Cykloexpedícia Od Kaukazu k Tatrám. Na bicykli z Tbilisi až do Kosova. 3100 kilometrov, päť krajín, tisíce príbehov. Každá cesta má svoj bod, keď treba uznať, že ďalej to už nie je o radosti, ale o prežívaní. Môj Gravel Mayo však okrem pár defektov nesklamal. Anglickú verziu nájdete na cestovateľskom portáli Hikevent.

Prečítajte si príbeh cyklistickej expedície Od Kaukazu k Tatrám

Obsah

Gruzínsko

• Prvé rozjazdy okolo Tbilisi
• Cez Lagodekhi, na trojmedzie Gruzínska, Ruska a Azerbajdžanu
• Kakheti vinársky región s kvapkami ChaCha
• Tbilisi – mesto plné kontrastov
• Opúšťam Gruzínsko cez Dashbashi Canyon

Turecko

• Prvé kilometre v Turecku na bajku
• Medzi Erzincanom a Zarou
• Smer Kappadokia, Sibír aj Sahara v jediný deň
• Zo Sivasu do Şarkışly
• Jazda do Avanos
• Kapadócia – oddych, bizarné skaly, balóny a vietor
• Tuz Gölü: Soľné jazero
• Po cestách do Istanbulu
• Cyklistika v Istanbule: pod zemou, cez chaos
• Posledná turecká cyklolekcia

Grécko

• Ticho pobrežia a defekty mimo sezóny
• Thessaloniki, hory a EuroVelo 11
• Z Grécka do Severného Macedónska

Severné Macedónsko a Kosovo

• Prvé kilometre medzi horami
• Hory, Balkánsky kontrast a dráma v Skopje

Kosovo

• Kosovo plné kontrastov a dopletené finále
• Epilóg

Príspevok Cykloexpedícia: Od Kaukazu k Tatrám zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ešte jedna fotka z Tbilisi! Je to 8 metrov dlhý a 4 metre vysoký bicykel, ktorý má riadidlá na oboch stranách. Údajne má symbolizovať budúcu orientáciu krajiny – či si vyberie cestu na východ alebo na západ. Potom už priamo na Dashbashi Canyon a Turecko.

Prvý defekt

8. Deň: Dnes som si myslel, že už ani nič nenapíšem, no príchod do dnešného ubytovania to zmenil. Veril som, že defekty mám už za sebou, no tesne pred cieľom som na prednom kolese dostal defekt. Zvyšok som musel prejsť pešo.

Dashbashi Canyon

Neďaleko Tbilisi sa nachádza pozoruhodný prírodný úkaz - Dashbashi Canyon. Tento kaňon, známy aj ako Tsalka Canyon, je impozantný geologický útvar s bujnou vegetáciou a vodopádmi. V roku 2022 bol v kaňone otvorený unikátny Diamond Bridge, ktorý sa okamžite stal turistickou atrakciou.

Diamond Bridge je 240 metrov dlhý sklenený most vo výške 280 metrov nad dnom kaňonu. Jeho najvýraznejším prvkom je diamantový tvar v strede mosta, ktorý slúži ako vyhliadková plošina. Tento architektonický skvost ponúka návštevníkom dychberúce výhľady na kaňon a okolitú prírodu. Most je nielen pozoruhodným inžinierskym dielom, ale aj odvážnym príkladom modernej architektúry v srdci gruzínskej prírody.

Teraz spím na útese nad hlbokým kaňonom, hneď vedľa tohto skvostu. Výhľad na Diamond Bridge je absolútne nezabudnuteľný.

Zajtra ma čaká posledný deň v Gruzínsku. Hoci som sa tu zdržal dlhšie, ako som pôvodne plánoval, určite to stálo za to.

Rozlúčka s Gruzínskom v nádhernom počasí

9. Deň: Posledný deň v Gruzínsku! Aspoň v to dúfam. Spomínam si na prechod turecko-gruzínskych hraníc cestou sem a tie problémy, kvôli ktorým som tu musel zostať o týždeň dlhšie. Dúfam, že tentoraz sa nám to podarí bez problémov a na prvýkrát!

