Na e-bajk som si minulý rok pri zimnej testovačke v ebikecentre Topoľčany sadol prvý krát. Klamal by som, ak by som tvrdil, že to nezmenilo môj náhľad na e-bajky. Aby som nepodľahol vlastnej eufórii, rozhodol sme sa priniesť vám rozhovor priamo od prameňa. 7 otázok o e-bajkoch a všetkom, čo s nimi súvisí pre Júliusa Kováča, zakladateľa ebikecenter Topoľčany.
V posledných rokoch ťa vidno iba na ebajku. Čo bol prvý impulz prečo si naň z bežného horáku presedlal?
Ako väčšina ľudí, tak aj ja som bol voči ebajkom spočiatku skeptický. Od svojich 15 rokov jazdím na bicykli. Najskôr na ceste, a v roku 1996 som si kúpil prvý celoodpružený Autor Frenetic. Vtedy som sa začal jazdiť po horách a teréne, či už sám alebo s kamošmi. Môj posledný horák bol celoodpružený superbike s váhou do 11 kg. Jazdil som s ním cca 3000 km ročne. Jedného dňa sme sa dohodli s kamarátom, že pôjdeme jazdiť a on došiel na požičanom e-bajku. Keď nás do strmšieho kopca začali otravovať muchy, on pridal a muchám zdrhol a zostali všetky na mne. Znie to síce divne, ale to bolo také prvé plus pre e-bike.
Raz som sa dostal na testovanie ebikov a jeden super vybavený som si požičal. A vtedy som zistil, že som odrazu nemusel zosadnúť z bicykla a vyšiel som kopec, ktorý by som normálne musel tlačiť. Ďalšie, ale rozhodujúce plus. Tak som si kúpil KTM Lycan s tým, že sa na ňom povozím ja a sem tam pôjdem aj s manželkou. Bežne so mnou nechcela chodiť, lebo nevládala. Lenže keď šla na e-bajku a ja na normálnom, tak som nemal šancu sa jej držať. Posledné plus. Tak som si kúpil druhý stroj KTM Egnition a odvtedy som na ňom takmer denne. Teda keď to dovolí počasie. Za rok som dal na ňom cca 6000 km. Je to tá najlepšia vec akú som si v živote kúpil. Mám ho takmer 2 roky a odvtedy som bol na starom Canondale už iba raz.
Keď povieš dnes medzi mladými e-bajk najčastejšia odpoveď je “to je len pre dedkov a nevládnych.“ Tiež si to myslíš?
Vôbec si nemyslím že je to len pre dedkov a nevládnych. Stretávam sa často s poznámkami takého typu, ale je mi to srdečne jedno, lebo ja viem o čom to je. To môže povedať iba niekto, kto to nikdy neskúsil. Práve naopak,
banujem, že takéto niečo nebolo v časoch, keď som bol mladší.
E-bike nie je motorka, že sadnem a pridávam plyn. Je to bicykel, ktorý nám dokáže pomôcť, keď to potrebujeme. Úprimne, na e-bajku po kopcoch a lesoch sa vyšťavím viac, ako keď jazdím na cesťáku s partiou, niekde v závetrí. Je to o hlave. Takže ja vyrážam z domu vždy bez motora, a ten používam len na pomoc do kopca. Prvotná myšlienka e-bajku bola pomáhať. Jasné. Ak niekto sadne na e-bajk, pustí si turbo a potom len točí pedálmi, tak to nie je o bicyklovaní. To si mohol radšej kúpiť motorku.
A že to nie je len pre dedkov svedčí aj také malá príhoda s jedným kamarátom, ktorý bol tiež dosť zarytý anti e-biker. Raz sa šiel lyžovať a požičali sme mu fatbike. Večer mi volal a radoval sa ako malé dieťa a odvolával všetko zlé, čo kedy na e-bajky povedal. Celý víkend na lyže ani nešiel, strávil ho na fatbiku. Dokonca raz sa mi stalo, že som bol na fatbiku ja po zasnežených lesoch, a stretol som tam dvoch pomerne mladých chalanov na podobných strojoch. Ako mi prezradili, boli to bývalí pretekári a vôbec sa za to nehanbili. Naopak, pochvaľovali si to ako úplne inú dimenziu bicyklovania. Dokonca som niekde čítal, že aj jeden Saganov kolega z Bory si vychutnáva dovolenku na e-biku v horách.
