To najdôležitejšie je pochopiť čo máš rád a prečo to robíš. Sicílska bajkovačka na Etnu patrí k životným topom cyklistu.
Sicília na bicykli
Taliansko mám rád, Sicíliu mám rád, bajkovačku mám rád, more mám rád a sicílske caffé lungo obzvlášť. Rozhodovanie preto, kam vyraziť na prvý tohtoročný jarný cyklokemp bolo veľmi jednoduché.
Bicyklom na Etnu
Vonku 15 – 19 st. C, more už hodne nad 14. Popri mori dlhé rovinky cez pomarančovníkové a citrónovníkové sady. Priamo pod nosom niekoľko výškových terás sicílskych rázovitých dediniek, ktoré sa ťahajú až do výšky 800 mnm a pred sebou amibiciózny výstup na funiacu Etnu.
Ak si otužilejší, dole sa kúpeš. Ak vyšliapeš Etnu, za dve hodiny sa motáš medzi lyžiarmi. K tomu všetkému Taormina, Giardini Naxos, Aci Castello, Cattania, … Ak bajkuješ, Katánii a prímestskému chaosu sa treba vyhnúť. Vypadni radšej do Sicílskeho vnútrozemia.
Monte Solfizio: Južná brána Etny
Rest v bufete na streche Etny.
Každodenný rituál
Ráno vstať, dobré raňajky, čerstvo vytlačená pomarančová šťava, croissant, espressko a plán kam dnes. O desiatej obuješ tretry a sadneš do sedla. Celý deň pred tebou. Čaká ťa iba točenie pedálmi, slnko, vietor vo vlasoch a azzuro. Endorfíny a stále nové impulzy. Vypínaš hlavu, starosti, problémy. Etna Genius Loci, necháš sa opantávať atmosférou miesta.
Nadšene zdravíš každého cyklistu po ceste. V okolí som našiel niekoľko cyklopredajní, ktoré ponúkajú aj požičanie bicykla. Aj na jeden deň. Títo fešáci mi bez rečí na počkanie vymenili plášť i opravili defekt.
Reset
Primitovo po taliansky znamená základný, primárny, prostý, jednoduchý. A taký život ma tu celý týždeň čaká. Bicykel mi vždy fantasticky vyčistí hlavu. Reset. Zero. Žiješ len pre túto chvíľu. tento pocit, danú atmosféru. Opantanie endorfínmy a výkonom sa nedá dobre opísať, treba to len zažiť. Podobne ako ochutnať sicílske odrody Grillo, Cattaratto a Nero d Avola.
Máš čas iba pre seba a užívaš si to.
Kávopiči
Užívaš si to. Haha. Toto platí, ak sa nepripojíš k nesprávnej skupine. V skupine máme aj mladých vlčiakov z Kaktus team a zopár reprezentantov juniorov. Už druhý deň sa zvyknú cyklisti na kempoch podeliť na niekoľko skupín.
Bušiči, kávopiči, cappucino group, kakafko group. Na začiatku kempu si každý myslí, že je bušič. Zaradí sa do peletónu najrýchlejšej skupiny, ktorá ho odpára na prvom kopečku. Ešte sa chvíľu snaží ale všetko je jasné. Tepovka atakuje životné funkcie, jazyk po kolená a peloton kdesi v diaľke. Už o pár minút „pseudo bušič“ pochopí, že je lepšie byť kávopič a radšej prežiť.
Motiváciou zašľapať môže byť aj štvornohý kamarát
Už druhý deň sme si naplánovali okruh cez Acireale popod vstupy na Etnu. Po krátke servisnej zastávke v miestnom cykloobchode som sa rozhodol, že si to nandám skratkou kolmo hore. Ideály neskúseného. Väčšina bajkerov plánovačov opisuje trasu k parku Etna ako dlhý tempársky výstup s priemerným stúpaním okolo 5%. O skratke cez Sant Alfio to rozhodne neplatí. Určite nie, keď míňaš tabuľe s čislami 16%, 19% a pod…. Rozhodne nič pre jarný plynulý rozjazd.
Mne pomohol môj nový kamarát. Pripojil sa ku mne na začiatku dediny a so psím kľudom a žobravými očami sa mi motal do cesty celé tri km stúpania.
