Keď v Arabbe alebo Corvare preberáte cyklistické mapy Dolomitov, väčšina ľudí mieri automaticky na Sella Rondu. Kto však hľadá niečo divokejšie, surovejšie a nasiaknuté históriou, ten odbočí na Passo Valparola (2 168 m n. m.) smerom na Cortinu d’Ampezzo.nu d’Ampezzo.

Niekedy sa hovorí, že každý horský priesmyk v Taliansku má svoju vlastnú dušu. Ak je Passo Pordoi elegantné a Passo Fedaia pod ľadovcom majestátne, Valparola je ako pristátie na Mesiaci.

🚵‍♂️ Výstup: Z La Ville do krajiny kamenia

Štartujeme z doliny Alta Badia z obce San Cassiano (La Villa). Cesta na Passo Valparola odtiaľto meria približne 13 kilometrov s prevýšením cez 800 metrov.

Sklon stúpania je príjemne konštantný, väčšinou sa drží okolo 6 až 8 %, no cesta vás postupne vyvádza z lesa do pásma kosodreviny a neskôr do nehostinnej, skalnatej pustatiny. Stromy miznú. Okolo cesty ostávajú len obrovské vápencové balvany, ktoré vyzerajú, akoby ich tam pred tisíckami rokov rozhadzovali obri.

Záhuba nožného svalstva prichádza až v záverečných dvoch kilometroch pred sedlom, kde cesta nekompromisne pritvrdí k 10 percentám. Dýchanie je čoraz ťažšie, no odmenou je neskutočná kulisa vrcholu Sass de Stria (Čertova skala), ktorá sa týči priamo nad cestou.

☕ Rifugio Valparola: Káva pri horskom plese a zákopové spomienky

Akonáhle sa prehupnete cez hranicu 2 168 metrov, privíta vás Rifugio Valparola – charizmatická horská chata, vedľa ktorej sa ukrýva malé, krištáľovo čisté horské pleso Lago di Valparola.

Zosadnúť z bicykla, oprieť cesťák o drevené zábradlie a dať si na terase poctivé talianske presíčko s výhľadom na obrovské skalné steny je čisté vyslobodenie. No toto miesto má aj svoju druhá, temnejšiu tvár.

Priamo vedľa chaty stojí Forte Tre Sassi – stará rakúsko-uhorská pevnosť z roku 1898. Práve tu, v rokoch 1915 až 1917, prebiehal jeden z najkrutejších horských konfliktov v dejinách. Talianski a rakúski vojaci tu v mrazoch, lavínach a snehu vysekávali do kolmých skalných stien zákopy a štôlne. Dnes tu nájdete vojenské múzeum a po skalách okolo vás sú stále viditeľné pozostatky bodnatých drôtov a kaňonov.

Keď človek sedí na bicykli z karbónu v tesných funkčných handrách a pozerá sa na tie skaly, neubráni sa mrazeniu po chrbte. My tu bojujeme s vlastnou lenivosťou a výškovými metrami. Oni tu pred sto rokmi bojovali o holý život v mínus dvadsiatich stupňoch.

🚀 Zjazd na Passo Falzarego a padák do Cortiny d'Ampezzo

Po káve na Valparole vás čaká krátky, sotva kilometrový zjazd k neďalekému sedlu Passo Falzarego (2 105 m n. m.). Odtiaľto sa otvára jeden z najkrajších a najrýchlejších zjazdov v celých Dolomitoch.

Cesta z Falzarega klesá 16 kilometrov plynulým padákom cez ihličnaté lesy až do kolísky zimných olympijských hier. Do slávnej Cortiny d’Ampezzo. Asfalt je široký, prehľadné serpentíny striedajú rýchle rovinky a rýchlosť na bicykli tu bez väčšej námahy prekračuje 70 km/h. Brzdové kotúče dostávajú zabrať. No ten pocit slobody, keď pred sebou vidíte celé údolie Cortiny obkolesené masívom Cristallo a Tofana, je neopísateľný.

