Malé Karpaty sú pohorie, ktoré máme rovno „pod oknom“. Tú najbližšiu časť Malých Karpát máme poprechádzanú krížom – krážom, tohto roku sme sa však rozhodli bližšie spoznať aj tie (pre nás) vzdialenejšie časti týchto krásnych lesov. Už zo samotného názvu je jasné, že pohorie je malé (najvyššie vrchy majú niečo cez 700 m. n. m.).
Napriek tomu je bohaté na množstvo, či už prírodných alebo ľudskou rukou vytvorených krás. My sme sa vybrali za tými najznámejšími – najprv sme sa rozhodli zdolať všetky značené malokarpatské 700-vky (to sme spoznávali tie prírodné krásy) a k tomu sme pridali aj všetky zrúcaniny, ktoré sa v tejto oblasti ešte zachovali, alebo aspoň ich zvyšky (to sme spoznávali tie „krásy“ alebo ich pozostatky vytvorené človekom).
Zrúcaniny hradov v Malých Karpatoch
Rada by som Vám teraz predstavila jednotlivé zrúcaniny ukryté v Malých Karpatoch a to v poradí, v akom sme ich v priebehu „covidového“ roku 2020 objavovali a navštívili my, Cvikovci, vrátane dvoch detí. Keďže Malé Karpaty naozaj nie sú veľkým pohorím, všetky zrúcaniny boli v zásade veľmi ľahko dostupné. A to aj deťmi. Naše deti síce už nepatria k tým malým, ale som presvedčená že aj tie menšie by všetky ciele našej „Karpaty tour“ zvládli bez väčších problémov.
Pajštún
„Malokarpatské“ ciele sme začali plniť tými, ktoré sú (k) nám najbližšie. Voľba bola jasná – Pajštún. Keďže neďaleko tejto zrúcaniny sa nachádza aj ďalší z našich cieľov – Dračí hrádok, zdolanie dvoch cieľov sme spojili do jedného výletu.
Hrad Pajštún sa nachádza nad obcou Borinka. Pôvodne to bol obranný hrad, ktorý bol postavený ešte v 13. storočí a definitívne bol zničený napoleonskými vojskami na začiatku 19. storočia. Od vtedy je z neho iba ruina.
Pajštún je veľmi častý cieľ Bratislavčanov, ale nielen tých. Vďaka svojej ľahkej dostupnosti je tu takmer vždy plno. Našťastie areál hradu je pomerne rozsiahly, takže návštevníci sa tu rozptýlia tak, že nikto nebude mať pocit obmedzenia. Na hrade je aj niekoľko ohnísk, ktoré sú naozaj plne využívané.
Na hrad Pajštún je najjednoduchší prístup z Borinky (dá sa však využiť aj iná cesta, napr. zo Stupavy, príp. výstup na Pajštún spojiť s nejakým dlhším pochodom, napr. z Lamač cez Marianku).
My sme sa rozhodli výstup na Pajštún spojiť s výstupom k Dračiemu hrádku, takže z centra Borinky sme sa nevybrali najkratšou trasou priamo na hrad, ale prešli sme až na koniec dediny, ďalej sme pokračovali smerom na Medené Hámre a až po niekoľko sto metroch sme nastúpili na lesnú cestu, ktorá nás bez problémov doviedla až k Dračiemu hrádku.
Dračí hrádok
Dračí hrádok, niekedy nazývaný aj Hadí hrad, mal voľakedy funkciu kráľovského strážneho hradu. Dnes už z neho nezostalo takmer nič, viditeľná je iba časť múru osadenia vstupného mosta. Vďaka týmto podmienkam možno zhodnotiť, že Dračí hrádok je z nami navštívených malokarpatských zrúcanín v súčasnosti tá najmenšia a teda jej prehliadkou sme nezabili veľa času 🙂
Z Dračieho hrádku sme pokračovali ďalej po žltej turistickej značke až k rozcestníku „Pod Kozliskom“ a ďalej sme pokračovali až na hrad Pajštún.
Viac o našej ceste za prvými dvoma hradmi nájdete tu >
Plavecký hrad
Ďalší z našich cieľov – Plavecký hrad bol tiež na „záhoráckej“ strane Malých Karpát – nachádza sa nad obcou Plavecké Podhradie. Najjednoduchší výstup na hrad je práve z tejto obce, ale samozrejme aj k tomuto hradu sa dá dostať aj inými cestami, napr. z Plaveckého Mikuláša, príp. výstup na hrad sa dá spojiť s výstupom na niektorý z iných cieľov, napr. na vrch Vápenná.
