zmeniť a areál sa prispôsobil čerpaniu a spracovaniu slanej vody – soľanky. Soľanka sa tu takto spracovávala až do roku 1970.“

Čo sa s výrobou stalo neskôr? Vyrába sa ešte v Prešove alebo inde na Slovensku konzumná soľ?

„Keďže stará technológia a množstvo produkovanej soli už nestačili dopytu, v roku 1925 bol dokončený nový moderný závod Prezident Masaryk. Vo svojej dobe to bola skutočná technická pýcha a priniesla obrovský technologický skok v kvalite aj objeme. Výroba v tomto závode sa však v roku 2009 definitívne skončila. Od roku 2009 sa už na Slovensku konzumná soľ priemyselne nevyrába.“

Prešovský Solivar a jeho dominanty. Čo treba vidieť na vlastné oči

Prehliadka areálu Solivaru trvá približne hodinu a pol. Začína vstupnou inštruktážou a potom sprievodca návštevníkov prevedie naprieč štyrmi unikátnymi objektmi:

1. Šachta Leopold a Gápeľ: Najstaršia budova postavená priamo nad baňou Leopold. Nachádza sa v nej konský gápeľ – najväčší zachovaný banský ťažný mechanizmus svojho druhu v strednej Európe, ktorý už svojimi rozmermi okamžite upúta. Obsluhovalo ho 8 koní.
2. Četerňa: Zásobník soľanky. Mimoriadne pekná drevená stavba z r. 1815 s ôsmymi obrovskými nádržami s dvojitým dreveným dnom na čistenie soľanky, ktorá mala v minulosti kapacitu cez 11 000 hl.
3. Varňa František: V barokovo klasicistickej budove z roku 1800 s dvoma predhrievacími a dvoma odparovacími panvami odparovali a kryštalizovali soľ. Nájdete tu kompletnú technológiu pre proces spracovania soli.
4. Sklad soli: Hlavná budova je architektonický a funkčný unikát. Jeho krov patrí medzi najväčšie v Európe. Je tu niekoľko poschodí aj tzv. Kráľovská komora, ktorá slúžila ako štátna rezerva soli na tri mesiace pre kráľovský dvor a najmajetnejších mešťanov. Tu sa soľ uskladňovala, balila a expedovala. Do podkrovia viedli dokonca koľajnice.

Ako turistický bonus sa nad mestom týči Klopačka. Domáci ju prezývali aj "Turňa". Pochádza zo 17. storočia. Klopaním na dosku tu oznamovali baníkom začiatok smeny.

Dá sa počas prehliadky fárať aj priamo dole do banských štôlní?

„Nedá, pretože celé podzemie je zatopené vodou a pre verejnosť neprístupné. Banských šácht bolo vyhĺbených pravdepodobne niekoľko, pričom poznáme päť hlavných – Leopold, Mária, Jozef, šachta Jána Nepomuckého a Veterná.“

Stratený podzemný kostol a strašidlo v čiernom vreci

Pravé kúzlo regionálnych pamiatok spočíva v ich autentických príbehoch a pamätiach ľudí. Ukrýva Prešovský Solivar aj nejaké legendy alebo ľudové príbehy, ktoré sa viažu k prácam na Solivare?

„Málokto vie, že podobne, ako v poľskej Wieliczke, si aj prešovskí baníci vytesali vlastný podzemný kostol priamo v soli v hĺbke 130 metrov pod zemou. Žiaľ, keďže boli bane zatopené, kostol sa vo vode rozpustil.

Traduje sa aj legenda pre deti. Pri manipulácii s obrovskými 1,5 až 2-tonovými vakmi so soľankou sa okolo motali deti. Baníci ich potrebovali z bezpečnostných dôvodov odstrašiť a tak nechali ušiť čierne vrece. Rozprávali im, že ak nebudú počúvať, z čierneho vreca vyskočí čert a vezme ich dole do pekla.“

S akými najčastejšími predstavami alebo očakávaniami sem návštevníci prichádzajú a v čom je prehliadka Solivaru iná?

„Pomerne často sa stretávame s tým, že človek sem príde a predstavuje si klasické múzeum – teda jedna budova, klasická expozícia, človek si to prejde a ide domov.
U nás tvorí samotná expozičná časť zhruba 1 kilometer. História Solivaru sa nedá len pasívne pozerať, jednoducho si to musíte odšliapať, prejsť, vidieť a zažiť na vlastnej koži. Len takýmto spôsobom sa naozaj oboznámite s celou históriou.“

Kam ďalej v prešovskom regióne?

Návšteva Solivaru je skvelým východiskovým bodom pre spoznávanie celého šarišského regiónu. Čo ďalšie by mal návštevník v okolí Prešova určite navštíviť?

„Náš región ponúka veľa prírodných aj historických krás. Pre milovníkov prírody je tu Sokolová skala, Kyjovský prales či Lačnovský kaňon. V blízkom okolí máme temer 20 hradov a množstvo kaštieľov.. Zaujímavosťou je napríklad obnovený kaštieľ v Petrovanoch, ktorý má presnú kópiu strechy, aká vyhorela v Banskej Štiavnici.“

„Ďakujem veľmi pekne za rozhovor“, rozprávali sme sa s Tomášom Wolanszkým, lektorom Prešovského Solivaru.

Príspevok Objavte Prešovský Solivar: Za čertom v čiernom vaku a tajomstvom slovenskej soli zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Silická ľadnica je jedno z najlepšie strážených tajomstiev Slovenského krasu. A možno je to práve preto, že do nej nesmiete. Do vstupnej portálovej časti voľne prídete – z miesta, kde stojíte na vyhliadkovom mieste, môžete nahliadnuť do chladného útrobia, kde vidno menšie útvary ľadovej výzdoby. Hlbšie časti však pre verejnosti zakázali. Hrozí tam skutočné nebezpečie.