Nie, nenatrhol mi zadok, ani nekúsol do päty. Bol rafinovanejší. Iba sa chcel zabávať a hrať. Jeho najväčšou vychytávkou bolo postaviť sa mi dva metre pred predné kolo priamo v serpentíne, sadnúť si a ostentatívne zavadzať. Uhnúť až na pokrik alebo v poslednej chvíli. Veď sranda. Išli ste už niekedy na doraz v najstrmšom stúpaní a nevedeli ste odhadnúť či uhne, či máte zliezť z bicykla a nakopať toho čokla do prdele, alebo sa tomu celému iba smiať.
Doprial som mu skutočne skvelú zábavu. Zjavne to nerobil po prvý krát. Svorne sme sa dostali až na hranicu národného parku. Keď videl, že mám dosť, vysral sa, odišiel a nechal ma svojmu osudu.
Každý dobrý závodník má na nohe prevodník
Výstup na Etnu na začiatku sezóny má svoje špecifiká
Zlý odhad oblečenia sa nevypláca. Tisíc výškových preverí. Smerom hore sa riadne zapotíš, smerom dole na tebe aj sople zamrznú. Roztopíš sa až pri mori, pri dobrom kapučínku a talianskej zmrzline. Výhodou tejto oblasti sú blízke turistické strediská Taormina, Giardini Naxos alebo Aci Castello.
Pozrite si tiež reportáž 100km Terre Siciliane.
Taormina
V Taormine som bol cez leto už 2x a vždy som to vnímal ako čisté turistické peklo. V turistickej sezóne nikdy viac. Ponúka fantastickú historickú kulisu, výhľady a pamiatky relatívne nízko nad morom. Trasy popri mori umožňujú cyklistom zvládnuť slušné objemy kilometrov v miernej záťaži, čo je ideálne pre jarný cyklo štart.
Ako super bonus v tomto období oceňujem, že strediská sú okrem nemeckých penzistov poloprázdne. S bicyklom zaparkuješ všade. Môžeš si kdekoľvek sadnúť, nevnímaš turistický tlak obchodníkov, magnetiek a všakovakých sračičiek, ktoré slúžia iba na zvýšenie životného štandardu domácich. Ale hlavne zmrzlinka.
Mimo komerčný ruch
Jazda po vnútrozemí, citrónovníkových alejach a lokálnych dedinkách ti náladu napraví. Každá má svoju neopakovateľnú atmosféru. Hoci sú Sicílčania rovnakí bordelári ako Slováci (skládky popri ceste a pod…) máš každú chvíľu potrebu zastaviť a niečo odfotiť. Alebo sa niečim nakŕmiť.
Po cestách sa všade povaľujú opadané pomaranče. Už od tretieho dňa som ich zaradil ako základné obedové menu. Sladké, kyselkavé, veľké, malé, hrubokožové, štavnaté, … Existujú rozličné chuťové sorty. Časom ich rozoznáš. Dáš 5 pomarančov a si vybavený. Lepkavý ale zasýtený. 🙂
Etna
Výstup na samotnú Etnu vyžaduje slušnú kondičnú prípravu. Ideš z nuly, od mora. Severná brána Etna Nord z Linguaglossa končí na hranici 1780 mnm. Sedačky, lyžiari a všetko, čo k zimným radovánkam patrí. Meter snehu. A ty pôsobíš v tomto kolorite na žiletke a v tenkom drese ako ufón.
Monte Nero: Severná brána Etny
Južná brána zo Zafferana Etnea sa ťahá až do výšky 2000 mnm. Hore pri miestnom bufete štartuje turistický chodník na vrchol, ktorý sľubuje za 25 minút výšľapu autentický zážitok so živého krátera. Pre tých lenivších samozrejme funguje aj lanovka. Južný výstup je vo všetkom top. Je strmší, je krajší, je mesačnejší, fotogenickejší, poskytuje nádherné sopečné kulisy a cesta je o triedu rozbitejšia než tá severná.
Ten pocit z hora sa však ničím nedá nahradiť. Každý kto prekonal nejakú tú dvetisícku to pozná.
Jarná Sicília to je skvelé počko, možnosť vysadnúť do sedla, more a slnečné lúče už počiatkom marca. Denná dávka 60-80 km s min. 500 m prevýšenia. Skvelý rozjazd v kopcoch aj na rovine. Tiež prázdne pláže a hotely/ubytko za rozumné peniaze. Ideálna voľba na jarný zážitkový rozjazd.
Atlantis hotel