Výstup z Plaveckého Podradia je síce trochu strmší, ale nie je náročný, trvá cca 20 – 30 minút. Aj deti ho zvládnu bez problémov a odmenou im (a nielen im) je nádherný výhľad na okolitú krajinu, najmä na Záhorskú nížinu.
Plavecký hrad, ktorý voľakedy plnil najmä strážnu funkciu, je pomerne dobre zachovaný a tvorí významnú dominantu západnej časti malých Karpát. Je už z diaľky viditeľný a patrí medzi najčastejšie turistické ciele na tejto strane Karpát.
Ako sme zvládli zimný výstup na Plavecký hrad sa môžete dočítať tu
Ostrý Kameň
Aj ďalší výlet sme absolvovali tak, že sme v ňom spojili dva ciele. Aj keď spojenie cieľov v tomto prípade nebolo plánované a išlo v zásade o spontánne rozhodnutie…. Ale pekne po poriadku:
Prvotný cieľ bol navštíviť hrad Ostrý Kameň – najvyššie položenú zrúcaninu v Malých Karpatoch. Keďže ide o najvyššie položený hrad, aj výstup naň bol zo všetkých výstupov k malokarpatským zrúcaninám asi najťažší. Ale opakovane treba zdôrazniť, že ide o Malé Karpaty, takže nemožno očakávať úplne zdrvujúci výstup. Samozrejme, ako do každého kopca, aj do tohto kopca treba stúpať, a chvíľami aj pomerne prudko, ale aj tento hrad je pomerne dobre dostupný aj pre menších (detských) turistov. Odmenou za náročný výstup je úchvatný výhľad nielen na Malé Karpaty, ale aj na Bukovskú priehradu, ktorá sa nachádza priamo pod kopcom.
Výstup na Ostrý Kameň je možný z viacerých smerov, tiež sa dá jeho návšteva spojiť so zdolávaním ďalších cieľov, napr. s výstupom na Záruby, najvyšší vrch Malých Karpát.
Korlátko
My sme ho spojili s návštevou hradu Korlátka. Z Ostrého Kameňa na Korlátko sa dá prejsť aj peši, my sme však využili auto (až v aute sme totiž usúdili, že keď sme už tak blízko nášho ďalšieho cieľa, bola by škody nevyužiť to). Doviezli sme sa do Cerovej; cesta nás vyviedla až na parkovisko k samotnému hradu. Takže v tento deň sme navštívili dva pohraničné hrady postavené na ochranu tzv. Českej cesty a zároveň sme spojili dva úplne rozdielne ciele – prvý najťažšie dostupný a druhý (asi) najľahšie dostupný cieľ našej „Karpaty tour“. 🙂
Ak by ste chceli vedieť viac o našom výlete na Ostrý kameň a Korlátko, môžete si to prečítať tu
Biely Kameň
V lete sme konečne začali plniť ciele našej „Karpaty tour“ aj na východnej strane Malých Karpát. Vybrali sme sa na Biely Kameň, zrúcaninu hradu, ktorá sa nachádza kúsok nad obcou Svätý Jur. To, že to bude skutočne iba kúsok, sme pri plánovaní našej cesta netušili. Zaparkovali sme v centre dediny na parkovisku kúsok pod kostolom (cez Svätý Jur som prechádzala snáď miliónkrát, ale nikdy mi nenapadlo zbehnúť z hlavnej cesty do centra; urobili sme tak až teraz a bola som veľmi milo prekvapená – objavili sme veľmi krásnu obec, ktorá skutočne je hodna chvály, ktorá sa okolo nej šíri, krásne vinohradnícke mestečko, v ktorom sme si aj napriek zúriacej pandémii mohli vychutnať príjemné posedenie s kávičkou či vínkom – ale to sme si dopriali až na záver, keď sme sa z výletíku vracali k autu).
Po zaparkovaní sme sa jedinou možnou cestou vybrali nasledujúc najskôr modrú a následne žltú turistickú značku k Bielemu Kameňu. Na konci dediny sme vstúpili do lesa. Začali sme mierne stúpať a …. Boli sme na Bielom Kameni. Takže toľko k našej turistike.