📝 Zhrnutie pre cyklistov:

• Obtiažnosť: 4/5 (najmä ak Valparolu zaradíte ako súčasť dlhšieho okruhu cez Cortinu a Passo Giau).
• Povinná zastávka: Rifugio Valparola (kava, koláč, fotka pri plese a pevnosti Tre Sassi).
• Tip na okruh: Arabba ➔ Passo Campolongo ➔ La Villa ➔ Passo Valparola ➔ Passo Falzarego ➔ Cortina d'Ampezzo ➔ Passo Giau (alebo Falzarego naspäť) ➔ Arabba. (Pozor, toto je už kráľovská etapa pre poctivých chrtov!)

Príspevok Passo Valparola na bicykli: Mesiac na zemi, mrazivá história a zjazd do Cortiny zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sa povie cyklistika v Taliansku, väčšina ľudí si automaticky vybaví Sella Rondu. Ak však hľadáte niečo surovejšie, s majestátnejšou kulisou a stúpaniami, pri ktorých si siahnete na samotné dno, odpoveďou je okruh okolo Marmolady cez Passo Fedaia.

Marmolada (3 343 m n. m.) je so svojím jediným skutočným ľadovcom nekorunovanou kráľovnou Dolomitov. Obísť tento masív na cestnom bicykli znamená absolvovať jednu z najkrajších, no zároveň najzradnejších trás v Taliansku.

🚴 Trasa a parametre okruhu:

• Trasa: Arabba ➔ Passo Pordoi (2 239 m) ➔ Canazei ➔ Passo Fedaia (2 057 m) ➔ Rocca Pietore ➔ Caprile ➔ Pieve di Livinallongo (Col di Lana) ➔ Arabba
• Dĺžka okruhu: 67 km
• Prevýšenie: 2 140 m
• Najvyšší bod: Passo Pordoi (2 239 m n. m.) a Passo Fedaia (2 057 m n. m.)

💡 Zlatá rada: Prečo ísť okruh v smere hodinových ručičiek?

Akonáhle stojíte v Arabbe na bicykli, máte dve možnosti. A my vám dôrazne odporúčame vyraziť smerom na Passo Pordoi, nie naopak!

Prečo? Ak by ste išli opačne – teda z Caprile/Rocca Pietore smerom nahor na Passo Fedaia – čaká vás cyklistické peklo. Z tejto strany totiž budete 12 kilometrov nepretržite stúpať okolo výstražných tabúľ hlásiacich 15% a viac. Žiadne milosrdné serpentíny na oddych. Žiadne plošiny. Len nekonečná, strmá rovná čiara zakúsnutá do skaly, kde sa vám pred očami varí asfalt a vy nevidíte koniec.

V smere z Canazei je výstup na Passo Fedaia plynulejší, lepšie stráviteľný a umožní vám si ten zážitok aj vychutnať.

🏔️ Okruh okolo Marmolady

1. Rozohriatie na Passo Pordoi (2 239 m n. m.)

Štartujeme v Arabbe a hneď od prvých metrov stúpame na ikonické Passo Pordoi. Serpentíny tu majú príjemný, plynulý sklon okolo 7 – 8 %, takže sa nohy pekne rozbehnú. Hore vás privíta monumentálny výhľad a pamätník Fausta Coppiho.

Nasleduje nádherný, rýchly zjazd do známeho strediska Canazei v údolí Val di Fassa.

2. Výstup na Passo Fedaia (2 057 m n. m.)

V Canazei odbočujeme doľava a začína sa hlavné stúpanie dňa. Cesta nás vedie pozdĺž potoka ku stene Marmolady. Sklon postupne atakuje nohy, no odmenou na vrchole je Lago di Fedaia – úchvatné priehradné jazero s gýčovo tyrkysovou vodou, priamo pod masívom ľadovca Marmolada.

Je to ideálne miesto na zaslúžené presíčko, koláč a fotku s najvyšším vrcholom Dolomitov za chrbtom.

3. Zjazd cez Rocca Pietore a návrat cez Col di Lana

Z Fedaie nasleduje brutálny, technický a neuveriteľne rýchly zjazd do Rocca Pietore a Caprile. Tu na vlastnej koži (a na horúcich brzdových kotúčoch) pochopíte, čo by znamenalo šliapať tento kopec z opačnej strany.

Z Caprile nás cesta vedie mierne nahor cez Pieve di Livinallongo pod úbočím tragicky známeho vrchu Col di Lana (miesto krutých bojov prvej svetovej vojny) späť do Arabby. Nohy tu po dvoch ťažkých priesmykoch pália, no pocit v cieli je na nezaplatenie.

