Nápad sa zrodil v mojej hlave zo dňa na deň. V lete som mal v pláne everesting na Sliezsky dom (možno ďalšie leto), ale nejako som sa k tomu nedostal. Úvod leta čo sa týka počasia nič moc, dovolenku sa mi veľmi brať nechcelo ak som mal mať 2 pekné dni z celého týždňa. V auguste prišla krátka sezóna pretekov a v jeseni som sa tiež k tomu nedokopal.
Gerlaching na Brnčalku
V lete pribudla na MTbikeri ľudská varianta everestingu s názvom Gerlaching. Čiže nastúpať na jednom kopci 2655 výškových. Ale akosi som tomu nevenoval pozornosť. Ale tak v zime to nikto nerobil, tak prečo neskúsiť. A tak som sa rozhodol, že si v pondelok dám gerlaching na Brnčalku.
Príprava
Dalo by sa povedať, že špeciálnu prípravu som na to nemal. V zime jazdím často, tak si hovorím načo sa nejak špeciálne pripravovať.
Mám za sebou nie jeden zimný výjazd s dĺžkou nad 100km a samozrejme niekedy od rána do zotmenia na bajku. Tu však budem točiť jeden kopec dookola, tak trocha rešpekt, či to dám, tam bol.
Lokalita
Nad lokalitou som nejak ani nerozmýšľal. Samozrejme, že obľúbená Brnčalka. Navyše, teraz sú podmienky skoro ideálne. Chce to ešte trochu snehu. Zimnú trasu cez wintertrail v kosodrevine mám ešte radšej. Minulý rok som si ho ale veľmi neužil. Zima bola tiež biedna na sneh, vytvoril sa až vo februári a pokiaľ sa vytvorili ideálne podmienky prišla „teta korona“ a nemal mi kto prešlapávať chodník, keďže chata bola zatvorená. Čiže klasická žltá turistická, alebo modré C-čko z parkoviska na Bielej vode na chatu pri Zelenom plese.
Parametre
Parkovisko 925m, chata 1551m. Matematika nepustí 5 krát hore dole. 7,8km, 620m prevýšenia s priemerom tesne pod 8%.
Ráno, balenie a príchod na Bielu vodu. Budíček ráno o 6. Do roboty sa mi o piatej vstávať nechce, ale na bajk s radosťou. Preto radšej robím poobedné a v zime mi to aj vyhovuje, keďže dni sú krátke a tak mám doobedu dostatok času na bajk aj popri mojej práci.
Čo so sebou vziať?
Čo sa týka jedla tak 4 spojené sendviče so šunkou a syrom by mali stačiť, niečo sladké a proteinové gumové cukríky do zálohy z DMka. Čaj do dvoch termofliaš Elite Deboyo a to je asi všetko. Do batohu ešte beriem jeden náhradný windstoperový dres a náhradné rukavice, no a jedny tenké pod tie hlavné, ak by som už pri poslednom zjazde a návrate domov cítil chlad na ruky.
Auto nemám. Tak na Bielu vodu na bajku.
Ale z domu to mám necelých 13km tak pohoda, 5 km do susednej obce Mlynčeky a niečo okolo 7 lesnou zasneženou asfaltkou na Kežmarské Žľaby, odtiaľ to už je len pár stovák metrov na parkovisko.
Oblečenie
Čo som mál na sebe, môžte vidieť na fotke. Čo sa týka nôh, tak samozrejme zimné tretry Shimano MW7 a merino ponožky značky DNB, pre istotu dávam dvoje, radšej nech mi je teplo, ako podceniť chlad. Väčšinou si v pohode vystačím s mojimi zimnými nohavicami od Northwave, teda ich top modelom, no pre istotu ešte pod ne tenké legíny a navrch vode a vetru odolné kraťasy od Loffleru, ale tie si dávam už viac menej zo zvyku na vrch.
Spodná vrstva tričko s dlhým rukávom Castelli warm, nato dlhý dres tiež od castelli, presný model neviem, ale sú to tie lacnejšie okolo stovky eur 😀
No a bunda od Loffleru, označenie softshell warm, asi 2 ročný model. Už ju nevidno, ale majú podobnú náhradu. Kukla od castelli a rukavice značky 45NRTH, ich teplotný rozsah je do mínus 9, ale fakt znesú toho veľa, tenké rukavice pod ne som dal až na posledný zjazd. Rukavice som nakoniec ani nemenil a ani dres.
Štartujeme z Bielej Vody
Príchod na Bielu vodu a začíname. Na parkovisko prichádzam tesne pred 8 ráno. Teplota 10 pod nulou, na pocit mínus 15. Čiže zima no. Ale postupne bude na slnku príjemne. Úvodné jazdy fajn, tretia nič moc a potom si už človek zvykne. Takto nejako by som to zhrnul. Ale trochu sa rozpíšem.
V prvom rade som si musel uvedomiť, že pôjdem 5 krát to isté a nie len raz a potom niečo iné. Brnčalka je dobrý cieľ, som zvyknutý jazdiť tam v tempe. KOM na takmer všetkých čiastkových segmentoch a už som si zobral späť aj ten celkový, len ešte ho musím niekedy vylepšiť :D.
