Už niekoľko krát som pozeral diely seriálu o chudnutí Extrémne premeny. Klobúk dole pred výkonmi niektorých. Pri poslednom diele ma však čosi zaujalo. Pani potom, ako sa hecla a pod kontrolou výživových a športových poradcov podala doslova nadľudský výkon a zhodila vyše 70 kg ostala opäť sama so sebou. Trochu povolila v životospráve, trochu v disciplíne a opäť sa ocitla na šikmej ploche. Sledoval som klasické výhovorky typu: „Dnes behať nejdem, vonku je zima, prší, je sneh“ „Do fitka dnes radšej nepôjdem, bojím sa na snehu šoférovať, …“

Chvíľu bola za hviezdu, ale o rok možno bude tam, kde bola.

Čím to je, že ľudia si uvedomujú význam športu a zdravia iba vtedy, keď nad nimi stojí s bičom nejaký poradca alebo lekár. Alebo keď sa vyžerú do tej miery, že veľryba je popri nich vnímaná ako útle zviera? Je to závislosť? Lenivosť? Je to v tom, že sme konzumní, pažraví a sme schopní sa nadchnúť pre zmenu iba vtedy, keď nás niekto stále nakopáva. Ale tak to nefunguje. Nikoho nebaví stále dokola rozbiehať niekoho ako zabrzdený vagón.

Impulz, krátka akcia, stop.

Každý majiteľ fitka vám potvrdí, že žne sú v januári. Čas predsavzatí. Niektorým to vydrží aj do prvých februárových týždňov.

Hecnúť sa a zvädnúť. Hecnúť sa a zvädnúť.

A tak stále dokola. A stále je to ťažšie a ťažšie.

Zmieriť sa je tak jednoduché. Poľutovať sa, sadnúť na gauč, nájsť si zdôvodnenie, logický argument, prečo je to tak? … Prečo dnes nemôžem vybehnúť? Prečo nemôžem športovať? Prečo si dám ešte jednu čokoládu, pivo.

• Veľa práce, Musím to a musím ono. Áno nenahraditeľnosť je fasa.
• Dnes som totálne vyflusnutá. Zajtra. Áno zajtra….
• Zdravie. Áno zdravie je tiež super, nedovolí. Kĺby, vysoký tlak, nízky tlak, dýchavičnosť… čo na tom že som zdravotne zle práve preto, že som tlstý…
• Málo času. Teraz nemôžem lebo…. Zaneprázdnenosť a nedostatok času, tiež naprosto skvelé. A ja, že času máme všetci rovnako. Každý 24 hodín denne. Iba priority máme iné.
• Tak ma nasral, musím si dať niečo sladké…  Nie, nemusíš.

Ešte že tie výhovorky máme….

Chemické procesy v našom mozgu sú často silnejšie ako naša vôľa.

Neverím na akékoľvek drastické diéty, hecovačky a makačky práve preto, lebo sú krátkodobé. Nevydržia tak, ako nevydržíte Vy. Ak nezmeníte život od základu, vrátite sa vždy tam, kde ste boli… a je vymaľované.  Iba blázon môže očakávať, že ak bude robiť to isté čo predtým, výsledok bude iný. 

Životná voľba

Ak chcem zhodiť, musím zmeniť svoj život. Dlhodobo a kompletne. Šport sa musí stať mojim koníčkom a zábavou. Nový stravníček a životospráva plnohodnotnou a chutnou náhradou. Príroda a nadšenie musí nahradiť gauč, telku a apatiu.

Mali by sme športovať nie kvôli schudnutiu, ale preto, že si to zamilujeme. Musí to byť naša životná zmena. Naša životná voľba.

Endorfíny, šťastie, nové vzťahy, nadšenie…

Nie na chvíľku. Keď sa hecnem. Na stálo. Športovať, pohnúť zadkom to je voľba. Šport ani tak nie je o chudnutí, ako o novej životnej energii, sebadôvere, drajve a víťazstve. O novom človeku, ktorého musíte v sebe objaviť.

A preto pôjdem dnes domov na bicykli aj keď prší. Mám to rád 🙂