Ak chcem pochopiť Blato a Osiku, musím vstať skoro ráno. Tak povedali. A preto skoro ráno, smerujúc k Osike, rátam hrnčeky na plotoch. Je ich tu toľko, že by vydali na vlastný príbeh. Česká Kanada ešte spí. Nie, že by dedinka Blato bola ospalá len ráno. Väčšinu dňa je tu úplné ticho.

Osika

Sadám si na breh. Úplné ticho. Ranný opar sa vznáša nad pokojnou hladinou rybníka ako jemný závoj. Cez deň bude pražiť ale chladné rána cítiš v kĺboch aj počas leta. V diaľke sa práve prebúdza slnko, jeho lúče sa nesmelo predierajú cez hmlu. Chatky na okolo ešte spia. Cez týždeň je aj tak väčšina prázdnych, plnia sa cez víkend. Krajina smrekov zahalená do ticha, ktoré občas naruší len plesknutie ryby, či vzdialené vtáčie volanie.

Keď prechádzam smrečinou zvyknem sa vyzuť. Mám rád tú mäkkú pôdu, kde sa ti nohy prebárajú v nánosoch ihličia a vlhkom machu. Ak máš šťastie, pochutnáš si na borievkach, pokiaľ ich už domáci komplet nevyzberali.

Česká Kanada a jej monológy

Sedel som na brehu, obklopený ničím a všetkým zároveň. Len ja a moje myšlienky, ktoré sa mi v hlave prelievali ako vlnky na hladine rybníka. Prečo sa sem často vraciam? Čo je v živote skutočne dôležité? Prečo práve teraz prežívam túto chvíľu tak intenzívne? Akoby sa čas zastavil a ja som bol súčasťou niečoho väčšieho.

Pozoroval som vtáka, ktorý sa vznášal nad vodou. Slobodne, bez obmedzení. Prečo my ľudia nedokážeme lietať takto ľahko životom? Možno preto, že sme sa nechali uväzniť v klietke technológií a sociálnych sietí. Kam nás to všetko posúva?

Neďaleko sa pásli kravy. Vyzerali spokojne, akoby si ani neuvedomovali, v akom raji žijú. Možno práve v tom je ich sloboda - v nevedomosti. My ľudia vieme príliš veľa a predsa stále menej. Prečo má toľko z nás problém rozlíšiť fakty od dezinformácií? Prečo sme prestali čítať? A premýšľať? Nedávno som počul veľkú pravdu: "Máme sa tak, ako sme sa historicky nikdy nemali, ale väčšina z nás má problém to pochopiť."

Čo je to vlastne sloboda? Je to možnosť lietať ako vták alebo pásť sa bezstarostne ako krava? Alebo je to schopnosť sedieť tu, na brehu rybníka, a klásť si tieto otázky?

Ako by sme mali žiť? Možno práve tak, ako to robím teraz - na kolobežke či bicykli, objavujúc krásy divokej prírody Českej Kanady. Prečo ma to sem stále priťahuje? Možno preto, že Česko stále vnímam ako svoju domovinu. Rozdelenie krajiny "o nás bez nás" som neniesol najlepšie. A možno tu nachádzam odpovede, ktoré v hluku civilizácie a v honbe za peniazmi a úspechmi už nedokážeme počuť.

Späť do Blata

Slnko sa už vyšplhalo nad horizont a jeho lúče prenikli cez hmlu. Česká Kanada sa prebúdza. Najskôr vtáčie búdky, potom kadibudky. O slovo sa hlásil roj komárov ale z filozofických úvah na vytrhol až kliešť v nohe. Realita sa mi pripomenula tým najprízemnejším spôsobom.

Vstal som, oprášil si nohavice, trochu zanadával a pousmial sa. Život je plný kontrastov - od hlbokých myšlienok po prízemné nepríjemnosti. A možno práve v tom spočíva jeho krása. S týmto poznaním som nastúpil na kolobežku a vydal sa späť do dediny, nechávajúc za sebou rybník, hmlu aj svoje ranné úvahy. Raňajky nepočkajú.

