Táto trasa sa zrodila z túžby. O Čarovnej lúke, Kykuľe, Trojmedzí či Megonkách som snívala už dávno. Problém bol vždy rovnaký – nebolo s kým. Až teraz sa to podarilo. So správnym parťákom a chuťou objavovať sme si naplánovali trasu, ktorú by sme len ťažko stihli zvlášť. Výsledok? Bicyklom na Trojmedzie: Cez hojdačky, bunkre a kamenné gule až na hranice troch štátov: 140 km, 1800 výškových metrov a nezabudnuteľný deň.

Zo Žiliny na Kysuce a prvé MTB výšľapy

Vyrazili sme zo Žiliny smerom na Oščadnicu. Prvá zastávka: Čarovná lúka – pokojná a tichá, ako stvorená na chvíľu zastavenia. Hneď na to nás čakalo prvé stúpanie cez Vreščovské sedlo až na hranicu s Poľskom. Prešli sme cez poľský Zwardoň a vrátili sa späť na slovenské územie – pred nami sa týčila Kykula.

Kykula a najväčšia lavička široko-ďaleko

Na Kykuľu sa síce treba vyštverať, ale výhľad a obrovská panoramatická lavička stoja za každú kvapku potu. Sme na 845 m n. m. a z tohto miesta sú výhľady, ktoré by si zaslúžili soundtrack. Čistá poézia prírody.

Tri kríže, Skalité a pivko zaslúžené

Z Kykuľe pokračujeme na Tri kríže na Grúni – ďalší krásny bod s výhľadom. Cez Gazdíkov schádzame do Skalitého, kde si dávame krátku pauzu a prvé zaslúžené pivko. Ale netreba sa príliš zdržovať – čakajú nás ešte Malé Šance a niečo, čo by nik nečakal.

Obrovská hojdačka a Trojmedzie

Na ceste nás prekvapila obria hojdačka – taká, čo ťa vráti do detstva. Neodoláme, sme ako malé deti. Ďalším cieľom je Trojmedzie – miesto, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Česka a Poľska. Symbolické miesto, kde môžeš mať každú nohu v inom štáte. Hlavný hraničný kameň je síce ukrytý v koryte potoka, ale my ideme až k nemu. Lebo keď už, tak poriadne.

Jaworzynka, Hrčava a vlk z minulosti

Prechádzame cez poľskú Jaworzynku do českej Hrčavy. Tu nás čaká ďalšie pivo – domáce, z vlastného pivovaru, s výhľadom ako z katalógu. Ale ešte nekončíme. Naším ďalším cieľom je pamätník posledného vlka.

Vlk bol v Moravskoslezských Beskydoch zastrelený v roku 1914. Pamätník je ukrytý v húštine, kam vedie neoficiálny chodník. Musíme preliezať stromy a podvedome sa obzeráme – je to trochu strašidelné. Ale nájdeme ho. Rýchla fotka a späť na asfalt.

Šance: Strážcovia Jablunkovského priesmyku

Na chvíľu nás osvieži drobný dážď a prichádzame k Hradisku Šance – konkrétne Veľkým Šanciam. Tieto historické opevnenia vznikli už v 16. storočí ako ochrana pred Turkami. Neskôr slúžili na obranu Sliezska. Boli súčasťou rozsiahlej siete 18 pevností, ktoré chránili južnú a juhovýchodnú hranicu. Prechádzame celý areál, hoci čas sa už kráti. Ak chceme prísť bicyklom na Trojmedzie, treba sa poponáhľať.

Megonky: Gule, ktoré sa nehádzali

Naším posledným cieľom sú Megonky – kamenné gule s takmer dokonalým tvarom. Jedinečný geologický útvar, ktorý nájdeš len na niekoľkých miestach sveta. Dnes je lokalita chránená, v minulosti si ich ľudia odnášali domov ako dekoráciu. V areáli nájdeme lavičky aj informačné tabule.

Naspäť do Žiliny

Cez Čadcu smerujeme domov. Bicyklom na Trojmedzie nás zmorilo ale únava sa mieša s nadšením. Za jediný deň sme zažili výhľady, bunkre, hraničné body, divočinu aj geologické záhady. Ak hľadáš cyklovýlet, ktorý nie je len o kilometroch, ale najmä o zážitkoch – toto je ono.

Príspevok MTB bicyklom na Trojmedzie: Hojdačky, bunkre a hranice troch štátov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

190 km, 1690 výškových metrov, pár prehánok, veľa výhľadov a jedna obrovská lavička. Výjazd MTB za cieľmi VKT... A VKT ako výzva… ale po svojom. Tento rok padlo rozhodnutie: dáme Vrchársku korunu Trenčiansku. Výber jasný – pekné kopce, výhľady, zaujímavé miesta. Čo je dôležité – Trenčín nie je ďaleko.

Najskôr sme jazdili so Zuzkou a top sprievodcom Ivanom. Neskôr sa však ukázalo, že mám parťáka rovno zo Žiliny – lenže vlaky veľmi nemusí. A tak vznikol nápad: ísť na vrcholy VKT priamo zo Žiliny. Pre niekoho možno zbytočná komplikácia, pre nás jasná výzva.

