Väčšina z nás žije v zajatí mýtu, že na poriadny zážitok v prírode potrebujeme týždeň dovolenky, drahú výbavu a letenku do Himalájí. Alastair Humphreys, britský dobrodruh roka, tento mýtus zbúral. Tvrdí, že najväčšie dobrodružstvá na nás čakajú medzi 17:00 a 09:00 – hneď za hranicami nášho mesta.

Čo je to Mikrodobrodružstvo?

Je to krátky, lacný, lokálny a predovšetkým dostupný únik z rutiny. Je to spôsob, ako vtesnať divočinu do nášho preplneného kalendára. Humphreys hovorí: „Ak nemôžete ísť na rok do Mongolska, choďte na jednu noc za kopec za vaším domom.“

Filozofia 5-tich hodín (17:00 – 09:00)

Väčšina ľudí sa sťažuje na pracovnú vyťaženosť. Humphreys však upozorňuje, že po práci máme k dispozícii 16 hodín slobody, ktoré zvyčajne „zabijeme“ pred televízorom alebo na sociálnych sieťach. Mikrodobrodružstvo vyzerá takto:

• 17:00 – Končíte v práci, sadáte na bicykel alebo do vlaku.
• 18:30 – Ste na mieste (les, lúka, rieka), kde ste nikdy predtým neboli.
• 20:00 – Varíte si jednoduchú večeru na malom variči a sledujete západ slnka.
• 07:00 – Budí vás svitanie, zbalíte spacák a vyrážate späť.
• 09:00 – Sedíte v práci, s čistou hlavou a pocitom, že ste práve prežili niečo výnimočné.

Knihy od Alastaira Humphreysa

Prečo je to dôležité pre váš Reštart?

1. Koniec výhovorkám o čase

Mikrodobrodružstvo trvá menej ako 24 hodín. Nepotrebujete si brať voľno. Je to ideálny spôsob, ako zvýšiť svoj týždenný výdaj energie a nachodiť kilometre v teréne bez toho, aby trpel váš pracovný výkon.

2. Mentálny reset

Nič nevyčistí hlavu od stresu tak efektívne ako noc strávená pod hviezdami. Alastair Humphreys zdôrazňuje, že „divočina je stav mysle“. Pocit slobody, ktorý získate ráno pri varení kávy na kopci nad mestom, vám nákupné centrum nikdy nedá.

3. Budovanie odolnosti

Vystúpenie z komfortnej zóny (spanie vonku, nepohodlie, zmena plánu) vás robí odolnejšími aj v bežnom živote. Ak zvládnete noc v lese, zvládnete aj náročný míting so šéfom.

Ako začať? (Humphreysov návod pre začiatočníkov)

• Nájdite si cieľ na mape: Pozrite sa na Google Mapy v okruhu 20 km od domova. Nájdite zelený fliačik, kde ste ešte neboli.
• Neriešte výbavu: Stačí vám spacák, karimatka a niečo teplé na oblečenie. Nemusíte spať v stane – Humphreys odporúča obyčajné bivakové vrece, aby ste boli v priamom kontakte s hviezdami.
• Choďte v strede týždňa: Nečakajte na víkend. Utorková noc v lese chutí oveľa lepšie, lebo je nečakaná.
• Zoberte priateľa: Zdieľaný zážitok (viac v článku 3 druhy priateľstva) vás motivuje a zvyšuje bezpečnosť.

Príspevok Alastair Humphreys: Mikro-dobrodružstvá, netreba ísť na kraj sveta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Skoro každý z nás už niekedy zažil ten okamih, keď sa ocitol v spoločnosti sčítaných, vzdelaných ľudí, ktorí poznajú rozdiel medzi vesmírom a plochou zemou. Rozhľadení ľudia majú v hlave akýsi zázračný šuflík plný vedomostí, faktov a príbehov, ktoré vytiahnu v tom správnom okamihu. A ty sa niekedy medzi nimi cítiš, akoby si práve dočítal návod na zapnutie práčky. Alebo ani to nie, veď kto už dnes číta návody?

Otázka „čítaš dosť?“ je oveľa zákernejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Čítaš vôbec? A nie, nepočítajú sa vkladné knižky, ani titulky na Netflixe. Ani posúvania palca po nekonečnom sociálnom feede facebookov, instagramov a tiktokov, plnom psíkov a mačiatok, pekných ženských zadkov, gýčových neskutočných scenérií, jednoduchých desaťsekundových návodov, citátov o láske a zmysle života, či fotkách kávy. Dobre, kávu si ešte nechajme – to je dôležitá súčasť čítania! Ale poďme k veci.

Prečo je čítanie super?

Pre všeobecný rozhľad:

Čítanie kníh rozširuje obzory, lebo kniha je portál do sveta myšlienok, faktov a príbehov, ktoré ťa udržujú vo vyšších kruhoch myslenia a konverzácií. Núti ťa premýšľať. Takže, keď sa ťa opýtajú, či vieš, kto bol Šalamún, môžeš hrdo odpovedať niečo viac ako len „Neboli to nejaké kúpeľňové dvere?“

Pre rozvoj fantázie:

Ak si myslíš, že čítanie rozprávok a fantasy kníh je pre deti, tak vedz, že tvoj mozog je sval, rovnaký ako tie ostatné. (Nie, nie doslova, nesnaž sa ním zdvíhať činky.) Keď si predstavuješ drakov, kúzelníkov alebo len to, ako vyzerá neutríno alebo svet z vesmíru, získavaš väčšiu predstavivosť. A priznajme si – svet s drakmi by bol určite zaujímavejší ako svet, kde riešiš len výplatu a účty za elektrinu.

Pre kritické myslenie:

Nie, neznamená to, že musíš všetko hneď skritizovať. Kritické myslenie znamená schopnosť rozlišovať fakty od nezmyslov. A uznaj, v dnešnej dobe, kde podľa prieskumu každý piaty slovák pochybuje o guľatosti zeme, je tých nezmyslov plný internet. Čítanie článkov od serióznych, overených autorov ti pomáha vytvárať si vlastný názor a nenechať sa zmiasť konšpiračnými teóriami, ktoré tvrdia, že Zem je vlastne ako pizza.

Sociálne siete

Poďme sa pozrieť na druhú stranu: sociálne siete. Áno, všetci sme na – Facebook, Instagram, TikTok... A zatiaľ, čo tie mačiatka, ženské zadky a západy slnka sú zábavné, rýchle návody miestami aj poučné, uznáme, že nie sú práve najväčším zdrojom intelektuálneho bohatstva.

Ako čítanie a komunikáciu ovplyvňujú sociálne siete?

Uzavreté bubliny

Algoritmy sociálnych sietí sú majstri v tom, aby ti ukazovali len to, čo ťa zaujíma. Chceš vidieť viac fotiek ľudí, ktorí majú rovnakú značku kávy ako ty? Žiadny problém. Chceš čítať iba názory, ktoré potvrdzujú tvoje presvedčenie? Algoritmy ti ich naservírujú s úsmevom. A tak sa ľudia ocitajú v uzavretých bublinách – vidia len to, čo im je príjemné, a čo potvrdzuje ich pohľad na svet.