Ruiny hradu sa nedali minúť a to aj napriek tomu, že v tomto prípade nie sú viditeľné už z diaľky, ale sú ukryté v lese. Hrad pôvodne zaberal pravdepodobne veľkú plochu, dnes sa nachádza v pokročilom štádiu rozpadu. A preto treba byť pri jeho prechádzaní opatrný.
Žltá turistická značka prechádza popri hrade, a keďže na hrad sme sa dostali naozaj veľmi rýchlo, priamo na ruinách sme sa rozhodli, že budeme pokračovať ďalej po žltej na Biely Kríž. V čase, keď sme sa rozhodovali o tom, ako budeme ďalej postupovať, sa spustila prietrž mračien a bolo vybavené. Rýchlo sme sa otočili a vrátili sa naspäť do Jura. Boli sme celí mokrí, ale mohli sme skonštatovať, že sme úspešne zvládli ďalší cieľ J Aj keď jeho zvládnutie bolo extrémne jednoduché – každopádne v tomto prípade sa nedalo hovoriť o turistike (to by bolo možné, ak by sme tento cieľ spojili napr. so spomínaným Bielym Krížom), ale iba o milej prechádzke, ktorú by bez problémov mali zvládnuť aj tie najmenšie deti.
Branč
V rámci „Karpaty tour“ nás čakalo niekoľko veľmi rôznorodých cieľov. Za hradom Branč sme sa vybrali do kopaničiarskeho kraja, takého typického najmä pre Myjavu a jej okolie. Hrad Branč sa nachádza na kopci (475 m.n.m.)nad obcou Podbranč a už z ďaleka je veľmi dobre viditeľný.
My sme sa na návštevu tejto zrúcaniny vybrali na aute. Auto sa dalo bez problémov zaparkovať tesne pod hradom, my sme však zaparkovali v dedine a urobili sme si aspoň malú prechádzku cez dedinu až k cintorínu, od ktorého nás cestička na vrchole hradného kopca doviedla na samotný hrad. Trvalo nám to len niekoľko minút, ale keďže stúpanie bolo prudšie a teplota vonku bola cez 30 stupňov Celzia, pri výstupe sme sa poriadne zapotili.
Aj keď ide o zrúcaninu (z hradu sa dodnes zachovali len zvyšky obvodových múrov a niektoré súvislejšie časti dolného hradu), hrad je aktuálne veľmi pekne upravený. Z hradu je úchvatný kruhový výhľad na Myjavskú pahorkatinu, vrátane niektorých ďalších kopcov Malých Karpát (Bielych Karpát). Napriek tomu, že pred vstupnou bránou do hradu je postavená pokladňa, nikto od nás vstupné nepýtal.
O turistike sa ani pri výstupe na hrad Branč nedá hovoriť. Návšteva tejto zrúcaniny je však ideálna ako rodinný výlet a to aj s tými najmenšími deťmi.
Katarínka
O turistike v pravom zmysle slova sa nedalo hovoriť ani pri návšteve ruín kostola a kláštora Katarínka. Aj v tomto prípade sme si však užili aspoň kratučkú prechádzku v lone nádherných malokarpatských lesov. Aj pri Katarínke platí, že je možné sa k nej dostať z viacerých strán a výlet na Katarínku sa dá spojiť s návštevou ďalších turistických cieľov tak, že z toho môže vyjsť aj celkom pekný turistický výlet, napr. dá sa spojiť s návštevou zrúcaniny hradu Dobrá Voda.
Na návštevu Katarínky sme pozvali aj ďalších kamarátov. Ich dcéra má len štyri roky, takže na cestu k nej sme si vybrali ten najľahší variant. Do GPS sme podľa odporúčaní nastavili „Katarínka – parkovisko“. Autom sme prešli cez celú obec Naháč a až za Naháčom sme zišli z hlavnej cesty na nespevnenú (90-stupňová odbočka bola dobre označená) a tá nás doviedla až na parkovisko. Zaparkovali sme a vybrali sme sa žltou turistickou značkou cez les. Takmer po 15 minútach sme sa dostali na križovatku s modrou turistickou značnou a tá nás za cca 5 minút doviedla priamo na Katarínku.
