Keď som po tretíkrát absolvovala turistickú výzvu 7 kopcov 3 jazerá, pociťovala som ako všetci jej účastníci príjemný pocit zo zmysluplnej činnosti a zážitkov, ktoré prinieslo prekonávanie cieľov. A znásobilo sa mi to pri medailobraní, pretože organizátor Petere Ertl má nadšenia a energie na rozdávanie. Ku každej medaile pridal úprimný úsmev a vyzdvihol úsilie každého jej účastníka. Rozhovor s organizátorom turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá:

Cez kopce a jazerá s Peterem, organizátorom turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá

Máš stále svoj povestný elán aj po siedmom ročníku turistickej výzvy a stále energiu na vymýšľanie noviniek do ďalších ročníkov, ako sú napríklad až 4 voliteľné ciele. Reagoval si tak na požiadavky od účastníkov alebo je to tvoj nápad a čo od toho očakávaš?

Tento rok mi už ťahá na šesťdesiatku. Rád by som veril, že ten elán tam stále je. Ale úprimne, čoraz viac je to o mladej krvi a kompromisoch. Voliteľné ciele sú racionálnou voľbou pre tých menej turisticky zdatných. Najmä však pre rodiny s deťmi a seniorov, na ktoré sa aj tento rok prednostne orientujeme.

Slovensko je krásne a rozmanité, ale zaujímavých cieľov nie je nekonečné množstvo. Často sa stáva, že účastníci absolvovali cieľ pred rokom, alebo je cieľ kondične príliš náročný (Kriváň, Baníkov, Poludnica,…) alebo je jednoducho cieľ pre účastníka nezaujímavý. Prečo by sme ho mali nútiť taký cieľ absolvovať, keď máme v ponuke za tých 8. ročníkov 80 skvelých iných cieľov. (Ciele 7 kopcov 3 jazerá) Samozrejme, máme v komunite puristov (a sú ich každoročne stovky) ktorí zdolajú komplet všetko. Pre tých máme iné úrovne hodnotenia.

V nemalej miere však k nárastu voliteľných cieľov prispela aj súčasná postcovidová a ekonomická situácia. Nechceme ľudí desať krát preháňať krížom krážom po celom Slovensku. Skôr preferujeme, aby si cieľ účastníci užili a vnímali aj špecifiká daného regiónu. Takto si vedia ciele lepšie nakombinovať, majú viac času a majú možnosť v rámci jedného výjazdu zvládnuť aj viac cieľov naraz. A to je aj mottom nášho poslania reštarnisa. Na všetky boľačky sveta predpisujeme len jeden liek. Pohyb v prírode. :-) Buď aktívna, optimistická, veselá a plná skvelých zážitkov. Nakazíme ťa endorfínmi, pohybom a dobrou náladou.

rozhovor s organizátorom turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá

V oblasti turistiky robíš veľa aj pre deti. Inšpiráciou ti je zrejme tvoja vnučka, za ktorou neúnavne lietaš a určite aj snaha odtrhnúť deti od počítačov a dopriať im skutočné zážitky v prírode. Ako sa ti darí v tomto smere?

No som dedom a snažím sa vzorne sa svojej funkcie zhostiť. Stále častejšie sa stretávam so situáciou, keď mi zvoní biznis telefón a ja nemôžem zdvihnúť, lebo som na štyroch, robím koňa, na mne sedí vnučka a šticuje ma za vlasy s pokrikom: "Hijó, hijó." Už tento rok ju chcem ťahať so mnou do hôr. Dcéra mi však odkázala, že ju so mnou pustí len v sprievode dospelej osoby.

Ale vážne. Dnes sú deti doslova závislé na sociálnych sieťach a smartfónoch. Z môjho pohľadu to je len virtuálny svet bez reálnej komunikácie, vzťahov, často reálnych kamarátov a zážitkov. Doba sa zrýchľuje a rodičia sú stále viac pracovne stresovaní a nemajú často na deti energiu ani čas. Čo je z môjho pohľadu chyba. Toto chceme zmeniť. Aktívne deti ktoré športujú, majú kamarátov a zážitky nehejtujú a nedrogujú. A ja som rád, že z roka na rok sa zapája do výzvy stále viac rodín s deťmi.

Tiež seniori akoby dnes boli na okraji spoločnosti. Často prepadajú skepse a osamelosti. Skúsme ich vytiahnuť von, medzi ľudí, do víru nadšenia, výziev, hôr a zážitkov. Borovičky, Janko Boďo, Stromisti, máme účastníkov, ktorí prekonali osemdesiatku a sršia energiou. Minimálna súťaživosť. Naše výzvy nie sú o tom kto je najlepší. Ale čo spolu zvládneme a kto sa pripojí s mottom: "Zapoj sa a rozhýbeme ťa."

S mnohými účastníkmi turistickej výzvy sa poznáš a ľudia sa zas spoznávajú medzi sebou navzájom, zdieľanie pekných zážitkov v prírode s inými vytvára medzi nimi pocit spolupatričnosti. Jedným z benefitov turistickej výzvy sa tak stávajú aj nové priateľstvá, ktoré tu vznikajú. Ako to vnímaš a prežívaš ty ako organizátor?

V prvých ročníkoch sme sa skoro všetci poznali. Boli nás stovky. Dnes sa akcií zúčastňujú tisíce ľudí a mne sa skoro denne stáva, že zazvoní telefón: "Ahoj Peťo, nevieš mi pomôcť, poradiť…." Hoci si tykáme a zjavne sa poznáme, nie je v mojich silách pamätať si tisíce ľudí. Ten pocit, že mi ľudia dôverujú ma však neskutočne napĺňa a posilňuje.

Dnešná doba na Slovensku tolerancii a priateľstvu nepraje. Toľko nevraživosti a konfrontácie na facebooku, v médiách a v diskusiách, koľko sa za posledné roky vyrojilo si za svoj život nepamätám. Možno je to politikmi, možno tými technológiami, možno len frustráciou a stratou dôvery ľudí,... Nechápem, ako sa ľudia, ktorí si predtým rozumeli, dokážu tak rozhádať. Aj preto je na našich fórach politika, náboženstvo a akýkoľvek hejt definitívne tabu. Chceme ľudí spájať a nie rozdeľovať. Príroda, šport a zážitky sú skvelým liekom aj na tento aspekt súčasného sveta.

Ako je to so získavaním sponzorov? Zrejme to nie je ľahké získať sponzorov pre turistickú výzvu ako trebárs pre súťaž miss.

No 7 kopcov 3 jazerá rozhodne na miss nemá. :-) Ale cieľom restartnisa nie je generovať zisk, peniaze a benefity. Skôr byť užitoční. Našťastie sa nájde stále dosť filantropov a donorov, ktoré naše nadšenie zdieľajú a dokážu aj podporiť. My sa im na oplátku snažíme vyjsť maximálne v ústrety a byť užitoční pre nich. Server restartnisa už tretím rokom atakuje ročne trištvrte milióna návštev. Okrem obsahu makáme na technológii a vychytávkach, aby sme aj google čo najviac uspokojili. Snáď už tento rok ten milión dáme. Každý deň si naše články prečíta temer tritisíc ľudí.

Čo tvoj osobný život? Do akej miery ťa ovplyvňujú aktivity v turistickej výzve?

Všetko začalo osobným angažovaním. Turistická výzva 7 kopcov 3 jazerá je len jeden z produktov Reštartnisa. Ďalším je napríklad Kardionápravník, kde sa snažíme po svojich alebo na bicykli spolu zdolať cestu na mesiac (384 400 km) a dvakrát sme to aj dali :-)

Obe výzvy prebiehajú už 8. ročníkom. Ak by sme to robili zle a bez nadšenia, už by sme neboli. Hlavným projektom však je server restartnisa, ktorý sa venuje nielen aktívnemu pohybu, športu, ale tiež zdraviu, udržateľnosti, inšpiráciám a celkovo zmene kvality života. Je široko spektrálnejší a má oveľa širšie a väčšie segmenty čitateľov než turistika.

