Prázdniny už tradične patria vode, slnku, objavovaniu nových miest, horám, turistike, bicyklovaniu a v našej rodine tohto roku už po 4-krát aj zdolávaniu cieľov z výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Hneď na úvod prázdnin sme nechceli naše deti úplne zničiť, tak sme sa rozhodli pre jeden z tých jednoduchších aktuálnych cieľov, resp. pre cieľ, pri ktorom sme si mohli vybrať aj výrazne jednoduchší spôsob jeho zdolania – pre Skalku. (9. júla 2019)
Skalka
Skalka je predovšetkým známa ako lyžiarske stredisko, ktoré sa nachádza vo Veľkej Fatre, v Kremnických vrchoch, neďaleko mesta Kremnica. Takže cesta autom k miestu nášho „turistického“ štartu viedla práve cez Kremnicu, v ktorej nás všadeprítomné šípky aj bez navigácie úspešne dostali na cestu smerujúcu až do samotného strediska Skalka. Napriek tomu, že prázdniny už boli v plnom prúde, po ceste nahor sme nestretli ani jediné auto a aj parkovisko, na ktorom sme odložili nášho štvorkolesového tátoša, viac menej zívalo prázdnotou (možno aj preto, že bol klasický pracovný deň).
Rozcestník na parkovisku nás informoval, že naokolo je možné urobiť niekoľko zaujímavých túr. V zásade však išlo o niekoľkohodinové túry, a preto sme sa definitívne rozhodli, že absolvujeme síce iba prechádzku, ale plnú zaujímavostí, o ktorých sme sa dozvedeli pri plánovaní tohto nášho výletu. A tak sme vyrazili smerom na Ferratu….
Ferraty Skalka
Najprv sme kráčali po asfaltovej ceste pomedzi hotely. Na jednom z nich sme si všimli obrovskú reklamu, že si v ňom môžeme požičať ferratové sety. Bohužiaľ, zdolávanie ferrát je povolené iba deťom od 10 rokov, takže túto možnosť sme napokon museli zavrhnúť a pokračovať ďalej iba tak, ako sme prišli. Kúsok pod vysielačom sme zišli z asfaltky na lesný chodník. Prešli sme cez lyžiarsky svah a chodník začal prudšie klesať, až sme sa dostali k buldrom a popri nich k schodíkom, ktoré nás doviedli pred Jánošíkovu dieru. Prešli sme ešte pár metrov a dostali sme sa na križovatku ciest. Prvou z nich sme sa dostali krátkym kopčekom na „Vyhliadku“. A vyhliadka to bola naozaj parádna 🙂
Nielenže sme mali nádherný výhľad na najbližšie hory, lúky a obce, ale bolo vidieť aj vzdialenejšie mestá. Vyhliadka bola z bezpečnostných dôvodov „oplotená“, pričom plot pôsobil ako zábradlie na Titanicu, takže atraktívnosť výhľadu sa znásobila. Zábradlie bolo doplnené stĺpikom, na ktorom boli pripevnené šípky ukazujúce na zaujímavé miesta a vrcholy, ktoré je možné odtiaľto vidieť.
Lanový most a ferrata Komín
Keď sme sa pokochali, vrátili sme sa naspäť na križovatku. Druhá cesta (ktorá však z tejto strany nebola označená) nás po veľkých kamenných schodoch priviedla k najnovšej atrakcii tejto oblasti – k najdlhšiemu lanovému mostu na Slovensku. Túto nevšednú atrakciu otvorili cca týždeň pred tým, ako sme ju navštívili my, takže ešte nebola opozeraná J Keďže sme nemali povinnú ferratovú výbavu, nemohli sme sa po tomto takmer 80 metrov dlhom rebríku prejsť, ale aspoň pár „stupienkov: sme prekráčali, aby sme mali dobrý pocit, že aj my sme vyskúšali lanový most J Neďaleko mosta bola aj jedna z ferratových ciest, tak sme chvíľu pozorovali lezcov, ktorí ju zdolávali a opäť sme sa vrátili na križovatku.
Ak by sme chcel vidieť ďalšie ferraty, museli by sme sa najprv vrátiť viac menej na začiatok lesnej cesty, ktorá nás doviedla až na túto križovatku. My sme sa však rozhodli pokračovať po červenej turistickej značke ďalej do Sedla Tunel. Cestička sa kľukatila lesom, a keďže sme po celý čas viac menej zostupovali, pomerne rýchlo sme sa dostali až do sedla. Priamo pod ním sme už zbadali aj Tunel a samozrejme, nemohli sme ho len tak obísť.
Görgeyho tunel
Do tunela, ktorý sa nazýva aj Görgeyho tunel, a ktorý je súčasťou Zlatej cesty, cesty spájajúcej Banskú Bystricu s Kremnicou, je aj v súčasnosti voľný prístup. Tunel pôvodne slúžil na skrátenie a zrýchlenie cesty medzi týmito dvoma mestami, dnes je to významná turistická atrakcia, prechod cez ktorú je maximálne bezpečný (nie ako v minulosti ). Urobili sme niekoľko fotiek a Zlatou cestou (v tejto časti značná červenou turistickou značkou) sme sa pobrali späť na Skalku. Po ceste nás drevená šípka upozornila, že kúsok nad nami sa nachádza pamätná tabuľa. Samozrejme, nenechali sme si ujsť ani túto príležitosť a vybehli sme ku nej. Tabuľou z roku 1899 bola označená cesta, ktorou tiahlo uhorské vojsko cez vrch Skalka.
Táto tabuľa na mohutnej skale dlhé roky nebola, no vďaka partii dobrovoľníkov a nadšencov sme si jej repliku mohli obzrieť. Cesta nahor ku tabuli bola strmá, takže cesta späť na turistický chodník bola síce kratučká, ale pre deti trochu obtiažna. Našťastie to zvládli bez ujmy na zdraví a my sme pokračovali ďalej v ceste na Skalku. Už to bol iba kúsok, vyšli sme z lesa, prešli sme lyžiarsky svah k hotelom a o pár minút sme už aj nasadali do auta.
Zviezli sme sa do Kremnice a trošku poblúdili aj po tomto krásnom historickom mestečku. A to bola fantastická bodka za naším výletíkom.
Záverečné hodnotenie:
Jednoduchý, absolútne nenáročný výlet po najbližšom okolí strediska Skalka nám netrval ani dve hodiny. A to sme sa naozaj zdržali pri každej z popísaných „atrakcií“. Také množstvo zaujímavých objektov na pomerne malom úseku je zárukou veľmi atraktívneho výletu, aj keď sa človek veľa nenachodí. A myslím, že práve to sa deťom páči – veľa muziky, za málo peňazí.