Takže nič náročné ani pre tie najmenšie deti, ale v tomto prípade platí: Za málo peňazí, veľa muziky. Katarínka je skutočne pôsobivá a určite stojí za to navštíviť ju, atmosféra v okolí kostola aj kláštora je aj napriek množstvu výletníkov veľmi pokojná, až magická (kláštor Katarínka patril františkánskemu rádu a bol postavený na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu). V lete, keď sme absolvovali tento minivýletí, sa vďaka dobrovoľníkom dalo na vežu za dobrovoľné vstupné aj vystúpiť. Výhľad z vrchu je nádherný, takže stojí za to tých pár strmých schodov absolvovať.
A po návšteve Katarínky nás (teda najmä deti) čakal aj malý bonus. Kúsok od ruín, tesne pri križovatke modrej a žltej turistickej značky sa nachádza Lesná železnička Katarínka. Pôvodne patrila do systému úzkokoľajných priemyselných železníc. Mali sme šťastie, v čase našej návštevy malý historický vláčik premával, takže sme využili príležitosť a odviezli sme sa ním. Jazda vláčikom bola jednoznačne nevšedným zážitkom nielen pre deti, ale aj pre nás, dospelých 🙂
Určite odporúčam.
Devín
Bývame v Lamači, takže Devín mal byť pre nás najdostupnejší cieľ našej „Karpaty tour“. A aj tak sme sa za ním vybrali takmer až na záver nášho malokarpatského roka.
Na hrad Devín sa dá veľmi jednoducho dostať autom (obrovské parkovisko sa nachádza priamo pod hradom), bicyklom, či MHD (linka č. 29 má zastávky na viacerých miestach v mestskej časti Devín a jedna z nich je tiež pod hradom), my sme sa však rozhodli pokračovať v našej turistickej výzve, takže sme sa vybrali na Devín po svojich. Z Lamača sme prešli do Dúbravky a pri Lidli sme sa napojili na žltú turistickú značku, ktorá nás doviedla na Dúbravskú hlavicu.
Cesta bola naozaj výborne značená, takže nebola šanca poblúdiť. Na hlavici to už bolo horšie. Práve tu nás prekvapila obrovská masa ľudí, ktorá, ako sme vzápätí pochopili, smerovala k najnovšej bratislavskej turistickej atrakcii – k rozhľadni na Devínskej Kobyle. Cesta na vyhliadkovú vežu, ktorú len tohto roku sprístupnili, ešte nie je označená, obrovská kolóna ľudí nás však nenechala na pochybách, ako sa k nej dostaneme. A tak sme sa zaradili do kolóny aj my a po asfaltovej ceste sme za niekoľko minút k nej vystúpili.
Množstvo ľudí bolo aj priamo na rozhľadni, ale musím uznať, že rozhľadne je architektonicky pekná a výhľad z nej ešte krajší. Následne sme sa vrátili naspäť na Dúbravskú hlavicu, aby sme ďalej lesnou cestou mohli pokračovať k nášmu pôvodnému cieľu – hradu Devín. Cesta už bola príjemná (ľudí sme stále stretávali, ale už výrazne menej v porovnaní s predchádzajúcou časťou výletu). Stále sme postupovali po žltej turistickej značke, cez Úzky les a napokon sme sa napojili na červenú turistickú značku.
Hrad Devín z tejto časti cesty nebol viditeľný. Keď sa naskytla príležitosť, na chvíľu sme opustili turistický chodník a vystúpili sme niekoľko metrov na kopec nad chodníkom, odkiaľ sa nám naskytol čarokrásny výhľad na hrad, Dunaj, ktorý tečie popod ním, ale aj na celú dedinu. Do tej to už bol z tohto úseku iba kúsok. Prešli sme cez dedinu a za chvíľu sme stáli priamo pod hradom.
Hrad nad sútokom rieky Dunaj s Moravou nie je voľne prístupný, ako tie ostatné malokarpatské. Pri vstupe je potrebné zaplatiť vstupné, ale prechádzka hradom jednoznačne stojí za to. Ide totiž o jednu z najvýznamnejších historických a archeologických lokalít v rámci Slovenska, ale aj strednej Európy. Ale to už je na samostatnú kapitolu 🙂
Čachtický hrad
Toto je jeden z dvoch hrad z „Karpaty tour“, ktorý sme nezdolali v tomto prvom „covid“ roku. Návštevu Čachtického hradu sme už však absolvovali v rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá v zime 2018 a následne aj mimo výzvy v lete 2019. O tom, ako sme tento cieľ zabsolvovali, som už písala v samostatnom článku u Čachticiach.