Neplatíte vstupné, nemáte sprievodcu, nejdete do tmy. Len stojíte na okraji a pozeráte dole. Do miesta, ktoré pre väčšinu ľudí uzavreli. A presne v tom je jej tajomstvo.

Ak chcete vidieť jej útroby, pozrite si toto výborné video od Vladimíra Kóňu. V súťaži CINEAMA získalo 3.miesto v celoštátnom merítku.

Silická ľadnica je svetový unikát

Silická ľadnica je najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete. Vchod je vo výške 503 m n. m. Pre pochopenie: ľadové jaskyne sa bežne nachádzajú vysoko v horách, kde zima prežije až do leta. Tu je ľad natrvalo v krase pri obci Silica – v mieste, kde by ste ho nikdy nečakali.

Jaskyňa je dlhá 1 100 m a hlboká 110 m. Podľa národného parku vznikla pomerne „nedávno“ – prepadnutím stropu staršieho podzemného dómu asi pred 2 000 rokmi. Tvorila ju voda Čierneho potoka, ktorý z ľadnice v podzemí tečie smerom ku Gombaseckej jaskyni. Presný priebeh tohto úseku je dodnes neznámy – potvrdili ho až speleopotápači v roku 1988.

Skalná stena vstupnej časti dosahuje hĺbku 90 m a celé miesto vyhlásili za národnú prírodnú pamiatku a súčasťou UNESCO.

Zima, ktorá mení pravidlá

Vstupný portál má jeden nečakaný trik: kvôli chladu, ktorý z neho vychádza, tu rastie inverzia flóry a fauny. Inak povedané – rastliny a živočíchy typické pre vysoké horské pásma nájdete tu tesne nad ľadom, v nízkej nadmorskej výške. Preto okolo vstupu vidíte bukovú zeleň a chladnomilné druhy, ktoré by ste čakali skôr pod Tatrami.

V zime sa v jaskyni ukryvajú aj netopiere – hlavno netopier obyčajný a podkovár malý.

Pivovar v ľadnici

Vedelis te, že Silická ľadnica bola kedysi pivovarom? V rokoch 1863 až 1867 tu blízky pivovar skladoval pivo. Chlad jaskyne bol perfektne prírodný, dával stálu teplotu a zadarmo.

Vedieť, že v tomto mieste kedysi pred sto rokmi ľudia rozvážali sudy s pivom, dodáva miestu celkom inú dimenziu. Nebol to len prírodný zázrak – bol to aj prírodný chladiaci sklad. Je veľa jaskýň v ktorých pivo popíjali, ale máloktorá jaskyňa môže povedať, že v nej kedysi pivo vyrábali a skladovali.

Historka z roku 1866 hovorí aj o nečakaných komplikáciách: miestny podnikavec si tu zriadil pivovar, no čoskoro sa ozvali sťažnosti. Ľad vraj začadili dymom, pri vstupe strážili zlostné psiská a popri ceste kopy odpadu lákali divé svine a roje múch.

Praveké osídlenie

Pred zaľadnením jaskyňu viackrát osídlili – archeologické nálezy sa datujú do neolitu, doby bronzovej aj laténskej. Uhlíky z ohnísk dokonca naznačujú, že tu mohli byť už mladopaleolitickí lovci. Miesto, kde dnes číha ľad, môžete teda spojiť s päťtisícročnou históriou.

Iba neďaleko po ceste môžte nájsť ďalší jaskynný útvar, priepasť Babskú dieru, v ktorej zas našli kultové sídlo človeka Kyjatickej kultúry.

Ako sa do jaskyne dostať

Jaskyňa sa ukrýva v lesoch 2 km západne od obce Silica na Silickej planine.

• Z obce Silica: po žltej turistickej značke, približne 20 minút pešo.
• Z parkoviska pred Silicou: rázcestník Silická jaskyňa-parkovisko (525 m n. m.) sa nachádza pri malom parkovisku tesne pred obcou. Odtiaľto k jaskyni a späť trvá približne 15 minút.

Autom z Rožňavy: asi 22 km smerom na juh.

Praktické tipy

• Zadarmo a celoročne. Vstup do priepasti je bezplatný a otvorený celý rok – občas je lepšie ísť v zimných mesiacoch, keď je ľad najlepšie viditeľný.
• Zostaňte za zábradlím. Pohyb je možný len po vyhliadkovej plošine. Jaskyňa nie je sprístupnená a hlbšie časti sú skutočne nebezpečné.
• Ranná hmľa. Silická planina má ranné hmly, ktoré dodávajú miestu mystickú atmosféru. Ak môžete, choďte ráno.
• Kombinujte. Silickú planinu môžete využiťako perfektnú turistickú základňu. Blízko sú Domica, Gombasecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa i vyhliadky Brzotínska a Dievčenská skala.

FAQ❓Silická ľadnica

Príspevok Silická ľadnica: najnižšie položená ľadová jaskyňa sveta s pivovarom v príbehu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sa povie Maďarsko, našinec si v mysli vybaví predovšetkým halászlé, lángoše, Balaton a Budapešť. Turistiku asi ani veľmi nie. My sme však cez víkend na vlastnej koži zistili, že skutočná turistika sa dá robiť aj v tejto takmer čisto rovinatej krajine. A hoci je Maďarsko na vysoké štíty chudobné, na prírodné úkazy a bizarné sopečné scenérie je mimoriadne bohaté.

Základné parametre trasy

• Lokalita: Szent György-hegy, Balatonská vrchovina (Balaton-felvidék), Maďarsko
• Dĺžka okruhu: cca 5,5 km
• Čas chôdze: 2 – 2,5 hodiny (pohodovým rodinným tempom s prestávkami)
• Prevýšenie: cca 180 m (pri štarte z vyššieho parkoviska vo viniciach)
• Náročnosť: Nenáročná / rodinná (zvládli deti od 5 rokov)
• Značenie: Červená → Žltá → Modrá turistická značka

Základňa v Tapolci: Jaskyňa a romantické jazero

Z Bratislavy sme vyrazili v piatok po práci a škole smerom na Balaton. Ubytovanie sme si rezervovali v Tapolci – malebnom mestečku vo Vesprémskej župe. Mesto je známe najmä svojou jazernou jaskyňou (Tapolcai-tavasbarlang), v ktorej sa plavíte na člnkoch po priezračnej podzemnej vode (túto atrakciu sme si nechali na nedeľu; každopádne odporúčam rezervovať si lístky vopred online, býva beznádejne vypredané).

