Niekedy sa mestá neodohrávajú len na povrchu. Niekedy sa skutočné príbehy ukrývajú pod nohami, v temnote, v miestach, kde čas neplynie tak, ako by mal. Brnenské podzemné vodojemy sú jedným z tých miest.

Brnenské podzemie

Vstupujem cez nenápadné dvere v kopci pod Špilberkom. Kamenné schody vedú dolu a so svetlom ubúda aj pocit, že stále patrím do rovnakého sveta. Steny sú vlhké, vzduch má zvláštnu, chladnú vôňu – niečo medzi dažďom a zabudnutými príbehmi. Pôvodne boli tieto vodojemy postavené na zásobovanie Brna pitnou vodou, ale časom sa na ne zabudlo. A keď sa na miesta zabudne, často sa v nich začnú odohrávať veci, ktoré už nesleduje žiadne oko.

Brnenské Vodojemy Žlutý kopec

Brnenské vodojemy sú jedinečnou českou technickou pamiatkou. Skladajú sa z troch hlavných častí – dvoch menších vodojemov z 19. storočia a jedného väčšieho z roku 1913. Každý z nich má svoju vlastnú atmosféru. Tehlové klenby pripomínajú podzemné katedrály, pričom vysoké oblúky a dokonalá symetria vytvárajú dojem, akoby ste vstúpili do priestoru, kde sa mieša inžiniersky rozum s umeleckou estetikou.

V sprievodnom slove sa dozvedám, že vodojemy majú dokonalú akustiku – aj tichý šepot sa tu nesie do diaľky ako ozvena, ktorá sa odmieta stratiť. Sprievodca rozpráva o histórii, o starých inžinierskych plánoch, ale ja sa pozerám na niečo iné. Na hladinu vody v jednej z cisterien. Je taká pokojná, že pripomína obrovské zrkadlo. A práve tam si všimnem, že môj odraz nie je úplne rovnaký ako ja. Stojím tam, ale niečo je iné. Možno len uhol svetla. Možno len únava.

Tajomné ozveny minulosti

Hovorí sa, že keď Brnenské vodojemy prestali slúžiť svojmu účelu, ľudia sa im začali vyhýbať. Nie preto, že by boli nebezpečné, ale preto, že sa tam dialo čosi zvláštne. Počuť v nich kroky, keď ste tam sami. Niekedy sa objavujú tiene tam, kde by nemali byť. Alebo odrazy vo vode, ktoré sa nehýbu presne tak, ako by mali. Kedysi tu pracovali ľudia, ktorí dozerali na čerpadlá a ventily. A nie všetci z nich odtiaľ odišli.

„Aj ja som sa raz pozrel do tej hladiny,“ povie sprievodca a pousmeje sa. „A poviem vám jedno – nie vždy je dobré vidieť sa tak, ako vás vidí druhý svet.“

Cesta späť na povrch

Prechádzame poslednou chodbou, kde sú oblúky tehál osvietené jemným oranžovým svetlom. Pocit, že tu nie som sám, stále neodchádza. Keď sa vrátim hore, slnko vonku je takmer oslepujúce. Akoby som vyšiel z iného sveta. Možno som aj vyšiel.

Ak sa chcete presvedčiť sami, Brnenské vodojemy sú otvorené pre návštevníkov. Stačí sa odvážiť zísť po tých schodoch a pozrieť sa do vody. Možno v nej uvidíte len vlastnú tvár. A možno niečo viac.

Príspevok Brnenské vodojemy sú ako podzemné mesto tieňov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vystupujeme z autobusu na parkovisku. Nádhernou starobylou dláždenou kamennou cestou
kráčame k južnej bráne najrozsiahlejšieho moravského hradného areálu - hrad Veveří, ktorý vznikol už na prelome 12. a 13. storočia. Pri pokladni si kupujeme vstupenky.

Vchádzame cez gotickú bránu na prvé nádvorie kráľovského hradu Veveří ležiaceho západne
od mesta Brno nad Brnianskou priehradou na skalnatom ostrohu v Prírodnom parku Podkomorské lesy v Brnenskej vrchovine Juhomoravského kraja.

Postupujeme cez hlavné nádvorie k opravenému železobetónovému mostu so sochami svätcov. Vo vstupnom priestore Paláca s vežou si kupujeme ďalšie vstupenky na prehliadku vnútorných priestorov. Nachádzame aj pamätnú tabuľu o vzácnej návšteve hradu Veveři. Bol tu Winston Churcchill.

Keď hrad Veveří vlastnil aj barón Móric Arnold de Forest na jeho pozvanie trikrát navštívil toto miesto vtedajší britský minister obchodu Winston Churchill. S manželkou Clementine tu strávili aj časť svojej svadobnej cesty po Európe.