Ako vyberáš ciele pre ďalší ročník? Zohľadňuješ pri ich výbere aj to, že sú trebárs menej turisticky známe alebo máš na to celkom iné kritéria?

Asi mix všetkého. Každý rok musí byť nejaká výzva, kondičný ťahač. Tento rok to budú Rysy a Poludnica. Dlhodobo podporujeme menej známe regióny, často Severný Spiš, Gemer, Gron, Hont, kam sa bežný turista denne nezatúla. Osobne milujem Choč, Oravu, Veľkú i Malú Fatru, Horehronie a prirodzene Tatry a Liptov. Som patriot, vždy musí byť niečo z Malých Karpát. Snažíme sa Slovensko regionálne vyvažovať. Na väčšinu z cieľov dostávame tipy priamo od účastníkov. Aktívne však spolupracujeme aj s KST a mnohými OOCR.

Na Slovensku sme doma

Čo očakávaš od ďalšieho ročníka a čo by si si prial, aby sa vylepšilo?

Je to 8. ročník, skôr rutina. Hlavne by som chcel povzbudiť rodiny, aby vytiahli svoje deti od tabletov a sociálnych sietí do prírody, do hôr a poskytli im skutočné zážitky. Pre ne to robíme. Horami a turistikou nič nepokazíš. A najmä, aby sa ukľudnila tá konfrontačná atmosféra a ľudia konečne našli znova k sebe cestu. Priateľstvá, kamarátstvo, zážitky, pivko a úsmev na tvári, veď preto to robíme.

Iva Lacková spovedala organizátora výzvy 7 kopcov 3 jazerá Petera Ertla.

Príspevok Cez kopce a jazerá s Peterem, organizátorom turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá. zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po dvoch pandemických rokoch sme si opäť vychutnali medailobranie 7kopcov3jazerá naživo. V sobotu 10. decembra sme všetci úpenlivo dúfali, že čerstvo postavený stan v Bufete na Dobrom mieste všetky príkoria tejto zimy a nápor ľudí prežijú. Počasie nám tentokrát prialo a všetko dopadlo podľa očakávaní. Povestná Šusťova fazuľová, čaj i varené víno rozohrali.

Keď príde Mikuláš

Prvé sólo mali deti. Viac ako 20 detí si muselo Mikulášsku nádielku zaslúžiť. :-) Tí menší zarecitovali, zaspievali tí väčší sa pochválili svojim výkonom. Sladká odmena však ostala pre všetkých. Potom sme už pristúpili k vyhodnoteniu výzvy 7 kopcov 3 jazerá.

7 kopcov 3 jazerá v číslach

• V 7. ročníku turistickej výzvy sa celkovo zapojilo 1429 účastníkov a rodín s deťmi.

Turistika

• Všetkých desať cieľov 10 splnilo 103 účastníkov
• Všetkých 11 cieľov, vrátane bonusového splnilo ďalších 78
• 5 a viac cieľov splnilo 166 účastníkov
• 3 a viac cieľov splnilo ďalších 320 účastníkov.

Bicykel

• Všetky ciele 10 + 1 bonusový na bicykli splnili iba 4 účastníci.
• Ďalší piati splnili 10 cieľov bez bonusového. Jeden z nich ale zapísal výsledky bohužiaľ po termíne.
  Podmienku na všetky ciele tak splnili 8 účastníci.
• 5 a viac cieľov na bicykli splnilo ďalších 12 účastníkov.

Rodiny s deťmi

• 6 rodín s deťmi dalo všetkých 11 cieľov.
• ďalších 38 rodín splnili kritérium 5+ na udelenie diplomu a medaily.

Skvelé výkony, gratulujeme všetkým.

Pohárové ocenenia

Ocenili sme najmä dlhoročných účastníkov, ktorí splnili všetkých 11 cieľov.

Tiež by sme radi vyzdvihli Petra Číčela, ktorý dal síce tiež všetky ciele na bicykli ale nestihol ich zapísať včas.

Vecné ceny losovali opäť deti

Všetci, ktorí ste sa nemohli zúčastniť medailobrania, môžte si ceny vyzdvihnúť po osobnej dohode s Natašou v Bratislave alebo nechať poslať poštou. Inštrukcie nájdete tu.

Dáte to s nami aj v 8. ročníku?

Pre budúci ročník sme pripravili niekoľko zmien. Tou hlavnou bude, že si môžete upraviť až 4 voliteľné ciele a keďže stále viac lozíme po horách, zmienili sme hlavnú cenu skladací bicykel Pegas ako hlavnú cenu pre účastníkov, ktorí zdolajú všetkých 11 cieľov. Viac o budúcom ročníku nájdete tu

Ďakujeme vám všetkým za účasť na medailobraní. Počasie nebolo júlové. Veľmi si vážime, že ste s nami. Ak nebolo všetko úplne tip top prepáčte, sme neziskové združenie a robíme to najmä z entuziazmu a lásky k prírode a pohybu. Najlepšie ako vieme.

Tešíme sa spolu už na 8. ročník, v ktorom vás čaká znova zopár prekvapení. Veríme, že sa opäť aktívne zapojíte.

Príspevok Medailobranie 7kopcov3jazerá: priebeh výsledky ocenenia zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Počas deviatich ročníkov turistickej výzvy 7kopcov 3jazerá sme objavili nádherné miesta na Slovensku. Bedekre z jednotlivých ročníkov v elektronickej forme nájdete v download zóne. Stiahnite si. Ak premýšľate kam na výlet, turistiku s deťmi inšpirujte sa. Kliknutím na odkaz nájdete odporúčané turistické trasy a cyklotrasy pre každý cieľ. Turistické ciele 7kopcov 3jazerá sú prehľadne zoradené tu:

Ciele, turistické trasy a cyklotrasy

Turistické ciele 7kopcov 3jazerá

Ak máte tip na ciele 7kopcov 3jazerá pre budúci ročník, napíšte nám a ak cieľ vyberieme, oceníme vás tričkom.

Príspevok Turistické ciele 7kopcov 3jazerá po jednotlivých ročníkoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zrazu prišla správa. Môžem sa spýtať pár otázok? Ani nevedela, ako mi padla do rany. Každý rok zvyknem urobiť nejaký výročný rozhovor. Pomáha mi to utriediť myšlienky a posunúť sa zas o rok ďalej. Až v priebehu rozhovoru som zistil, že Iva Lacková nielenže je prvým rokom účastníčkou 7 kopcov 3 jazerá, nielenže občas napíše nejaký článok do novín, ale navyše i premýšľa a je aj autorkou už 4 vydaných kníh z produkcie vydavateľstva Ikar. Rád som súhlasil.

To, čo nedokázali pre turistiku zapálení aktivisti, podarilo sa vírusu z Číny. Už sme si zvykli, že odtiaľ prichádza všetok tovar, tak prišiel aj COVID-19, ktorý vyhnal ľudí zo zavretých nákupných centier do stále otvorených lesov. To musí takého turistického nadšenca, zakladateľa portálu Reštartni sa Petera Ertla, človeka, ktorý o horách len nekecá, ale im aj rozumie a snaží sa už zopár rokov nalákať do nich viac návštevníkov, zdvihnúť zo stoličky. So svetoznámym fenoménom je však boj neľahký aj v tomto smere.