Čítanie kníh, naopak, rozširuje perspektívy. Kniha ti nenanúti len to, čo si chceš potvrdiť. Ponúkne ti nové pohľady, spochybní tvoje názory, často polemizuje a rozširuje tak tvoje obzory. Je to ako mentálny výlet do sveta mimo tvojej komfortnej zóny.

Povrchnosť vs hĺbka

Sociálne siete sú postavené na rýchlosti a povrchnosti. Krátke videá, krátke statusy, rýchle lajky. Málo času na to, aby sa človek nad niečím naozaj zamyslel.

Kniha je presný opak. Vyžaduje si čas a sústredenie. Keď čítaš, venuješ sa jednej téme, jednej myšlienke, ktorú skúmaš do hĺbky. Tvoje kritické myslenie rastie, pretože máš priestor analyzovať, porovnávať a vytvárať si vlastný názor. Moje odporučenie teda zneje: spomaľme.

Komunikácia tvárou v tvár

Knihy a reálna konverzácia s ľuďmi, ktorí pomáhajú rozvíjať tvoje myšlienky, viesť dialóg a reagovať na rôzne názory nás nesmierne obohacuje,

Naopak, na sociálnych sieťach sa často ocitáme v diskusiách, kde je cieľom dosiahnuť spoločný súhlas čo najrýchlejšie. Určite nie najrozumnejšie. Preto často vidíme militantné hádky v komentároch či „bitky“ o lajky. Naživo by si málokto dovolil komentovať a posudzovať tak drsne, ako to uvidíme online a anonymne.

Problém pasivity

Sociálne siete nás robia pasívnymi konzumentmi obsahu. Keď skrolujeme, mozog si zvyká na uspokojenie – video tu, meme tam, lajky od kamarátov... Posledné dva, tri roky sledujem na sieťach aj pokles komentárov. Nanajvýš dokola slovo paráda, uff, skvelé, či emotikon. No kde je aktívna časť komunikácie?

Čítanie, naopak, vyžaduje aktívnu účasť. Musíš premýšľať, vnímať, analyzovať. Podobne je to aj pri komunikácii s ľuďmi. Reálna konverzácia vyžaduje pozornosť a schopnosť reagovať. Pasívne „lajknutie“ tu nestačí.

Čo z toho máš?

Predstav si, že si v spoločnosti. Ľudia sa rozprávajú o aktuálnych témach – politike, literatúre, umení, kvantovej fyzike (áno, sú aj také večierky a posedenia). A ty? Si pokojný ako lama na jarnom poli. Lebo vieš, že si toho už dosť prečítal na to, aby si sa vedel zapojiť a mohol k téme niečo zmysluplné povedať. A keď náhodou nie, vieš mlčať a počúvať alebo použiješ svoju trénovanú fantáziu, vytiahneš nejaký citát z knižky, ktorú si práve čítal, a všetci uznanlivo prikývnu, aj keď možno nemajú tušenia, o čom hovoríš.

Veď to je tiež krása čítania – vždy sa máš kam uchýliť.

Takže čítaš dosť?

Ak nie, je čas na knihu. Lebo život je krátky a zvieratká na internete sa nedá obdivovať donekonečna. A ak si myslíš, že nemáš čas, spomeň si na to, že aj Steve Jobs, aj Mark Zuckerberg čítali knihy (a to mali celkom nabitý program). Ak sa na to dáš, o pár rokov už nebudeš len sledovať kávu na Instagrame, ale budeš o nej písať literárne eseje.

Takže rýchlo do knižnice alebo do kníhkupectva, Na čo čakáš? :-)

Príspevok Čítaš dosť? Alebo ako nepadnúť do temných vôd konšpirácií a nevedomosti zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Už pretieklo veľa vody Dunajom, odkedy sme sledovali denné reportáže Petra Božíka z Austrálie. Rozhodol sa vtedy prejsť 4000 km na bicykli naprieč Austráliou z Cairns do Sydney. Sledovali sme ako prvýkrát vysadol na gravel, aj jeho jazdu vnútrozemím cez Clearmont, Blackwater, Gold Coast až do Blue Mountains a Sydney.

Keď sa vrátil, roztočil sa kolotoč cestovateľských prezentácií, ktorý vyústil do vydania tlačenej knihy, ktorá sa práve v týchto dňoch dostáva do predpredaja. Pri tejto príležitosti sme s Petrom Božíkom urobili aj krátky rozhovor.

Kedy vznikla prvýkrát myšlienka prejazdiť Austráliu?

Nebolo to plánované. Cesta do Austrálie vznikla ako istá forma psychohygieny. A keďže bicykle sú súčasťou môjho profesijného aj súkromného života a je to jedna z najlepších foriem relaxu, nemohol bicykel chýbať ani na tejto ceste.

Čo považuješ za najväčšie poznanie z tejto cesty?

Nikdy nebudete mať vyriešené všetky svoje problémy. Pre mňa bolo dôležité uvedomiť si ich a naučiť sa ich riešiť. Keď sa budete trápiť, že ich nemáte vyriešené, budete sa trápiť stále. A potvrdilo sa mi, že bicykel je jedným z najlepších liekov.

Na ktoré úseky nikdy nezabudneš?

Cesta vnútrozemím je niečo úplne iné ako civilizované pobrežie. Určite nezabudnem na dva dni, ktoré nasledovali tesne po sebe. V jednom som si siahol na dno síl a mal som reálne obavy o zdravie a život. Hneď v nasledujúcom som zažil taký pocit šťastia, že som sa nevedel ani hýbať. Stačila na to iba noc strávená na krásnom mieste bez ľudí, na vrchole hory s výhľadom na okolitú krajinu.

Pamätám sa na tvoju prvú verejnú prezentáciu a potom prišli ďalšie. Kedy vznikla myšlienka vydať túto expedíciu aj knižne?

Prišlo to postupne, keď som ešte počas cesty zverejňoval svoj príbeh na fb. Viacerí sa ozvali, že sa im to páči a bola by škoda to nevydať knižne. Potreboval som na to pozbierať odvahu, ale som rád, že som sa nechal presvedčiť. Avšak radosť budem mať úplnú až keď sa bude kniha naozaj predávať a prídu pozitívne ohlasy od čitateľov.

Kde si môžu fanúšikovia knihu zakúpiť a ako?

Už je spustený predpredaj na Donio.sk kde môžete knihu získať aj s rôznymi benefitmi.

Stačilo? alebo sa chystáš vydať aj na ďalšie expedície?

Už pár týždňov po návrate som sa vybral na krátky výlet do hôr Transylvánie a pred pár dňami som sa vrátil na bicykli z dánskej Kodane. Zistil som, že bikepacking je pre mńa veľmi návykový. Voľnosť, ktorú Vám dá bicykel, dnes budete ťažko hľadať. Ak mi to zdravie dovolí, chcem v tom pokračovať. Zatiaľ sám neviem kedy a kam ma bicykel odvezie. Ale keď to príde, môžete sa o tom dozvedieť na mojom FB.