Život v Blate začína v apríli a končí v októbri. Kedysi tu bola skvelá aj zima. Desiatky kilometrov bežkárskych trás, ale posledné roky nenasnežilo. Život sa tu v zime zastavil. Ale to leto na dvoch kolesách...

Už dnes viem, že sa do Českej Kanady opäť vrátim - možno sa kochať, možno hľadať odpovede na otázky, ktoré ani neexistujú, ale práve toto dáva zmysel mojim cestám.

Príspevok Pochopiť Blato a Osiku: Česká Kanada a jej monológy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Cyklotrasa Českou Kanadou cez Kunžak, Zvůle a Havlovu horu na Landštejn mala byť prekvapením. Žiadne plánovanie, iba online mapa a inštikt cyklistu. Hneď po opustení Blata som však musel odbočiť. Klenovské samoty, to znelo veľmi motivačne.

Rybníky striedajú lesy a ty máš pocit, že ktoroukoľvek z lesných ciest sa vydáš, niekam trafíš. To je pravda. Ale v Českej Kanade na rovinu nenatrafíš. :-)

Po dvoch padákoch a stúpaniach som sa radšej vrátil na cestu na Kunžak, aby som zistil, že som úplne inde, než som myslel, kde som.

Kunžak

Bočná cesta z Kunžaku na Terezín, Radíkov a Český Rudolec ma nenechala chladným. Objaviť dnes takúto cestnú alej je skôr zázrakom.

Pozor, ak nechcete byť stále vytrubovaní autami, odbočte správne na paralelnú bočnú cestu, označenú na mape ako cyklotrasa "Napříč Českou Kanadou".

Chaty Zvůle

Tá malá odbočka z bočnej cesty neveštila nič dobré. Padák ako do pekla. A ja som vedel, že tie vyklesané metre bude asi treba znovu nastúpať. Kto mal vedieť, že sa jedná o rekreačnú oblasť s rybníkom. Aspoň som si zaplával a dal skvelé pivo. Na druhej strane som rád, že takéto zariadenia prežili a stále sú turistami vyhľadávané.

V kempoch je úplne iná atmosféra a definitívne iní ľudia ako v all inclusive hoteloch. Po kúpačke šlapačka. Tie výškové metre čo som sa spustil bolo treba znovu nastúpať.

Spomínam si, ako sme raz šliapali s Ignácom cez Hodrušu Hámre na Banskú Štiavnicu. Dole sme stretli milý párik s bicyklami na ťažko. (Rozumej naložené batohy stanmi, karimatkami, ešusmi a tak...) Dievčina bola veľmi milá a usmiata a započuli sme slová: "Ako krásne, bude to nádhera..." Okúpali sme sa pod kopcom v Hodrušskom tajchu a život zariadil, že sme ich predbiehali znovu. Asi 400 m vyššie ako predtým. Započuli sme od dievčiny niektoré slová, ktoré je ťažko publikovať a myšlienky typu "idiotský sprostý nápad, nezodpovednosť,..." a tak. Ako sme ich predbiehali, spýtala sa hysterickým hlasom, či je to hore ešte ďaleko. So snahou utešiť som pri obiehaní zvolal: "Už iba kilometer" A Ignác po mne dodal len jedno slovo: "Výškový". Dievčina zosadla z bicykla a slovami: "Môžem sa na to vysrať", ho hodila do trávy.

Neviem ako im tie líbanky dopadli, ale plynie z toho poučenie: "klamať sa nemá." :-)

Rozhľadňa u Jakuba

Drevená rozhľadňa na Havlovej hore (680 m n.m.) je celkom nová. Bola postavená v roku 2013 na mieste pôvodného triangulačného bodu Havlovej hory. Po vystúpení 180 schodov na vyhliadkovú plošinu vo výške 33,7 metrov sa pred vami naskytne výhľad na celú Českú Kanadu, mesto Dačice, rozhľadňu na Kremešníku alebo rakúsky Schneeberg.