Dnes to bola na bicykli drina. 115 kilometrov buď do kopca, alebo proti vetru, alebo po rozbitej „hlavnej ceste“ k tureckým hraniciam, ktorá vyzerala skôr ako poľná cestička.

V noci, a zrejme aj ráno, nás čaká dážď. Už druhú noc po sebe spíme v stanoch. Moja jediná nádej je, že keď na colnicu dorazí 30 premočených, smradľavých cyklistov, colníci sa zľutujú a pustia nás ďalej. Uvidíme!

Leaving Georgia

10 Deň: Počasie sa nám tu definitívne zbláznilo. Zajtra opúšťam skupinu TDA Global Cycling a vyrážam - smer turecko a približne domov.

Príspevok Opúšťam Gruzínsko na dvoch kolách cez Dashbashi Canyon zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Výprava na dvoch kolách Gruzínskom pomaly finišuje. Čas posunúť sa ďalej. Kde som začal, tam aj končím. Mám za sebou 7. deň v Gruzínsku a musím povedať, že je to zážitok. Tbilisi - mesto plné kontrastov, je zmesou novej architektúry, pamiatok a turistických atrakcií.

Tbilisi - mesto plné kontrastov

Bohatú kultúru a históriu mesta ilustruje aj fakty, že v Tbilisi sa nachádza jediná mešita na celom svete, kde sa spoločne modlia šiitski aj sunnitski moslimovia. Táto mešita sa volá Džumah a symbolizuje náboženskú toleranciu mesta.

Mesto má tiež svoju vlastnú verziu "Sochy slobody": 20-metrová socha Kartlis Deda (Matka Gruzínska) drží v jednej ruke meč na obranu pred nepriateľmi a v druhej čašu vína na privítanie priateľov. Tá druhá mi bola sympatickejšia.

V meste sa nachádza aj unikátna hodinová veža, ktorá každú hodinu predvádza bábkové predstavenie. Nečudo, veď "Rezo Gabriadze Clock Tower" postavil umelec, známy gruzínsky bábkar a režisér.

Jednou z ikonických stavieb moderného Tbilisi je aj Most mieru (Peace Bridge). Tento 150 metrov dlhý sklenený a oceľový most pre peších, otvorený v roku 2010, sa klenie ponad rieku Kura a v noci žiari tisíckami LED svetiel. Akoby bol nielen praktickým spojením medzi starou a novou časťou mesta, ale aj symbolom Gruzínska smerujúceho (možno) do budúcnosti.

Výprava na dvoch kolách Gruzínskom

pokračuje ďalej, za hranice tejto zaujímavej zeme. Najviac ma prekvapil rozdiel medzi mestom a vidiekom. Zatiaľ čo u nás si často sťažujeme na pravidlá, tu mi tie pravidlá naozaj chýbajú – v premávke, aj v každodennom živote. Chýba mi aj viac úsmevov na tvárach ľudí. Napriek tomu som si toto mesto užil a som rád, že som mal možnosť ho spoznať.

Príbehy z Gruzínska

• Z Tbilisi na Istanbul a domov
• Na bicykli do Lagodekhi, trojmedzie Gruzínska, Ruska a Azerbajdžanu
• Na dvoch kolách Gruzínskom s kvapkami ChaCha

Príspevok Gruzínsko na 2 kolách: Tbilisi – mesto plné kontrastov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Cyklistická výprava na dvoch kolách Gruzínskom mi odhalila krásy a kontrasty tejto fascinujúcej krajiny. Od upršaných ciest cez malebné vinice až po rušné ulice Tbilisi - objavil som jedinečný pohľad na gruzínsku kultúru, históriu a prírodu. Ale aké by to bolo neochutnať miestne brandy.

