Začalo to nevinne. Ďalším spamom z Pelikanu na lacné letenky. Destinácie zásadne vyberám tak, že ciele zakryjem a pozriem akciové ceny. Vyplatilo sa. Ideme objaviť Picos de Europa najkrajšie traily Fuente Dé. Medzi troma kandidátmi vyšlo Bilbao. Rezervovať letenku do najväčšieho mesta španielskeho Baskicka na okraji Biskajského zálivu sa oplatí hneď z niekoľkých dôvodov:
Bilbao
- Severné Španielsko je turistami neobjavené. Biskajský záliv ponúka jedinečné pláže na Atlantiku. Ani náhodou to nie je „Petržalkoidné“ Costa Maresme, či Barcelona okupovaná turistami tak, že stade máte chuť skôr utiecť.
- Guggenheimovo múzeum moderného umenia v centre Bilbao je jedinečné nielen jedinečnými dielami, ale hlavne špičkovou architektúrou, zakrivenými líniami z vápencových blokov a lesklého titánu. Ak máte radi umenie musíte tam byť.
- Z Bilbao je kúsok do Pyrenejí, kúsok do Bordeaux ale najmä: kúsok do národného parku Picos de Europa.
Ak máte v génoch hory a uvidíte siluetu Naranjo de Bulnes, nemáte na výber. Picos de Europa- vyrážame na strechu severného Španielska.
Lacné letenky, lacné ubytko, lacné auto z požičovne, drahá poistka. A ďalšia zastávka pri letisku a ďalšie trekové palice. V Decathlone by nám už mali dať vernostnú zľavu alebo aspoň minimálne zaplatiť leteckým spoločnostiam províziu za to, že turista si nemôže zobrať trekové palice z domu.
Prílet LEVEL 19,30 nemešká. Hodinu sa snažíme v Avise dohovoriť s inak celkom milou babou na podmienkach požičania auta. Stále po nás chce prachy navyše. Vouchery máme v slovenčine aj v angličtine. Ona vie iba španielsky. To že nevie anglicky sa dá prepáčiť, ale že nevie po slovensky? Navyše maňána. Keď už si myslíme, že tu do rána prespíme otvorí ajfon a prekladový slovník. Naučíme sa ovládať aplikáciu. Po desiatich minútach si všetko vysvetlíme. Štartujeme. Čaká nás 220 km cesta do dedinky Perrozzo (kúsok od Potes), ktoré sme si vybrali ako základňu na poznávanie Picos. Náš hotel v údolí Liebana obsluhujú do polnoci. Dáme to?
Picos de Europa
Pôvodný naivný plán bol ranný treking, poobede sa spustíme k moru a navečer každý deň vymáčame nohy v Biskajskom zálive. Až keď prechádzame z diaľnice posledných 30 km do srdca pohoria cez kaňon Hermida začíname chápať, že všetko bude inak. Cesta je tak na šírku auta a frčíme: 3,2,1… Zaradiť štvorku sa nám ani nepodarilo. Ešte väčšia zábava sú posledné dve odbočky k hotelu. Dorážame na jednotke. Motor zavíja, spojka smrdí a my premýšľame ako dlho vydrží úplne nový Peugeot 207, ktorý nám v požičovni dali. Veď vystúpať na necelom kilometri 150 výškových metrov na cestách širokých ako to auto, to každý deň nedáš.
Dorážame a vchádzame na recepciu. Nikto tu nieje. Iba telefón. „Call Michael“. Voláme Michaelovi. Lámanou angličtinou nám hovorí, že hore je voľná izba. Nech sa tam zložíme a ráno sa uvidí. Maňána Espaňa. Neriešime a jeho doporučenie ihneď s radosťou plníme.
traily okolo Fuente Dé
Ráno nás očarí. Keď otvoríme okno skoro spadneme na zadok. Tú siluetu máme nafotenú veľakrát, ale nemá význam ju sem dávať. Žiadna fotka nemôže vystihnúť ten prvý dojem.
Kde začať? Sme racionálni, skúsení a lakomí turisti. Naša cesta okamžite vedie do miestneho supermarketu Lupa. Predávajú tu čerstvo vylisovanú pomarančovú šťavu, výbornú Rioju, Jamón, syry a pivo. Vlezieme aj do mestečka Potes, ale po pár sto krokoch pochopíme, že tento suvenírový cirkus nie je pre nás.
Čaro Potes máme ešte len objaviť.
Sadáme do auta a vyrážame po hnedých značkách priamo do centra Picos de Europa- Fuente Dé. Pravda je taká, že všade inde je rovnako pekne ako tam. Ale tam je lanovka, ktorá turistov vyvezie do 2000 m výšky, aby sa pokochali a niektorí aj urobili zo sto krokov. Ak tam prídete cez víkend a nedajbože cez prázdniny, čakanie na lanovku hore… a potom dole… vám zaberie väčšinu dňa.
Ľudia sú leniví a pohodlní. Kašleme na lanovku, obúvame Gerlachy a vyrážame ku kravám. Cez pasienok totiž zbadáme smerové turistické tabule nahor.