Príspevok Vychádza cestopis: 4000 km na bicykli naprieč Austráliou zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V Indii je 3 000 kást a 25 000 podkást, z ktorých každá súvisí nielen s príslušenstvom k rodine, klanu ale aj so sociálnym postavením a s určitým povolaním. Skúsme nazrieť do vnímania symbolov, života a hodnôt viac ako miliardy obyvateľov tohto sveta. Living India.

Predhovor

Peter Ertl určite nie je prvý človek, ba ani fotograf, ktorého očarila India. Určite nie je ani prvý Európan, ktorý sa vybral do Indie. Ale jednoznačne je prvý beloch a vôbec prvý Slovák, ktorého mohli na vlastné oči uzrieť a dotknúť sa niektorí obyvatelia dediniek na juhu Keraly.

Keď navštívite starobylý hrad, kaštiel, alebo zámok, medzi mnohé jeho pozoruhodnosti bude zrejme patriť aj portrét zámockej pani, ktorý má neobvyklú zvláštnosť: hoci na obraz hľadíte z ktorejkoľvek strany, či kúta miestnosti, oči portrétovanej osoby sa budú nestále uprene pozerať priamo na vás a vždy sa stretnú s vašim pohľadom. Tomuto pocitu sa často nedá ubrániť ani pri prezeraní portrétov na fotografiách Petra Ertla.

Fotografie sú čiastočne záznamom cestovateľa, ktorý objavuje novú krajinu a jej obyvateľov. Zároveň však dielo skúseného fotografa, ktorému už nestačí len reprodukovať videné a zažité. Nadväzuje bližší kontakt a zo záberu sa dozvieme o čosi viac – o portrétovanom, ale aj o fotografovi.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vidíme záznam z rómskej osady niekde neviem kde. Nedokážem sa zbaviť dojmu, že týchto ľudí poznám, aj to prostredie som aspoň raz navštívil. Mladí, starí, usmiati aj trpiaci, mnohí mi pripomínajú známe tváre, ktoré som už stretol niekde na cestách.

A zároveň mám pochybnosť, že sa mýlim a som úplne inde – v sne, alebo vo vlastnej predstave. Niečo z exotiky záberov ma upozorní, že to bol všetko omyl a bez akéhokoľvek zaváhania viem – som v Indii. Bolo by chybou fotografa, keby som na to neprišiel, ale zároveň vinou zlého výberu, keby som ani chvíľu nepochyboval. Považujem za veľké majstrovstvo, že autor ma drží v napätí a dáva mi možnosť opäť zažiť tajomný pocit z nepoznaného, ktorý zažíval on sám zočivoči neznámym ľudom. Nemal žiadnu istotu, ako ho prijmú, ako zareagujú a či sa mu podarí vysvetliť, kvôli čomu prišiel. Oni totiž nehovoria jeho rečou, a on nehovorí ich jazykom. Ale spolu sa vždy dohodnú, lebo si navzájom dôverujú a veria si.

Peter Ertl objavil sám pre seba magickú Indiu, a poodhalil ju aj nám. Nielen všetkým novým či starým a nám neznámym, ale možno aj tým, čo by sa mohlo udiať kdekoľvek na svete, napríklad aj u nás doma. Dokazuje, že celý svet je vlastne jedna veľká rodina. Išiel spoznať niečo nové, nenechal si to však len pre seba a svoj objav zverejnil: všetci sme si veľmi podobní. Podanie rúk, úsmev, smiech, plač, bieda, bohatstvo, radosť, žial, strach, dôvera, hnev, láska a neha, tolerancia aj arogancia … ani jedna z týchto emócií a prejavov nepozná hranice.

Martin Marenčin

Viera

Fundamenty pokory a klanovej etiky sú prítomné všade. Cítiš jednotu medzi každodenným banálnym životom a vštepovanými hodnotami. Jednotlivci sú vždy zoradení podľa ich bohatstva a moci. Napríklad niektorí mocní ľudia alebo „veľkí muži“ sedia na stoličkách, zatiaľ čo „malí muži“ prichádzajú pred nimi, aby predložili žiadosti, či už stoja alebo čupia ale nemôžu sedieť vedľa muža s vysokým postavením ako vedľa seberovného.

Meditácia

“Choď do seba a nájdi podstatu boha v sebe.” Štyri z najrozšírenejších náboženstiev sveta – hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus – majú svoje korene v Indii. Okrem oficiálneho náboženstva pôsobia v indii stovky duchovných komunít orientovaných na meditáciu a očistu duše. Pokora a rozjímanie. Indický prístup k viere a nábožentvu je veľmi tolerantný. Nebolo to tak vždy.

Modly

S kumuláciou ľudí v stále rastúcich centrách vstupuje do života i zábava, užívanie si a moderný konzum. Bollywood - indická alternatíva Hollywoodu - je dnes hodnotený ako druhý najväčší producent filmov po Hollywoode.

Peniaze

Môžeš mať problém zorientovať sa, čo je veľa a čo málo. Až skutočná ulica ťa poučí o reálnych hodnotách. Ak si "allinclusive" turista, vydel ponúknutú cenu troma až desiatimi. Aj on musí z niečoho žiť.

Hojnosť

Najbližší a najbezprostrednejší kontakt získaš na indickom bazáre. Dá sa tu nafotiť more snímkov a nádherných farieb. Mimochodom pupok a nadváha sú v Indii znakom prosperity a bohatstva. :-)

Jahniatka

Apatický a odovzdaný pohľad toho živého ťa prenasleduje celé hodiny. Jedlo nájdeš všade na ulici. Nie všetko však dokážeš zjesť. Najmä nie v slumoch, kde si skutočne nepotrpia na hygienické predpisy.

Kľud

Žiaden stres. Kľud, nezobuďte ma z toho sna. Niet sa kam ponáhľať. Každodenný stereotip indického ashramu. Taký menžester v piesku musí byť každý deň uhladený a vyčistený. Na obed i na večeru je za to zaslúžená miska ryže. Podávaná na banánovom liste. Ako príbor posuži pravá ruka. Ľavá slúži na niečo iné.

Hrdosť

Okrem iného je India i centrom bavlny. Aj to tričko čo máš práve na sebe je s najväčšou pravdepodobnosťou z Indie. Tirupur. Šije sa všade. “Nekúpiš moje tričko? To šijem ja. Tu.”

Na zemi

Dnes sa pozícia detí v Indii mení. Ešte pred pár rokmi bolo normálne pracovať od desiatich. Negramotnosť bola samozrejmosťou. Detí je veľa a sú čarokrásne. Svojou čistotou, priamosťou i odovzdanosťou. Situácia sa postupne ale pomaly mení.

Dejavu

V čom je vlastne rozdiel. Už pri fotení máš ten pocit. Ale až doma pri selekcii si uvedomíš, že si odfotil vlastne seba. Pred 30 rokmi si robil u babky na dedine to isté. Vtedy pochopíš.