Najkúzelnejším miestom mesta je však jeho historické centrum s Mlynským jazerom (Malom-tó) a zachovalým vodným mlynom, kde vládne pokojná stredomorská atmosféra.

Začiatok výstupu: Szent György-hegy

V sobotu ráno po raňajkách sme sa vydali k hlavnému cieľu našej cesty. Autom sme sa odviezli smerom na dedinku Raposka. Na križovatke, kde cesta vpravo smeruje do dediny, sme odbočili doľava na kopec popri viniciach. Prechádzali sme okolo niekoľkých odstavných plôch pre autá a zaparkovali sme približne na tretej z nich, čím sme si ušetrili časť úvodného asfaltového stúpania.

Peši sme pokračovali ďalej popod les popri vinohradoch, kde sme sa po pár metroch napojili na červenú turistickú značku. Lesné stúpanie sa striedalo s otvorenými úsekmi s prvými výhľadmi na okolie. Na ďalšom rázcestí sprievodca radil dve možnosti – vybrali sme si pravú vetvu, pretože tá ľavá údajne v sezóne hrozila hustou žihľavou.

O ďalších pár minút sme stáli na vrchole bývalého vulkánu.

Výhľad z vrcholu (414 m n. m.)

Keďže sme autom vybehli pomerne vysoko, samotný výstup na vrchol nám zabral sotva 20 minút. Vrchol Szent György-hegy leží vo výške 414 metrov, no výhľad, ktorý sa nám otvoril, bol famózny.

Pod nami sa rozprestierali vinice a z roviny vystupovali ďalšie svedecké sopečné vrchy – Csobánc, Gulács či Badacsony. V diaľke sa týčila silueta hradu Szigliget a za tým všetkým obrovská hladina Balatonu posiata bielymi plachtami. Je to úplne iný typ krajiny, než na aký sme zvyknutí z našich Karpát či Tatier, no pre svoju nezvyčajnosť nesmierne podmanivý.

Bazaltové kamenné varhany a ľadová jaskyňa

Hore sme pobudli dlhšie, no bola by škoda skončiť túru iba krátkym vybehnutím na vrchol. Zostupovali sme po opačnej strane po žltej značke. Pri altánku s vrcholovou knižkou sme zistili, že pero chýba, tak sme zápis vynechali a pokračovali k najväčšej atrakcii dňa: bazaltovým organom (Bazaltorgonák).

Tieto masívne kamenné stĺpy vznikli pred miliónmi rokov tuhnutím lávy vo vulkanickom komíne. Pohľad na ne zhora aj zdola patril k jednoznačným vrcholom dňa.

Pri zostupe k bývalej turistickej chate (Kaán Károly kulcsosház) sme namiesto priamej cesty vpravo odbočili vľavo za ďalšou zaujímavosťou – Ľadovou jaskyňou (Sárkány-barlang / Dračia diera). Vchod do dutiny je zavalený obrovskými balvanmi, no z puklín medzi skalami vyráža skutočný chlad. Po minúte chôdze sa citeľne ochladilo, museli sme vyťahovať mikiny a zmeraveli sme nad studenou kamennou priepasťou.

Pustovňa, kaplnky a ochutnávka u vinára

Od studenej diery sme sa vrátili k turistickej chate a pokračovali po žltej trase. Značka nás priviedla na lúku pri malej ortodoxnej kaplnke. Nikde ani nohy – ideálne miesto na pauzu. Dospelí si vydýchli a deti sa vybláznili na tráve bez obrazoviek a mobilov.

Žltá značka pokračovala k pustovníckemu domu. Pred bránou stojí kríž, plot bol však poškodený a areál voľne prístupný. Nazreli sme do starého opusteného kostolíka s mierne strašidelnou, filmovou atmosférou.

O kúsok ďalej sme definitívne vyšli z lesa medzi vinice. Pôvabné vinohradnícke domčeky lemovali celú cestu a pri jednom z nich sme mali šťastie – domáci vinár nás pozval do svojej pivnice. Prebehla ochutnávka, nákup lokálneho vína a deti dostali poctivý hroznový mušt.

Poslednou pamiatkou na trase bola baroková kaplnka Lengyel-kápolna so žltou fasádou. Od nej sme prešli na modrú turistickú značku, minuli leviu studničku (Oroszlános-kút) a popri vinohradoch sa vrátili späť k autám.

Podvečerný Szigliget a lángoš na pláži

Cestou z kopca sme mali neustále pred očami zrúcaninu hradu Szigliget. Zbalili sme sa do auta a vyrazili priamo k hradu. Vstup pred záverečnou sme stihli akurát.

Zrekonštruovaný hrad v mäkkom podvečernom svetle ponúka zrkadlový zážitok: z jednej strany vidíte Szent György-hegy, po ktorom ste pred chvíľou kráčali, a z druhej strany Balaton, vzdialený len kilometer.

Deň sme zakončili presne tak, ako sa na maďarský výlet patrí – na pláži Balatonu s čerstvo vysmaženým lángošom so syrom a smotanou.

Zhrnutie a praktické tipy

Tento výlet je ideálnym rodinným únikom na predĺžený víkend:

• Fyzicky nenáročné: Okruh meria 5,5 km a zvládli ho štyri dospelé osoby a štyri deti (najmladšia mala iba 5 rokov).
• Pestrosť: Na krátkej trase nájdete panoramatické výhľady, sopečné kamenné varhany, ľadovú anomáliu, tiché kaplnky a fungujúce vinice.
• Ďalšie tipy v okolí: Ak máte deň navyše, okrem Tapolce a Szigligetu určite navštívte aj zachovalý hrad Sümeg.

Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Vrch Sv. Juraja (Szent György-hegy): Rodinný výlet a sopečná turistika pri Balatone zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď vám vlastné kolená po rokoch vysokohorskej turistiky naznačia, že tatranské žulové suťoviská už nebudú vaša šálka kávy, máte dve možnosti: buď zostanete sedieť doma a spomínať, alebo objavíte čaro lesných hrebeňov v nižších pohoriach. Takou je aj Tríbečská cesta dávnych legiend. Moja kamarátka Katka pozná moju vášeň pre hory aj limity môjho kolena. Ako darček k narodeninám mi preto vymyslela práve túto dámsku jazdu.

Plán bol odvážny, no lákavý: celodenný 22-kilometrový okruh tichými dubovými lesmi Tríbeča, prekonanie tajomného lesného hrebeňa a postupná návšteva hneď troch historických sídiel: Studeného hradu, Gýmeša a Oponického hradu. A na záver? Oslavné narodeninové bublinky priamo na hradnom nádvorí.

📍 Štart pri Remitáži: Skalná vyhliadka na Studenom hrade

Náš dámsky trek začíname za obcou Jelenec pri vodnej nádrži a autokempingu Remitáž. Žltá turistická značka nás vedie do mierneho svahu smerom na Gýmeš, no Katka má v itinerári povinnú zachádzku, ktorú by bola škoda vynechať – Studený hrad.

Zo žltej značky je to na kremencové bralo Studeného hradu len pár minút do strmšieho kopca. Kedysi tu v 11. až 13. storočí stálo predsunuté drevené strážne hradisko rodu Forgáchovcov, dnes je to predovšetkým fascinujúci skalný balkón:

• Z vrcholových skál sa otvára jeden z najkrajších pohľadov na protiľahlý hrad Gýmeš, ktorý sa týči nad korunami stromov ako kamenná koruna.
• Kremencové bralá majú svojskú divokú atmosféru a sú ideálnym miestom na prvú rannú kávu z termosky.

🏰 Gýmeš: Zrúcanina, ktorá vstáva z popola

Zo Studeného hradu zbehneme späť na žltú trasu a cez Sedlo pod Gýmešom po zelenej značke vystúpame k nášmu druhému cieľu.

Hrad Gýmeš (514 m n. m.) je majestátna dominanta južného Tríbeča. Hoci z neho zub času urobil zrúcaninu, jeho mohutné obvodové múry, hranolová veža a odkryté schodiská stále vzbudzujú obrovský rešpekt.

Najviac nás však teší fakt, že hrad nespí:

• Združenie Castrum Ghymes tu už roky odvádza obdivuhodnú dobrovoľnícku prácu pri statickom zabezpečovaní múrov a archeologickom výskume.
• Keď v nedeľné dopoludnie vchádzame na hradné nádvorie, stretávame unavených, no usmiatych chlapov zo združenia, ktorí tu očividne strávili celú noc pri maltovníkoch a kameňoch. Klobúk dole pred každým, kto vracia slovenským hradom dušu.

Po obhliadke hradných zákutí a výhľadoch do Podunajskej nížiny vyťahujeme batohy na chrbát. Čaká nás najdlhší a najtajomnejší úsek dňa.

🌲 Lesná mystery etapa: Žiadne záhady, len poctivý tríbečský les

Tríbeč má vďaka rôznym románom povesť „tajomného pohoria, kde miznú ľudia“. My sme však v hlbokých lesoch medzi Gýmešom a Oponicami našli presný opak – hlboký, pokojný a očisťujúci les bez davov turistov.

Tento približne trojhodinový prechod má svoje vlastné pravidlá:

• Prírodná prekážková dráha: Po veternej smršti bolo na lesných zvážniciach niekoľko popadaných mohutných kmeňov. Podliezanie, preliezanie a hľadanie obchádzok preverilo našu koordináciu aj pružnosť.
• Tríbečské húpačky: Profil trasy pripomína morskú hladinu – dole kopcom, hore kopcom, cez lesné úžľabiny a hrebene. Žiadne alpské štíty, no po 15 kilometroch moje kolená veľmi dobre vedeli, že sme v teréne.
• Kvalitné značenie: Zelená značka kombinovaná s úsekmi červenej a modrej nás spoľahlivo navigovala celým masívom.

🥂 Oponický hrad: Gotické veže, vôňa dymu a narodeninové bublinky

V závere lesného hrebeňa sa stromy konečne rozostúpia a pred nami sa zjaví Oponický hrad (333 m n. m.).

Tento pôvodne strážny hrad rodu Čákovcov a neskôr slávneho rodu Apponyiovcov je menší a kompaktnejší ako Gýmeš, no jeho opravená veža Tereš a udržiavané nádvorie majú obrovské čaro. Z terasy hradu je nádherný panoramatický výhľad na široké údolie rieky Nitry.

Pri hrade sú pripravené upravené ohniská na opekanie, no Katka mala pre mňa pripravené iné prekvapenie:

• Z hĺbky batoha vytiahla fľašu vychladeného Prosecca a dva poháre.
• Štrknúť si bublinkami v tieni stredovekých hradieb po osemnástich kilometroch chôdze je pocit, ktorý tromfne akúkoľvek oslavu v mestskej reštaurácii.

🎒 Návrat k Remitáži: Úspešný 22 km okruh

Po narodeninovom prípitku na Oponickom hrade nás čakala záverečná etapa. Zostupujeme z hradu po zelenej značke a následne sa po modrej a lesných cestách vraciame popod hrebeň späť k vodnej nádrži Jelenec.

Tento úsek vedie príjemne miernym klesaním a po spevnených lesných cestách, čo bolo pre unavené nohy ideálne vyslobodenie.

