O činnosti KST s Dušanom Valúchom

V apríli 2019 sme sa po doladení postojov a vzájomných cieľov dohodli na vzájomnej partnerskej spolupráci, podpore a koordinácii aktivít medzi KST (Klubom Slovenských turistov) a Reštartnisa, o.z. sa na turistickej výzve 7 kopcov 3 jazerá. Ako vstupné predstavenie KST prinášame rozhovor o činnosti klubu s jeho generálnym sekretárom Dušanom Valúchom.

Rozhovor pre portál Reštartni sa

Priblížte nám pár slovami históriu a súčasnosť Klubu slovenských turistov (KST). Čo je jeho hlavným poslaním ?

Pred 146 rokmi, v roku 1873 bol založený Uhorský karpatský spolok (UKS), prvá turistická organizácia na území dnešného Slovenska. Zakladatelia UKS zachytili trend prichádzajúci z priemyselnej západnej Európy a sformovali základy klubovej činnosti a turistickej filozofie. Po rozpade monarchie a vzniku Československej republiky sa baštou turistiky stal Klub československých turistov (KČST), počas vojnového Slovenského štátu fungoval Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), po roku 1948 sa turistická organizácia na 40 rokov stala súčasťou „jednotnej socialistickej telovýchovy“. Rok 1989 priniesol šancu na obnovenie KČST, no vzhľadom na rýchlu eróziu československej federácie a prípravu vyhlásenia samostatnej Slovenskej republiky, v decembri 1990 sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie dnešného Klubu Slovenských turistov.

Vplyvom politických turbulencií 20. storočia turistický spolok viackrát zmenil meno a organizačnú štruktúru, no zostal verný pôvodnému poslaniu a hodnotám turistiky ako skĺbenia športovej aktivity, priateľstva, spoznávania prírody a histórie, výchovy turistických inštruktorov aj dobrovoľníckej činnosti pri budovaní a udržiavaní turistických chodníkov a turistických chát.

Na koho sa KST orientuje a kam sa uberá?

Sme nepolitická organizácia, ku ktorej sa hlási približne 400 miestnych odborov a klubov KST, združujúcich spolu 20 tisíc registrovaných turistov. Propagujeme turistiku ako celoročný šport pre všetkých, ako vlastivednú aktivitu, ako zdravý životný štýl. Turistika ponúka pestrosť foriem, máme sekciu pešej, lyžiarskej, vysokohorskej i jazdeckej turistiky, turistiky na vode aj cykloturistiky. Staráme sa o ucelenú sieť 14 000 km vyznačených turistických chodníkov, organizujeme stovky turistických podujatí. Aj chodníky aj podujatia sú otvorené pre širokú verejnosť. Svojim programom sa snažíme osloviť ľudí hľadajúcich zmysluplné trávenie voľného času, pohyb v prírode, priateľskú partiu.

Žijeme v ére individualizmu, veľa ľudí pestuje šport aj turistiku na vlastnú päsť. Neodsudzujeme to, ale sme presvedčení, že má zmysel udržať organizáciu, ktorá turistov združuje a dokáže v ich mene byť partnerom, prípadne oponentom štátnej správy a jej inštitúcií, miestnej samosprávy, či „konkurenčných užívateľov“ prírodného prostredia – vlastníkov lesov, poľovníkov, ochranárov.

Ako vidíte rozvoj turizmu pred 30 rokmi a dnes?

[su_pullquote]Zdieľané turistické zážitky bývajú silnejšie a trvanlivejšie[/su_pullquote]Turizmu a turistike veľmi prospelo, že po páde železnej opony žijeme vo viac-menej bezbariérovej spoločnej Európe. Úžasný je aj vývoj, dostupnosť a sortiment športového oblečenia, obuvi, celej outdoorovej výbavy. Pred 30 rokmi sme ani nesnívali o súčasných možnostiach vzájomnej komunikácie, zdrojov informácií – neboli mobily, nebol internet, neboli k dispozícii navigačné aplikácie. No popri týchto plusoch vnímame aj negatívne stránky vývoja spoločnosti – už spomínaný individualizmus, arogancia nových „lesopánov“, tendencia obmedzovať voľný vstup do lesa, malý záujem štátu podporovať organizáciu propagujúcu zdravý životný štýl pre široké vrstvy obyvateľstva. Sme radi, že zatiaľ dostávame aspoň dotáciu na značenie.

Existuje dnes na Slovensku dostatočný priestor na zapojenie detí a mládeže do aktívneho športu? V čom vidíte výhody turistiky, cykloturistiky a outdoorových športov vôbec, oproti ostatným športom?

Nie tak dávno bol pre deti pobyt vonku, v prírode, činnosť v športových krúžkoch a kluboch celkom prirodzenou súčasťou dňa. Teraz je tu jednak finančný problém – ako má športový vývoj svojich detí rodina zvládnuť ekonomicky, a problém generačný – ako odtrhnúť deti od tabletov, sociálnych sietí, virtuálnej reality a vrátiť ich do sveta reálnej prírody, reálnych zážitkov a medziľudských vzťahov. Turistika vo všetkých svojich podobách má na to lepšie predpoklady, než športy odohrávajúce sa v telocvičniach a športových halách. Kým pre seniorov je turistika najmä dobrou zdravotnou prevenciou, pre mládež vie byť zdrojom dobrodružstva, objavovania, súťaženia, vytvárania si vzťahov a užitočných návykov pre aktívny život.

KST má sekciu turistiky mládeže, ktorá sa, okrem iného, venuje rozvoju výkonnostno-vedomostnej súťaže Turisticko-orientačný beh.

Aké výhody a benefity členstvo v KST účastníkom ponúka?

Hlavnou výhodou pre tých, čo patria do Klubu slovenských turistov, je veľký okruh priateľov a známych, často s podobnou životnou filozofiou a rebríčkom hodnôt. Zdieľané turistické zážitky bývajú silnejšie a trvanlivejšie, je to väčšia zábava. No okrem toho prináša členský preukaz KST svojmu majiteľovi aj zopár celkom konkrétnych výhod: zľavu z ceny ubytovania, nielen na chatách KST, ale aj na horských chatách partnerských turistických organizácií v Českej republike a v Rakúsku, zľavu pri nákupe tovaru v niektorých outdoorových predajniach a celoročné cestovné poistenie na území Slovenska, o ktorom podrobne informujeme na web stránke KST:

https://www.kst.sk/

Na jednej strane devastujúca ťažba dreva, na druhej extrémne prísne požiadavky ochranárov, na tretej verejnosť. Ako vníma tento fenomén dneška KST?

Slovensko nie je Aljaška, sme urbanizovaná krajina a lesy tu majú rekreačnú aj hospodársku funkciu. A máme šťastie, že naša krajina je geologicky aj botanicky nesmierne pestrá, že je tu čo chrániť. V zásade s tým nemáme problém, dobre vychovaní turisti sú v podstate tiež ochranári, veď kto od detstva dostane šancu spoznávať život v prírode, ten si ho váži a neubližuje mu. Máme svoje turistické záujmy, no vážime si prácu lesníkov a chápeme aj záujmy poľovníkov, aj ochranárov. Sme za vyvážený prístup, potrebná je vzájomná tolerancia a rešpekt. Problémy vznikajú, keď si niekto zo spomenutých „užívateľov“ začne les uzurpovať iba pre seba.