Ako by si vyhodnotil hlavné výhody a nevýhody e-bajku voči klasickému bicyklu?
Výhod je viacero
Tá hlavná pre mňa je, že mám konečne z bicyklovania neskutočnú radosť. Som skorej adrenalínový typ a nikdy som nemal rád kopce. Boli pre mňa nutné zlo, na kopec som musel väčšinou pre to, aby som si užil jazdu dolu kopcom. A čím som si viac chcel užiť tú jazdu dolu kopcom, tým viac som sa musel trápiť hore a dokonca dosť často aj tlačiť. Takže e-bike urobí z kopca rovinu a z veľkého kopca trošku menší, na ktorí sa dá vyjsť aj bez zosadnutia. Môžem isť „paľbu“ nielen dolu kopcom ale aj hore kopcom. Ďalšia výhoda je, že nemusím skoro nikdy z e-biku zosadnúť a tlačiť.
Ako som už spomínal, veľká výhoda je, že neotravujú v lete muchy, lebo nestíhajú. V zime, v snehu, som sa dostal na miesta, na ktoré by som sa s normálnym bicyklom nikdy nedostal. Objavil som krásu zasneženej prírody. Objavil som v okolí trasy, na ktoré by som si s normálnym bicyklom nikdy netrúfol, lebo viem, že by to bolo viac o tlačení ako o jazdení. Niekedy vravím, že budem musieť prikúpiť horu, lebo Tríbeč už mi je malý. Máme u nás taký menší single track, kde sa dá aj zaskákať, a stáva sa mi, že idem dolu a stretávam chlapcov čo tlačia bicykle hore kopcom, aby si to mohli užiť zjazd. Pokiaľ oni vytlačia raz, ja si to užijem niekoľko krát. Dosť dôležitá výhoda je že nemusím konečne riešiť váhu bicykla, ako tí čo síce nepotrebujú e-bike, ale zato špekulujú ako ušetriť každý gram, aby si mohli dokázať, že na to ešte majú.
A nevýhoda? Hádam okrem váhy – pri dvíhaní a nakladaní a toho, že to treba dobíjať asi nič. Teda okrem počúvania blbých poznámok. 🙂
Kedy a na aký popud prišla myšlienka otvoriť špecializované e-bike centrum ?
Zohnať e-bajk v mieste bydliska nebolo jednoduché, nikto sa e-bajkom nejako nevenoval. Dokonca sme si 3 kamaráti kúpili stroje naraz, mimo môjho bydliska.
Vtedy som sa pýtal viacmenej zo srandy toho predajcu, či si nechce otvoriť u nás nejakú predajňu a ja tam budem predávať. A keď sa ma začali kamaráti vypytovať na e-bajky a aký by som im poradil, kde sa to dá kúpiť, napadlo ma, že by to mohol byť celkom dobrý biznis. Je to nový segment. Verím, že príde chvíľa, keď budú chcieť e-bajky všetci. Keď sa naskytla voľná predajňa, rozhodli sme sa s bratom ísť do toho. Chceme sa venovať najmä prémiovým horským strojom a nie nejakým brakom. Je to tŕnistá cesta, lebo na Slovensku je to pomerne drahá vec, a hlavne treba zmeniť myslenie ľudí.
Niekedy mám pocit, akoby som niekoho, komu chcem požičať alebo doporučiť e-bajk urazil. Čo si to o ňom myslím? On ešte nepotrebuje e-bike, on na to ešte má aj bez pomoci. Tak sme vymysleli názov a logo a sme tu. EBIKE CENTER Topoľčany. Venujeme sa výhradne elektrobicyklom. Nájdete tu prémiové modely značiek Corratec, KTM, Haibike, Lapierre i Leader Fox.