Využili sme tu starú francúzsku radu. Si smädný? Choď na cintorín. Na každom cintoríne EU totiž musí byť voľne dostupná pitná voda. Cintooríny sme objavili rovno dva, ani to nestačilo. Hygiena, nehygiena, nakoniec som naplnil fľašu aj z fontány a s ňou som sa šťastne zviezol naspäť do Arraby.

👑 Kráľovná Marmolada: Dôvod, prečo sa sem vrátiť

Marmolada (3 343 m) je so svojou kolmou, 800 metrov vysokou južnou stenou a severným ľadovcom skutočným prírodným majestátom. Ak vás cestný bicykel prestane baviť alebo si chcete dať pauzu, oblasť okolo Fedaie a Passo Pordoi je eldorádom pre hiking a MTB.

Z Passo Pordoi vedie úchvatný hrebeňový trail priamo smerom k ľadovcu Marmolada, ktorý sa dá prejsť pešo alebo na celoodpruženom horskom bicykli. my sme zvolili tentokrát hiking a vlastné nohy.

Okienko pre lenivých:

🚠 Lanovka z Arabby na Porta Vescovo

Ak chcete na chvíľu zosadnúť z bicykla a pozrieť sa na celú stenu Marmolady s jej ľadovcom ako na dlani, z Arabby sa ponúka fantastická možnosť. Priamo z centra obce premáva vysokokapacitná kabínová lanovka Arabba – Porta Vescovo.

• Čo vás čaká na vrchole (2 478 m n. m.): Horná stanica lanovky leží priamo na hrebeni oproti Marmolade. Je tu reštaurácia s vyhliadkovou terasou, odkiaľ je bezkonkurenčne najkrajší fotografický pohľad na celý masív Marmolady a priehradu Lago di Fedaia dole v údolí.
• Pre cyklistov a turistov: Lanovka vyváža aj cestujúcich s bicyklami (MTB / e-bike). Odtiaľto sa dajú jazdiť legendárne singletraily (vrátane známeho Viel del Pan) alebo sa len pešo prejsť po hrebeni.
• Prevádzka a lístky: Lanovka premáva počas letnej sezóny (spravidla od polovičky júna do konca septembra) denne od 8:30 do 17:00. Lístok sa dá kúpiť jednosmerný aj obojsmerný, prípadne v rámci regionálneho pasu Dolomiti SuperSummer.
• Tip na kávu: Dajte si espresso na terase na Porta Vaves predtým, než sa pustíte do samotného šliapania na Passo Pordoi a Fedaiu. Ten výhľad vás okamžite naladí!

📝 Zhrnutie pre cyklistov:

• Obtiažnosť: 4/5 (vyžaduje dobrú kondíciu a kompakt prevody / širšiu kazetu).
• Občerstvenie: Chata pri Lago di Fedaia a kaviarne na Passo Pordoi.
• Najlepší čas na jazdu: Jún (mimo hlavnej talianskej sezóny) alebo september, kedy sú cesty voľnejšie.

Príspevok Okruh okolo Marmolady cez Passo Fedaia: 15% peklo a tyrkysový ľadovec v srdci Dolomitov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Už je to nejaký rok, čo sme dávali Bormio na bicyli. Vtedy to bol druhý pokus spoznať aspekty vrchárskej cyklistiky. Bol som hoblík a netušil som, čo nás čaká. Parťáci cyklisti, majstri v zbrani, ma iba s úsmevom upokojovali: "To dáš."

Sú miesta, kde si cyklisti hovoria „tu by to šlo“. A potom sú miesta, kde prvé, čo po vystúpení z auta urobíš, je, že s rešpektom zakloníš hlavu a ticho hlesneš: „Do riti, tak toto bude bolieť.“

Talianske Bormio ležiace v regióne Lombardia je presne ten druhý prípad. Pre cestného cyklistu neexistuje na mape Európy strategickejší bod. Predstav si to ako kruhový objazd, z ktorého každá odbočka vedie na jedno z najslávnejších, najstrmších a najkrajších stúpaní, aké kedy človek na dvoch kolesách pokoril. Bormio nie je len tranzitná stanica. Je to svätyňa, kde sa ranná káva pije s príchuťou strachu a rešpektu z výškových metrov.