Tornos de Llordes
Boli tam dva ciele, zvolili sme žltý okruh na Tornos de Llordes vo výške 2477 mnm. Na začiatok sa netreba úplne zničiť. 3:30 hore, 4 hod dole. Ponad kaňon do rozsadliny. Komoot tento trek opisuje ako jeden z najkrajších v okolí. Pri tom druhom popod El Portal de Picos sľubovali nahor ešte o dve hodiny viac a ako bonus náročnosť výstupu 1. tzn najťažší stupeň sú skúsenosťou z lezectva.
Nahor sa to dá. Aj keď občas zašomrete. Na GPS a hodinky radšej nepozerám. Po prvých 500 výškových nádherné výhľady, do druhých 500 výškových to isté, ale ešte krajšie. Máme pocit, že už sme hore. Ale za každou zákrutou je ešte desať ďalších. Začíname hľadať racionálne dôvody, že toto stačí a obráťme sa. Dosahujeme raketovú priemerku temer 2,6 km/h. Po tých šutroch a kamenných poliach to rýchlejšie nedávame. Posledné výškové metre a potom to príde.
V diaľke cez kopec vidíte hornú stanicu lanovky. Hlboko pod vami. Ste v sedle a vidíte ďalej. Na druhú stranu. Picos de Europa v plnej paráde. Nádherné údolie s malým prepadom niekoľko priesmykov a v pozadí sa to začína týčiť až do 2680 mnm.
Picos de Europa najkrajšie traily Fuente Dé. Nevieme sa prestať dívať. Hore je nádherne.
Sme na streche. Hore. Po amoku fotenia odkladáme palice, vyťahujeme broskyne, nejaký syr, jamón a plechovicu piva. Na cestu dole sa treba posilniť. Okolo nás behajú dosť drzé kamzíky. Aj kravy. Na ľudí sú zvyknuté. Zjavujú sa mraky. Lezieme radšej dole. Ale platí prvý zákon prírody. Nič nie je zadarmo. Hore je len polka cesty. Tá lepšia. Zostup zvládame „ltt“. 3 hodiny šľapať dole kopcom na nestabilných šutroch nieje pre každého.
Začíname sa stávať priaznivcami hnutia za socializáciu lanoviek. Prečo nie sú cestou dole zadarmo? Posledný kilometer už iba z nohy na nohu. Čelíme existenčnej hrozbe? Ale nie. Už vidíme parkovisko, auto a predstavujeme si ten zvuk otváranej orosenej plechovky. Cssss…. pivo vypení a ten zvyšok je prevarený. Vylievame ho. Dole je 35 a urobili sme zásadnú chybu. Auto sme nechali na slnku. GPS trasy tu.
Coll de Lesba
Dnešný cieľ: Vidieť hory a nešúrať sa pritom po skalách. Ráno sme mysleli, že nevstaneme. Zobudili sme sa s parádnou svalovicou. Máme spálené krky. Už pri raňajkách padla voľba na Coll de Lesba vo výške 1660 mnm. Lúky a hole s tou najzelenejšou farbou a tým najúžasnejším výhľadom na celý reliéf pohoria. Picos de Europa sa vlastne skladá z dvoch masívov. Medzi nimi je horský údolný prechod prepájajúci cez dedinku Espinama dve hlavné centrá Fuente Dé a Sotres. Tento trail je priechodný ako MTB trasa. Zhruba v polovici je odbočka na El Portal de Picos z ktorého idú navrch tie najambicióznejšie traily.
Sotres je voľba pre tých ktorý chcú zažiť pohodové traily okolo Cavadonga lake alebo si chcú vyskúšať výstup na kultovú horu Naranjo de Bulnes, ktorú španieli často volajú aj Picu Urriellu. Trail so Sortres sa volá „Invernales de Cabao“ a vedie cez rieku až do priesmyku Pandébano Col. Záverečné cikcakové serpentíny vás vyvedú až pod vrchol Vega Urriellu do výšky 1980 mnm. Až sem sa dá. Hore len lezci. Pozor, tento výstup nie je ani náhodou ľahká pešia turistika.
Prechod autom medzi oboma strediskami strediskami Fuente Dé a Sotres tiež nie je nič triviálne. Musíte obísť celý národný park po fakt krkolomných cestách a na prepravu si naplánujte min. 4 hodiny.
Picos de Europa najkrajšie traily Fuente Dé
A nie náhodou. Planiny Collados de Llesba poskytujú temer piknikovú atmosféru. Pasienky a výhľady. Človeka láka len tak si ľahnúť a ležať. Inštinkt sme viackrát poslúchli. Viackrát smäd zahasili. Mal to byť relaxačný trail ale aj tie lúky vydali za viac ako 500 výškových. /GPS/ Keď je capovi dobre, ide sa kĺzať na ľad. Bolo nám málo, tak sme sa išli v Perrozo „trochu“ prejsť po večeri za hotelom na malú prechádzku. Na 1,5 km sme nastúpali 266 výškových metrov. Pri zostupe sme už skuvíňali. /GPS/ Človek je šťastný, keď vidí kreslo a hotel. Predspánkový Jamón a Rioja, celodenné zážitky a preháňanie nás náležite zregenerovali.