Kúsok vedľa nájdete aj Ďáblovu prdel. Je to jeden z najkurióznejších žulových balvanov, typických pre oblasť Českej Kanady. Z Valtínovského mlyna k nemu vedie náučný chodník.

Kozí farma Peníkov

Z Českého Rudolca do Starého města pod Landštejnom je to slušná zaberačka. Jednak už máte v nohách cez 50km, jednak ste si rovinu užili na celej trase max. 10 minút.

Zachránil ma Peníkov. Dnes už pekná kozia farma, vtedy stará píla a opustený pivovar. Industrial, za ktorého fotenie by mnohý fotograf opustených fabrík a periférií aj život položil.

Teta mi ochotne predala kozí syr, aj som zhltol pollitra kozieho mlieka, čo ma v tomto kopci zachránilo od hľaďáku. Ďalšou zastávkou už boli len sociálne istoty a pozitíva. Teda čapovaný Platan v Starom meste pod Landštejnom, potom výstup na hrad Ladštejn a hrdinský návrat do Blata.

Cyklovýlet cez Kunžak, Zvůle a Havlovu horu na Landštejn patrí medzi najkrajšie trasy Českej Kanady.

Ďalšie cyklotrasy a GPX inšpirácie na Kunžak

• Kunžak, Kaproun, Vitineves, Potočná. (69km/819m)
• Popri drátoch na Landštejn (71km/805m)
• Klenová, Kunžak, Zvule, Jakubova Vyhládka, Rudolec, Staré město. (56km/812m) táto trasa

Príspevok Cez Kunžak, Zvůle a Havlovu horu na Landštejn a Blato na bajku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kedysi by vás tu zastrelili. Dnes tu beháte, lyžujete, jazdíte na bicykli a užívate si komfortu otvorenej Európy. Po rakúskych cyklotrasách Českej Kanady sa oplatí jazdiť najmä na cesťáku. Ich cesty tretej triedy sú totiž v lepšom stave ako naše diaľnice.

Haugschlag

Ak štartujete v Novej Bystřici, váš prvý kontakt z Rakúskom budú dedinky Hirschenschlag alebo Haugschlag, podľa toho, ktorou stranou sa vyberiete. O tom, že ste sa dostali do rekreačnej a odpočinkovej zóny vás presvedčí množstvo penziónov, golfových areálov a hotelov na rakúskej i českej strane. Rakúšania dokonca tvrdia, že je tu najvyššia kvalita ovzdušia v celej krajine.

Ak si vyberiete ktorúkoľvek cestu, chybu neurobíte. Premávka je mierna a vodiči sú oveľa ohľaduplnejší na rakúskej strane. Ak sa cítite na stovku, natiahnite si výlet až do mestečka Litschau.

Litschau

"Kde mírné kopce, zelené lesy lemují tiché vesnice, kde loukami, hvozdy, balvany krajiny jsou poseté!“

Tak začína báseň o Litschau a opisuje nedotknutú prírodu v „najzdravšom kúte Rakúska“. Okolo Litschau sa rozprestierajú početné jazerá, lesy, močiare a tiež mystické formácie obrovských kameňov. Je tu nádherný zámok s parkom. Nájdete tu aj pekelnú roklinu.

Rakúske cyklotrasy

Jedinečnosť jazdy po rakúskych cyklotrasách v blízkosti Českej Kanady ocenia najmä jazdci na cestných bajkoch. Tie asfalty sú famózne aj na tej najzapadlejšej ceste medzi dedinkami. Nezabudnite na online mapu. Potom je jedno, ktorou cestou sa vyberiete.

Ďalší z benefitov je fakt, že na obed spravíte len pár kilometrov a ste v českej krčmičke. Dáte si pivo a menučko za hubičku.

Z Novej Bystřice vedú na rakúsko dve trasy. Stará pohraničná cesta okolo golfového ihriska (z časti panelová) na Haugschlag je zaujímavejšia, pretože jej významná časť prechádza lesom, druhá vedie cez Artolec cyklotrasou alebo po hlavnej ceste na Hirschenschlag. Mapa z cyklotrasami tu.