Zaznamenal si vyšší počet záujemcov o každoročnú výzvu 7 kopcov 3 jazerá? Tipujem, že áno, pretože aj ja, ako turista samorast, som neregistrovane chodila po lesoch a keď som výzvu o zvládnutie určitých cieľov zbadala, pripadalo mi to ako svetlý bod v tej pandemickej temnote. Niečo konkrétne, hmatateľné, čo vráti životu naruby poriadok do všedných dní, dodá motiváciu do najbližšej budúcnosti. Dostávaš spätnú väzbu od ľudí, pre ktorých sa turistika stala v dnešných časoch akousi záchrannou sieťou alebo si už predtým zaregistroval zvýšený záujem ľudí o hory?

Covid-19 nespôsobil prudký nárast turistov. Iba znemožnil cestovať a tým zvýšil záujem o výlety a trávenie času v horách a na Slovensku. To, že si človek objedná zľavomatový wellness hotel v Tatrách, alebo že sa vyvezie autom pod horáreň, tam si opečie klobásu, vyfajčí cigaretu, prejde 500 metrov a zvezie sa dole, ešte z neho turistu nerobí. Je dobre, že ľudia vo väčšej miere objavujú hory a prírodu. A verím, že z mnohých ľudí, ktorí dnes začali slovenské hory objavovať, sa raz turisti aj stanú.

Oveľa väčší a dlhodobejší vplyv na rozvoj turistiky a objavovanie hôr má dnešná rýchla, neosobná, konzumná a pretechnizovaná doba. Záujem o 7 kopcov 3 jazerá stúpa z roka na rok. Raz viac, raz menej. Je to však dopyt po zmene. Ako to ale ja vidím, z veľkej miery je to tiež o dôvere ľudí. Dnes je internet zahádzaný výzvami zdolaj, vyhraj, zarob, získaj .... Všade, kde vzniká dopyt, vzniká aj mnoho projektov. Jedny preto, že ľudia majú víziu niečo vybudovať a potrebu veci meniť, iné preto, že niekto uverí, že ak úspešný model skopíruje a mierne pozmení, je to šanca ľahko a rýchlo zarobiť. Čas to vždy vyfiltruje. :-)

Necítim najmenšiu potrebu ľudí o výzve 7 kopcov 3 jazerá presviedčať, ani bojovať o ich účasť. Už dávno som rezignoval na myšlienku, že môžete niekoho zmeniť, ak to sám nechce.  :)

Robíme si svoje, robíme to po svojom a ak to niekoho osloví, budeme radi, ak sa zapojí a bude s nami. Tvoriť však masovky a marketingové potemkinove dediny nemá význam. Zabíja to podstatu myšlienky. Je to o slobode, voľnosti, o zážitkoch, o vzťahoch, o komunikácii a kamarátstve. Mnoho ľudí vo výzve sa už za tie roky osobne pozná. Tešia sa na seba. Čím väčšia akcia, tým neosobnejšia. Nakoniec ostane len anonymná masa vzájomne cudzích ľudí, ktorí sa zapájajú kvôli oceneniam, že niečo vyhrajú alebo niečo získajú. To však kvalitu skupiny nerobí. Vzájomne zdieľať zážitky, podržať sa, pokecať, posrandovať, odovzdať si skúsenosť... Ako sa môžete pobaviť s človekom, ktorý za rok v skupine ničím neprispeje. Iba berie. Neholdujem masovkám. Preto aj propozície typu: choď, kedy chceš, s kým chceš, ako chceš a vyber si trasu, ktorú zvládneš.

V 7 kopcoch 3 jazerá chceme poskytovať najmä inšpiráciu, motiváciu pohnúť zadkom a ukázať iný uhol pohľadu na život. Niekomu sa tá cesta môže páčiť, inému nie.

Slová turistika, turistický ruch sú dnes používané veľmi všeobecne. Neverím tomu, že nejaký vírus urobí vo významnej miere z neturistov turistov a z nešportovcov športovcov.

Lásku k pohybu a k horám má zväčša človek v sebe. My mu ju môžeme pomôcť objaviť a pestovať.

Pred pár rokmi som sa rozprával s jedným kamarátom, majiteľom fitness centra. Povedal: „Január,... predsavzatia, všetci...., február polovica, marec, z polovice polovica a od apríla ostanú cvičiť len skalní, ktorí to naozaj chcú. To sú skutoční klienti fitka.“  A tak je to aj pri Covide. Prišli obmedzenia. A ľudia hľadali náhradu. Z koľkých z nich sa stanú aktívni hikeri, turisti, ukáže až čas.

Záujem o turistiku a hory narastá pozvoľna už dlho. Podľa mňa z úplne iných dôvodov ako kvôli pandemickým opatreniam. Ľudia prestávajú vzájomne komunikovať, strácajú medziľudské väzby, slobodu rozhodovania. Uzatvárajú sa do sociálnych vyhranených bublín, strácajú schopnosť prijímať rôzne názory, vyhráva rýchlosť, plytkosť, povrchnosť. Komunikácia sa presúva do mobilov a sietí. Cítime existenčné ohrozenie, vyhoretosť, stres, stereotyp a osamelosť. Hory, aktívny pohyb a zdieľanie reálnych zážitkov s inými predstavujú presne to, čo dnes ľuďom chýba. Uvoľnenie, relax, nové vzťahy, úprimnosť, sociálne väzby, ale najmä nezabudnuteľné zážitky. A tie prichádzajú až vtedy, ak je človek ochotný opustiť svoje ego, svoju zónu komfortu.

A to do toho nechcem montovať rozmer adrenalínu a endorfínov, prirodzenej súťaživosti a hecu. Nechcem, aby ste pri čítaní zomreli na starobu. :)

Viem, teraz tu máme pandémiu a obmedzenia, ale to nepotrvá večne. Slovenské regióny majú dnes skvelú šancu získať domácich návštevníkov späť. Z niektorých sa stanú aj turisti a z mnohých stáli návštevníci. To, ako sa budú slováci vracať do slovenských hôr vo veľkej miere záleží práve na prístupe regiónov. Aby si človek po ukončení pobytu povedal: „Skvelé. Už sa teším, keď sem znovu prídem.“ Je však dôležité, aby rozvojové stimuly v regiónoch neriadili úradníci bez štipky nadšenia alebo skupinky typu „já na bráchu, brácha na mne“, ktorých jediným cieľom je využiť fondy vo svoj prospech. Česť výnimkám.

Si propagátor zdravého spôsobu života. Nie toho imaginárne zdravého, vegánske latečko, fitko, apky v mobile rátajúce prejdené kroky, kalorické tabuľky. Obávam sa, že detstvo s modrinami na kolenách, prelezené všetky okolité dvory, kúpanie v rybníku na tajnáša a podobne, to už si dnešné decká nezopakujú, iba ak by to niekto zapracoval do počítačovej hry.  Šanca na návrat k starým časom je preč, ale nové nemusia byť také zlé, keby.... Keby, čo? Čo ponúkaš deckám, mladým ľuďom, ľuďom závislým od mobilov a počítačov?

No presne to. Možnosť hompáľať len tak nohami a pozorovať plynúci svet, slobodne dýchať, získavať modriny, vyrezať si píšťalku, kúpať sa v rybníku.... :-) Sranda. Najmä príležitosť skúsiť iné, prekonať sám seba, reálne emócie a najmä zážitky. Skutočné zážitky. Ak si niekto myslí, že jeho deti dostane od apatie a počítačov niekto iný ako on sám, dedo, strýco, kamarát, tak je na omyle. Zážitky, emócie, ani komunikáciu, priateľstvo a otvorenosť si nemožno kúpiť. Vzniká v interakcii. A moja skúsenosť je, že väčšina skutočne dobrých zážitkov veľa nestojí. Iba ochotu otvoriť sa. Sebelepší zájazd ti nenahradí dobrú partiu. Nemusíš ísť na Maledivy, nemusíš mať all inclusive rezort, ani západ slnka v Egypte. Fantáziu a zážitky ti nedajú predžuté a naservírované veci.