Gerlach
Gerlach v Španielsku? Ten je predsa v Tatrách. Nie vždy. Tie naše Gerlachy pochádzajú z Partizánskeho. A my ich už druhý deň na týchto horách testujeme. Vydržia? Budú do týchto hôr vhodné? Splnia to, čo výrobca sľubuje?
V Reštartnisa chceme byť patrioti. Podporujeme Slovensko, slovenské hory a turistiku a rozhodli sme sa preto podporovať aj jedinečných slovenských výrobcov. Patria medzi nich turistické boty Makara a rozhodli sme sa sem zaradiť aj Maratónky a Gerlachy, ktorých výrobu obnovili v ZDA Partizánske.
Dovoľte preto malú recenziu.
Tie boty sú skvelé. Nie je to vysoká turistická obuv, skôr ľahšia odolná teniska do naozaj náročného prostredia. V časoch rôznych moderných zapínacích gripov, sťahovacích mechanizmov či suchých zipsov sa šnúrky javia ako prežitok. Opak je pravdou. Za celých 7 dní sa mi šnúrky ani raz samovoľne nerozviazali, čo je kameň úrazu mnohých tenisiek. A perfektne držia nohu. Výborný matroš. Ale to hlavné je podrážka. Tuhá, pevná a nešmýka sa. Vyzerá, že vydrží veľa. Môžete behať po ostrých kameňoch a cez nízkoodernú tvrdenú podrážku necítite vôbec nič. Ako po asfalte. Idete po mokrých skalách? Nešmýka sa, nepodkĺza. Ten čudný reliéf podrážky fakt drží.
Výrobca deklaroval aj vo vlhkom prostredí suchú nohu. Neklamal. Behali sme naschvál v potokoch a pokiaľ sa voda nepreliala cez šnúrky a jazyk, noha ostala suchá. Medzipodošva je totiž z ľahčenej gumy a kvalitnej kože na zvršku. Pohodlie a komfort. Za sedem dní žiadne omínanie ani otlaky, napriek tomu, že bota bola nová.
Čo dodať záverom?
Dnes sú outdoor predajne plné svetových značiek. Ceny sa šplhajú do kozmických výšok. Sľubujú pomaly kozmické technológie. Ak si však obujete ZDA Gerlachy alebo vibramy od Makaru pochopíte, že to môžu byť boty vašej poslednej voľby. A môžu byť šité na Slovensku, môžu byť kvalitné a nemusíte pritom zbankrotovať.
Valle de Caloca
Do srdca Kastílie. Na Kordillery. Údolie Liebana. Ak Picos de Europa možno prirovnať k Vysokým Tatrám, túto časť sveta možno ľahko prirovnať k Liptovu. Dedinka Caloca sa nachádza na konci Liebanského údolia v nadmorskej výške 1100 m. Pár domov, ale tá atmosféra. Ak fotíte, strávite tu hodiny. Z dediny ide nádherný 7 km trail Valle de Caloca, ktorý vás prevedie celým údolím. Boli sme hrdinovia a 7 km nestačilo. Pridali sme prechod okolo vrchu Lomba, ktorý nás dostal až na plato Kastílskych Kordiler. /GPS tu/
Na Kastílskom hrebeni sa nám otvorila božia divočina. V okruhu 30-40 km na náhornej plošine nezbadáte jediný stĺp, jedinú strechu, nič. Iba cestu a prírodu s krovinami, bukovými pralesmi a kravskými hovnami. Nádherný trail s krásnymi výhľadmi. Ale najmä- tie trasy sú tak dokonale udržované, že ich kľudne možno nazvať MTB rajom. Žiadne ploty, žiadne obmedzenia. Tu by som dokázal jazdiť hodiny a hodiny.
Ako každý deň posledný kilometer je čistá dorážačka. Po 15 kilometri a tisícke prevýšenia ideme z nohy na nohu. Nadávame na seba, ale sme radi, že sme sa včas obrátili a nepokračovali ďalej. V dedine je napájadlo. Už nám je úplne jedno, či sa z tej vody poserieme. Naložíme do brucha každý aspoň liter. Na lavičke dávame obedový piknik, ale úprimne najviac by sme ocenili maséra a posteľ.
Pôvodný plán bol doobedný hike a večerné more. Život všetko mení. Je tu tak krásne, že tráviť čas nezmyselným presúvaním sa v aute je čistý nezmysel. Uprednostňujeme celodenný trail a večerný kľud s Riojou v našej posade, pozeraním na západ Slnka nad Picos de Europa. Bilancia prvých troch dní nie je až taká zlá. Počasie zatiaľ na jedničku a objavili sme Genius Loci týchto hôr. Tohto miesta, ktoré turizmus a komercia ešte nestihli prevalcovať.
Hiking špecialita v Španielsku je tiež Caminito del Rey
