To tak slabímu paropkovi s bicigľom aj z hrnka vikipí, tak zmo mu otpovedali: „Hin Skalisko a Volové… nože choť horaj na Skalisko šlovek a nehovor, že nemahó. Všag to ňe bicigeľ, to elekriška. I dievša to dá. Tag lan klipkaj noháme, hore sa obzrúť, poldegrafuj seba a aby ti zdraví dolú domó prídi“

… A hurej pri chate se šlovek spítá: „A ska̋že sťe vi, dobrí ľuďe? S ktoré že sťe ďeďini? Ďe bíváťe?“ A mi zmo mu otpovedali: „Hín áš z Bratislávy. Hovadovom zvaném…“ A van na to si zďíchnúl: „É, ve som já sťa̋t dakoďi choďil! Ši viaťe chto som ja̋?! Z chaťe Horákovéj pot Volovém horej Rosznyó. Též Rošnobaňa zvaném.“ I dodau ten staršej: „Poťže mi, poť, ďiéuka moja, pivo nalejať!“

Vypeli, zapáleli a tag šle dolú do Čučma dedinó. Trasa to kypká: „Proti srca, dobre nám neviskokne vonkáť. 3x šíkáme a šmo doláj.“ Misimo se v Buzgó rešovať, jak dobré šloveku na bicigľu v horách jesť…

Cyklotrasy na Skalisko a Volovec

Skalisko, Volovec

Nie je to najvyšší vrchol Volovských vrchov. Tým najvyšším je Zlatý stôl (1322 m n.m.).

Vrcholová asi 10 metrov vysoká skupina skál na hôľnatom vrchole Volovca nazývaná Skalisko s nadmorskou výškou 1 293 m n. m. však ponúka jedinečný kruhový výhľad do širokého okolia. Skalisko a Volovec si ľudia spájajú, ale Volovec (1284 m n.m.) je o 700 m ďalej na sever. (viď šípka) Tým, že je zalesnený bogužiaľ neponúka ani zďaleka taký jedinečný kruhový výhľad do širokého okolia ako Skalisko.

Na západe vidieť Stolické vrchy, na juhu planiny Slovenského krasu, Revúcku vrchovinu, na východe Kojšovskú hoľu, Spišský hrad, pohorie Čergov aj hrebeň Slanských vrchov. Za priaznivých podmienok dovidíte aj na Vysoké Tatry, Spišskú Maguru, Levočské vrchy a Kráľovu hoľu.

Ďalší dôvod vyšliapať hore okrem toho, že Volovec je jedným z cieľov 7 kopcov 3 jazerá.

Na bicykli alebo pešo?

Prvé rozhodnutie bolo jednoduché, sme leniví a dole to ide samo. 

K chate pod Volovcom

Po hodinke browsovania sme našli dve dobré trasy. Červenú hrebeňovú z Úhornianskeho sedla alebo klasiku z Čučmy. Obe ponúkajú smerom na Skalisko podobné prevýšenie ale po hrebeni sa treba aj vrátiť. Vyhrala Čučma s krátkou zachádzkou cez Grexu a Gulyapalag hore. (odporúčané trasy nižšie) 

Ak je hore chata alebo vysielač trasu treba iba hľadať. Treba ich totiž zásobovať. A (pokiaľ nejde o Terynu alebo Lomnický štít) kam sa dostane 4×4 tam sa dostaneme aj my.

Trasa cez Grexu však sľubuje rozumné stúpanie. Až hore sa dozvedáme, že tade idú skoro všetci. Až po Grexu je to v podstate rozbitý rovinatý asfaltový chodník. Po žltej na stredisko Gulyapalag ešte rozbitejšia šotolina. Trochu sa zdvihne. Na chvíľu zastavujeme.