Pre koho je vlastne ebajk určený?
Ebike je určený hlavne pre ľudí, ktorí chcú mať s bicyklovania radosť.
Prvá kategória sú tí, ktorí nikdy nebicyklovali a chcú sa hýbať, ale im to nedovolí ich kondícia. Bicyklovanie bolo pre nich trápenie, tak radšej sedeli doma. Tiež ľudia, ktorí majú zdravotný handikep a už nemôžu moc zaťažovať srdce, alebo majú problémy s kĺbmi a kolenami. Bicyklovanie je pre nich doporučené lekárom, ale bez väčšej záťaže. E-bajk je ideálny v tomto prípade po operáciách hlavne kolien.
Samostatnou kategóriou sú manželky bajkerov, ktoré za nimi nestihali. Prípadne ľudia v obciach s veľkým výškovým rozdielom, ktorí chcú na e-bajku chodiť iba nakupovať.
Ďalšou kategóriou sú ľudia, ktorí používajú bicykel na denné presuny do práce, po meste a nechcú tráviť čas v zápchach a parkovaním. V tomto prípade je používanie bicykla aj veľmi ekonomické.
No a poslednou sú ľudia ako ja, adrenalínoví blázni. Ktorí bicyklujú po horách takmer celý život, ale chcú jazdiť rýchlejšie, ďalej, s radosťou a spoznávať krásy prírody počas celého roku.
E bajk teda nemusí byť len športový adrenalínový nástroj, ale aj alternatíva k autobusu, autu, vlaku a dennodennej preprave?
Samozrejme e-bike je super nástroj, ako sa dopravovať denne do práce.
Myslím, že drvivá väčšina ľudí dochádza denne do práce cca do 15 km. E-bike im jednak dodá kondíciu a elán, jednak šetrí životné prostredie aj vašu peňaženku. Na elektrinu našťastie dosiaľ nevymysleli spotrebné dane. A nemáte hneď ráno nervy z toho, či zaparkujete, alebo stihnete spoj. Cesta z práce sa tiež stáva krásnym zážitkom. Väčšinou si to budete s radosťou užívať.
Na čo by mal človek pozerať pri výbere elektro bicykla?
Pri výbere elektro bicykla by si mal každý najskôr ujasniť, na čo ho bude používať. Či chcem jazdiť iba po cestách, alebo aj po poľných alebo horských cestičkách, alebo si chcem užiť aj jazdu dolu kopcom po lese. A podľa toho si vybrať buď trekingový, krosový, hardtail, celoodpružený alebo najnovšie fatbike so širokými kolesami vhodnými hlavne do snehu.
Ďalšou vecou je ujasniť si, či chcem len nejaký lacný e-bajk, s ktorým môžem mať viac starostí, alebo či chcem stroj, na ktorom chcem prežívať emócie a radosť a radšej investovať do overenej značky.
Významnú rolu hraje značka motora. Čo od motora a od podpory značky môžem očakávať. Či chcem iba jednoduchý motor, alebo aj niečo navyše, ako napr. navigáciu, možnosť uchovávania si svojich trás pomocou GPS, zaznamenávania kadencie, watov, newtonmetrov, výškových pomerov a pod.
Novinkou je tzv. e-connect, kde je v e-biku nainštalovaný čip s GPS, G senzorom a kartou, ktorý dokáže rozpoznať, či naše zastavenie je normálne, alebo sme spadli. V prípade že sa nám niečo stalo a my zostaneme nehybne ležať, vyšle na 3 čísla ktoré si navolíme správu, že sa nám niečo stalo s presnými súradnicami. Tým nám môže zachrániť život. Alebo ak by nám e-bike niekto ukradol, dokážeme si jeho polohu ihneď vyhľadať a prípadne informovať políciu.