V Indii objavuješ to, čo sa už doma dávno stratilo.

Poznanie

India sa stáva cieľom európanov, ktorý potrebujú byť osvietení. Je trendové odísť do Indie a hľadať zmysel života. Zvyčajne hľadáme odpovede, ktoré máme na dosah ruky alebo riešenia, ktoré podvedome dávno vieme. Potrebujeme však autoritu a exotiku. Aby sme uverili, že je to naozaj také jednoduché. Choď do seba, vylúč ego a všetko príde samo. V Indii aj doma.

Pokora

Indická žena je zvyčajne veľmi skromná, tichá a pracovitá. Aj ty máš pocit frustrácie, zbytočnosti a stereotypu? Možno ti len chýba v tom blahobyte, ktorý už nevnímaš, trochu pokory.

Hierarchia hrá dôležitú úlohu aj v rodinách a príbuzenských zoskupeniach, kde muži prevyšujú ženy podobného veku a starší príbuzní majú navrch pred mladšími príbuznými.

Rodina

Na juhu máš pocit až kastovej a klanovej hierarchie. Všetci vedno. Pospolu. Žije tu vyše sto miliónov ľudí za menej ako euro na deň. Členom rodiny sa priznáva formálna úcta – napríklad v severnej Indii nevesta prejavuje úctu svojmu manželovi, všetkým starším svokrovcom a všetkým dcéram domácnosti. Aj súrodenci rozoznávajú vekové rozdiely, pričom mladší súrodenci oslovujú starších súrodencov skôr úctivými výrazmi ako menom.

Ľudský kontakt

Ak nemáš lístok, sprievodca ťa kľudne vystrčí za jazdy z autobusu. Ak sa však schováš za priečelia bezpečných hotelov, Indiu nikdy nepochopíš. Banálna ulica prináša poznanie. Zabudni na lietadlá, klimatizované hotely a taxíky. Choď do davu.

Prežitie

Skutočná hodnota - zdravie. Pre bežného inda je nemocnica nedostupná. Je to preň Ajurvéda. Údajne najstaršia veda, ktorú ľudstvo pozná. Učí ako postupovať, aby človek dosiahol dokonalé zdravie a vyrovnanosť cez zosúladenie ducha s telom. Je to hlavne prírodná medicína, ktorá ťa má zbaviť naturálnou cestou všetkých neduhov. Niekedy je však aj ona krátka.

Harmónia

Sárí. Oslní farbami, štruktúrou i drapériou. Sárí je základ ženskej krásy. 6 až 8 metrový pruh látky s doplnkami, ktorý se ovíja okolo tela nezvládnuteľným spôsobom. :-)

Hravosť

Nepotrebujú televízor ani videohru. Príroda, ulica, komunita, hra, práca. Najmenší impulz naštartuje nové nadšenie.

Sen

Nikto si nič nevyberá. Berú všetko, čo život prináša. Ich najväčšie zážitky sú sny. Tie sú však neuchopiteľné.

Úsmev

Čím viac majetku, tým viac plotov a väčšie zábrany. Čím ťažší údel, tým viac smiechu. Možno to je cesta k šťastiu, ktoré toľkí hľadajú.

Postoj

Optimizmus ako životný postoj. A viera že nevyleješ :-) Nie si na ulici. Si niekto. Kastovanie je v Indii hlboko zakorenené. A je obdivuhodné, koľko optimizmu v tej biede nájdeš.

Smäd

Túžia, premýšľajú, podnikajú. Ale pozor. Neulakom sa. Napiť sa vody z ulice alebo otvorenej fľašky pre Európana znamená posledný zážitok v Indii okrem toalety. Pi vodu iba z obchodov a iba zaplombované fľaše. deti radi zbierajú odhodené plastové fľaše, naplnia ich vodou z kanála a spätne na ulici turistom predávajú.

Krása

Očakávať, že Indky si na krásu a módu nepotrpia je neodpustiteľný omyl.

Recyklácia

Hierarchia je jasná. Najprv prídu ľudia a zoberú všetko, čo sa dá využiť alebo speňažiť. Následne zvieratá zlikvidujú všetko, čo sa dá zjesť. Potom príde buldozér, nahrnie odpadky na hromadu, chlapi naložia a vyvezú. V horšom prípade sa celý cyklus nestihne. Dážď a veľká voda sa o čistotu postarajú. Dokonalý recyklačný systém.

Nevyhnutnosť

Pozeráš sa do očí a čoskoro začneš rozoznávať medzi dvoma typmi chudoby. Líšia sa zásadne. Tá nevyhnutná, ekonomická je horšia. Vidieť ju v postoji, v nástojčivosti i v očiach.

Presvedčenie

Tá druhá - dobrovoľná chudoba dáva človeku údajne nezávislú myseľ a slobodu. A otvára cestu k bohu. No neviem.

Veselosť

Indovia sa radi smejú. Príčina sa nájde vždy. Napríklad neodbytný fotograf. Ale nemusí to takto dopadnúť vždy. Policajtov by som v akcii nefotil.

Šťastie

Máš pocit šťastia. Vnútorného stotožnenia. Obdivuješ tú čistotu a otvorenosť. Cítiš, že tam začínaš patriť. Že žiadne veci ti nedali ten pocit. Duchovný rozmer prichádza nenápadne - každodenným poznaním.

Voľba

Mesto či vidiek. Cesty k nádeji sú hrboľaté, očakáva a dúfa každý. Predmestie Mumbay je často obývačkou, reštauráciou, spálňou i pracovňou.

Osud

Niektorí sú so svojim osudom uzrozumení. Mnohí za celý život nevykročia zo svojho kruhu. Mnohí sa za celý život nedostanú ani do najbližšieho mesta. Fakt je ti v Európe tak zle?

Vidiek

Život na vidieku je o poznanie lepší ako v meste. Máš najmä životný priestor, vodu, pitie a strechu nad hlavou. Ak máš k tomu políčko, máš svoje istoty. Mladí však stále hľadajú niečo lepšie. Zvyčajne skončia v Bombaji, v plechovej búde na krajnici diaľnice. A pritom to nieje tak dávno, čo Victiorio de Sica natočil svoj Zázrak v Miláne.

Raj

Posunkom ukázala, nech ju nasleduješ. Vošla do vody a utrhla za hrsť lotosových kvetov. Privoniaš. Obzrieš sa. Nádherné teplé svetlo, plno vôní a tá naj-zelenšia, akú si kedy videl. “Čo keď som v raji?” Zrazu si uvedomíš. že raj možno skutočne existuje. Nie ten na nebi, ale tu a teraz. Iba si to neuvedomuješ. A ako jednoducho ho možno zničiť. Stačí im dať televízory a autá, peniaze, trezory, všetky výdobytky našej úžasnej civilizácie. Pomôžeš či zabiješ?