Cyklistická križovatka snov: Kam vyraziť z Bormia?

Ak si rozložíš základný tábor v Bormiu, tvoj najväčší problém nebude nedostatok trás, ale brutálna rozhodovacia paralýza. Kamkoľvek sa totiž pozrieš, tam ťa čaká cyklistická legenda.

• Passo dello Stelvio (2 758 m n. m.): Kráľ všetkých priesmykov. Priamo z Bormia štartuješ na 21-kilometrové stúpanie s prevýšením cez 1 500 metrov a sklonom, ktorý ti nedá vydýchnuť. Hore ťa čaká slávnych 48 serpentín z druhej (prato) strany, alebo divoká a drsná stena z tej „tvojej“, bormijskej strany vrátane prejazdu cez úzke, vlhké skalné tunely. Vyšľapať sem je pre cyklistu ekvivalent maratónu pre bežca. Povinnosť, ktorú musíš mať v denníku.
• Passo Gavia (2 621 m n. m.): Ak je Stelvio kráľom, Gavia je divokou kráľovnou. Cesta z Bormia je síce o niečo miernejšia než z druhej strany od Ponte di Legno, ale nenechaj sa oklamať. Hore ťa čaká drsná, mesačná krajina, kde aj uprostred leta jazdíš okolo snehových stien a ľadových plies. Gavia má neskutočnú, takmer až mystickú atmosféru a minimum áut.
• Mortirolo (1 852 m n. m.): Toto stúpanie neleží priamo nad Bormiom, ale musíš k nemu kúsok zísť do údolia smerom na Mazzo di Valtellina. A potom? Potom zažiješ čisté cyklistické peklo. Mortirolo je jedno z najstrmších stúpaní v Európe. Priemerný sklon je okolo 10,5 %, pričom najhoršie pasáže olizujú 18 %. Keď sem v roku 1994 vletel legendárny Marco Pantani, prepísal históriu. Ty tu budeš bojovať o holé prežitie a hľadať na prehadzovačke prevody, ktoré tam nemáš. Raz to kamarát opísal slovami: "Predstav si, že vychádzaš na bajku s podzemnej garáže... a takto je to desať kilometrov."
• Smer Livigno (Passo Foscagno – 2 291 m n. m.): Ak máš chuť na vysokohorský nákup bez cla (Livigno je bezcolná zóna) alebo si chceš dať skvelý tréning vo výške nad dvetisíc metrov, vydaj sa smerom na Foscagno. Dlhé, tiahle a veterné stúpanie ťa preverí, no odmenou ti budú výhľady a skvelé talianske espresso v Livigne.

Jedinečnosť a bizarnosti Bormia: Keď sa neklope na pedále

Bormio však nie je len o potení krvi na asfalte. Toto mestečko má neuveriteľný charakter a skrýva niekoľko vecí, ktoré inde v Alpách nenájdeš:

• Snehové bariéry v júli: Nie je nič nezvyčajné, že v júni či dokonca v júli vyrazíš z Bormia dole v krátkom dresíku pri 25 °C a na vrchole Stelvia či Gavie ťa privítajú trojmetrové vyfrézované snehové mantinely a teplota okolo nuly. Talianski cestári tu zvádzajú s prírodou nekonečný boj.
• QC Terme a termálne pramene zadarmo: Bormio je známe svojou termálnou vodou. Sú tu luxusné rímske kúpele Bagni Vecchi a Bagni Nuovi, kde môžeš regenerovať unavené nohy. Ale ak si fajnšmeker a chceš zažiť niečo autentické, vyhľadaj Pozza di Leonardo (Leonardov prameň). Je to prírodný termálny kamenný bazénik ukrytý v lese pri rieke, ktorý je úplne zadarmo. Po ťažkom dni v sedle je to čistý balzam na dušu aj svaly.

Bormio a Grand Tour: Kde sa rodia legendy Giro d'Italia

Bormio a cyklistické preteky Giro d'Italia sú spojené pupočnou šnúrou. Žiadne iné miesto nevidelo toľko cyklistickej drámy ako práve tieto kopce.

