Vonku sa nám všetko krásne sfarbilo, teploty napriek tomu ešte stále boli pomerne vysoké, takže bolo jasné, že víkend nesmieme pregaučovať. Ale kam sa vybrať? Žeby ďalší z cieľov výzvy 7 kopcov 3 jazerá? Na výber sme mali ešte tri ciele. Rozhodli sme sa pre rodinný výlet s deťmi na Ploskú, ktorý bol geograficky k nám najbližšie.
Túra Ploská
Z Bratislavy sme vyrazili pred ôsmou, pričom po ceste sme sa zastavili ešte pre nášho parťáka Palina, ktorý sa podujal tento výlet absolvovať s nami. Cesta do Banskej Bystrice ubehla pomerne rýchlo, potom sme trošku spomalili. Prešli sme cez Staré Hory na Donovaly, odtiaľ sme sa autíčkom spúšťali do Liptovskej Osady, kde sme zabočili prudko doľava a serpentínová cesta nás doviedla do Liptovských Revúcich, kde sa mal začať náš turistický výstup na Ploskú.
Po žltej z Liptovských Revúcich
Výstup sme plánovali uskutočniť po chodníku označenom žltou turistickou značkou, ktorý sa začínal vo Vyšných Revúcich. Vyšné Revúce sme bez problémov našli a aj žltú značku, keďže tá bola neprehliadnuteľná a videli sme, ako sa označenie ťahá takmer cez celú dedinu. Žltú značku sme síce zbadali hneď, čo sme však nevedeli nájsť, bolo miesto na parkovanie. A tak sme sa nechali ťahať práve žltou značkou až za dedinu. Tam sme konečne odparkovali a pustili sme sa peši zdolávať náš cieľ.
Cesta viedla dolinou popri riečke Lopušná. Už sme šľapali cez dva kilometre a zatiaľ sme nezdolávali žiadne strmé stúpanie, ktorým sme boli pri našom rozhodovaní o cieli strašený. Už som sa začínala báť, či nie sme náhodou na zlej ceste…. A vtedy to prišlo. Z asfaltovej cesty sme zišli na lesný chodník a začalo sa ozajstné stúpacie peklo. Našťastie netrvalo to až tak dlho a za chvíľu sme pomedzi stromy zbadali krásnu hoľu – cieľ našej cesty.
Pohľad na cieľ nám dodal energiu (takmer celú sme ju vyminuli na tom krátkom takmer kilometrovom úseku) a trošku rezkejšie sme vyšli z lesa na úpätie hôľ a zohrievaní slniečkom sme sa dostali do sedla Chyžky, kde sme sa napojili na červenú turistickú značku. Rozcestník nás informoval, že na Ploskú by nám to malo trvať ešte 50 minút, čo sa nám zdalo veľa (keďže cieľ našej cesty sa nám už naozaj zdal na dosah). Boli sme prekvapení, keď sme vyšli hore, že nám to skutočne tých 50 minút trvalo. To, že sme tak krátky úsek zdolávali tak dlho, bolo spôsobené pravdepodobne nielen tým, že zasa sme len stúpali, ale najmä silným vetom, ktorý tu hore fúkal naozaj výdatne.
Veľká Fatra
Cesta nahor bola síce krátka, ale o to strmšia. Ale keď sme už boli hore, ten pocit stál za to. Z hora je nádherný výhľad nielen na Veľkú Fatru, ale aj na Martinské hole, Malú Fatru, Nízke Tatry a pri dobrej viditeľnosti až na Západné Tatry. Tento nádherný výhľad bol pre nás umocnený počasím. Slnečné lúče zohrievali všetky farby jesene – žltú, červenú, zelenú, hnedú…. Náš dokonalý pocit trochu rozfúkaval vietor, ktorý bol skutočne silný……. Takže sme sa hore dlho nezdržali a aj „povinné“ dobíjanie paliva sme odložili až do trochu nižších polôh.
túra na Ploskú
Výhodou tejto túry bolo to, že tvorila okruh – hore sme mohli ísť jednou cestou a naspäť inou. Hore na Ploskej sme sa opäť napojili na žltú značku a pomaly sme schádzali dolu. Bola som veľmi rada, že dolu sme išli práve touto cestou. Kopec bol z tejto strany síce tiahlejší ale nebol tak prudký a kolená vďaka tomu asi nedostali tak zabrať, ako by pravdepodobne dostali, keby sme sa vracali tou istou cestou, ktorou sme vyšli hore.
Cesta z Ploskej po žltej späť do Vyšných Revúcich bol ozajstný turistický zážitok. Salaš, ovce, všade prítomný výhľad na jeseňou sfarbené lesy….
Za seba by som práve tento cieľ zhodnotila ako TOP tohtoročnej výzvy 7 kopcov 3 jazerá.
Deti z dlhého zostupu už boli celkom unavené, takže záver našej túry bol už trochu umrnčaný, zlú náladu však hneď zahnal pohľad na krčmu vo Vyšných Revúcich. Chvíľka posedenia pri kofole a chipsoch nám, ako správnym Bratislavčanom, opäť dodal chuť do života a my sme sa mohli vybrať na cestu domov.
Ešte sme sa, ako správni Slováci, zastavili v Liptovskej Osade v kolibe na bryndzové halušky a už nám nič nebránilo, aby sme sa po peknom výlete vrátili domov. Ale bránilo….. Úplne neprejazdné Donovaly spôsobili, že domov sme sa dostali až po desiatej večer. Napriek tomu sme tento výlet zhodnotili (vrátane detí) veľmi kladne.
Záverečné hodnotenie
Bol to jednoducho nádherný deň plný jesennej krásy, slnka a trochu aj vetra. Turistika pre deti bola síce trocha náročnejšia, napriek tomu to v pohode zvládli. Nevedno odkiaľ deti čerpajú svoju energiu, ale majú jej neúrekom. A preto som presvedčená, že by to (aj keď možno nie úplne v pohode) dalo každé dieťa. A určite by to bol preň krásny zážitok.