Podvečer dorážame presne na miesto, kde sme ráno začali – k bufetu pri vodnej nádrži Remitáž. Nohy bolia, no hlava je dokonale vyvetraná. Dvadsaťdva kilometrov, tri historické zrúcaniny, žiadne davy a kopec spoločného smiechu. Presne takto vyzerá dokonalý reštart s najlepšou kamoškou.

🧭 Prehľad trasy „Tríbečská cesta dávnych legiend“

• Štart a cieľ: Jelenec – autokemping Remitáž (vodná nádrž)
• Itinerár okruhu: Remitáž ➔ odbočka na Studený hrad (skalná vyhliadka) ➔ Sedlo pod Gýmešom ➔ hrad Gýmeš ➔ lesný prechod po zelenej značke cez hrebeň Tríbeča ➔ Oponický hrad ➔ návrat po modrej a lesných cestách ➔ kemping Remitáž.
• Celková dĺžka: 22,5 km
• Prevýšenie: +680 m / -680 m
• Čas: cca 6:30 až 7:30 h pohodovým turistickým tempom s prestávkami na hradoch.
• Náročnosť: Stredne náročná, fyzicky vytrvalostná túra po lesných cestách a chodníkoch bez exponovaných lezeckých úsekov.

Tríbeč❓Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Tríbečská cesta dávnych legiend: Tri hrady, 22 km a narodeninové prosecco na zrúcanine zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Gemer a Malohont majú osobité kúzlo. Nie sú to hory plné lanoviek a preplnených bufetov. Je to tichá, slnkom zaliata krajina dubových lesov, krasových planín, stredovekých kostolíkov a dediniek, kde sa zdá, že sa zastavil čas.

Presne sem patrí aj vodná nádrž Teplý vrch – absolútny slovenský rekordér. Kým v Slovenskom raji na Palcmanskej Maši človek pri vstupe do vody neraz lapá po dychu a testuje odolnosť voči podchladeniu, na Teplom vrchu vás čaká doslova termálna pohoda. V lete sa tu voda zohrieva až na 27 - 28 °C, vďaka čomu je Teplý vrch oficiálne najteplejšou vodnou nádržou na Slovensku.

Práve preto sme Teplý vrch zaradili ako dokonalý oddychový protipól medzi ciele turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá.

🏖️ Prečo je voda na Teplom vrchu taká teplá?

Nadmorská výška len okolo 214 m n. m. a špecifická geomorfológia robia zázraky:

• Južné svahy Revúckej vrchoviny vytvárajú zo severu prirodzený ochranný val, ktorý bráni prenikaniu studených vetrov.
• Plytké brehy a široká zrkadlová hladina napájaná riekou Blh fungujú počas letných mesiacov ako obrovský solárny kolektor.
• Výsledkom je príjemná, mäkká a vyhriata voda, ktorá láka nielen plavcov a rodiny s deťmi, ale aj milovníkov paddleboardovej stability.

Centrom letného života je Rekreačný areál Drienok na západnom brehu – s piesočnatou a trávnatou plážou, kempingom, ubytovaním v chatkách a požičovňou vodných športov.

🧚‍♂️ Rozprávkové Drienčany: Kde ožili Janko Hraško a Laktibrada

Len pár minút chôdze od vodnej hladiny leží obec Drienčany. Ak máte pocit, že vám je toto meno povedomé zo školských čias, nemýlite sa.

Práve na tunajšej evanjelickej fare pôsobil vyše 24 rokov (1861 – 1885) najvýznamnejší slovenský rozprávkar Pavol Dobšinský. V tichu drienčanskej fary zozbieral, zapísal a usporiadal legendárne Prostonárodné slovenské povesti – príbehy o Jankovi Hraškovi, Troch holúbkoch, Zlatej priadke či dvanástich mesiačikoch.

Čo v Drienčanoch nesmiete vynechať:

• Pamätná fara Pavla Dobšinského: Historická budova s pamätnou izbou a hrobom rozprávkara pri kostole so vzácnou renesančnou zvonicou zo 17. storočia.
• Rozprávkový labyrint a drevené sochy: Po dedine sú rozosiate monumentálne drevené plastiky rozprávkových bytostí – Ježibaba, Černokňažník, Dlhý, Široký a Bystrozraký.
• Rozprávkové slnečné hodiny: Unikátne drevené slnečné hodiny s motívmi Dobšinského rozprávok a postavičiek.

🦇 Náučný chodník Drienčanský kras a Jaskyňa netopierov

Ak si myslíte, že Teplý vrch je len o ležaní pri vode, budete príjemne prekvapený. Priamo nad jazerom a obcou Drienčany sa rozprestiera chránený Drienčanský kras:

• Závrtový ostrov v andezitoch: Geologický unikát, kde vápencové krasové javy (závrty, škrapy a jaskyne) vystupujú uprostred vulkanického andezitového okolia.
• Náučný chodník Drienčanským krasom: Nenáročný okruh (cca 3 km, 1,5 hodiny) nás previedol na bajkoch okolo krasových jám, suchých dolín a zachovalých dubových lesov.
• Malá a Veľká Drienčanská jaskyňa (Jaskyňa netopierov): Krasové dutiny, ktoré slúžili ako praveké sídliská kyjatickej kultúry a dnes sú chráneným zimoviskom vzácnych druhov netopierov. drž si vlasy. Aj my sme ich vyplašili.
• Vtáčia zátoka: Severozápadná zátoka vodnej nádrže je pokojnou ornitologickou lokalitou s pozorovateľňou vodného vtáctva.

🥾 Turistické trasy v okolí Teplého vrchu

Trasy v okolí Teplého vrchu sú príjemne nenáročné – ideálne na vyvetranie hlavy bez extrémnych prevýšení:

1. Náučný okruh Drienčanským krasom

• Trasa: Drienčany (pamätník) ➔ Krasové závrty ➔ Jaskyňa netopierov ➔ vyhliadka nad jazerom ➔ Drienčany.
• Parametre: 3,5 km | prevýšenie +120 m | čas 1:30 h | nenáročná rodinná prechádzka.