Nasledujúce riadky vás prevedú poslednými mojimi kilometrami plnými výziev, objavov a nezabudnuteľných zážitkov v srdci Kaukazu.

Telavi obklopené vinohradmi

5.deň: Prebúdzam do upršaného a studeného rána... “Ideálny” čas na to, aby som sa vybral na bicykel! Trochu dažďa ma nezastaví. Po zhruba 50 km v daždi sa vyčasí a dokonca vyjde aj slniečko, Cez obednú prestávku vyzliekam nepremokavé a zatepľujúce doplnky a vyrážam na posledné stúpanie.

Posledných 10 km šliapem do kopca. prechádzam cez mestečko Telavi obklopené vinohradmi. To naznačuje dnešné ubytovanie. Spíme priamo vo vinárstve! Pred večerou nás ešte čaká ochutnávka miestnych vín a pre silnejšie povahy aj ochutnávka čača.

Gruzínske brandy, poznáme zo sociku ako "Gruziňák" alebo "Chacha". Tradičný destilovaný nápoj sa stal symbolom gruzíncov. Práve v Tbilisi sa nachádza známa továreň na výrobu brandy - Sarajishvili. Spoločnosť založili v roku 1884 a označujú ju za prvého producenta brandy v Gruzínsku. My sme čaču ochutnali vo vidieckej forme.

Po výbornej večeri sa ukladám nabrať sily na zajtrajší deň. Hneď zrána nás totiž čaká 20 km stúpanie, potom krátky zjazd a ďalších 10 km stúpania, spolu 123 km v náročnom teréne.

Na kolesách Gruzínskom!

​6.deň: Ráno sa zobudím do chladného a upršaného dňa. Čaká nás 20-kilometrové stúpanie, aspoň sa poriadne zahrejeme! A dalo nám to poriadne zabrať. Hore prichádzam premoknutý a uťahaný. Trochu som podcenil oblečenie, ale moje telo sa s tým nejako vysporiadalo. Ostatní sú naobliekaní v bundách a dlhých nohaviciach, no ja som v krátkom drese a kraťasoch.

​Kaukaz sa definitívne schoval do oblakov, takže mi nebolo dopriate vidieť ho v plnej kráse. Snáď nabudúce. Cestou prechádzame cez nádhernú zelenú krajinu, ktorá mi pripomína Slovensko. Cítim sa tu dobre, a tak sa mi aj šliape.

​Posledné 10 kilometrové stúpanie zvládnem oveľa ľahšie, ako som si myslel, a už ma čaká len 40-kilometrový zjazd do Tbilisi. Dnešný deň bol hlavne o bicyklovaní a krásnej prírode.

Spomienka na svetlé zajtrajšky

​V Tbilisi ma čaká hustá premávka, neohľaduplní šoféri a nervy, ktoré si musím strážiť. Konečne prichádzam na hotel, z ktorého som pred pár dňami odchádzal.

​Týmto sa končí môj okruh po Gruzínsku, kde som na svojej ceste pridal takmer 500 kilometrov navyše a nastúpal 5 700 výškových metrov. Je čas vydať sa domov.

Príspevok Na dvoch kolách Gruzínskom s kvapkami ChaCha zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Cesta do Lagodekhi, perly východného Gruzínska, ktoré je známe aj ako na trojmedzie Gruzínska, Ruska a Azerbajdžanu, ku mne prehovorila. Na prvý pohľad nenápadné mestečko ukrýva národný park plný prekvapení. Ak doň na bicykli vojdete, poľahky stretnete medveďa, predierate sa cez lesy staršie ako vaša prababička a končíte pri vodopádoch, ktoré by mohli konkurovať aj najlepším sprchovým hlaviciam.

Gruzínci hovoria, že ak sa napijete z miestneho prameňa, budete rozumieť reči zvierat. Pravda je, že po ochutnaní miestneho vína možno začnete rozprávať so svojím bicyklom - ale to je už iný príbeh.

Každý kopec je tu výzvou a každý zjazd odmenou.