Gulyapalag

Centrálna budova vyzerá opustene ale celkom zachovalo. Ale podobne ako mnoho iných skončilo devastáciou väčšiny areálu. Gulyapalag je bývalé významné rekreačné stredisko. Ozva sa pes. Radšej pokračujeme. Nahor je to už jednoduché. 

Stále po žltej

Strmšie a strmšie a strmšie. Posledná zákruta ma prinúti zastaviť. Badáme strechu chaty, vyzerá to kúsok. Tiež nádherné výhľady na Silickú planinu. A hromady narezaných hrubých kmeňov.

Pozor na odbočku.

Valíme ďalej. Cesta sa zdvíha stále prudšie. Dostávame sa do pásma kosodreviny. Niečo nie je v poriadku. Totálne rozbitý chodník. Tlačíme, kontrolujeme výškomer. Podľa neho sme temer sto metrov nad chatou. temer na hrebeni. Cingáme a spievame. Aj internacionálu. Snáď to medvede zastraší.

Zrazu zárub. Koniec. V čom je problém? Nuž možno v tom, že turistickú značku sme už pol hodiny nevideli. Otáčame. Asi kilometer nižšie nachádzame odbočku na chatu. Pozor na odbočku.

Chata pod Volovcom

Bola vybudovaná Klubom Československých turistov v roku 1933. Po dokončení dostala meno „Horákova útulňa“, po darcovi, ktorý štedrým finančným darom podporil jej výstavbu. Mala čulú maďarsko slovenskú históriu. Vedie z nej krátky ale príkry chodník priamo na hrebeň ku Skalisku. Skvelý vodný prameň, aj dobré pivo pokiaľ sú doma. Dá sa tu aj prenocovať. Ponúka do 20 turistických nocľahov.

Stretávame sa s kamarátmi, ktorých sme roky nevideli. Vyrážame na Skalisko. Bicykle zamykáme pri chate, hore ideme po vlastných. Povedľa nás ide partička domácich s gitarou a nejakými fľaškami. Hore bude veselo.

Skalisko

Ak sa počasie zadarí, výhľad zo Skaliska je úžasný. Pokiaľ máte repelent. Lebo my sme zažili hore inváziu akýchsi lietajúcich mravcov, ktorí nás dokonale vyštípali. Sú len hore na skale. treba si to zaslúžiť.

Máme chuť dať si to aj kúsok po hrebeni, ale radšej schádzame. Pri chate nachádzame bicykle. Dopĺňame vodu a pokraujeme po žltej. Chatár nám dáva dobbrú radu. Asi dvesto metrov po žltej sa napája zvážnica ktorou zásobuje chatu. Neznačená ale najleepie zjazdná.

Cyklotrasy na Skalisko

---

---

Skalisko

Ak sa počasie zadarí, výhľad zo Skaliska je úžasný. Pokiaľ máte repelent. Lebo my sme zažili hore inváziu akýchsi lietajúcich mravcov, ktorí nás dokonale vyštípali. Sú len hore na skale. Treba si to zaslúžiť.

Máme chuť dať si to aj kúsok po hrebeni, ale radšej schádzame. Všetky cesty vedú do Čučmy.

Pri chate nachádzame bicykle. Dopĺňame vodu, vitamíny a pokračujeme nadol po žltej. Chatár nám dáva dobrú radu. Asi dvesto metrov po žltej sa napája zvážnica ktorou zásobuje chatu. Neznačená, ale asi najlepšie zjazdná.

Rožňava

Padáme do Rožňavy. Rožnava je vstupnou bránou na Silickú planinu, Volovské vrchy i Slovenský kras. Je centrom Gemera a pýši sa najväčším štvorcovým námestím na Slovensku. Históriu tu písalo baníctvo. Cez Čučmu vedie banícky náučný chodník. Míňame Rožňavské kúpele. Premýšľame kam ďalej.

Už zajtra chceme objaviť Rožnavské banícke singláče: Mine trails. Nachádzajú sa na Rožňavských svahoch kultového kopca Rákoš.