2. Z Vyšného Skalníka cez Maginhrad do Drienčan

• Trasa: Vyšný Skalník (rodisko Jána Bottu) ➔ vrch Maginhrad (430 m n. m.) s drevenou rozhľadňou a pravekým hradiskom ➔ Lukovištia ➔ Drienčany.
• Parametre: 13 km | prevýšenie +280 m | čas cca 3:30 h | krásne výhľady na Rimavskú kotlinu.

3. Okruh cez Turecký vrch a zrúcaninu hradu Drienok

• Trasa: Slizské ➔ hrad Drienok ➔ Španie Pole ➔ Chvalová.
• Parametre: 16,5 km | prevýšenie +450 m | čas cca 4:30 h | tichá lesná trasa s tajomnou atmosférou zaniknutého stredovekého hradu.

🚴 Cyklotrasy Malohontom: Od pohodových lúk po horský extrém

Zvlnený terén Malohontu s minimálnou premávkou na vedľajších cestách je stvorený pre cykloturistiku, cross a gravel bicykle:

1. Pohodový okruh okolo Teplého vrchu a Drienčan

• Profil: 22 km | prevýšenie 220 m | asfalt a spevnené poľné cesty.
• Trasa: Teplý vrch ➔ Drienčany ➔ Lukovištia ➔ Horné Zahorany ➔ Veľké Teriakovce ➔ Teplý vrch.
• Zaujímavosť: Vo Veľkých Teriakovciach navštívte zrekonštruovaný historický mlyn s expozíciou tradičných remesiel.

2. Hradný okruh: Okolo zrúcanín Drienok a Rákoš

• Profil: 28 km | prevýšenie 380 m | MTB a cross.
• Trasa: Teplý vrch ➔ Slizské ➔ zrúcanina hradu Drienok ➔ Rákošská Baňa ➔ hrad Rákoš.
• Atmosféra: Stredoveké ruiny ukryté v hlbokých lesoch, banícka história a nedotknutá príroda.

3. Športová megavýzva: Z Palcmanskej Maše na Teplý vrch (Od ľadu k letu)

• Profil: 88 km | prevýšenie +1 180 m | 6 až 7 hodín čistokrvného cyklo-maratónu.
• Myšlienka: Prepojenie dvoch najikonickejších jazier výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Štart pri chladných brehoch Slovenského raja, prechod cez hrebene Volovských a Revúckych vrchov a záverečný zjazd do vyhriatej vody Teplého vrchu.

Teplý Vrch❓Často kladené otázky (FAQ)

foto: Tamara Greksáková, Hladní Vlci, Ján Fekeč, CBS, restartnisa

Príspevok Teplý vrch a Drienčany: Najteplejšia voda na Slovensku, Dobšinský a krasové tajomstvá Malohontu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Moravskosliezske Beskydy majú zvláštnu mágiu. Stačí prejsť hranicu cez Makov alebo Bumbálku, nechať za chrbtom slovenskú diaľnicu a svet okolo zrazu zmení rytmus. Kopce tu nie sú také skalnaté a drsné ako Vysoké Tatry, ale nenechajte sa oklamať ich oblými chrbtami – keď si na nich naložíte dvadsať kilometrov v nohách alebo tridsať na bajku, pľúca vám to pripomenú veľmi rýchlo.

Beskydy sú o vôni čučoriedok, horkom Radegaste z pípy, strmých zvážniciach, dreveniciach rozosiatych po grúňoch a výhľadoch, ktoré za jasného dňa pošlú pozdrav až na Malú Fatru či Roháče.

Tento článok slúži ako hlavný rozcestník a brána do regiónu. Prevedieme vás tromi spôsobmi, ako si Beskydy užiť naplno – pešo, na bicykli aj v zime na bežkách – a predstavíme 7 kultových lokalít, z ktorých sa môžete prekliknúť priamo na detailné reportáže a overené trasy.

🧭 Ako si užiť Moravskosliezske Beskydy: 3 outdoorové svety

🥾 1. Hrebeňovky a pešia turistika

Beskydské chodníky majú unikátny charakter. Spájajú hlboké jedľovo-bukové lesy, drevenú architektúru a panoramatické lúky:

• Kultové vrcholy: Legendárny výstup na Kráľovnú Beskýd – Lysú horu, alebo mystický hrebeň z Pustevien na Radhošť.
• Tiché zákutia: Masív Smrku, divoká Kněhyně či poetické chodníky okolo Soláňa.
• Pre koho: Pre každého – od rodín s kočíkmi po spevnených cestách až po hltačov výškových metrov, čo naháňajú východy slnka.

🚴 2. Cyklistika, gravel a cesta

Beskydy sú pre cyklistov rajom dvoch tvárí:

• Pohodové roviny bez áut: Fenomenálna Cyklostezka Bečva ponúka tridsať kilometrov bezpečného asfaltu popri rieke, kde sa veziete s vetrom v chrbte a zastávkou na frgál v každej dedine.
• Kopce a horské stojky: Asfaltové výjazdy na Pustevny, Soláň a Bumbálku pre cesťáky preveria. Zvážnice v Podolánkach pod Smrkom, hrebeňové traily zo Soláňa na Vsacký Cáb a cestný monument z Papežova na Lysú horu dodajú adrenalín. K tomu plus stovky kilometrov lesných ciest a trailov okolo Čeladnej pre gravel a MTB.

⛷️ 3. Zimná stopa na bežkách

Keď na Valašsku napadne sneh na scénu nastupuje Beskydská magistrála:

• Výborne upravované stopy na hrebeni Pustevny – Martiňák, okolo Soláňa či bežecké okruhy v podhorí Čeladnej.
• Žiadny hluk vlekov, len vŕzganie snehu pod lyžami a teplá kyselica na horskej chate.