Zopár GPX inšpirácií

• Nová Bystřice, HaugSchlag, Litschau, Kautzen (63km/760m)
• Chlum, Litschau, Hirschenschlag. (84km/781m)

Príspevok Po rakúskych cyklotrasách Českej Kanady zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte v Českej Kanade za jeden deň, veľkú rôznorodosť, ponúkam vám trasu bicyklom z Novej Bystřice cez Peršlák na Třeboňsko. Spája všetko. Kopce, lesy, výšľapy, predtým neprístupné miesta i rovinky, klobásu, vodu a rybníky. A skvelé pivo.

Peršlák

Lesný hotel Peršlák je medzistanicou medzi Třeboňskom a Českou Kanadou. Nachádza sa na cyklotrase z Novej Bystřice v prírodnom parku Homolka – Vojířov. Iba skúsení patrioti vám povedia, že tento hotel bol kedysi sídlom finančnej stráže a colnice. Pred vojnou, keď už bolo Rakúsko anektované Nemeckom, tu vojaci vysekali z pieskovca podobu vtedajšej Československej republiky ku ktorej ešte patrila aj Zakarpatská Ukrajina. Je to jedna z mála máp v skale, ktorá ukazuje o aké územia sme po vojne prišli.

Okolo Homolky

Celá cyklotrasa okolo Homolky je vlastne bývalá pohraničiarska trasa. Je to okrem hlavnej cesty jediná a najkratšia spojnica na Třeboň.

Pôjdete okolo dlhého Staňkovského rybníka, ale neodbočte z cyklotrasy na poľné cesty. Zvyčajne skončíte na slepej ceste u vody. Na trase je veľa falošných, rôzne sa umelo kľukatiacich poľných ciest, ktoré končia nikde. Vytvorili ich za sociku pohraničiari, aby dezorientovali a zmiatli vtedajších "kopečkárov", ktorí sa namiesto do rakúska takto dostali do rúk pohraničnej stráže.

Ak sa dostanete na rybník Hejtman do Chlumu, máte na cyklookruhu spolovice vyhraté. Čakajú vás povestné třeboňské rovinky a rybníky. Kam oko dovidí, všade je voda. Kopce žiadne. Až na fakt, že sa budete tých 600 výškových metrov do Novej Bystřice musieť tak či tak vrátiť.

Třeboňské cyklotrasy okolo rybníkov

Starý kanclíř, Nový Kanclíř, Podsedek, Hospodář, Výtopa, Staré jezero, Ženich, to je len zopár názvov rybníkov, okolo ktorých vám bicyklovačka zabezpečí neskutočné zážitky. Třeboň a Česká Kanada sú dva rôzne svety prepojené bajkom.

Stará Hlína

Cyklohodovať zvykneme v Starej Hlíne. Je tu nádherný historický záplavový kamenný most cez Nežárku, ktorý sa už dnes nepoužíva, iba fotí.

Ak zvládate dopravu a preferujete rýchlosť, vráťte sa cestou cez Lásenice a Číměř. Je to najrýchlejšie a po ceste pred Lásenicou predávajú skvelé pečené klobásy. Ak uprednostníte jazdu mimo áut, využite radšej skratky z Chlumu na rakúsky Litschau a Haugschlag alebo spätný prejazd okolo Homolky. Na poslednej ceste auto nestretnete.

Bicyklom z Novej Bystřice cez Peršlák na Třeboňsko sa dostanete rôznymi trasami. Niektoré z GPX inšpirácií nájdete nižšie.