Najlegendárnejší moment sa odohral 5. júna 1988 počas 14. etapy cez Passo Gavia. V ten deň sa cez priesmyk prevalila brutálna snehová búrka. Teploty klesli hlboko pod nulu, viditeľnosť bola takmer nulová. Pretekári plakali od zimy, neboli schopní brzdiť, mechanici im na bicykle liali teplú vodu z termosiek, aby im rozmrazili ruky a prevody.

Američan Andy Hampsten vtedy prežil toto snehové peklo, vybojoval ružový dres (Maglia Rosa) a preteky nakoniec vyhral. Táto etapa sa zapísala do histórie ako „deň, kedy silní muži plakali“ a spravila z Gavie a Bormia nesmrteľné cyklistické ikony. Zakaždým, keď tadiaľto prechádza Giro, celé Bormio sa oblečie do ružovej farby a na asfaltových cestách svietia nastriekané mená najväčších hrdinov cyklistiky.

📌 Často kladené otázky (FAQ) pre cyklistov v Bormiu

Bormio na bicykli: náš 4 denný itinerár

1. deň príchod podvečer
   krátky výšľap na Passo Gavia zo St. Catarina, 28 km, prevýšenie 902 m
2. deň
   Stelvio Passo z Bormia, 78 km, prevýšenie 2120 m
3. deň
   Mortirollo, Ponte di Legno a ešte raz Passo Gavio, 111,4 km, prevýšenie 2894 m
   siahol som si naozaj na dno síl - toto bolo naozaj veľa
4. deň zrána a odchod
   Livigno Passo, ukončovačka s príjemným XO nákupom :-) a padať domov

Verdikt

Štyri dni a prišiel som šťastný i keď kompletne vypľutý. Je to len a len o hlave. Nikdy by som predtým neveril, že sa to dá.

Bormio na bicykli nie je pre každého. Ak hľadáš rovinatú cykloturistiku popri hrádzi, choď radšej k Neziderskému jazeru. Ale ak chceš zažiť poctivú vysokohorskú cyklistiku, siahnuť si na dno svojich síl, prejsť zákrutami, kde sa písala história Giro d'Italia, a večer sa vyhrať v teplom termálnom prameni uprostred lesa – Bormio je tvoj ďalší cieľ.

Čítaj tiež: Legendárne priesmyky Tour de France

Príspevok Bormio na bicykli: Cykloraj pod ochranou Stelvia, kde ti zhoria nohy a zaplesá srdce zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sa v svetovej cyklistike povie zážitkové výkonnostné nebo, väčšine ľudí okamžite napadnú dvetisícky vo Francúzskych Alpách alebo talianske Dolomity. A ak sa povie Dolomity, neexistuje slávnejší a kultovejší pojem než Sella Ronda.

Sella Ronda je legendárny horský masív (Gruppo del Sella), ktorý obkolesujú štyri svetoznáme talianske strediská: Alta Badia, Val Gardena, Arabba a Val di Fassa. Vďaka asfaltovému prepojeniu týchto dolín vznikla unikátna možnosť obísť celý masív za jediný deň – či už po cestách na cestnom bicykli, alebo po horských trailoch a poľných cestách na MTB.

🚴 Sella Ronda na cestnom bicykli: Základné parametre

Obísť Sella Rondu na cestnom bicykli znamená zdolať 4 ikonické horské priesmyky, z ktorých dva presahujú nadmorskú výšku 2 000 metrov.

• Trasa (okruh): Arabba ➔ Passo Pordoi ➔ Passo Sella ➔ Passo Gardena ➔ Passo Campolongo ➔ Arabba (alebo v opačnom smere)
• Dĺžka okruhu: cca 52 – 55 km
• Prevýšenie: cca 1 750 m
• 4 Priesmyky:

  1. Passo Pordoi (2 239 m n. m.)
  2. Passo Sella (2 240 m n. m.)
  3. Passo Gardena (2 121 m n. m.)
  4. Passo Campolongo (1 875 m n. m.)

🔁 V smere alebo proti smeru hodinových ručičiek?

Jednou z najväčších výhod Sella Rondy je jej kompaktnosť. Na niečo vyše 50 kilometroch nastúpate 1 750 výškových metrov, no cesty sú plynulé, serpentíny ako z rozprávky a výhľady na kolmé vápencové steny Dolomitov nemajú vo svete obdobu.