📍 7 tvárí Beskýd: Kde začať a kam vyraziť?

Každé z týchto miest má vlastné genius loci a vlastný príbeh. Vyberte si svoj cieľ a prečítajte si detailné reportáže z jednotlivých kútov Moravskosliezskych Beskýd:

👑Lysá hora – Kráľovná Beskýd a ranných inverzií

Najvyšší vrchol (1323 m n. m.), kultový obelisk a pohľad na celú panorámu Karpát.

Lysá hora nie je len obyčajný kopec – je to miestne náboženstvo. Bezručove výplazy, bežci naháňajúci osobný rekord v stúpaní z Ostravice a turisti čakajúci na chate Maraton na kulajdu a pivo. Výstup z Malenovíc okolo mohyly Ivančena alebo cez Satinské vodopády a krčmu U Veličků patrí k povinnej výbave každého outdooráka. Súčasťou článku je aj pohľad na extrémne preteky LH24, komunitu LH365 a najťažšie cyklistické stúpanie na Morave z Papežova.

👉 Detailná reportáž s trasami z Ostravice, Malenovíc aj Krásnej.

🏛️Pustevny a Radhošť: Mýtická hrebeňovka a Jurkovičov sen

Architektonický unikát Dušana Jurkoviča, Valašská stezka v oblakoch a davy, ktoré sa dajú ľahko obísť.

Farebné drevené chaty Libušín a Maměnka pôsobia ako z rozprávky. Hoci sú Pustevny turistickým magnetom, stačí obuť bežky smerom na Martiňák alebo nasadnúť na bike a za prvou zákrutou nájdete pokojné horské zvážnice s výhľadom do celého kraja.

👉 Ako si užiť Pustevny bez davov + najlepšie trasy na bike a bežky

🎨Soláň – Valašský Olymp a vrch umelcov

Pokojnejšia sestra Pustevien, kde sa stretáva umenie, drevorezba a panorámy.

Sedlo Soláň (861 m n. m.) je centrom maliarov a rezbárov. Nájdete tu ikonickú Zvonicu, náučný chodník s drevenými plastikami a fantastickú bežkársku či cyklistickú hrebeňovku vedúcu až na Bumbálku alebo Vsacký Cáb. Doplnené o návštevu Velkých Karlovíc – rozprávkového údolia dreveníc, kde sa natáčal seriálový Protějov.

👉 Výstup na Soláň z Velkých Karlovíc a Hutiska + tipy na MTB traily

🚴Cyklostezka Bečva – Kráľovná pohody pozdĺž rieky

Viac ako 30 kilometrov po bezpečnom asfalte bez áut pozdĺž Rožnovskej a Vsetínskej Bečvy.

Ak hľadáte dokonalý rodinný cyklovýlet, začnite pri priehrade v Hornej Bečve a pustite sa dolu prúdom cez Prostřední a Dolní Bečvu až do Rožnova. Cesta mierne klesá, vedie cez lesy a lúky a je posiata odpočívadlami a lokálnymi bufetmi.

👉 Cyklostezka Bečva – tipy na jednodňové aj víkendové okruhy.

🍺Rožnov pod Radhoštěm – Srdce regiónu, skanzen a pivovar

Kultúrne a gastronomické zázemie pod kopcami.

Rožnov je ideálnou základňou. Valašské múzeum v prírode (Drevené mestečko a Valašská dedina) vám ukáže, ako sa tu žilo kedysi, Jurkovičova rozhľadňa ponúkne výhľad na mesto a v miestnom pivovare načerpáte energiu na ďalšie horské dni. Praktický sprievodca kultúrou, pravými valašskými frgálmi a rodinným oddychom.

👉 Víkend v Rožnove – skanzen, rozhľadňa a ako sa nestratiť v pivovare.

🌲Čeladná & Podolánky – Oáza pokoja v tieni Smrku

Keď v doline nie je sneh na bežky, prichádza na rad MTB jazdenie po zľadovatených zvážniciach pod Smrkom, wellness v rehabilitačnom centre a debaty s bežcami z LH365.

Zelené údolia, golfové rezorty v prírode a divoké nástupy na najťažšie vrcholy. Čeladná spája moderný wellness a luxusný pokoj podhorských rezortov s drsnou beskydskou divočinou. Odtiaľto vedú najlepšie zvážnice do hlbokých dolín Podolánok a strmý výstup na druhý najvyšší vrchol Beskýd – Smrk (1 276 m n. m.).

👉 Čeladná na dvoch kolesách a túra na divoký Smrk.

💡 Praktické tipy Moravskosliezske Beskydy

Príspevok Moravskosliezske Beskydy: Kde končí asfalt a začína mentálny reštart zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak existuje miesto, kde sa valašská tradícia nestala len zaprášeným exponátom v múzeu, ale stále pulzuje v každom dúšku piva a vôni čerstvo upečeného frgála, je to Rožnov pod Radhoštěm.

Mesto ležiace priamo na úpätí posvätného Radhošťa nie je len ideálnou základňou pre výpady do Moravskosliezskych Beskýd. Je to samostatný zážitkový svet, kde môžete dopoludnia prejsť najstarší skanzen v strednej Európe, na obed vystúpiť na rozprávkovú Jurkovičovu rozhľadňu, popoludní skočiť na bicykel a šliapnuť popri rieke Bečve na Hornú Bečvu alebo do Valašského Meziříčí, a večer spláchnuť únavu v historickom pivovare Rožnov.

🏛️ Valašské múzeum v prírode: Živá cesta v čase

Skanzen v Rožnove (založený v roku 1925 bratmi Jaroňkovcami) nie je obyčajné múzeum. Je to najväčší a najstarší prírodný skanzen v strednej Európe, rozdelený do troch unikátnych areálov:

1. Drevené mestečko (Dřevěné městečko)

Najstaršia časť pripomína pokojné kúpeľné námestie z 19. storočia.