Do Sighnaghi za dobrým lejakom

​Deň 2. Budík zazvonil o 6:00 a náš deň sa hneď začal poriadnym stúpaním do kopca. Viem, že nás čaká 90 km a 1000 výškových metrov. Na 13. kilometri máme krásny výhľad na prírodu ale v diaľke však vidíme blesky a blížiacu sa búrku. Dúfajme, že nás to nezasiahne.

Po 20 km na nespevnenej kamenistej ceste mám problém obsedieť na bicykli, tak to bude v ďalších dňoch zaujímavé.

Na psov som si už zvykol, tak snáď si zvyknem aj na boľavý zadok. Pred posledným 10km stúpaním prichádza lejak. Začiatok prečkám v dielni nejakého autoopravára a keď sa lejak zmení na dážď vyrážam. Neskôr začne znova liať, ale to už neriešim.

Do cieľového mesta vedie prudký zjazd po šmykľavej dlažbe, do očí mi steká pot s dažďom a tak dobre nevidím. Niekoľko krát zle odbočím a na hotel prídem totálne premočený a uzimený. V mokrom oblečení idem rovno do sprchy, aspoň si hneď vyperiem. Po horúcej sprche a čaji som sa konečne mohol vyložiť a oddýchnuť si.

Lagodekhi trojmedzie Gruzínska, Ruska a Azerbajdžanu

Deň 3. Cesta z historického mestečka Sighnaghi sa začala prudkým zjazdom po mokrej vozovke, čo ma nútilo ísť pomalšie. Ako sa ukázalo za jednou prudkou zákrutou, bolo to dobre, pretože som bez väčších problémov zabrzdil pred prepadnutou cestou. Na úseku asi 20 metrov chýbal asfalt a ujazdená hlina bola asi o pol metra nižšie ako cesta.

Potom som pokračoval údolím a predo mnou sa už objavili zasnežené vrcholky Kaukazu. Išiel som do mestečka Lagodekhi, ktoré leží na trojmedzí Gruzínska, Ruska (Dagestanu) a Azerbajdžanu. Bude to najvzdialenejší bod na mojej ceste. Okolo obeda som dorazil do pekného hotela, kde budem aj zajtra.

Kakheti wine

Viete že táto oblasť je tiež známa svojou vinárskou tradíciou? Nachádza sa totiž v gruzínskej oblasti Kakheti, známej produkciou skvelého vína.

Kakheti, gruzínsky vinársky región, je miesto, kde hrozno rastie tak nadšene, že sa hovorí, že aj miestne deti sa rodia s vinohradníckymi nožnicami v ruke. Tu sa víno nepije, ale oslavuje - a to tak intenzívne, že aj samotné vinice občas vyzerajú, akoby mali opicu.

Dlho som rozmýšľal ako nazvať túto moju púť a práve tu to prišlo:

Oddych v Lagodekhi

Tešil som sa na deň oddychu a veríl som, že mi počasie dopraje a budem si môcť užiť nejakú turistiku. Cez oddychový deň som mal pôvodne v pláne ľahkú turistiku k vodopádom. Počasie mi však neprialo a od rána lialo ako z krhly. A tak som si doprial pasívny oddych.

​Keď už som si myslel, že to vzdávam a nikam nepôjdem, zrazu sa obloha vyčistila a vykuklo slnko. Neváhal som a okamžite som vyrazil do mesta, aby som si užil aspoň obed a stihol spraviť pár fotiek. Vychytal som jedálny lístok v troch jazykoch. Akurát cena bola pevná. Zastihol som aj miništranta pri studni. Asi išiel riediť omšové víno, aby farár neprišiel na to, že chýba. Ako to však dopadlo, neviem.