• V smere hodinových ručičiek (oranžová trasa): Tradičnejšia a pre mnohých plynulejšia trasa.
• Proti smeru hodinových ručičiek (zelená trasa): Ponúka trochu iný profil stúpaní, no rovnako úchvatné scenérie.

Tip pre pohodovú jazdu: Ak si chcete užiť pokojné cesty bez davov motorkárov a karavanov, vyhýbajte sa júlu a augustu. Najlepší čas na návštevu je jún alebo september, kedy je počasie stabilné a premávka minimálna.

🚴‍♂️ Sella Ronda MTB / XC: Traily, lanovky a prach

Ak vymeníte hladký asfalt za široké plášte horského bicykla, Sella Ronda vám otvorí úplne druhú tvár. V okolí celého masívu vedie hustá sieť udržiavaných singletrailov, poľných ciest a horských chodníkov.

• S využitím lanoviek (Hero Style): Môžete využiť miestne kabínové lanovky, ktoré vás vyvezú na jednotlivé priesmyky, a vy si užívate najmä technické zjazdy dole do dolín. (Pozor, pri využívaní lanoviek počítajte s cenou za celodenný bike-pass).
• Čisto za svoje: Pre fyzicky zdatných MTB-čkárov existuje oficiálna horská trasa Sella Ronda MTB, ktorá má dĺžku okolo 58 km a prevýšenie cez 3 300 m (ak nejdete lanovkami).

My sme si vyšliapali na XC niekoľko horských trailov k lanovkám a dole, poobede sme sa prezuli a peši sme vyskúšali horský trail z Paso Pordoi na Marmoladu.

Singletraily na Sella Ronde sú skvele udržované. Ich slabosťou je, že smerujú od lanovky k dolnej stanici. Ak si turista a prišiel si s bajkom, tak plať.

🟡 Sella Ronda Bike Day: Keď patrí celý masív iba cyklistom

Každoročne v júni sa na Sella Ronde koná známy Sella Ronda Bike Day. V tento deň sú všetky 4 priesmyky kompletne uzavreté pre automobilovú dopravu a cesty patria výhradne desiatkam tisíc cyklistov.

Ak máte radi neopísateľnú atmosféru, davy ľudí a pocit, že celú horskú cestu máte len pre seba bez výfukových plynov, je to zážitok na celý život. Kto však hľadá komorný pokoj a ticho hôr, nech si zvolí termín mimo túto akciu.

🏡 Ubytovanie a základňa: Prečo práve Arabba?

Ako ideálna základňa pre tento okruh sa nám dlhodobo osvedčila Arabba. Leží priamo na trase pod Passo Pordoi a Campolongo, ponuka ubytovania je tu bohatá a ceny mimo zimnej lyžiarskej sezóny bývajú viac než rozumné.

Navyše z Arabby máte okrem samotnej Sella Rondy na skok aj ďalšie legendárne okruhy – napríklad výjazd na Passo Fedaia pod ľadovec Marmolada alebo okruh cez Passo Valparola smerom na Cortinu d'Ampezzo.

📝 Zhrnutie:

• Obtiažnosť: 3.5/5 (vďaka kratšej dĺžke 50 km je okruh zvládnuteľný pre každého trénovaného hoblíka).
• Povinná výbava: Vytiahnutý fotoaparát / mobil, vetrovka do dlhých zjazdov z dvetisícoviek a chuť dať si na každom priesmyku poctivé talianske espresso.
• Ešte pridám zopár tipov na MTB. Na XC v tomto pripade zabudnite MTB Lupfen 54, Zugspitze X

Príspevok Sella Ronda: Kultový cyklokruh talianskych Dolomitov, ktorý musí zažiť každý cyklista zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Blíži sa leto a rodinná rada zasadla. Kam a kedy? 5 ľudí, 5 nápadov, snažíme sa ulahodiť všetkým, hľadáme kompromis. Ja si prosím slnko, muž hory a deti more vhodné na šnorchľovanie. Výber padol na Taliansko. Dolomity, Tre Cime. Dovolenka pod Cortinou. Skoro všetko splnené až na to more. :-)

Týždeň vylihovania a nič nerobenia sa skončil a my sme sa vybrali na dobrodružnú jazdu do Dolomitov. Vyrážame okolo desiatej. Náš cieľ bola Cortina d‘ Ampezzo. Už poobede vybaľujeme náš stan. Sme zohratý tím, 30 minút a už sme komplet ubytovaní.