Ani mobily deťom netreba nutne zakazovať. Nainštalujte si do mobilu locus alebo mapy.cz a spravte z detí v lese prieskumníkov a navigátorov. Nechajte ich viesť vás. Povýšte ich, dajte im zodpovednosť a nevstupujte do rozhodovania. Nech oni určujú cestu. Budete prekvapení, ako sa ich chovanie a komunikácia zmení. Oni do toho mobilu zväčša ťukajú len preto, že necítia váš skutočný záujem.

Alebo ich začnite učiť fotiť. Kompozícia, svetlo, farebnosť, gradácia, harmónia, uhol pohľadu, rozostrenie, popredie, pozadie.... Mobil môže byť užitočný nástroj. Naučte deti využívať ho. Nedajte však mobilu šancu, aby prázdna technológia bez náplne ukradla detskú dušu. Takých rád je oveľa viac. Je to o fantázii, ale najmä o skutočnom záujme komunikovať s deťmi.

Nedávno mi jeden diskutér zahlásil, že on k pohybu žiadne medaily nepotrebuje. No on možno nie, ale skúste niekedy pozerať do očí deťom, ktoré stoja na pódiu a preberajú si medailu. Komplexný zážitok. Tú, ktorú som ja získal za plávanie v pionierskom tábore v Červenom kláštore, si pamätám dodnes. A to už je vyše 45 rokov. Vešať medaile na krk účastníkom, to robím vždy osobne a rád. Medailobranie. Najkrajšia časť roka. Pozrieť si do tváre potriasť rukami, prehodiť slovo, dve, usmiať sa, prevziať sušené hríby, fľašku zápražky, urpínskeho moku... Vždy ma to nabije na ďalší rok.

K masovosti a animáciám. Nie som zástancom veľmi organizovanej turistiky, väčšina našich účastníkov chce samostatne rozhodovať, neprispôsobovať sa. Každý má svoju osobnosť. Je to na najmenších bublinách (rodičia, dedovia, tímy, kamaráti) aby chytili šancu za pačesy a ukázali deťom (a nielen deťom) ako ich môže pohyb v horách obohatiť a že reálny zážitok je miliónkrát viac ako gaučovanie pred televízorom, nadávanie na celý svet vo FB skupinách alebo ťukanie do mobilu.

Asi si si všimla, že naše výzvy nie sú veľmi o peniazoch. Deti, mládež, seniori, zťp, všetci sú u nás bezplatne. Rodiny v štartovnom balíku dostanú oveľa viac než stojí rodinné štartovné. Chceme dať príležitosť najmä rodinám. Pôvodne sme zvažovali aj bezplatné štartovné, ale to na Slovensku nefunguje. Prihlási sa každý, veď to nič nestojí a po mesiaci alebo prvom cieli sa na to vykašle. U slovákov je taký fenomén:  To, čo je zadarmo nemá hodnotu a to, čo je za peniaze, treba hejtovať, lebo niekto ich chce ošklbať. Jedno aj druhé je choré a vnímam to ako pozostatok doby, ktorá nás naučila iba natŕčať ruku, vyplakávať, sťažovať sa a brať.

Teraz príde zákerná otázka. Čítala som o tebe, že si dokázal radikálne zmeniť svoj spôsob života kvôli nadváhe. Nevedel si si vraj už zaviazať šnúrky od topánok. Mám takých ľudí okolo seba veľa, ale nemyslím si, že šnúrky od topánok dokážu človeka motivovať k zmene života. Čo bolo tvojou skutočnou motiváciou? Prosím, poďme bez servítky...

HAHAHA. Šnúrky boli veľmi významné. Hneď po revolúcii som začal podnikať a keďže zvyknem robiť veci naplno, tak naplno som sa aj nehýbal a prejedal. Okrem toho, že sa považujem za ťažkého workoholika, môj život sprevádzalo aj všetko to ostatné, vrátane ponocovania, 40 cigariet denne, veď to poznáme. Až tak, že som sa jeden večer našiel v posteli, ako mi lekár pichá do zadku injekciu a hovorí, že ak nezmením život, tak za pár rokov zomriem. Skvelá motivácia. Ďalšiu injekciu som dostal v saune. Chodím tam roky s kamarátmi lekármi. A raz mi Mišo, chirurg, povedal: „Kurňa, teba by som nechcel operovať, keď ťa rozrežem a vyleje sa von to sadlo...“ Dosť nechutné, ale tiež veľmi motivačné. Najprv som sekol s cigaretami. Odvtedy som nezobral do úst ani jednu. Asi rok na to som vošiel do obchodu prebrúsiť si hrany na lyže a tam som objavil nádherný cesťák Bianchi. Tak mi učaroval, že som ho mal na druhý deň doma. Pamätám sa na to presne. Bolo to 14. februára. Na Valentína. Kosa ako sa patrí. Zbehol som do Tesca a kúpil som si za 10 eur tepláky, mikinu, nejaké rukavice a ušianku. Pod starým mostom som nasadol na bicykel a doviezol som sa k Bosorke (asi 8 km po hrádzi) Hneď odtiaľ som volal kamarátovi: „Kokos predstav si dal som 8 km na bicykli.“

Zobral som to od podlahy. O 6 mesiacov neskôr som dal dole 48 kg. Zo 136 som išiel na 88. Zastavil som sa na mamine naliehanie, že nevyzerám zdravo. Toto obdobie volám brokolicovo- kalerábové. Cukry=0, chleba, múka=0, alkohol=0. Na raňajky ovocie, na obed surový kaleráb, večera surová brokolica. Akurát klobásu som si nedokázal občas odpustiť. :) Aby bolo jasno, je to nezdravé a nikomu to neodporúčam. Skoro denne som robil 50+ km trasy na Bratislavskej hrádzi. Ešte v ten rok som na cesťáku prvýkrát vyšplhal Stelvio pass, Gaviu, Mortirollo.

Takže tak. Počiatky 7 kopcov 3 jazerá sa vôbec nespájajú s turistikou samotnou, ale s výkonmi na bicykli. Cykloturistika a turistika prišla až neskôr. Vtedy to bol hec vylámať na bajku Kráľovu hoľu, Poľanu, Sliezsky dom, Smrekovicu, ak si pozrieš ciele 1. ročníka tak je všetko jasné. Potom prišla evolúcia a vývoj. Ale to už je iný príbeh...

V jednom rozhovore o tebe si uviedol, že kedysi ľudia hľadali turistický cieľ a popritom ubytovanie. Dnes hľadajú na zľavách výhodný wellness a popritom cieľ. Áno, tvoj challenge 7 kopcov 3 jazerá určí ciele a tým pádom prevráti všetko naruby. Ľudskú aktivitu a tým pádom aj myslenie. Bol to dobrý nápad, keďže máš už hmatateľné výsledky. Ako vyberáte ciele? Zvládnu ich aj ľudia s nižšími ekonomickými príjmami, ktorí musia cestovať kvôli cieľom po celom Slovensku a platiť si ubytovanie?

Na výber cieľov máme niekoľko kritérií. Musia tam byť zaujímavé (pokiaľ možno nepoznané) turistické ciele, skvelé cyklotrasy a tiež niečo atraktívne pre výlety rodín s deťmi. Chceme sa vyhýbať prefláknutým a komerčným strediskám a chceme pokrývať celé Slovensko. Chceme odhaľovať najmä neobjavené miesta. Samo, vždy musí byť medzi cieľmi nejaká topka. Ťahač. Takými sú napríklad Roháče. Jednoducho, musíš tam byť. :) Podporujeme regióny a aktivity, ktoré podľa nás za podporu stoja.