Ďalšou dôležitou otázkou je typ batérie. Stačí nám 300 W, 400W alebo 500W? Alebo si môžeme dokúpiť jednu ďalšiu a tú nosiť hoci v ruksaku a tým mať možno veľkého počtu najazdených km denne. Už za chvíľu predvedieme elektrobicykle Corratec so zabudovanou – integrovanou – batériou.
Doplnky tvoria bicykel. Stačí mi holý e-bajk, alebo chcem blatníky, nosiče, nejaké kapsičky na prevážanie batožiny? Svetlo čo iba bliká aby nás videli, alebo chceme jazdiť aj v noci a investovať do riadneho osvetlenia. Ďalšou vecou je krízová výbava. Duše, lepenie, pumpa, bombičky,…. Možností je neúrekom.
Zúčastníte sa aj výzvy 7 kopcov 3 jazerá?
Áno, máme vlastný klub aj požičovňu. Je to o zážitkoch. Pravidelne organizujeme aj klubové výjazdy a práve dávame dohromady ebikecenterteam aj na vašu výzvu. 🙂 Verím, že dáme spoločne všetky ciele.
foto: ebike center, Peter Ertl, Július Kováč
Zopár reakcií čitateľov
Jofo napísal:
Cca v r.2018 som mal ešte na „elektro bajky“ názor ako asi veľa ľudí doteraz – že je to iba pre „lenivcov“ atď… Lenže už vtedy som zažíval situácie keď sme išli s manželkou dakde na výjazd a ona po čase zosadla a tlačila bajk a to sa v ten deň opakovalo. Ja som bol nervózny a mal som s toho výčitky že ju namiesto pekného výletu uštvem a znechucujem jej bajkovanie. Samozrejme môžem chodiť na bajku sám a užívať si to, no milujem manželku a chcem s ňou tráviť čas aj na bajku ako v časoch keď sme mali menej rokov a boli bez detí. Môj prvý letmý záchyt ebajku bol keď ho sused kúpil manželke – vnímal som to ako informáciu ale neriešil som to. Keď sme boli na Slovenskej dovolenke pri Rožňave, my aj deti sme si požičali na celý deň ebajky. Bol to velmi dobrý čas a neskôr nato sme prijali myšlienku kúpiť ebajk. Po roku sa to naplnilo a ikeď sme kôli Korone a s ňou spomalenému dovozu všetkých bicyklov čakali naň 3,5mesiaca bolo to správne rozhodnutie.
Je to e hardtail. Mal som pri výbere nejaké požiadavky, napr. aby mal vzduchovú vidlu, výbavu Deore, funkciu walk, 20Ah batériu. Ja mám klasické 29″ celopéro takže zatiaľ ma baví si to odmakať takpovediac „FullHD“ sám (ale verím že čas ukáže a dokúpim aj sebe ebajk). Keď dakde ideme ja si zadám tempo a manželka sa mi prispôsobí. Takto prejdeme spolu oveľa viac ako predtým. Svokrovci majú mestské e-bicykle, ja to volám „Liberta s motorom“. Svokra je po výmene oboch kĺbov a prekvapujú nás kam na nich všade a často chodia. Čakáme že budú chcieť vymeniť za e-MTB.
Myslím že veľa ľudí ma nato „iný“ názor len preto lebo nemajú tu možnosť vyskúšať si to alebo sú proste tvrdohlavo proti tomu (ako som bol ja proti sušičke prádla). Uvediem príklad, asi nie ideálny ale možno pochopíte ako to myslím: Ruku na srdce koľkí z nás čo lyžujeme chodíme iba len na skialpy a nič iné. [Hore si to „20x vyšliapeme“ a spúšťame sa] Drvivá väčšina lyžiarov sa vozíme lanovkou na kopec a potom sa len spúšťame. Myslím že tomuto sa podobá ebajk a prišla doba kedy môžeme využiť dopomoc ktorá sa ponúka. Samozrejme skialpy, bežky a aj klasický bajk majú svoje čaro a nezaniknú – dúfam.