Popŕcha, teda prší. Ale v týchto horách je aj dážď ukľudňujúci. Našťastie do pol hodiny prestáva pršať a my sa vydávame na náš prvý cieľ:

Lago di Braies

Väčšinou sa človek až k jazeru nedostane, ale keďže my vyrážame až na večer, nemáme žiadny problém, parkujeme priamo pri ňom. Farba jazera je nádherná. Obišli sme celé jazero, ľudí takmer nikde. Vychutnávame si tú celú krásu takmer sami.

Na brehu jazera máme piknik, hádžeme žabky, užívame si horský vzduch a konečne chlad, ktorý nám pri mori chýbal.

V kempe Cortina d‘ Ampezzo

Kemp Cortina d‘ Ampezzo je krásny, čistý a dobre vybavený. Ľudia sú ohľaduplní. O desiatej je večierka a my sa snažíme spať, pretože budíček máme nastavený skoro ráno. Deťom sa podarilo prasknúť matrac, preto spia takmer na zemi. No ale čo už. Iná možnosť nie je. Naše dievčatko berieme k sebe na jeden matrac ale v tom momente sme si s manželom na sto percent istí, že sa nevyspíme. Vždy v noci bojuje so sedemhlavým drakom a obíde celú zemeguľu.

Vstávame. Je päť hodín ráno. Tešíme sa. Chceme dosiahnuť náš vytúžený cieľ – Tre Cime. Chceme byť prví, aby sme mohli parkovať priamo pri chate Auronzo v nadmorskej výške 2326 metrov nad morom. Raňajkujeme až v aute, počas jazdy. Naše auto zvláda veľa ale prvýkrát sa premenilo na kuchyňu.

Tre Cime

Vystupujeme z auta. Trochu zima. Desať stupňov. Nie, nie je zlé počasie, len zle oblečený turista. A tak predvádzame náš štandardný rituál obliekania a vyzliekania.

Prvá zastávka je pri pamätníku padlým v 1 svetovej vojne. Míňame kostolík a nevieme spustiť oči z monumentálneho masívu. Mraky sa pomaly rozostupujú, slniečko vystrkuje svoje lúče a my sa pomalým tempom presúvame k chate Lavaredo vo výške 2345 metrov nad morom.

Nezastavujeme. Tešíme sa na to, čo bude. V sedle Patternsattel sa rozhliadame a vidíme jednoduchú a krásnu cestu smerom ku chate Rifugio Locatelli. Tá je vo výške 2320 m nad morom. Lenže manžela upútalo úplne niečo iné. Šliapeme do strmého kopca, cieľ neistý.

Dolomity hike

Okolití turisti s ferratovým výstrojom nám napovedajú, že v blízkosti budú ferraty. Dorazili sme k dieram v skalách, načo naša Andrejka skonštatovala: "Aha aj oni majú jednodierku“.

V skutočnosti ide o bunkre z čias 1.svetovej vojny. Preskúmame ich dopodrobna a s otvorenými ústami sledujeme turistov vstupujúcich na ferratu do skalného masívu. Už teraz vieme, že to bude náš ciel‘ v budúcnosti.

Chceme sa vrátiť’ na pôvodnú cestu ale upúta nás trail tesne pod skalným masívom. Manžel nás ukľudňuje: ,,neboj to je v pohode." Už viem, že upokojoval hlavne sám seba. Cesta bola bezpečná ale náročná, plná hliny, šutoliny, drobných kamienkov a veľkých výšok, ktorých sa manžel bojí.

Cesta ku chate, ktorá mala trvať 30 minút trvala 1 hodinu a 30 minút. Nevadí, času máme dosť. Celou cestou sa neustále obzeráme na monumentálny masív Tre Cime (Najvyššia Cima Grande má bez metra tritisíc metrov). Deti si už prerozdelili komu ktorý masív patrí. Trasa bola nakoniec výborná. Outdooré ihriská sú vždy super. Konečne prichádzame ku chate Rifugio Locatelli. Ľudí ešte nie je veľa, našťastie sme začali šliapať už skoro ráno.