Peklo

Celou cestou naspäť premýšľaš. Miliarda ľudí, ťažko pracujúcich, poväčšine za peniaze, ktoré ti nestačia ani na dobrý obed v Európe. Kam ich postupne privedú tak vehementne propagované civilizačné hodnoty? V každej rodine televízor, klimatizácia? Cestovanie, dovolenky? Hypermarkety? Prežieranie sa? Akciové nákupy? V každej rodine auto? Miliarda áut? A do nich benzín? Možno. Zatiaľ však tvrdá realita. Bombay - najväčší slum sveta. Tvoje sídlisko je krajnica diaľnice.

Dôstojnosť

Nájdeš ju, ak ju hľadáš. Humanita je základ k mystike Indie. Čas, chudoba, pouličné scény, fotogenickosť krajiny i tvoje ego začínajú byť bezvýznamné. Iba sedíš a vnímaš. Potuluješ sa, kam ťa oči vedú. Zakecáš sa. prestávaš vidieť figúrky, típkov. Začínaš vnímať osudy, chápať. Všetko prichádza pozvoľna samo.

Dolce vita

Sladký život plný pokušenia. Majú kde bývať aj čo robiť. Celej rodine ostáva 6 dolárov na deň. Niekde uprostred Keraly na farme kde sa z melasy varí cukor. Aspoň ten sladký život majú.

Kerala

Základná bunka prežitia v Indii je rodina a klan. V klanovej hierarchii platia jasné rpavidlá a dostať za do vyššieho levelu je v tradičnej indickej spoločnosti prakticky nemožné. Ak sa raz narodíš ako farmá, z najväčšou pravdepodobnosťou ako farmár aj zomrieš. India je hierarchická spoločnosť. Či už v severnej alebo južnej Indii, hinduistickej alebo moslimskej, mestskej alebo dedinskej, prakticky všetky veci, ľudia a sociálne skupiny sú zoradené podľa rôznych základných vlastností. Spoločenská hierarchia je evidentná v kastových skupinách, medzi jednotlivcami a v rodinných a príbuzenských skupinách. Kasty sú primárne spojené s hinduizmom, ale kastovne podobné skupiny existujú aj medzi moslimami, Indmi, kresťanmi a inými náboženskými komunitami. Vo väčšine dedín alebo miest každý pozná relatívne umiestnenie každej lokálne zastúpenej kasty a správanie je správanie je podriadené kastovným pravidlám.

Práca

Dnes už vieš, že práca je v Indii lacná. Kvalifikovaná i nekvalifikovaná. Pracuje sa 10 hodín denne. Rozvíja sa vzdelanie. Miliarda rúk prahnúcich po akejkoľvek práci. Sú nenároční. Robia všetko. Potrebujú peniaze. Ľudská práca tu naozaj nič neznamená. Ale i India je dnes už drahá a kde to všetko skončí?

Living India

Peter Ertl, Vašek Landovský, vyšlo v edícii MEET PHOTO 2009
ISBN 978-80-89289-07-3

Rád by sme vyjadril úprimné poďakovanie našim indickým priateľom, bez ktorých pomoci by sme sa
v chápaní indickej kultúry a zvykov nedostali nikdy tak ďaleko.

Fotodovetok Vaška Landovského

Príspevok Living India zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Predhovor

Fotografia je jazyk, reč. Môže byť kultivovaná, vyumelkovaná, s množstvom skrášľujúcich prívlastkov a rôznych rečníckych ekvilibristík. Môže byť aj rečou priamou, rovnou a k veci. Takou akou hovoria slobodní ľudia, bikeri. Niekedy padne tvrdší výraz, nikto sa s nikým nemazná. U nich nie je zvykom rozprávať veľa, robiť slovné vývrtky. Nie je tu miesto pre vatu, balast a neúprimné kecy.

To všetko vidím aj vo fotografiách motorkárov Petra Ertla. Je v nich láska, obdiv, pochopenie, vášeň, voľnosť aj sila. Počuť v nich divoký rock a rachot motoriek. Jeho fotky tak trochu páchnu benzínom, olejom a pivom. Vlastne tu vôňu z nich cítiť dosť.

Peter fotí bikerov takých, akými sú. Rozumie im. Všíma si veci, ktoré všetci nevidíme, lebo sám je jedným z nich. Bez ohľadu na to, či by som vedel, že jazdí na motorke, to identifikujem takmer s istotou. Prezrádza ho reč jeho fotografií.

Určite bude zrozumiteľná pre všetkých, ktorým rozpumpuje krv v žilách úvodný riff z Born to be Wilde. Láska k slobode, túžba po diaľkach, dobrodružstve a priateľstve. Nekonečna čiara cesty zbiehajúcej sa v diaľke. Reflektory pretínajúce nočnú krajinu. Voľná myseľ. Spolu s tými nádhernými babami a drsnými chlapmi na dvoch kolesách vyznáva rovnaké hodnoty aj Peter Ertl.
Fotograf s dušou bikera.

Jozef Ondzik

Fotografie boli vytvorené na Gabčíkovskom motozraze, sú doplnené o snímky z motozrazov Duchonka a Zlaté Piesky, Bratislava.

Sloboda

Sloboda. Nezávislosť. Vietor vo vlasoch, dobrá baba za tebou a cesta do neznáma.

Rock’n’Roll

Niekto sa už narodí, aby prinášal pekelný úlet. Všetko, čo má nohy, skáče a dupe. Chlapci to vedia a majú to v krvi: Rockin’ rock Cats.

Punk

“Cvakni ma, kámo. Nemám poblém.” Motozrazy sú dnes priestorom pre viaceré komunity. Pankáči, tínejdžeri, rockeri, metalisti, domáci, turisti…. Každý chce niečo prežiť, ochutnať život, každý chce žiť.

Domáci

Rutina. Všetko stále rovnako dokola. Robota, práca okolo domu, televízor, deti, povinnosti, peniaze, rodina, naháňačky, neistota, stres. Motozraz je skvelá príležitosť občas vypnúť.

Čajočky

Odmietať bobanov sa nevypláca. :-) Chlapci sa neserú. Prosby padajú až na druhý deň: “Preboha živého, nikomu to neukazuj.” :-))) Naozaj veríte všetkému, čo sa povie? Toto sa predsa nikdy nestalo. :-)))

Štýl

Bikera rozoznáte na prvý pohľad. Má nenapodobiteľný štýl. Veľa kože, bunda, znak klubu, odznaky zo zrazov, dobrá nálada a väčšinou čosi v ruke. :-) Väčšinou majú niečo prežité. Sú ako vlci. Občas sú samotári a občas lovia v smečkách. :-)

Hrdosť

Patriť niekam, do komunity ľudí, ktorí ti rozumejú a chcú ešte žiť. Hrdosť na svoj stroj, svoju partiu, príslušnosť, svoju lásku. :-) “Čo mám za stroj? Nevidíš? Skade si, foťák? Zober miesto, daj pivo a nekecaj.”