A k ekonomike? V poslednom čase sa snažíme zgrupovať vždy dva, tri ciele po trase, aby neboli príliš ďaleko od seba a človek ich mohol zvládnuť cez predĺžený víkend. Máme dobrú spoluprácu so ZSSK a snažíme sa, aby ciele boli vždy blízko vlakových tratí. Nielenže je to ekonomické, ale aj dlhodobo udržiteľné, oslobodzujúce a praktické. Nemusieť sa starať o parkovanie. Existujú kempy, stany, vlaky. Dnes nie je problém zohnať ubytovanie aj v kvalitnom apartmáne aj za pár eur. Pár krát som už strávil noc aj pod širákom. Každý, ako sa cíti a akú latku komfortu si stanoví. Ekonomický, kondičný a komfortný status nás možno rozdeľuje, ale to, čo nás spája, je byť tam hore. V cieli. Na vrchole. Každý po svojom. Hľadajme to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje. Tak je to aj v skupine.

V našej skupine je prísny zákaz hejtu, osobných útokov, komercie, politiky i náboženstva. To, čo nás spája, je láska k pohybu a prírode. A rešpekt k druhému.

Zoberme si Malú Baňu. Vôbec netuším, aké má Roman vierovyznanie či politické cítenie. Ani ma to nezaujíma. Máme predsa demokraciu. Ale to, čo buduje na Malej Bani, si zaslúži úctu a rešpekt. Príklad nesebeckého konania a ochoty nielen brať, ale aj niečo poskytnúť, vytvoriť, dať. A to je to cenné. Takto by sme mali na seba pozerať. Nie cez prizmu ideológie, ale reálnych skutkov. Kurňa. Amen. Už som ako farár. :)

Nie, pokojne pokračuj, vidieť, že si pre vec zapálený. Vráťme sa k tým cieľom a spôsobu, akým ich vyberáte.

Snažíme sa vyhýbať komerčne prefláknutým cieľom. Inak by sme nemohli uprednostniť Včelín, alebo tento rok Duchonku pred Štrbským plesom alebo Demänovskou dolinou. Na Duchonke je tiež banda nadšencov, ktorý chcú niečo nesebecky dokázať. Vdýchnuť nový život legende. A celé to je o živej, aktívnej komunite. Včelín už bez Schusťa tiež nie je Včelínom. Šasi (Klinec) zostalo, ale komunita sa vytratila. Ešte že máme Šinweg. :)

Chcem ľuďom ukázať, že Slovensko je nádherná a rôznorodá krajina a prakticky neexistuje okres, kde nie je čosi zaujímavé.

Dnes sa turistika berie veľmi zoširoka. Ale medzi „wellness turistom“ a klasickým turistom je obrovský rozdiel. O klasických turistov ani komerčné strediská veľmi nestoja. Pretože sú nezávislí, nepotrebujú animácie, komerčné atrakcie a nenechajú sa vodiť za ručičku. Nepotrebujú komfort a uprednostnia radšej horskú turistickú chatu s palandou pred 4* hotelom s komfortom a televízorom so stovkou programov. To sú dve rozličné skupiny, ktoré sa môžu raz k sebe priblížiť, ale dnes sa môžu obe kľudne stretnúť v našom cieli.

Sám som skôr samotár. Preto aj uprednostňujem skôr individuálnu turistiku, alebo bubliny, kde sa každý s každým pozná. Poznáš ten vtip, že muži majú tri etapy kamarátstva? Najprv balia podobné tipy báb, potom majú porovnateľne veľa peňazí a nárokov a nakoniec majú spoločného urológa. A tak je to aj dobre.

Načo dávať dohromady nekompatibilné skupiny a nútiť ich robiť niečo čo im je proti srsti. Načo naháňať ľudí a umelo ich organizovať. V partii si ľudia rozumejú, partia vychováva, podporuje vzťahy, vzájomnú komunikáciu. Neraz keď organizujeme spoločný výstup, prvá otázka je: „Idú tam tí, alebo tamtí?“ Po prvých krokoch od výstupu dôjde k zázračnej zmene. Decká vytvoria už overené bandy, ženy navzájom trkotajú o svojom a muži extra tiež. Nájsť dobrého parťáka na turistiku dnes nie je jednoduché. Podobné tempo, podobná kondícia, ambície, požiadavky, podobné názory, ideály i hodnoty... S parťákom si musíš rozumieť, musíš sa naňho tešiť, že ho znova stretneš a zažijete spolu čosi nezabudnuteľné. Pohovorí, posťažuje sa, nepretvaruje sa... som sa nejak stratil v myšlienkach. :-)

To vôbec nevadí, poďme teraz k aktivite Kardionápravník. Ako matka ťažkého kardiaka, pre ktorého je najvhodnejší pohyb nie veľmi náročná chôdza, som očakávala, že to bude niečo pre túto cieľovku. Pripadá mi to ako projekt, aj keď parádny, predovšetkým pre zdravých ľudí. Beh, cyklistika, chôdza. Fajn, je však vo vašich aktivitách priestor aj pre tých zdravotne znevýhodnených?

Práve naopak. Kardionápravník má aj sekciu peších turistov. A nie malú. Vôbec sa nejde na rýchlosť, každý si ide svojim tempom a koľko vládze, zodpovedne, často v súlade so svojim zdravotným stavom a odporúčaniami lekára. To nie sú preteky.

Áno. Máme tam makačov, elitu, aj nás reprezentujú a sme na nich patrične hrdí. Ale oni sú u nás v skupine nie preto, aby hviezdili a vyhrávali, nie kvôli osobným ambíciám, od toho sú preteky. Ale skôr ako vzory a podpora ostatným. Drvivá väčšina účastníkov kardionápravníka sú obyčajní ľudia, hobíci, ktorí majú radi pohyb, chcú sa aktívne hýbať.

A celý kardionápravník je usmerňovaný tak, aby ťa motivoval pohnúť zadkom. Z blogu to tak možno nevyzerá. Ak chceš, pozvem ťa ako hosťa do skupiny a hneď pochopíš. Napríklad naše Rohožnícke Borovičky, nordic walkingové kamarátky majú medzi sebou kopec seniorov.

Hlavným rozdielom je, že u nás neplatí kto z koho, ale všetci spolu za.

Našim cieľom nie je výhra jednotlivca, ale napríklad spolu zdolať obvod zemegule. Každý prispeje svojim dielom. Vzájomne sa podporujeme. To je úplne iná filozofia ako preteky. A je úplne jedno či beháš, chodíš, bicykluješ, nordic walkuješ, bežkuješ, plávaš, to je na tebe. Hlavne je to skvelá živá komunita aktívnych ľudí, ktorí ti pomôžu, naštartujú ťa a posunú ďalej. Keď sa ti nechce, zdvihnú ťa z gauča. Zapájajú sa deti, dospeláci, seniori a dokonca aj štvornohí kamaráti. Najstarší účastník má vyše 72 rokov. Jedna z účastníčok má artritídu a tri umelé kĺby a tiež je plnohodnotným členom.

Dnes, keď sa pozriem na FB skupiny a nové výzvy, vidím hlavne kvantitatívne trendy. Akoby úspechom bolo len vyhrať, mať najviac ľudí v skupine. Človečina sa vytráca. My ideme opačnou cestou. Naše skupiny sú diskrétne a uzavreté. Kladieme dôraz na kvalitu komunikácie. Kvôli súkromiu, komunikácii i komunite. Pred pár dňami som dokonca vyhádzal asi stovku neaktívnych účastníkov skupiny. Objavil som tam ľudí, ktorí boli členmi 500 a viac rôznorodých skupín. Ničím za rok neprispeli. Načo sa vôbec zapojili? Nechceme tam ľudí, ktorí iba pasívne sledujú a konzumujú obsah, o ktorý možno ani nestoja.