Ukážka GPS trás

• Nová Bystřice, Sedlo, Stará Hlína. (81km/660m)
• Nová Bystřice, Třeboň, České Budejovice. 91km/580m)
• Nová Bystřice, Chlum, Litschau, Haugschlag. (84km/782m)
• Nová Bystřice, Chlum u Třebone, Stráž nad Nežárkou (83km/586m)

Príspevok Bicyklom z Novej Bystřice cez Peršlák na Třeboňsko zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Blato sa stalo pri našich cyklovýjazdoch východiskovým bodom. Dôvody? Juhočeská autentickosť dediny, okolitý kľud, rybníky, lesy a fakt, že všetky trasy a smery Českej Kanady sú odtiaľto ľahko prístupné. Dnes sme sa rozhodli zviezť sa bicyklom do srdca Českej Kanady na stejk s bizóna a hrad Landštejn.

Klenová

Prvú zastávku dávame už v Hornom Parmazíne. Nie je to skomolenina názvu talianskeho syra ale rybník za Klenovou, kde začínajú desiatky kilometrov lesných a ťažobných chodníkov. Prečo to spomínam?

Kôrovec tu pácha na zväčša smrekových porastoch z roka na rok fatálne škody. Nedá sa to nevidieť. Ak to pôjde takto ďalej, za desať rokov možno žiadne lesy v Českej Kanade nenájdeme.

Rožnov

Prichádzame do osady Rožnov. Už z diaľky vidno stádo bizónov. Lúky, rybníky, lesy a mierne zvlnená krajina. Okolie možno považovať za esenciálnu podstatu Českej Kanady.

Bizónia farma

Skúsili ste už steak na sene? Vždy ho ochutnám. Medium rare. V roku 2007 tu manželia Dirk a Eva van de Poel kúpili ruinu starého statku a pustili sa do ekologického chovu bizónov. Tak vznikol Bison Ranch Rožnov.

Priamo cez farmu prechádza cyklotrasa číslo 1117 a modrý turistický chodník, po ktorom sa južným smerom dostaneme na hrad Landštejn. Prejdeme cez Bochník, rybník na turistickej trase z Bizónej farmy a potom už hurá do lesov. Vedľa cyklotrasy vedie i pešia pre turistov. Tá turistická mi prišla na bajkovačku zaujímavejšia. Na fotke naša bývalá spolucestovateľka Lejdy.

Milovníkov recesie a krásnej prírody poteší malebná lesná zastávka Kaproun. Miesto, kde bol z vlaku údajne vyhodený Jára Cimrman.

Landštejn

Hrad Landštejn je neoficiálnym srdcom Českej Kanady. Vznikol ako pohraničná pevnosť na nepokojnej českorakúskej hranici už v roku 1179. Mohutný hrad s románskym jadrom, neskôr goticky a renesančne upravený v roku 1771 do tla vyhorel a ostal opustený. Dnes je zrekonštruovaný. Pre verejnosť sprístupnili prehliadkový okruh z vyhliadkovou vežou, ktorý som však nikdy kvôli bicyklu a dobre čapovanému Platanu nestihol.

Dlhšie cyklovýjazdy aj s GPX trasami po Českej Kanade nájdete tu: Kunžak, Třeboň, Litschau.

Biela pani

Biela pani v Čechách fičí. Povráva sa. že za veterných nocí býva na hrade Landštejn počuť hrôzostrašné kvílenie a vzdychy. To tu blúdi duch pána Viliama, ktorý nemá pre svoju krutú povahu dodnes pokoj. Nie je však osamotený, spoločnosť mu robí Biela pani s vejúcim závojom. Kde som to už len počul. :)

Po jednom Platane v bývalej nemecko českej škole to stáčam na Klášter 2.

Klášter 2

Je tu múzeum opevnení z Druhej svetovej vojny. Bunkry ma sprevádzajú celou cestou až do Blata.

Cyklotrasa cez Klenovú, Kaproun, Rožnov, bizóniu farmu a hrad Landštejn nie je dlhá. Nemá ani veľké prevýšenie. Ale verte, že dobre načapovaný Platan a predtým bizóní stejk s Plzničkou vás hodne vyčerpajú. :-)

Príspevok Bicyklom do srdca Českej Kanady na stejk s bizóna a Landštejn zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Možno na to budem spomínať ako na nostalgickú minulosť. Obávam sa ale, že v dňoch keď tento článok píšem Jindřichohradecká úzkokoľajka definitívne doslúžila. A je to škoda. Výlet úzkokoľajkou z Novej Bystřice do Jindřichova Hradce bol jedinečný zážitok.