Tatoo

Tetovanie, piercing. Tieto druhy symbolov k motorkám rozhodne patría. Ak máš predsudky, odosobni sa. Je to ich voľba. Videl som fešákov, ktorí by mohli výtvarnou kvalitou a množstvom diel na ich tele kľudne suplovať mobilnú národnú galériu. Verte, že by ste mali na čo pozerať :-)))

Relax

Neochota prispôsobiť sa konzumnému typu života, ktorý je založený na tom čo máš a nie na tom, aký si. O platení stále vyšších súm za stále menej hodnotné veci, ktoré sú často len bezcennou náhradou za skutočný život, o ktorý každým dňom prichádzame. Táborový oheň, gitara, baby, partia. Ešte sa pamätáš?

Rodiny

Riziko i starostlivosť. Láska, vnímaný cit, ľudské teplo, intenzívny kontakt rodiča. Celé rodiny nie sú na zrazoch žiadnou výnimkou. Väčšina detí dnes prežije detstvo za PC hrou a televízorom. O veľa prichádzajú. Žitnoostrovskí býci tiež robia kopec charity pre handicapované deti. Rozdávajú veľa radosti. Vieš to?

Symboly

Kade chodíš, po čom túžiš, na čom jazdíš, komu patríš, čo uznávaš i ako žiješ. Všetky symboly na jednej kope.

Rockeri

“Cvakni ma kápo a už sa tu neser.” :-) Chcem vám predstaviť krásneho mladého človeka. Lord.

Ber to

Zaraď sa do radu, medzi slušných a poslušných. Dodržuj predpisy a normy. Väčšinou ti ich servírujú ľudia, ktorí ich sami nedodržujú a ktorých si ani nevážiš. Aký to má celé význam? Udržať stádo pod kontrolou.

Harley

Nablýskaný, nekompromisný, natunovaný a silný. Harley Davidson. Legenda. Ale aj Honda, Yamaha, Kawasaki, Suzuki, ….. Každý žije s vlastnou značkou. Upravenou, vyblýskanou, našlapanou. :-) Mimochodom, foťák jazdí na Suzuki.

Ženy

Tolerancia, zábava i obava, Zblíženie i neistota. Očakávanie, zážitok, clivota i osamelosť. Idú ruka v ruke. Nie všetko je dokonalé a jasné. Žijeme rýchlu dobu a každého zaujíma len vlastný osud. A oči často hovoria iný, než oficiálny príbeh.

Vzťahy

Páry, ktoré preveril čas. Vedia, prečo sú spolu. O čom hovorím? Zober mladú a nasadni na motorku. Zober stan a spacáky…. Nič neplánuj a choď za slnkom. Ak spolu prežijete celé leto, s najväčšou istotou spolu aj zostarnete. :-)

Pivo

Slávnostne sľubujem, že sa polepším. Už budem dobrý. Už budem krotký. Ale nie ešte dnes. Až zajtra kámo. Teraz sa už určite dostaneš do neba. :-))))

Býci v akcii

Všetko je trochu rýchlejšie. Spoločenské konvencie sú trochu živelnejšie a reálnejšie. Majú svoje špecifické pravidlá. Vychutnaj akciu na plné pecky. Niekomu možno stačí k životu prežiť, na motozrazoch ho všetci chcú žiť po svojom.

Bozky

Hromadný výjazd si nenechaj ujsť. Máva ti každý. Celá ulica. Celý svet. :-) Dostať sa na motorku pri výjazde, za to sa platí. Cena primeraná, zážitok neskutočný.

01:00 psychedellic

Kto chce niečo zažiť, musí vydržať. 01:00 Psychedelic time for rock. Vidina, prelud, šaľba, halucinácia? Skutočne pekelná atmosféra začína v kotli pred polnocou.

Poznanie

Ver mi čávo. Hneď by som na ňu skočil. :-) Priateľ. Pokec. Pivko. Túžba. Sranda. A komunita, ktorá ti rozumie. Mnohých som fotil a spoznal a z väčšiny sa postupom času stali moji kamaráti a priatelia. Som rád, že sem patrím čiastočne i ja.

Na zadných

Silný stroj a dobrý tuning. Riziko. Nebezpečná rýchlosť k motorkám rozhodne patrí. Pri niektorých kaskadérskych kúskoch tuhne krv v žilách a bežného diváka napádajú myšlienky o darcovstve.

Veteráni

Otcovia a praotcovia. Starí bossi a šéfovia. Vášni nerozkážeš. Nebyť na zraze znamená nežiť. :-)

Zázemie

Starostlivý personál. Ak nie si prehnane náročný, nemáš problém. Hlavne je pohoda. Temer vždy nájdeš dobrú náladu, kamarátstvo, ochotu a výbornú atmosféru.

Teens

Metalová mládež: “Čo sa za mladi naučíš…” :-))) neskôr ako by si našiel.

Výjazd

Vzopretie sa systému, ktorý z nás robí moderných otrokov. Celý deň robota, večer televízor. Občas ťa z nudy zobudí reklama, aby si vedel kam napchať zarobené prachy a znova robota. Naháňaš sa. Nerozmýšľaš. Najmä platíš, sekáš dobrotu a nevyčnievaš…. Tak toto na motorkách celkom neplatí. :-)

Vzlety a pády

Môžeš sa len prejsť a nasávať atmosféru. Alebo sa zapojiť a niečo zažiť. Ponúkame skúsenosti všetkého druhu. :-) “Tak čo foťák. Ešte furt je to suché?” Motozraz ľudí naozaj preverí. Na prvý motozraz nikdy nezabudneš. Možno to bude trochu silnejšia káva. Ver však, že pravdivá a autentická. :-)))

Hodnoty

Keď sa medzi nimi pohybuješ, zákonite si kladieš otázky. Aký život často sami prežívame a aký oni? Konfrontuješ hodnotové rebríčky. Sloboda, dobrodružstvo, rýchlosť, baby, priateľstvo. Podchvíľou cítiš potrebu zapadnúť, niekam patriť. To, ako žiješ, je iba na tebe.

Žitnoostrovskí býci

Najväčšie voľné združenie motorkárov na Slovensku vzniklo v roku 2003. Zlučuje partie z Gabčíkova, Dunajskej Stredy, Veľkého Medera a Šamorína. Zrazy poriadajú v Gabčíkove v máji. Správni chlapi.

PETER ERTL BIKERS
Vyšlo v edícii MEET PHOTO 2008
ISBN 978-80-89289-01-1

Príspevok Bikers zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pred mnohými rokmi to začalo bicyklom. Keď prestalo stačiť Slovensko, začal som na bajku objavovať Čechy: Pálava, Ćeská kanada, České Švajčiarsko, Šumava, Slavkovský les,... akčný rádius cyklodovoleniek nabúrali až nízkorozpočtové letenky. Úchvatné svetové trekingové trasy:

Za všetko môžu lietadlá

Lacné letenky, lacné prenájmy áut a veľmi autentické a osobné AirBnB. Styk s domácimi. Príchuť dobrodružstva. Zážitok. Online turistické mapy i cestovateľsky motivačné blogy.

Zrazu si mohol sám a nezávisle objavovať celú Európu, poťažme celý svet. Niekedy v tom čase ma opantal beh. Najprv ten na asfalte: "hecni sa a dokáž", neskôr ten ležérny, lesný, zážitkový. Kopce sa zvyšovali, panorámy stále viac lákali. Z behu sa postupne stal výkonnostný trekking.