Nakoniec sa deň podaril! :-)

Príspevok Z Tbilisi na bicykli do Lagodekhi, na trojmedzie Gruzínska, Ruska a Azerbajdžanu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po mojej prvej dlhej bicyklovej jazde Austráliou som čakal, kedy sa objaví ďalšia výzva. A prišla. Ponuka z kanadskej cestovky TDA, previezť autá zo Slovenska do gruzínskeho Tbilisi. Znelo to ako skvelý plán: tam autom, späť na bicykli. ZZ Tbilisi na bicykli, cez Istanbul až do Trenčína

Lenže život má niekedy lepšie nápady. Z administratívnych dôvodov sa môj návrat na bicykli skomplikoval a namiesto cesty domov sa posúvam na opačnú stranu, ďalej od domova, smerom ku Kaukazu a Azerbajdžanu. Pridal som sa k partii, ktorá prechádza Hodvábnou cestou z Pekingu do Istanbulu.

Hodvábna cesta bola starobylá obchodná trasa, ktorá spájala východnú Áziu so Stredomorím. Fungovala približne od 2. storočia pred n.l. do 14. storočia n.l. a bola dôležitou tepnou pre obchod s hodvábom, koreninami a inými luxusnými tovarmi (údajne aj vrátane Mayo bicyklov) ale aj pre výmenu kultúr, náboženstiev a technológií medzi Východom a Západom.

Po hodvábnej ceste

Z Tbilisi na bicykli. Prvá etapa za nami. Neuveriteľný zážitok! Vietor do chrbta, čo sa na bicykli stáva len zriedka. Po ňom kopce a štrkové cesty, ktoré viedli rovno popri azerbajdžanskej hranici. Všade tabule s upozornením na palebnú zónu, čo pridalo ďalšiu dávku adrenalínu.

Tak ako som sa obával, prišli aj prvé problémy. Musím dávať pozor na neodbytných túlavých psov, ktoré na mňa občas útočia. A prvý technický problém našťastie, nie je na bicykli, ale je možno o to vážnejší – zlomila sa mi tyčka na stane. Budem musieť zistiť, či ho dokážem udržať funkčný zvyšné takmer dva mesiace.

Moja cesta bude nakoniec ešte dlhšia a dobrodružnejšia, ako som si myslel. Ako sa hovorí, život je to, čo sa stane, kým si robíš plány! A ja som pripravený na všetko, čo prinesie.

Čaká ma ešte dlhá jazda!

Z Tbilisi na bicykli. Cykloexpedícia Gruzínsko štartuje.

Príspevok Z Tbilisi na bicykli, cez Istanbul až do Trenčína, cykloexpedícia Gruzínsko zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Všetko to začalo jedným úplne nevinným večerom pri fľaši koňaku. Debatovali sme, aký je rozdiel medzi koňakom a brandy, či je pravda, že Francúzi si svoje označenia VS, VSOP a XO len tak nevycucali z prsta, a či náhodou niekde vo svete neexistuje niečo rovnako skvelé, ale menej snobské. A tak prišiel ten bláznivý nápad – expedícia za kaukazským tekutým zlatom, teda za arménskym a gruzínskym brandy.

Jerevan

Naše prvé kroky viedli do Arménska, krajiny, kde si brandy cenia tak veľmi, že ho považujú za svoje kultúrne dedičstvo. Arménske hlavné mesto Jerevan je jedným z najstarších nepretržite obývaných miest na svete. Založili ho už v roku 782 pred n. l., čo znamená, že je staršie ako Rím. Srdcom mesta je Námestie Republiky. Obrovské, s veľkolepými budovami v sovietskom neoklasicistickom štýle vás nenechá na pochybách, že ste v postsovietskej časti sveta.

Určite objavte Schody do neba. Tento monumentálny komplex terás a schodísk je symbolom Jerevanu. Objavíte úžasný výhľad na mesto. Ak máte šťastie na jasný deň, uvidíte aj majestátne zasnežené vrcholy hory Ararat. Vnútri sa nachádza Cafesjian Center for the Arts, kde nájdete moderné umenie a sochy roztrúsené po celom areáli.