Nastupujeme v stanici Hůrky

Výletný vlak Českou Kanadou

Staničky dýchali nostalgiou, vlaky boli plné turistov, rekreantov, hubárov a pred rokom ešte sporadicky chodil aj parný rušeň. Nie, rýchlosť nebola jeho prednosťou. 24 km trať z Novej Bystřice do Jindřichova Hradce trvala vyše hodinu.

Krásnymi lesným zákutiami, ktoré sa však nedali s autom a asfaltovou cestou porovnať. Škoda, dnes to vyzerá, že už aj táto trať (podobne ako druhá vetva do Obratane) sú minulosťou.

V Novej Bystrici robila úzkokoľajka nádherný oblúk okolo Blata, Húriek a rybníka Osika.

Jindřichohradecké múzeum

Po príchode do Jindřichova Hradce si nezabudnite pozrieť v staničnom depe malé múzeum, ktoré vám priblíži histórie tejto úzkokoľajky, ktorá prežila od roku 1897 všetko, iba trhové hospodárstvo na československý spôsob nie. Podobné múzeum je (bolo) aj v Novej Bystřici.

Jindřichův Hradec

Ale na veselšiu tému. Z Jindřichova Hradce a jeho zámku vzniká rok od roku krajší a krajší historický skvost.

Mesto a Zámok

Zámok ponúka niekoľko okruhov. Keď sme ho navštívili hneď po revolúcii, celý bol v rekonštrukcii a temer sa rozpadal. Dostal si sa kam si chcel. Pamätám ako sme behali okolo kaplnky i čiernej kuchyne. Dnes je zámok Jindřichuv Hradec po kompletnej rekonštrukcii a patrí medzi najväčšie klenoty českej kultúry. Právom.

Tesne vedľa (pred vstupom do zámku) nájdete aj najväčší ľudový pohyblivý betlehem na svete, zapísaný aj do Guinessovej knihy rekordov. Rozhodne sa oplatí vidieť.

Za najkrajší okruh pre fotografa však považujem úplne iný. Ten v podzámku, ktorý vedie okolo hradieb a potoka k rybníkom.

Úzkokoľajkou na Obrataň

Deň sa chýli rýchlo ku koncu a my sa chceme do Českej Kanady včas vrátiť na pivo. Stanica je od centra mesta dosť vzdialená. Samozrejme, že nastúpime na zlý vlak, do zlého vagónu a zistíme do až niekoľko staníc od Obratane. :-)

Sprevodca bol milý, vyložil nás pri krčme s dobrým Budvarom. Tak nakoniec predsa len ten odvoz autom.

Obávam sa, že odteraz to už bude autom navždy a Jindřichohradecké úzkokolejky zaniknú. Večná škoda.

Príspevok Výlet úzkokoľajkou z Novej Bystřice do Jindřichova Hradce zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pre väčšinu turistov je centrom Českej Kanady Nová Bystřice. Pre nás sa už niekoľko krát stala východzím bodom zapadnutá dedinka Blato. Leží mimo hlavných ciest, napriek tomu sa tam pravidelne vraciame. Do celej Českej Kanady je odtiaľ blízko. Jednou z najkrajších peších túr je okruh cez Blato, okolo Osiky, Klášteru a Jelenieho vrchu.

Osika

Okruh začína okolo chát po brehoch rybníku Osika. Retro vzhľad okolia jasne naznačuje, že celá oblasť bola chatármi a kempermi civilizovaná už za hlbokého sociku. Nič proti. Práve naopak.

Osika má svoje nezameniteľné čaro. Najmä na jeseň, za hmlistých rán. Možno preto tam aj v septembri chodíme. Keď pôjdete popri brehoch, chodník vás zavedie až na kopček, z ktorého sa vám otvorí pohľad na impozantný Klášter s Kostolom najsvätejšej trojice.