Vášnivé odhaľovanie prírodných krás Európskeho kontinentu. Lehátkovať v uzavretom dovolenkovom allinclusive rezorte mi nestačí. Chcem nezávislosť a slobodu spoznávať krajinu, prírodu a ľudí. Nebyť obmedzovaný. Rezortom, ani bicyklom. A pritom si aj riadne máknuť.

Prečo treking?

Stačí ti málo. Obuj tenisky alebo vibramy, nahádž na seba nejaký funkčný turistický outfit, naplň batoh, naplánuj trasu a ideš. Spoznávaš miesta mimo komerčného turistického ruchu, mimo suvenírov, magnetiek  a iných atakov na tvoju peňaženku. Spoznávaš tie najskrytejšie miesta, kam  sa 90% dovolenkárov nikdy nedostane, spoznávaš vlastné limity a najmä spoznávaš sám seba.

Bicykel a letecká preprava ekonomicky nejdú dohromady. Ešte naivnejšia je predstava požičať si kvalitný bicykel za rozumné peniaze. Lacnejšie zoženiem auto. A boty mám na nohe.

Sloboda

Keď ideš po svojich, nemusíš nič riešiť. Stačí ti, čo máš na sebe, v batohu na chrbte a pod širákom. A ešte čosi navyše. Máš čas vnímať okolie.

A tak som skúsil hrebene hôr i diaľkové pochody. Zmenili ma. Zmenili moje myslenie. Dodali mi viac sebavedomia i pokory. Pomohli mi spoznať atmosféru krajiny tak, ako sa z bicykla nedá.

Možno dlhý úvod, ale treba pochopiť že turistiku a trekking považujem za najčírejšiu formu športu, dobrodružstva i spoznávania krajiny naraz.

Preto som rád chytil túto knihu do rúk

Knihu vydalo vydavateľstvo Svojtka&Co v licencii Lonely Planet Ako súčasť série kníh o svetových trasách v cyklistike, behu a turistike. Všetky tieto tri knihy vnímam ako čosi "MUST HAVE". Čosi, čo ťa inšpiruje znova a znova otvoriť mapu a začať plánovať cestu.

Podobne ako kniha Úchvatné svetové cyklotrasy, má aj táto skvelé remeselné spracovanie. Žiadne rozpadávajúce sa paperbacky, ale poriadna šitá väzba, hrubé listy a kvalitná tlač. A že tých strán nieje málo.

Treking je pre každého

Turistika je vlastne jediný šport ktorý poznám, ku ktorému nepotrebujete žiadne extra nadanie ani talent. Iba ochotu obuť si vibramy a vypadnúť na hory. Prirodzene aj tento šport má svoje výzvy, nuansy a ambície.

Ale ten istý zážitok, endorfín a adrenalín môže zažiť rodina pri výletoch a spoznávaní historických miest, jazier a hradov ako skúsený hiker pri zdolávaní hrebeňa hôr. Trekking nesúťaží, trekking ľudí zbližuje.

Noooo,.... Áno, áno, beriem asi to ten istý adrenalín nebude. :-) Ale každý môže začať. A na to aby športoval si nebude musieť obrať hypotéku. :-)

Inšpirácie a výzvy

Námatkovo som knihu začal listovať. Himaláje. Niekoľko kamarátov sa tam už roky pokúša pokoriť ôsmy kilometer. Austrália, ale veď tu som tiež bol. Medelín, Bogota. Neskutočná Terra Sicilia. Ngoro ngoro, Kilimandžáro (o tom treku už roky snívam). Atlas a Džabal Thubkal, Miro minule písal, ako to hore za deň vylámal. Sardínia, Španielske Picos de Europa, Mallorca a Formentor, Sopky na Liparských ostrovoch, Nórske Fjordy a Preikestolen. "Áno, ak si to chceš bez davov užiť, musíš tam byť skoro ráno." Vedia o čom píšu.

Tá kniha má v sebe niečo viac. Oživuje staré spomienky a  zároveň nadchýna a ponúka inšpiráciu. Vyzýva zvládnuť čosi nové.

Neviem, ako sa bude po korone vyvíjať cestovanie, obzvlášť letecké. Ale dnes je za dostupné peniaze možné skoro všetko. Je to len vec nastavenia, komfortu, ochoty a priorít. A o tom sa rozhoduje len v tvojej hlave.

Kniha je podobne ako cyklistka členená po kontinentoch. Afrika, Amerika, Ázia, Európa, Oceánia. Potešilo ma, že editor dal troch väčší priestor Európe a ponúkol vyvážený mix trailov z ostatných kontinentov. V knihe si každý môže nájsť svoje. Prechádzky okolo jazier a historických trás, diaľkové pochody, náročné hrebeňové traily, najvyššie kopce, climbing, reťaze, laná, mačky, ...

Tiež ma potešilo, že v celej publikácii som nenašiel jediný produkt placement alebo prvoplánovú komerčnú reklamu. Rýdza inšpirácia.

Tak smelo do toho.

Kam sa najbližšie spolu vydáme?

Hlavné reportáže sa vyznačujú osobným príbehom a zážitkom autorov- reportérov Lonely Planet. Je jasné, že to čo popisujú majú nachodené. Do jednej knihy sa zmestí veľa, ale určite nie všetko. Preto je kniha doplnená o tzv. podobné trasy. Tie slúžia ako doplnková informácia a inšpirácia. Pri každej trase nájdete koordináty s orientačnými vzdialenosťami. Tiež tu nájdete množstvo užitočných rád. Mnohé z nich platia univerzálne a majú nadčasový rozmer.

Ak sa chcete nadchnúť pre cestovanie, treking a turistiku. Toto je kniha pre vás.

Knihu netreba čítať ako román, skôr systémom "Otvor ju, kde máš práve chuť"

A tak už dnes sledujem lacné letenky, analyzujem mapy a plánujem kam najbližšie. Kniha bude skvelý kamarát na horúce leto, ktoré vďaka korona obmedzeniam strávim možno v altánku na záhrade. Za pár eur si pri dobrom veltlíne pocestujem po celom svete.

Úchvatné svetové trekingové trasy

Predstav si, kam by si chcel, nájdi v registri, nalistuj a nechaj sa unášať fantáziou. Alebo ešte lepšie, začni plánovať. :-)

V edícii vyšli aj ďalšie dva zaujímavé tituly:

• Úchvatné svetové cyklistické trasy pre milovníkov cyklistiky a
• Úchvatné bežecké trasy

A ja verím, že Lonely planet napadne, ponúknuť na všetky tieto tri knihy nejakú zaujímavú akciu. Ak si chcete pozrieť ucelenú ponuku cestovateľských kníh Lonely Planet, nájdete ju tu >

Príspevok Úchvatné svetové trekingové trasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V uplynulých dňoch sa mi dostala do rúk druhá časť knihy Tatranské hrebene - názvoslovie, ktorá popisuje oblasť Vysokých Tatier od Javorového sedla po Východnú Železnú bránu.