Matenadaran – chrám vedomostí, archív starovekých rukopisov údajne ukrýva skvosty, aké inde vo svete nenájdete. Uchováva viac ako 17 000 starobylých textov vrátane stredovekých medicínskych a astronomických rukopisov. Ak máte radi históriu a knihy, toto miesto vás očarí. Určite neobíďte Vernissage. Najväčší blší trh v Arménsku ponúka všetko od zjednávačiek, starožitností, ručne tkaných kobercov, tradičných šperkov až po umelecké diela a sovietske artefakty. Ak si chcete odniesť autentický suvenír, toto je to správne miesto. Len či ho dáte do lietadla?

Rádio Jerevan

Pre nás skôr narodených je Jerevan známy najmä Rádiom Jerevan a špičkovými koňakmi, teda brandy. Pamätáte si ešte vtipy z Rádia Jerevan? Fiktívne rozhlasové vysielanie sa stalo základom mnohých vtipov počas obdobia socializmu. Tieto vtipy, známe svojím špecifickým formátom otázok a odpovedí, satirizovali každodenný život a politickú situáciu v socialistických krajinách:

„Je pravda, že v Moskve na Červenom námestí rozdávajú zadarmo autá?“
„V zásade áno, ale s malými úpravami: Nie je to v Moskve ale v Leningrade; nie na Červenom námestí ale na Palácovom námestí; nie autá ale bicykle; a nerozdávajú ich ale kradnú.“ ​

„Je pravda, že podmienky v sovietskych pracovných táboroch sú vynikajúce?“
„V zásade áno. Pred piatimi rokmi o tom jeden z našich poslucháčov pochyboval a tak bol poslaný to vyšetriť. Zdá sa, že sa mu to tak páčilo, že sa ešte nevrátil.“

„Je pravda, že Sovietsky zväz je najprogresívnejšou krajinou na svete?“
„Samozrejme! Už včera sa tam žilo lepšie, ako sa bude zajtra!“ ​

„Je pravda, že v Sovietskom zväze nikomu nechýba stereofónny systém?“
„V zásade áno, zo všetkých strán počujete to isté.“ ​

„Je pravda, že Adam a Eva boli prví komunisti?“
„Pravdepodobne áno. Obaja sa obliekali veľmi striedmo, mali skromné požiadavky na jedlo, nikdy nemali vlastný dom a navyše verili, že žijú v raji.“ ​

Tieto vtipy slúžili ako forma nenápadného odporu a humoru v čase, keď otvorená kritika režimu končila práve v tých pracovných lágroch. Poznáte Jána L. Kalinu? Keď v roku 1969 jeho kniha prvýkrát vyšla, slovenských komunistov natoľko rozzúrila, že jej autora poslali do väzenia. Kniha Tisíc a jeden vtip (s podtitulom Učebnica vtipológie a žartizmu) sa na dvadsať rokov stala najžiadanejšou medzi zakázanými knihami a dodnes patrí medzi najlepšie knihy o humore, aké v Československu vznikli.

Arménska mekka brandy

Najskôr sme zamierili do legendárnej Yerevan Brandy Company, kde sa vyrába slávna značka Ararat. Hovorí sa, že Winston Churchill pil denne arménske brandy Dvin, ktoré dostával ako dar od Stalina. Vraj po prvej fľaši prestal dôverovať vlastným generálom a po druhej už mal riešenie na studenú vojnu. My sme sa, samozrejme, rozhodli vyskúšať všetko od Ararat VS (2 roky) až po Ararat Nairi (20 rokov), pretože výskum je výskum. Ale ďalej sme sa nedostali.

Na otázku, aký je rozdiel medzi VS, VSOP a XO, nám starý majster destilér len mávol rukou: „Mladý je ako horúca letná noc, starý ako múdrosť hôr.“ Po treťom pohári sme už tejto poetike dokonale rozumeli.

Ako je to však naozaj?