Klášter

Napriek tomu, že sme tu boli už 4 krát, iba raz sa nám podarilo nahliadnuť dovnútra. Kostol patrí k najvýznamnejším pamiatkam juhočeskej ranno barokovej architektúry a jeho oltár je najväčší v strednej Európe.

Práve pod týmto oltárom sa stretávajú tri liečivé pramene. Môžte sa z nich napiť v studničke za kostolom pri rybníku, pod monumentálnymi lipami.

Ak sa budete chcieť pozrieť dnu, skúste zavolať na číslo 0602 703 007. Ak sa dovoláte, radi vás prevedú. Nezabudnite ich požiadať, aby vás pustili aj do krýpt a podzemia. Je tam čo vidieť.

Kostol nemá s pôvodným kláštorom veľa spoločné. Bol postavený na troskách vyhoretého kláštora Paulánov, ktorý tu stál už od roku 1491, keď dostali Pauláni za úlohu nájsť miesto od Álp na východ, kde sa zbiehajú liečivé pramene. A to bolo údajne práve tu.

Vedľa kostola je tiež Kláštorský rybník, ktorý (podobne ako Osiku) viac ako rybári vyťažujú skôr kemperi a rekreanti.

Jelení vrch

Keď pôjdete cez kopec k hraniciam, dostanete sa do krásnej novobystrickej kolónie Artolec. Vedú z nej cyklotrasy do rakúskeho Hirschenschlagu i Novej Bystřice.

Ak sa však vydáte popri rybníku smerom na Slavonice, dostanete sa do malej dedinky Klášter 2. Vedľajšou cestou vystúpate až na Jelení vrch, kde nájdete vojnový skanzen Bunkry československého opevnení Klášter 2. Pohybujeme sa v hraničnom pásme bývalej železnej opony. Nečudo, že bunkrami je na okolí posiaty celý Jelení vrch.

Blato

Prechádzka po žltej trase smerom na Blato je už len príjemnou satisfakciou za niekoľko hodinový výlet.

Ak ste tu v septembri, vyjde počasie a vy rozmýšľate čo na večeru, pozorne sledujte terén. Nájdete tu dubáky, kováče, masliaky a lesohríby všetkých chutí. I muchotrávky. Česká kanada je rajom hubárov.

Do samotného Blata sa zamilujete. Leží na troch rybníkoch. Je to čistý koniec sveta s nezameniteľnou juhočeskou atmosférou. A tichom. Kedysi sme sa aj na rybníkoch v Blate kúpali. Až do chvíle, kým sme tam našli vo vode plávať toto črevo.

Až neskôr sme vygooglili, že sa jedná o mimoriadne esteticky nechutnú rybu, žijúcu v kolóniách na stojatých vodách, prudko invazívnu: Pectinatella Magnifica, pôvodom zo Severnej Ameriky. Ten kto ju do rybníka hodil sa musel nesmierne zabávať.

Každopádne my už do tej vody nevlezieme.

Blato pravá juhočeská atmosféra

Česká kanada

„přehlížíte nejromantičtější koutek české země, vlní se terén do kopců a tmaví se lesními porosty, díváte se na nesčetné hladiny nejen velkých rybníků, ale hotových jezer orámovaných hustými lesy. A kamkoliv pohlédnete, všude se lesknou rybníky, široké potoky, točí se řeky, lesnaté kopce řadí se za sebou v nekonečných řadách.“

Prvý doložený názov Česká kanada je datovaný práve týmto textom z roku 1928.

Autorom názvu Česká Kanada bol miestny rodák, novinár a esejista Jaroslav Trpák, ktorý chcel takto spropagovať región pre turistiku. Hľadal exoticky znejúci názov pre práve sa rozvíjajúci trend turistiky v Čechách.

Základ pomyselnej Trpákovej Českej Kanady vtedy tvorili rybníky okolo Jindřichovho Hradca, obce Kunžak a najmä lesy v okolí Nové Bystřice a hradu Landštejna, ktoré dnes miznú vďaka kôrovcovi priamo pred očami.