Na záver použijem tvoje slová o tom, že turistika je šport, kde nepotrebujete talent, kde sa stretnú všetci členovia rodiny a môžu sa spolu rozprávať, nielen „komunikovať“ ako sa zvykne hovoriť a myslieť pod tým všetko možné, ale hlavne telefonáty a messengery. Máš nejaké rady, tvoj manuál pre dobrú rodinnú turistiku?

No hlavným dôkazom, že na turistiku netreba žiaden talent, som ja sám :)

Turistika dáva ľuďom príležitosť rozbíjať zažité stereotipy, nudu a ponúka nové zážitky a vzťahy. Kto len čaká čo dostane, veľa nedostane. Kto je aktívny a zapojí sa, zmení mu to život. Zvyšok je na nás samotných.

Ak si myslíme, že životnú zmenu si dokážeme kúpiť za štartovné, tak to fungovať nebude. Ak však máme skutočnú chuť niečo zmeniť, práve 7 kopcov 3 jazerá či Kardionápravník sú dobrá príležitosť skúsiť niečo iné.

A manuál? Sleduj náš blog www.restartnisa.sk. Minulý rok sme zaznamenali každodenne v priemere viac ako 2000 návštev. Celkovo skoro 800 000 návštevníkov. Možno to, čo píšeme, nakoniec aj niekoho zaujíma. :-)

Ďakujem ti, že si si našiel čas na rozhovor aj za našich čitateľov.

Príspevok O horách a o ľuďoch: rozhovor Ivany Lackovej s Peterem o reštartnisa zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ako sa dostať na jednotlivé ciele vlakom

Ciele 2021

Baranec

Ústie Žiarskej doliny.

Rýchlikový spoj zo smeru Košíc i Bratislavy stojí v stanici Liptovský Mikuláš. Odtiaľ presun pešo alebo autobusom do 3 km vzdialeného Žiaru.

Liptovská Mara

Rýchlikový spoj zo smeru Košíc i Bratislavy stojí v stanici Liptovský Mikuláš. Ak idete zdolávať Prosiecku alebo Kvačiansku dolinu odporúčame priamo zo stanice autobusový spoj na Prosiek.

Veľký Rozsutec

Terchová alebo Jánošíkove diery.

Dostupná autobusovým prestupom zo staníc Dolný Kubín alebo Žilina. Kvôli rýchlosti odporúčame Žilinu, kde stojí každý vlakový spoj s prestupom na autobus.

Tlstá Ostrá

Gaderská a Blatnická dolina je najlepšie prístupná zo stanice Turčianske Teplice, kde je zastávka z troch smerov od Vrútok, Banskej Bystrice i Zvolena. Najlepšie spojenie z Bratislavy a Košíc je z Vrútok.

Veterný Vrch

Najvyšší kopec Spišskej Magury je ľahko dostupný z Vyšných Ružbachov. Majú výborné spojenie cez stanicu Nižné Ružbachy na trase Poprad Stará Ľubovňa.

Nová Duchonka

Je rekreačné stredisko blízko Topoľčian, ktoré sú prestupnou stanicou všetkých rýchlikov Prievidza Bratislava.

Nová Bystrica

Je dobre dostupná cez Starú Bystricu zo stanice Krásno nad Kysucou. Na osobný vlak prestúpite v stanici Žilina. Upozorňujeme aj na vychyľovku. Miestny železničný skanzen.

Pustý hrad

V Štiavnickych vrchoch má skvelé vlakové spojenie z Hliníku nad Hronom. Dve turistické trasy však umožňujú začať aj v staniciach Žarnovica alebo Žiar nad Hronom.

Silická planina

Je ľahko dostupná zo smeru Gombasek z prestupnej stanice Plešivec. Odporúčame však vyrážať priamo z Rožňavy, kde sú oveľa väčšie možnosti ubytovania a zároveň doplnenia starších cieľov Skalisko (Volovské vrchy), Krásnohorská jaskyňa a Zádieľska tiesňava.

Ďurková

V Nízkych Tatrách má vlakové spojenie iba do Ružomberka s prestupom na autobus smerom Liptovská Lúžna alebo Korytnica.

Minčol

Fatranský Minčol má ideálne spojenie z mestskej časti Žiliny Višnové. Žilina je významný prestupný železničný uzol zo všetkých smerov.

Príspevok Ciele 7 kopcov 3 jazerá 2021 vlakom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Peter Ertl je človek s neuveriteľným množstvom energie a nápadov. Napokon, nápady sú tiež istou formou energie. Jedným z jeho nápadov je portál Reštartni sa. Každému odporúčam pozrieť si ho. Nedávno Peter Ertl inicioval stretnutie s predsedom KST Petrom Dragúňom. Bola z toho zaujímavá diskusia o možnostiach spolupráce a partnerstva medzi tradičnou, formálnou a hierarchickou organizáciou akou je KST a neformálnou, nezáväznou, neštrukturovanou komunitou združujúcou sa okolo portálu Reštartni sa. Dohodli sme sa, že si necháme uležať prvé dojmy a potom si navzájom položíme zopár otázok, aby sme sa lepšie zoznámili. Tu sú tie naše:

Reštart znamená začať znovu. Práca s počítačom nás naučila, že ak niečo začne haprovať, často pomôže reštart. Počítač sa ním vráti do pôvodného stavu.
Je to tak aj s reštartom človeka? Či úplne inak?

Asi sa očakáva niečo turistické :-) ale takto položená otázka vyžaduje trochu komplexnejšiu odpoveď.

Myslím, že stále narastá počet ľudí, ktorí chcú niečo v živote zmeniť. Mám už čosi cez 56 rokov. Na niečo veľa, na niečo málo. Dosť však na porovnanie a krátku bilanciu.

Hoci som celoživotný Bratislavák, v predškolskom veku ma formovali najmä Veľké Leváre a železnica. Vtedy sa pracovalo aj v sobotu a tak väčšinu času som trávil u starkých na Rudave, na železničnej stanici, na píle, na Šutrovni, na mlyne. Stareček bol výpravcom a ja som bol nadšeným mladým železničiarom. Bol som hrdý, keď som mohol zdvihnúť zelenú plácačku a vlak sa rozbehol. Vtedy mi ešte nepovedali, že sa rozbieha kvôli zdvihnutému semaforu. :-) Dokázali sme sedieť hodiny na peróne a počítať vagóny. Studňa bola jediná na návsi. Mojou robotou každé ráno bolo zobrať vahadlo, 2 vedrá a doniesť vodu. Tá vystačila 3 ľuďom na celý deň. Ak sa pralo, tak dvakrát. V televízii išiel iba jeden program ale to nevadilo. Elektrinu aj tak navečer kvôli nedostatku prúdu vypínali. Bavili sme sa po svojom. Remeň, Rýchle šípy a Framykoin boli našimi súputníkmi. Framykoin vždy, keď som večer došiel s oškreninami po páde z bicykla, chodúľov či káry, ktorú sme zmontovali zo starého kočíka v susedovej šope. Remeň, keď večer susedy nažalovali, ako sme na Rudave opekali raky alebo sa kúpali v Žákovom rybníku. Poznali sme každý dvor. Liezlo sa cez ploty, aby sme si skrátili cestu. Namiesto zlého psa nás zvyčajne čakala buchta od domácej. Napriek tomu, že sme nemali smartfóny, počítače, drahé tenisky ani tony drahých hračiek, považujem toto obdobie za najkrajšie spomienky v mojom živote.