Rifugio Locatelli

V nadmorskej výške 2438 metrov nad morom si slastne vychutnávame pivko, deti klobásku a čokoládu. Máme šťastie, sedíme pri stole v prvej rade, máme výhľad na Tre Cime. Celú atmosféru dokonale dopĺňa slnečné počasie.

Oddýchnutí, zrelaxovaní sa púšťame na cestu do doliny. Ešte teraz nám v ušiach znejú zvuky zvonov, ktoré mali na svojich krkoch voľne pasúce sa kravičky. Andrejka sa nevedela vynadívať. Hladkala ich, fotila ich, pozorovala. A neskutočne sa tešila. Načo zoologická záhrada, stačí nám ísť do prírody. Nechcela odísť, nasilu ju ťaháme.

Okolo masívu Tre Cime

Obchádzame celý masív, prechádzame okolo miesta, kde v minulosti pravdepodobne vyvierala láva. Aďka opäť skonštatuje ,,to je ako na Šomoške“. Uvedomuje si, že to naše Slovensko je tiež krásne.

Dolomity majú výhodu vo svojej majestátnosti. Tá Vás pohltí. Približne o jednej sme na štarte, schuti sa naobedujeme na chate Auronzo. Máme 11,4 km v nohách a sme 4 hodiny a 50 minút na ceste. Pre nás úplná pohoda, krátka prechádzka. Sadáme do auta a ideme do kempu. Deti zaspali za 3 minúty. Aďka pokračuje v spánku aj po preložení do stanu. Ani jej nevadí, že nafukovačka je vyfučaná.

Do druhej časti: Lago di Sorapis

Príspevok Dolomity, Tre Cime hike zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po vyčerpávajúcom turistickom dni na Tre Cime volíme na druhý deň ďalšie jazero. Dolomity, Lago di Sorapis.

Večer v Kempe

Varíme večeru, oddychujeme, spíme, hráme karty. Podvečer, plní sily a energie vyrážame do Cortina de Ampesso. Elegantné oblečenie nemáme, deti majú len tepláky, my turistické oblečenie. Mesto je krásne, čisté, malebné ale nie úplne naša šálka kávy. Dávame obľúbenú Fragolu a cupitáme späť.

Cortina

Ráno vstávame veľmi skoro. Počasie hlási poobede dážď. Tešíme sa na dnešný cieľ Lago di Sorapis. Už o pol siedmej začíname šliapať.

Som trochu smutná, drží sa nás mrak, Výhľady sú minimálne. Ale všetko sa pre niečo deje a teraz viem, že to bolo to najlepšie. Manžel sa bojí výšok. A ak by videl tú roklinu pod nami, asi by sme sa otočili. Turisti sme síce skúsení a trasa pri zachovaní všetkých pravidiel bezpečná ale pri troch deťoch nie vždy všetky pravidlá fungujú.

Bol jeden kritickejší úsek. Dve deti prešli s opatrnosťou ale náš najstarší poklad mal pocit sa predviesť, aké je to strašne ľahké. Tak veľmi sme s manželom po ňom kričali, že to bolo možno počuť až na Slovensko. Tlak aj tep na maxime ale s úsmevom kráčame ďalej. Rozmýšľam, či vôbec chápal prečo po ňom kričíme.

Lago di Sorapis

Tešíme sa. Náš cieľ Lago di Sorapis je už na dosah. Keď zbadáme tú krásnu farbu jazera, ostávame v nemom úžase. Máme silnú potrebu sa tej vody dotknúť, aby sme uverili, že to nie je len sen. Sedíme na brehu jazera a užívame si okolitú krásu.

Obídeme celé jazero, urobíme milión fotiek a vydáme sa na cestu späť.

Kúsok od jazera je chata Rifugio Vandelli, na ktorej sa výnimočne nezastavujeme. Bojíme sa dažďa. Voľba ísť skoro ráno bola skvelá. Turisti stúpajú smerom hore v zástupoch. Po 5 hodinách a 13 km sme späť pri aute. Dolomity, Lago di Sorapis nesklamalo.

Tak a teraz už len šup do kempu, zbaliť stan a cestovať domov. Zastaviť sa v Dolomitoch bola skvelá voľba. Celou cestou domov plánujem, čo všetko pozrieme nabudúce.

Do prvej časti: Dolomity, Tre Cime hike

Príspevok Dolomity, Lago di Sorapis zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.