Túru okolo Osiky, Klášteru a Jelenieho vrchu si však v Českej Kanade nenechajte ujsť. Je tiež rajom cyklistov a bežkárov.

Kam v Českej Kanade

Príspevok Českou Kanadou okolo Osiky, Klášteru a Jelenieho vrchu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Iba kúsok od Jindřichova Hradce a Českej Kanady sa nachádza jeden z najpôsobivejších zámkov v Čechách. Keď si idem zabicyklovať na Českú Kanadu (čo je veľmi často) výlet na Zámok Červená Lhota patrí k povinným jazdám.

Červená Lhota

Názov Červená Lhota sa prvýkrát objavil v roku 1602. Vychádzal z červenej farebnosti omietok. Ale nie je to jeho pôvodný názov. Presné založenie pôvodnej gotickej pevnosti nie je známy. Ale už v 13. storočí niesla názov Jenczenslag, vedľa dediny Lhota, ktorú založili Páni z Hradce.

Pôvodná pevnosť bola postavená na skalnatom výbežku, okolo ktorého pretekal Deštenský potok. Vtedy po rybníku ktorý dnes zámok obkolesuje nebolo ani pamiatky. Ten umožnilo až prehradenie potoka v 16. storočí. Ale ani potom sa nejednalo o skutočný ostrov. Zámok bol spojený s pevninou skalnatou šijou z opačnej strany. Tam bol aj pôvodný vchod.

Pôvodne drevený padací a neskôr kamenný most a presmerovanie hlavného vchodu urobili až pri renesančnej prestavbe, ktorá zmenila pevnosť na zámok a dodala mu dnešnú farebnosť.

Dnes je Červená Lhota národnou kultúrnou pamiatkou, renesančným vodným zámkom, oázou kľudu, pamiatkovým skvostom i filmovou kulisou. Snáď v žiadnom zámku sa toľko nenatáčalo. Rozprávky Zlatovláska, O zatoulané princezně, O kráse a štěstí či Princezna na hrášku či lascívne Svatby pána Voka. To všetko sa odohrávalo tu.

Existuje aj povesť podľa ktorej dcéra jedného z pánov prestala veriť v Boha a odmietla chodiť do zámockej kaplnky. V hneve chytila posvätný kríž a hodila ho z okna do vody. V tej chvíli sa zámok otriasol v základoch a zjavil sa čert, ktorý ju odniesol do pekla. Ešte predtým nakreslil svojim pazúrom namočeným do krvi znamenie kríža. A keďže to nevedeli nijak odstrániť, jediným riešením bolo premaľovať celý zámok na červeno. Treba podotknúť že vnútorné nádvorie červené vôbec nie je. :-)

Náučný chodník Červená Lhota

Dnes vedie okolo celého rybníka turistický nenáročný chodník. Práve ten pokoj okolo rybníka a výhľady z trasy sú dôvodom (okrem Platanu, ktorý tu čapujú) prečo sa sem znovu a znovu vraciame.

Na rybníku požičiavajú v sezóne aj člnky. Bohužiaľ teraz (asi až do konca roka 2024) je rybník kvôli údržbe vypustený.

Ako sa tam dostať

Ak si chcete pozrieť zámok aj zvnútra, treba prísť v sezóne a nezabudnite, že pondelky sú zatvorené. Otváracie hodiny tu.

Na bicykli sa sem dá dostať po medzinárodnej cyklotrase 32 Praha Viedeň. Cyklotrasa vedie vedľa zámku.

Tiež si môžete obuť turistické boty a trochu si zašliapať:

Po modrej značke – Jižná (1,5 km), Deštná (5 km), Kamenice nad Lipou (20,5km), druhým smerom – Samosoly (2,5 km), Kardašova Řečice (9,5km), Veselí nad Lužnicí (30 km) alebo po zelenej značke – Jižná (1,5 km), Čertův Kámen (9km), Lovětín (17 km)

Príspevok Česká Kanada: Výlet na zámok Červená Lhota zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.