Čiže žiadne bomby od začiatku ale pekne na pohodu. Prehodím pár slov so správcom parkoviska. Už ma pozná. Tak mi len popraje veľa šťastia.
Priebeh
Ak som si pozrel časy tak vždy to bolo tých 5 jázd okolo hodiny. od 61 do 72 minút. Ale občas som zastal napil sa, niečo cvakol. Dá sa povedať, že stále rovnaké tempo. Zjazdy tiež viac menej na pohodu. Spadnúť som nechcel, aj keď neraz som si to valil cez 50. Cesta dole okolo 20 minút, dá sa aj za menej. Ale nešiel som prekonávať osobáky a na Stanov KOM v zjazde by som asi aj tak nemal odvahu.
Prvá jazda
žiaden turista, pondelok ráno tak nič zvláštne. Ale stretol som cyklistu, čo ma trochu prekvapilo. Poznáme sa len zo Stravy a občas sa stretneme na výjazde. Už šiel dole, že či ma môže zastaviť, či idem na čas. Hovorím mu nie, dnes tak na pohodu ale 5 krát. 😀 Nechcel ma dlho zdržiavať tak mi len poprial, nech sa mi zadarí.
Prichádzam na chatu, už z diaľky sa ku mne rozbehne pes Bruno aj so svojou kamoškou rovnakého chlpatého plemena. Čo to je za plemeno psov neviem. Vlčiaka od yorkshira ale rozoznám :D. Na chate ani nestojím, otočka a zjazd dole. V prvom zjazde, už sem tam pár ľudí stretnem. Potom ich stretávam opäť, keď idem hore druhý krát.
Keď som niektorým povedal, že to idem točiť 5 krát, nech sa nečudujú keď ma uvidia častejšie, tak len nechápavo na mňa pozrú. Ale povzbudenie vždy poteší. Dole trochu pojem, dám čaj a druhý krát tiež bez zastávky na chate. Hore sa zastavím až pri tretej jazde. Tá sa mi šla najťažšie.
Tretia najťažšia
Dôvod: No bol obed, bolo mi teplo, zobliekať sa mi nechcelo a ani by som to nemal kde dať. Samozrejme porozopínaný, bez rukavíc.
Dávam polievku, tá mi zrobí dobre. Chatár vyšiel von, hovorí mi: „Ty čo sa nudíš?“
Všimol si, že už som tu dnes viackrát.
Na Brnčalke ako doma
S chatárom a aj s celým personálom sa už poznám pár rokov. Sme starí známi. Hockedy som v zime len prišiel hore, otvoril dvere a chatár mi hneď na stôl postavil čaj 😀 Polievku na lavičke vonku pri -10 som ale ešte nejedol.
Teplota na chate sa veľmi počas dňa nemení. Slnko tam takmer pol roka nezasvieti. Dole prichádzam okolo jednej poobede, čakajú ma ešte dve jazdy.
Keď niektorých turistov stretávam po tretí krát, tak už sa len usmejem Dole pomerne teplo a hore mrazivo. Rukavice stále tie isté, zvláštne, že aj keď sa mi v nich trochu pripotí ruka, v následnom zjazde mi zima nie je. Len na posledný zjazd som pre istotu dal pod ne ešte jedny tenké letné.
Štvrtý zjazd
opäť niečo prejem a ide sa hore posledný krát. Už viem, že to dám. Už som si to len vychutnával. Prichádzam hore 15:45.
Došiel mi už čaj, tak trochu pobudnem na chate, dám čaj a posledný zjazd. Od polovice už zapínam svetlo aj keď (ako tak) je ešte trochu vidno.
Povrch je všade rovnaký utlačený sneh, jediné miesto z ľadom je kúsok za Šalviákom, ale dá sa to pekne obísť po kraji. Zjazdy trochu znepríjemňovali malé diery v strede chodníka od turistov. Ono naposledy keď tak viac snežilo, bolo dosť teplo a vytvorili sa diery. Ale má znova primrznúť a pri dosť mrazivých teplotách sa to myslím zlepší. Možno sa časom už konečne vytvorí wintertrail.
Finále
Tachometer zastavujem dole na Bielej vode 16:24. Celé mi to trvalo takmer 8 a pol hodín vrátane prestávok. Čistý čas tesne pod 7 hodín.
Celý čas v pohodovom tempe s priemerným tepom 131 a maximom 155. Po spárovaní so stravou vyhodilo prevýšenie 3157m, polar nameral 3255. Odchýlky vždy budú. Navyše celý čas som mal tachometer v drese, aby to v tých teplotách vydržal.
K mojim pocitom len toľko:
Išiel by som do toho znova, možno tam dám ešte polovičný everest. Samozrejme tiež v zime. Je to v hlave, prekonať sa a ísť znova a znova. Je to úplne iné, ako keď idem na výjazd na celý deň a kombinujem rôzne stúpania.