Chvíľku čakania na komentovanú prehliadku si spríjemňujeme prechádzkou cez Arkádového
nádvoria.

Ďalej pokračujeme k Prachovej veži, ktorá je voľne prístupná.

Komentovaná prehliadka na hrade Veveří

Zanedlho nás usmievavá sprievodkyňa pozýva do vnútorných priestorov hradu Veveří.
Zdvihnúť nohu položiť, zdvihnúť druhú a takto sa striedavým pohybom dostávame trochu
strmým schodiskom na 1.podlažie budovy.

Čarovné priestory nádherne upravené a udržiavané prechádzame so záujmom. Objavujeme
súkromný apartmán švédskeho korunného princa Gustava Gustavssona Vasa, detskú izbu s
izbou pre vychovávateľku, reprezentačné salóny či palácovú jedáleň.

“Prosím nahliadnite von z okna“ … oslovuje nás sprievodkyňa. Máme možnosť vidieť
skleník v anglickom parku, v ktorom prebieha rekonštrukcia.

Info : z iniciatívy kňažnej Ypsilanti dochádza po roku 1870 k výrazným úpravám hradného
okolia a na južnej strany hradnej ochodze vzniká rozsiahly anglický park s dvoma (dnes už
zdevastovanými) skleníkmi.

Ďalej sa dozvedáme :

• že počas nacistickej okupácie vznikol v okolí rozsiahly výcvikový priestor a koncom vojny
  bol hrad poškodený.
• začiatkom 50. rokov bol veľmi necitlivo upravený pre potreby Lesníckeho učilišťa, ktoré tu
  sídlilo viac ako 20 rokov.
• po roku 1972 hrad slúžil aj ako medzinárodné a kongresové centrum.

Na záver prehliadky sa presúvame na vyhliadkovú terasu, odkiaľ je nádherný výhľad do
okolitých Podkomorských lesov a na Brnenskú priehradu.

Na záver nám sprievodkyňa rozpráva aj jednu z povesti o hrade: Vraj hrad Veveří je jedným z miest, kde by sa mal ukrývať poklad v podobe dvanástich strieborných sôch apoštolov. Tieto sochy mali byť ukryté pôvodne v kláštore Porta Coeli v Podklášteří, následne templárskymi rytiermi prevezené na hrad Veveří. Či tomu tak naozaj bolo už nezistíme.

Komentovaná prehliadka vo vnútorných priestoroch na hrade Veveří končí. Opúšťame palác
a pokračujeme vlastnou prehliadkou po nádvoriach.

Švédsky princ Gustav Gustavsson Vasa a veliteľ mušketierov

Prechádzame cez hlavné nádvorie okolo domu správcu hradu.

“Treeesk“ … ohlušujúca rana ako z dela … zvedavosť nám nedovolí zastavovať, a tak
kráčame smerom k západnému nádvoriu hradu Veveří. Stretávame ľudí oblečených
v dobových kostýmoch a so záujmom si ich obzeráme.

Pri vstupnej bráne na západnom nádvorí máme šťastie a stretávame hlavné postavy
vystúpenia (švédsky princ Vasa a veliteľ mušketierov - máme možnosť si s nimi urobiť
fotografiu na pamiatku), ktoré na nádvorí predvádza historická skupina šermu.

Houwaldův regiment

Skupina šermu Houwaldův regiment a spriaznené skupiny predvádzajú výcvik švédskych
mušketierov z obdobie Tridsaťročnej vojny (1618 až 1648).

Tak a už vieme, že tú ranu, čo sme počuli, bola naozaj z dela. :-) Po skončení kultúrneho programu preskúmavame ešte západné hradby so vstupnou bránou. Cez verejne prístupné vežičky, ktoré sú spoločne poprepájané miestnosťami a chodbami zakončujeme náš dnešný výlet na hrade Veveří.

Výhľad z najvyššieho dostupného miesta nám ponúka nádherný pohľad na celý areál najrozsiahlejšieho a najstaršieho hradného areálu v Čechách a na Morave.

Famózny pohľad na záver. Ak sa vyberiete na hrad, ako ja v úžasnej spoločnosti verím, že
nájdete nádherné miesta a budete mať ten najlepší zážitok.

P.S.: Cesta domov je už len o rozoberaní zážitkov na tomto mieste. Baví nás spoznávať
históriu a návšteva hradu Veveří nesklamala. Skôr potešila a určite sa nám oplatilo navštíviť
toto miesto.

Príspevok Hrad Veveří zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.