V skratke však môžem zhrnúť, že aj návšteva Čachtického hradu je nenáročná a pre deti veľmi príjemná, či už v lete alebo zime.
Dobrá Voda
Dobrá Voda – jediná zrúcanina v Malých Karpatoch z nášho zoznamu, ktorú sme do roku 2020 všetci štyria osobne nevideli. Z dôvodu neplánovaných covidových opatrení sa nám túto zrúcaninu podarilo navštíviť až v roku 2021. Ale nevadí, hrad nás počkal a v jednu príjemnú májovú nedeľu sme si ho konečne užili.
Rovnako, ako viaceré iné zrúcaniny Malých Karpát, aj hrad Dobrá Voda je veľmi ľahko dostupný. Aj v tomto prípade ide skôr o prechádzku ku hradu, ako o nejaký turistický výstup. Návšteva tohto hradu sa však dá spojiť s návštevou iných cieľov, čo môže mať za následok celkom pekný výlet. Najčastejšie sa výlet na hrad Dobrá Voda spája s výletom na Katarínku, jeden z našich predchádzajúcich cieľov. V jednu príjemnú májovú nedeľu však naša rodina reprezentovala lenivcov najväčších, takže ďaleko sme sa nedostali (aspoň, že k hradu sme prišli).
Naša prechádzka začala v obci Dobrá Voda. Auto sme zaparkovali priamo v centre na námestí pred kostolom. Značky nás síce upozorňovali, že parkovisko k hradu je cca 2 km za dedinou, my sme sa však nedali zlákať touto ponukou (vedeli sme prečo J). Z námestia sme sa vybrali po červenej turistickej značke. Prešli sme okolo fary s pamätnou izbou venovanou básnikovi Jánovi Hollému, ktorý práve v tejto obci pôsobil.
Dostali sme sa až k vchodu na cintorín. Netreba sa zľaknúť, turistická cesta pokračuje ďalej práve za cintorínom, ktorý treba prejsť (samozrejme, v tichosti, však ide o pietne miesto). Na cintoríne sme sa na chvíľu pristavili aj pri hrobe Jána Hollého (hrob je naozaj neprehliadnuteľný). Za cintorínom sme teda pokračovali ďalej a natrafili sme na ruiny ďalšieho cintorína, tentokrát židovského. A zase sme pokračovali ďalej lesnou cestou. A tá nás už o pár minút doviedla najprv k smerovníku a potom až k samotnému hradu.
Tento hrad sa netýči, tak ako väčšina hradov, na kopci, ale je ukrytý v lese a práve v tom je jeho čaro. Hrad mal predovšetkým funkciu strážneho hradu. Do dnes sa z neho síce zachovali iba niektoré obvodné múry a veže, napriek tomu patrí k tým najrozsiahlejším v oblasti Malých Karát.
Výstup k hradu nám trval približne 20 minút a toľko isto aj cesta späť (aj keď cestu späť sme trochu modifikovali a striktne sme sa držali červenej turistickej značky a do dediny sme sa nevrátili cez cintorín, ale sme ho obišli). Takže ide len o krátku prechádzku, ktorú zvládnu aj tie najmenšie deti.
Týchto 11 zrúcanín je všeobecne známych. Známe je však aj to, že v Malých Karpatoch sa nachádzajú aj ďalšie zrúcaniny, resp. ich malé zvyšky. Tie však už nie sú tak všeobecne známe a zatiaľ sú nami neobjavené. Ale možno sa nám to ešte niekedy podarí, najmä ak dostaneme nejaký dobrý tip a my sa vďaka tomu tipu dostaneme do pozície skutočných objaviteľov 🙂
Malé Karpaty však nie sú len o kopách starých kameňov, ale v tomto pohorí sa nachádzajú aj krásne a zachovalé hrady a zámky. Všetky sú veľmi ľahko dostupné (nachádzajú sa v centre toho ktorého mesta či obce) a zväčša sa ich návšteva nespája s turistikou, ako v prípade zrúcaním, ale s príjemnou prechádzkou.
Zachovalé hrady a zámky v Malých Karpatoch so vstupmi
Nabudúce sa povenujeme aj zachovalým hradom
- Bratislavský hrad
- Červený Kameň
- Smolenický zámok
- Pezinský zámok