Nie nebojte, nebudem tu prudiť spomienkovou nostalgiou. Nebudem tu riešiť ani študentské časy. Zlaté piesky, Záhradnícku, Véčko, motorky, čundre, burzy ani muziku,... Smerujem inam.

Žili sme svoj život. Žili sme ho po svojom. A naplno.

Úspechy sme si museli vybojovať. Priateľstvo a lásku sme si museli zaslúžiť. Všetko sme spoločne naplno zdieľali.

Dnes sa uzatvárame. Komunikujeme smajlíkmi. Hromadíme. Chodíme autom pomaly aj na záchod. Máme všetky výdobytky doby. Žijeme si materiálne lepšie ako ktokoľvek pred nami ale stále počúvam že nám je zle. Vlastníme veci. Doma hromady harabúrd, elektroniky, značkových handier. Socializujeme sa v obchodných centrách. Nakupujeme aby sme vyzerali, niekam patrili. Stále sa porovnávame. Z maličkostí sa už netešíme. Máme všetko čo potrebujeme. Ale nemám pocit, že ľudia naokolo by boli šťastnejší.

Za všetky tie veci, značky, handry, komfort, lepšie autá, kariéru, sociálny status,... /dosaďte si čo chcete/ musíme platiť. Kompromismi, sebaúctou, vzťahmi. Ale najmä vlastným časom. A to je jediné, čo sa kúpiť nedá. Nenechať sa zotročiť vecami a vlastným chcením.

Prirodzene úplne chápem človeka na minimálke, ktorý nemá za čo nakúpiť: že o čom to točím.  Niečo nieje dobre ak sme dopustili, že pracujúci človek nemá na slušnú existenciu.

Horím, keď sa pre čosi zapálim. Vtedy žijem. Keď vysadnem na bajk, zdolám kopec, zacítim slobodu, slnko, výzvu, adrenalín. Keď som v skvelej partii, kde sa nemusím tváriť a som sám sebou. Sloboda a vietor vo vlasoch. Nechať sa unášať dobrodružstvom, objavovaním, rizikom,... Endorfíny, adrenalín, to môžem. Ak to nemám, začínam byť nespokojný.

Nepotrebujem toho veľa. Dobrú knihu, dobrú muziku, ale fakt dobrú :-), stále nové výzvy a zážitky. Dáva mi to pocit že žijem.

Ak si celý deň na nohách nemusíš nutne reštartovať behom. Kľudne prelež celý deň. Ak sa cítiš nenaplnený, kúp si foťák a staň sa na chvíľu trebárs umelcom.  Robíš to predsa pre seba. Pre svoju radosť. Akoby sme v tom existenčnom boji o prežitie zabudli na svoje osobné uspokojenie. Na svoje priority, sny, ideály, zážitky.

Prírodou, horami, turistikou, pohybom nikdy nič nepokazíš. V Škótsku začali na niektoré diagnózy predpisovať prechádzky v lese. Dobiť baterky, vypnúť z existencionálneho tlaku, stresu, žiť chvíľu iba sám pre seba. Prečo iba chvíľu?

Nadváha, nedostatok pohybu, apatia, vyhoretosť, stereotyp, málo krásnych chvíľ, zážitkov, samota,... Reštart je v každom z nás. Iba ťa nemusí vrátiť do pôvodného stavu. Skôr do stavu v ktorom si v pohode a podľa možnosti čo najšťastnejší.

Portál reštartni sa je Váš projekt. Ste jeho zakladateľ, administrátor aj bloger. Spýtam sa najprv zakladateľa: Ako sa zrodil portál? Súvisí to s Vašim osobným reštartom?

Jednoznačne. Zmenil ma bicykel a nadváha. Na počiatku bola len osobná vízia. Zhodiť veľa kíl (už som si nebol schopný zaviazať ani šnúrky na topánkach), rozhýbať sa a zmeniť workoholický štýl života, kde som trávil prácou 10 i viac hodín denne. Utiecť od kariéry, stereotypu a konzumu k športu, k prírode, zážitkom a novým vzťahom. Chcem žiť naplno tento život.

Postupne sme sa posúvali od programu Reštart k výzvam 7 kopcov 3 jazerá a Kardionápravník. Beh, cyklistika, turistika, neustály pohyb a výzva, ale najmä aktívni, pozitívni a na cieľ orientovaní  ľudia zmenili v priebehu 4 rokov chod celej komunity. Dnes nás každodenne navštevuje viac ako tisícka fanúšikov na blogu aj v sociálnych sieťach. Neprejde mesiac, aby sme nepodnikli nejakú spoločnú aktivitu.

Aká je vo vašom prípade deľba práce medzi administrátorom a blogerom, čo si vyžaduje viac času a pomocníkov?

Projekt som naštartoval. Je to moje decko ale nepovažujem sa za majiteľa múdra. Chcem byť skôr štartérom, aktívnou súčasťou komunity skvelých ľudí Reštartnisa, ktorá celý obsah buduje. Každý prispieva po svojom. Niekto článkami, niekto nápadmi, iný systémom, niekto gulášom a zemplínskymi prekladmi :-) a niekto dobrovoľnou prácou alebo výsledkami. Ako administrátor sa najmä starám, aby sme priestor uchovali pre aktívnych, pozitívnych ľudí rovnakej krvnej skupiny. Aby sme ho nezasvinili propagandou, otravným spamom a komerciou. Chceme ľuďom poskytnúť priestor do ktorého sa radi vracajú. Aj preto je v našich skupinách zákaz akejkoľvek politiky, náboženstva, alebo hejtu.

Teší ma, že komunita blogerov reštarnisa sa stále viac rozširuje. Píšu skvelo. A ja ako bloger? Píšem dosť. Neviem či dobre. Čo však viem iste: Píšem čo si naozaj myslím. Snažím sa reflektovať témy ktoré rezonujú v diskusiách. A nie sú len o prírode a pohybe. :-)

Portál je pútavý, inšpiratívny, svieži, súčasný. Písať a inšpirovať svoje okolie vás evidentne baví rovnako ako všetky tie adrenalínové výčiny o ktorých píšete. Pri akej predchádzajúcej činnosti ste rozvinuli tento svoj talent?

Dúfam, že je. Tvorí ho však celá komunita.

Dlhé roky som sa venoval/ venujem hudbe a fotografii. Dobrí učitelia ma naučili, že jedna vec je pútavo rozprávať, ovládať pero, gitaru, štetec, fotoaparát alebo kameru a druhá, či má človek čo povedať. Odovzdať. V tomto kontexte vnímam tú gitaru, pero, štetec či fotoaparát skôr ako nástroje. Samotná estetika bez myšlienky, postoja, náboja môže byť ako vyfučaná duša. Estetická ale prázdna.

Zdravie, hlava, výlety, výbava, výzvy. Jednotlivé segmenty portálu. Sú to na seba nadväzujúce etapy reštartu, alebo paralelne fungujúce spúšťače ?

Haha. Jedno dopĺňa druhé. Cieľ je pritom nadmieru sebecký. Aktívny osobný život, plný zážitkov, dobrodružstva a skvelých kamarátov. Objaviť niečo nové. Skúsim si pomôcť zopár citátmi:

"Podstata challengu 7 kopcov 3 jazerá je právě v tom kouzlu zvednout zadek a sdílet své zážitky z míst, kde bych se jinak nepodíval ...nesoutěžíme, neřešíme kdo je rychlejší, neporovnáváme počty cílů...proč bychom taky měli? je to challenge, výzva - pojď něco dělat, změň svůj přístup... hodně lidí chodí na různá místa, ale restartnisa.sk byl naprosto jedinečný, unikátní projekt v tom, že právě byla vybrána konkrétní místa, která za to stojí a motivují lidi k ativitě a sdílení zážitků z těchto míst..."