Kniha je opäť trojjazyčná a použiteľná ako praktický sprievodca pre turistu/horolezca/skialpinistu pri spoznávaní Vysokých Tatier.

2. časť knižného sprievodcu Tatranské hrebene - názvoslovie popisuje hlavný hrebeň Vysokých Tatier od Javorového sedla po Východnú Železnú bránu, so všetkými hrebeňovými výbežkami. Sprievodca je tvorený takmer 80-timi farebnými fotkami, do ktorých sú zapísané názvy jednotlivých sediel, vrcholov, vežičiek, veží a pod. Podľa autora pri jednotlivých štruktúrach sú uvádzané zaužívané názvy. V knihe je uvedené aj poľské názvoslovie a nadmorské výšky. Viktor nám prezradil, že tretia časť je už tiež v príprave.

Celý set 4 dielov sa určite stane informačným zdrojom pre každého, kto sa chce vo Vysokých Tatrách dobre zorientovať a lepšie si naplánovať svoje lezecké, skialpinistické alebo turistické ciele. Ako obyčajne, kniha má tvrdú väzbu, len tak sa nerozpadne, je veľmi kvalitne zviazaná.

Pri tejto príležitosti som sa rozhodol aj trochu vyspovedať autora:

Rozhovor s Viktorom Uherkom

Ako sa darí prvej knižke, ktorá popisuje hrebene od Kopského sedla po Javorové sedlo?

Momentálne je prvá časť vypredaná, avšak je naplánovaná dotlač (asi 1.000 ks). V registri názvov pribudnú čísla strán k názvom (skratky).

Máš prehľad, aká je cieľová skupina knihy tohto druhu?

No, predpokladám, že sú to hlavne priaznivci Vysokých Tatier.

Robil si nejaké zásadnejšie úpravy pri druhej časti?

Nie. Štýl a systém sprievodcu ostal zachovaný, tak ako pri prvej časti.

Rozmýšľal si spracovať knihu aj v online forme, prístupnej na webe?

Chcem, aby kniha ostala knihou (hmotnou), takže nie.

Máš všetky hrebene aj prejdené?

To zďaleka nie, ale možno raz. Teda, určite raz...

Odkiaľ čerpáš názvoslovie?

Ako som už dávnejšie spomínal: prevažne staršia horolezecká literatúra napr. od Arna Puškáša alebo W. H. Paryského. V pripravovanej tretej časti aj od W. Cywińského.

Ktorú časť Vysokých Tatier máš najradšej a prečo?

Myslím, že je to Bielovodská dolina (a jej horné bočné doliny a dolinky). Tam je absolútny pokoj.

Je možné kúpiť si knihu aj na výlete priamo v Tatrách?

Samozrejme, napríklad v infocentrách v Starom Smokovci alebo Tatranskej Lomnici.

Príspevok Druhá časť knihy Tatranské hrebene – názvoslovie je na svete a už sa robí na tretej zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pestrosť prírodnej krajiny a neopakovateľné kultúrne bohatstvo Horného Požitavia budete mať možnosť vidieť na unikátnych záberoch pripravovanej fotopublikácie Čarovné Zlaté Moravce a okolie. Čarovné fotografie vytvorili miestni autori.

Poukázanie na jedinečnosť Horného Požitavia a podpora domáceho cestovného ruchu je hlavnou víziou pripravovanej fotopublikácie Čarovné Zlaté Moravce a okolie. Knižná edícia Čarovné Slovensko dáva možnosť nadaným fotografom prezentovať svoju prácu a ukázať ju tak svetu v rôznych okresných fotopublikáciách.

Možnosť pre miestnych fotografov

Fotopublikácia bude obsahovať viac než sto záberov na mesto Zlaté Moravce a desiatky obcí v jeho okolí. Tým, že Zlatomoravčania v tomto okrese žijú, poznajú ho do takej miery, že sa im daný objekt, prírodná scenéria či kultúrno-historická pamiatka ukáže v netradičnom a očarujúcom svetle. Takto jedinečne zachytené zábery majú možnosť zviditeľniť v unikátnej pripravovanej knihe.

Ako povedal aj autor projektu Martin Kmeť: „ Mnoho miestnych fotografov má jedinečné až umelecké zábery na svoje mesto či obec. No nevedia, ako ich môžu využiť. Preto im dávame možnosť zapojiť sa do tohto projektu, kde môžu svoju prácu odprezentovať“.

Návšteva Horného Požitavia presvedčí každého o jeho vzácnosti

Reprezentatívna kniha plná krásnych fotografií o okrese Zlaté Moravce bude poukazovať na jedinečný pohľad na krajinu Horného Požitavia.

Územie medzi pohoriami Tribeč a Pohronský Inovec s hornatou krajinou sa tiahne na juh od mesta, kde sa z riečnych brehov rozširuje na obidve strany severného výbežku Podunajska.

Lokálni fotografi cez objektív vidia samotné mesto, ktoré malo dôležité postavenie v bývalom uhorskom štáte, úplne inak než ho poznáte. Nevšedné zachytenie kaštieľa v Topoľčiankach či Arborétum v Mlyňanoch na fotografiách presvedčia azda každého čitateľa o tom, aby tento pozoruhodný región Požitavia navštívil.

„Čitateľ v knihe nájde aj menej známe, možno pre niekoho nepoznané prírodné skvosty či zaujímavé miesta po kultúrno-historickej stránke. Čarovné zábery priblížia aj to, ako výnimočne môže vyzerať zdanlivo fádny, v prírode nevýrazný objekt. Nedajte sa však zmiasť. Aj tento región Dolnej Nitry má v sebe nepoznané kúzlo, tak ho spoznajte aj vy,“ približuje Martin Kmeť.

Vhodná pre zahraničných turistov

Inšpiráciou pre návštevu tejto prírodnej krajiny s kultúrnou rozmanitosťou sa môže stať aj pripravovaná fotopublikácia Čarovné Zlaté Moravce a okolie. Podľa slov Renáty Kolenčíkovej, ako spoluautorky knihy a manažérky projektu, budú súčasťou nielen samotné čarovné fotografie, ale aj užitočné informácie o obciach, kultúrnych i vzdelávacích inštitúciách či regionálnych podnikoch, ktoré pôsobia v okrese. „Všetky články ako aj epické popisy k fotografiám, budú v slovenskom aj v anglickom jazyku. Tým dostáva kniha vyššiu hodnotu a tak bude slúžiť nielen domácim, ale i zahraničným návštevníkom. Fotopublikácia bude vhodná aj ako reprezentačný dar. Preto dávame možnosť zviditeľniť a prezentovať sa miestnym fotografom, súkromným podnikateľom či rôznym iným inštitúciám pôsobiacich v regióne Dolnej Nitry,“ dodáva Kolenčíková.

Prostredníctvom emailu kolencikova@cbs.sk sa môžu záujemcovia bližšie informovať o daných možnostiach.

Príspevok Čarovné Zlaté Moravce očami miestnych fotografov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.