• Kostolík sv. Anny: Drevený barokový skvost obklopený cintorínom.
• Valašský Slavín: Čestné pohrebisko významných osobností regiónu. Práve tu odpočíva najslávnejší československý olympionik, štvornásobný zlatý bežec Emil Zátopek s manželkou Danou, či zakladatelia múzea.
• Hospoda Na Posledním groši: Miesto, kde si musíte dať tradičnú valašskú polievku a pagáčiky.

2. Valašská dedina (Valašská dědina)

Najrozsiahlejší areál na zalesnenom svahu Karlovho kopca verne imituje skutočnú valašskú obec.

• Medzi chalupami sa voľne pasú pôvodné ovce valašky, v záhradách rastú staré odrody bylín a v peciach sa pečie chlieb.
• Nájdete tu starú jednotriednu školu, veterný mlyn z Kladník aj usadlosti bačov.

3. Mlynská dolina (Mlýnská dolina)

Technické zázraky našich predkov poháňané vodou.

• Plne funkčný vodný mlyn, píla, lisovňa oleja a kováčsky hámor, kde hučí voda a rinčia ťažké kladivá.

🗼 Jurkovičova rozhľadňa: Farebný secesný klenot nad mestom

Keď vyjdete cez les z Valašskej dediny na vrchol Karlovho kopca (480 m n. m.), zjaví sa pred vami stavba ako vystrihnutá zo slovanskej rozprávky.

• Príbeh so 116-ročným oneskorením: Architekt Dušan Jurkovič navrhol túto drevenú vyhliadkovú vežu už v roku 1896 pre turistický spolok. Do reality ju však podľa pôvodných nákresov postavili až v roku 2012. Jeho diela nájdete aj na Pustevnách.
• Výhľad: Z výšky 31 metrov uvidíte celý Rožnov, hrebeň Radhošťa aj meandre Bečvy.
• Drevené ornamenty: Kombinácia ľudovej secesie, rezbárskych detailov a farebných náterov robí z rozhľadne jednu z najfotogenickejších stavieb Moravy.

🍺 Rožnovský pivovar: Pivo, čokoláda a chutné kúpele

Rožnov pod Radhoštěm mal pivovarnícke privilégium už v roku 1712. Po rokoch chátrania dnes Rožnovský pivovarský dvor zažíva zlaté časy a ponúka unikátne spojenie gastronómie a relaxu:

• Remeselné ležiaky: Ochutnajte nefiltrované kvasinkové špeciály (Radegast, Rothschild, Baron Popper či Čiernu Barboru).
• Pivné a čokoládové kúpele: Kúpeľ v horúcej mladine, pivnej pene a bylinkách priamo v kamenných klenbových pivniciach.
• Málkova čokoládovňa & pralinkáreň: Ručne vyrábané čokolády s bylinkami, ovocím a likérmi pre sladkú bodku po túre.

🚴 Kráľovská Cyklostezka Bečva: Z Rožnova do Valašského Meziříčí

Rožnov pod Radhoštěm je kľúčovou križovatkou Cyklostezky Bečva (trasa č. 6201 – Rožnovská vetva).

Úsek: Rožnov p. R. ➔ Zubří ➔ Zašová ➔ Valašské Meziříčí

• Dĺžka: cca 15 km (jednosmerne), prevýšenie takmer nulové (mierne klesanie po prúde).
• Povrch: Hladký, špičkový asfalt s vylúčením automobilovej dopravy – absolútny raj pre cestné bicykle, gravel, rodiny s deťmi, vozíky aj inline korčule.
• Priebeh trasy:

  • Vyrážate z Rožnova popri toku Rožnovskej Bečvy.
  • Prechádzate okolo mesta Zubří (známeho hádzanou a výrobou gumárenských produktov).
  • Trasa vedie cez lužné lesíky a otvorenú krajinu až k sútoku Rožnovskej a Vsetínskej Bečvy vo Valašskom Meziříčí.

• Cieľ – Valašské Meziříčí („Valmez“):

  • Mesto prezývané Valašské Atény.
  • Zámok Žerotínov a Zámok Kinských s rozľahlým anglickým parkom.
  • Živá kaviarenská scéna a železničný uzol (odkiaľ sa môžete s bicyklom pohodlne vrátiť vlakom späť do Rožnova).

💡 Tip na predĺženie (Smerom hore):
Ak chcete dlhší okruh, začnite pri priehrade na Hornej Bečve a zíďte cez Prostřední a Dolní Bečvu do Rožnova a ďalej do Valmezu – celkovo vyše 30 km plynulého klesania!

🥧 Valašské gastrotipy: Čo v Rožnove ochutnať?

1. Valašský frgál: Pravý frgál má priemer presne 30 cm, váži okolo 600 gramov, cesto je tenučké a náplň (najlepšie hrušková z varených sušených hrušiek) tvorí aspoň polovicu hmotnosti.
2. Štramberské uši: Hoci pochádzajú zo susedného Štramberka, v Rožnove kúpite čerstvé, voňavé po perníkovom korení na každom rohu.
3. Kyselica s klobásou: V každej kolibe chutí trochu inak, no najlepšiu varia v Drevenom mestečku Na Posledním groši.

🗺️ Praktický sprievodca Rožnovom

Doprava & Parkovanie

• Veľké záchytné parkoviská pri Valašskom múzeu v prírode (Drevené mestečko).
• Vlaková a autobusová stanica je vzdialená len 10 minút pešo od centra aj cyklotrasy.

Pre koho je mesto ideálne 

• Pre rodiny s deťmi, cyklistov všetkých kategórií, milovníkov histórie a každého, kto hľadá pohodovú dovolenku bez náročného horského terénu.

FAQ❓Rožnov pod Radhoštěm

Príspevok Rožnov pod Radhoštěm: Valašské muzeum, Jurkovičova rozhľadňa, pivovar a Bečva zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.