Hlavné kategórie koňaku:

1. VS (Very Special) – Najmladší koňak, kde najmladšia zložka musí zrieť aspoň 2 roky v dubových sudoch. Typicky má sviežu, ovocnú chuť s jemnými dubovými tónmi.
2. VSOP (Very Superior Old Pale) – Najmladšia zložka musí mať minimálne 4 roky. Je vyzretejší, jemnejší a komplexnejší ako VS, často s tónmi vanilky, korenia a sušeného ovocia.
3. XO (Extra Old) – Najmladší destilát v zmesi musí mať najmenej 10 rokov (pred rokom 2018 to bolo 6 rokov). XO je bohatší, hladší, s hlbokými tónmi karamelu, kakaa, orechov a duba.
4. Napoleon – Technicky spadá medzi VSOP a XO, keďže najmladší koňak musí zrieť aspoň 6 rokov. Často sa používa ako prémiový VSOP.
5. XXO (Extra Extra Old) – Relatívne nová kategória, kde najmladší koňak musí mať minimálne 14 rokov. Veľmi bohatý a luxusný.
6. Hors d’Âge – Doslova „mimo veku“. Označenie používané pre ultra prémiové koňaky, ktoré často zrejú 20 a viac rokov.

Ďalšia povinná zastávka bola Noah Brandy Company. Tu nám Arméni vysvetlili, že Noe po pristátí na Ararate nezasadil prvé stromy, ale vinič – a tým vlastne začal celú vinársku tradíciu. A keďže Arméni nevedia robiť nič polovičato, ich brandy sa považuje za jednu z najlepších alternatív francúzskeho koňaku. Pozn: Často ho nájdete v predajniach pod značkou NOY.

Tbilisi: Gruzínska odpoveď na koňak

S miernym bolehlavom a hlbokou úctou k arménskemu remeslu sme sa presunuli do Gruzínska. Bohužiaľ tentokrát iba v plánoch a s prstom na mape. Tu sa síce viac oslavuje víno, ale gruzínske brandy tiež stojí za hriech.

Všetci odporúčajú začať v Tbilisi, kde ochutnáte značku Sarajishvili, ktorá existuje od roku 1884 a je považovaná za gruzínskeho veľvyslanca vo svete destilátov. Ich VS, VSOP a XO verzie sú rovnako sofistikované ako francúzske, ale majú vlastnú, drsnejšiu dušu. Keď sme sa spýtali v Jerevane someliéra, aký je rozdiel medzi gruzínskym a arménskym brandy, zamyslel sa a povedal: „Arménske je ako klasická hudba, gruzínske ako jazz – nečakané, ale geniálne.“

Potom musíte zamieriť do Askaneli Brothers. Robia tu starostlivo vyzrievané brandy, ktoré má až 30 rokov. Ponúknu vám aj Napoleon brandy, kategóriu, ktorú sme doteraz brali len ako bonus medzi VSOP a XO. Ochutnali sme ju až doma a uznali sme, že tento "Napoleon" by si zaslúžil vlastné impérium.

Finále: Ktoré je lepšie?

Po viacerých ochutnávkach, rozhovoroch so sprievodcami, someliérmi a testovaní našej pečeňovej výdrže sme dospeli k jedinej logickej odpovedi: nejde rozhodnúť, ktoré je lepšie.

Arménske brandy je elegantné, uhladené, jemné, s dlhým dozvukom – skutočne pripomína dobrý francúzsky koňak. Gruzínske brandy je divokejšie, odvážnejšie, s hravou kombináciou drevitých a ovocných tónov. Každé má svoju dušu a svoje miesto.

A tak sme sa vrátili domov s kufrom plným spomienok (fľaše cez lietadlo neprejdú) a pečeňou, ktorá nám po pár dňoch definitívne dala výpoveď. Ale stálo to za to – veď kto iný sa môže pochváliť, že precestoval Kaukaz len preto, aby našiel odpoveď na otázku, ktorú si vymyslel pri poháriku?

Príspevok Za tekutým zlatom Kaukazu: Výprava za arménskym a gruzínskym brandy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.