"Pri turistike je najťažšie zvoliť si cieľ svojej cesty. S reštartnisa tento problém neriešim a idem do toho! Zbalím batoh a začíname škrtať ciele. Veď čo lepšie stmelí partiu, než parádny výlet a vzájomná podpora? Všetky ciele toto leto padnú a na jeseň si otvoríme šampus s pocitom, že sme niečo dokázali."

Portál zrejme má svoju komunitu stálych návštevníkov a predpokladám, že rastie. Ako funguje taká neformálna, neorganizovaná komunita ? Mávate nejaké zrazy, potlachy, či „valné zhromaždenia“ ?

Desím sa administratívy a oficialít. Niečo úplne iné sú neformálne zrazy. Napríklad medailobrania. Každý rok organizujeme viacero výstupov napr. Muráň, Malinô Brdo, Čičmany, Roháče... Tiež sa s kamarátmi z KST pripájame na niektoré z ich akcií. Každý rok sa snažíme prijať pozvanie niektorého klubu na spoločný výstup. Dávame tiež priestor na propagáciu ich aktivít.

Posledného Silvestra sme spolu s Bošanským Javorom absolvovali výstup na Vtáčnik, rok predtým so Žilinčanmi Minčol, tiež Kľak, Ale priznám, osobne sa desím masových výstupov. Som skôr samotár a preferujem radšej komornejšie akcie do 30 ľudí, ktorí sa vzájomne poznajú a tešia sa na seba.

Čo si myslíte o tradičnej forme turistickej organizácie akou je Klub slovenských turistov? Nepotrebuje tiež reštart? Ak trvajú dôvody na jej existenciu, čo jej pomôže prežiť ?

Vidím to optimisticky. Ľudia sa prebúdzajú. Slovensko je nádherná a rozmanitá krajina. Chýba jej len infraštruktúra a trochu zápal a skúsenosti. Okrem mora nám ponúka všetko.

Viedňou, Benátkami a Parížom to začalo. Možno práve tá nemožnosť cestovať po svete pred revolúciou spustila vlnu následných "all inclusive" výpredajových lehátkární pri mori. Grécko, Chorvátsko, Egypt, Turecko, Taliansko, Španielsko. Túžba vidieť a zažiť niečo nové možno spôsobila, že sme akosi pozabudli na to, že aj v Čechách a na Slovensku môže byť krásne. Potom prišli zľavové automaty.

Tiež som podobné dovolenky zažil. Dnes ma však obchádza husia koža pri predstave, že strávim týždeň dva na lehátku v nejakom uzavretom rezorte, kŕmiac sa všetkým možným a popíjajúc práškové džúsy, sladké vody a miestne tuzemáky lebo je to v cene. Začal som preferovať aktívnejšie expedície a výlety, spojené s cyklistikou, hikingom, poznávaním. Zväčša si ich organizujem sám. Zažil som skvelú Mallorcu, Dolomity, Faro, Cyprus, Sicíliu. Objavil som na bajku iný Frankfurt, Berlín,... Za pár dní štartujeme objavovať španielske Picos de Europa.

Stále častejšie sa však vraciam domov

Objavujem nevšedné miesta v Čechách i na Slovensku. Som nadšený z opätovného objavovania Českého Švajčiarska, Českej Kanady, Šumavy, aj zo Slovenského krasu, Pienin, Tatier, Veľkej Fatry....

Na to aby si zažil ten najúžasnejší zážitok nepotrebuješ precestovať celý svet. Ani minúť celoročný rozpočet. Skôr dobrého parťáka, prísľub adrenalínu, dobrodružstva a výzvu.

Áno. Doba sa zmenila a turistika v tom klasickom športovom nesúťažnom poňatí "zober batoh a hybaj na hory" akoby trochu zostarla. Namiesto toho rastú ako huby po daždi výkonnostné súťaže typu: "predveď sa, hecni sa, natri to všetkým, buď naj, dokáž viac, vyhraj..." alebo naopak "zľavostroj turistika" tipu: "Výhodné ubytko s wellness, polpenziou a vybehni s deťmi niekam v okolí do prírody."  Vtom prvom prípade je akcent stavaný na víťazstve a prestíži, v tom druhom je turistika chápaná ako vedľajší produkt. Doba sa však mení. Stále viac ľudí chápe, že prefláknuté turistické centrá kde vás na každom rohu kasírujú nie sú to pravé orechové.

Štartujú úplne nové vlny. Cykloturistika, skialp, nordic walking, ebajk.

Ešte sa na minútu zastavím pri rodine a deťoch. Je smutné počúvať učiteľa telesnej výchovy ako na jeho hodine má 70% detí ospravedlnenku. Taká najkurióznejšia je, že dievčaťu mamička kúpila nové a drahé tenisky a predsa ich v telocvični nemôže zničiť. Ešte smutnejšia je štatistika ako rastie nadváha detí. Alebo koľko minút denne trávia rodičia rozhovormi s deťmi. Potom sa čudujú, že deti utekajú do virtuálneho uzavretého sveta. Tam nachádzajú nové komunity a nových kamarátov. Vieme akých? A tu sa oblúkom vrátim na začiatok. Dajme deťom viac než len ajfón, hru a virtuálny svet. Reálne dobrodružstvá, zážitky, rozhovory, aby mali na čom stavať a na čo spomínať.

Páčia sa mi turisticko orientačné behy detí v KST. Páčia sa mi tiež nové sekcie ako napr. cykloturistika, kone,... Sledovať trendy, zaujať a nadchnúť ľudí je cesta ako ich naštartovať. Cesta vedie cez pozitívne vzory. V Bobrovci organizujú skautské tábory z Jevíčka. Organizujú ich už neuveriteľných 55 rokov. A stále majú plno. Deti pod stanom, deti plné aktivít, výziev nadšenia. Dnes už robia táborových vedúcich bývalí účastníci. Decká ani nevedia, kde majú mobil. Za to nemajú problém vyšliapať na Baníkov.

Budúcnosť turistiky vidím práve v medzigeneračnom zapojení celých rodín. Turistika im dáva jedinečnú príležitosť na zdieľanie spoločných zážitkov, budovanie hodnôt, spomienok a vzájomnú, toľko potrebnú komunikáciu. Na záver si vypomôžem vašimi vlastnými slovami. Turistika je ideálny šport pre každú vekovú skupinu. Môžte sa zúčastniť a nemusíte súťažiť. Navyše, turistika je jeden z mála športov, kde nepotrebujete talent. :-)

myslíte že to niekto dočítal až sem? :-)

A čo sme si v 7 kopcoch 3 jazerách pripravili pre členov KST?

• 30% KST zľavu na štartovné (stačí napísať názov klubu KST do poznámky)
• Kluby KST s väčším počtom členov môžu tiež požiadať o paušálne štartovné pre celý klub. V tomto prípade nás kontaktujte mailom na info@restartnisa.sk a dohodneme individuálne podmienky. Zapojíme celý klub a urobíme súťaž klubov.
• Aby sme podporili rodiny s deťmi zaviedli sme tiež jednotné rodinné štartové, ktoré má naozaj symbolický charakter.
• A prirodzene radi spropagujeme akcie KST klubov v okolí cieľov. :-) Stačí dať vedieť. A tiež radi prídeme.

Rozhovor s Peterem Ertlom viedol ing. Dušan Valúch, generálny sekretár KST

Príspevok Reštart znamená začať: na otázky KST odpovedá Petere Ertl zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.