Cez Bytču, Považskú a Púchov: cesta, ktorá sama ponúka nápady

Ráno vyrážame. Prvá časť trasy je pohodová – cyklotrasa vedie cez Bytču, Považskú Bystricu až do Púchova. Krátka fotozastávka pri nádherných makovo-harmančekových poliach pred Považskou – nedalo sa odolať. Fotenie, pocity, oddych – presne tak má vyzerať deň na biku.

V Púchove prichádza spontánny nápad – čo tak Kohútka? Máme za sebou len 60 km a 100 výškových metrov, kopec už láka. Rozhodnutie padlo rýchlo – ide sa hore. Neplánovaný vrchol, ale presne o tom sú tie najlepšie výjazdy.

Tlstá hora a najkrajší dážď dňa

Po dlhom zjazde do Dohnian to ide ako po masle – zadarmo kilometre. Odbočujeme na cyklocestu k rozhľadni Tlstá hora. Počasie nás však skúša – prichádza dážď, prvý poriadny za deň. Ale nevzdávame to. Na vrchu nás čaká výnimočná rozhľadňa v tvare valašského klobúka od Antonína Závadu. Má 21,5 metra, okolo nej prístrešok, lavičky, ohnisko. Sedíme pod strechou, vtipkujeme, že špekačky a pivko by teraz sadli. Dážď netrvá dlho, obloha sa trhá a ideme ďalej – smer Zubák.

Lavička Lednica: stratený chodník, ale perfektný cieľ

Ďalší vrchol VKT – lavička Lednica. Chceme si trasu skrátiť, tak volíme modrú značku z Hornej Breznice. Trochu adrenalín – chodník na lúke sa stráca, tráva do pásu, cesta v lese tiež nič moc. Zjavne tadiaľto moc ľudí nechodí. Ale potom ju vidíme. Hore na kopci – obrovská lavička ako cieľový maják. Už len vyšliapať a sme tam.

Výhľady sú nádherné. Šíre kopce, pokoj, trochu bláznovstva v nohách, ale presne pre takéto momenty to robíme.

Záver s úsmevom a pivom

nebudem tajiť, 190 km výjazd MTB za cieľmi VKT zo Žiliny nás preveril. Na spiatočnej ceste ešte rýchla zastávka v Púchove – Zuzka volá, tak dávame krátky pokec. Potom už len dlhá cesta naspäť do Žiliny. Nohy už bolia, ale hlava je ľahká.

Technické zhrnutie

• Trasa: Žilina – Bytča – Púchov – Kohútka – Tlsta hora – Lednica – Púchov – Žilina
• Dĺžka: cca 190 km
• Prevýšenie: 1690 m
• Typ trasy: asfalt, cyklotrasy, lesné úseky, turistické chodníky
• Náročnosť: vysoká – vyžaduje vytrvalosť a dobrú kondičku
• VKT body navštívené: rozhľadňa Tlsta hora, lavička Lednica, plus bonus – Kohútka
• Čas: celodenný výlet (10+ hodín)

Príspevok 190 km výjazd MTB za cieľmi VKT zo Žiliny zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po nedávnom pátraní po slovenských Smrekoviciach rozhodol som sa urobiť si jasno aj v Javorinách. Rozložil som mapu na stôl, pripravený čeliť ďalšej výzve. Tentokrát som sa rozhodol nájsť všetky Javoriny na Slovensku. Ako sa ukázalo, hľadanie Javorín na Slovensku je ako sledovať hokej so zavretými očami. Viete, že sa niečo deje, ale netušíte presne kde. Koľko cieľov teda poznáme, ak si povieme: "Túra na Javorinu?"

Veľká Javorina – koruna Bielych Karpát

Prstom som zamieril na západ Slovenska, kde sa na moravsko slovenskom pomedzí, nad Starou Turou, majestátne vypína Veľká Javorina (970 m), kráľovná Bielych Karpát. Je to hora, ktorá nielenže tvorí najvyšší bod tohto pohoria, ale je aj symbolom slovensko-českého priateľstva.

Pravidelne sa tu stretávajú Česi a Slováci. Miešajú sa jazyky, pivo a historky o tom, kto sa sem ako dostal v hustej hmle. „No výborne, našiel som prvú Javorinu,“ povedal som si a zdvihol pohľad s víťazoslávnym úsmevom. Ale nebol to až taký problém, lebo Veľká Javorina bola turistickým cieľom už v prvom ročníku turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá, v roku 2016 a k Holubyho hate som sa na bicykli vybral už snáď desaťkrát.

Panská Javorina – menšia sestra s veľkým šarmom

Presunul som sa na severovýchod a našiel som Panskú Javorinu (943 m), ktorá sa nachádza v Považskom Inovci. Nie je taká známa ako jej veľká sestra, ale je to vrch, kde si môžu turisti vychutnať pokoj a menej preplnené chodníky. Hore je 16 m drevená rozhľadňa. Bol tu aj prístrešok, ktorý ktosi podpálil. Ale čoskoro údajne pribudne útulňa.

Pýtate sa, čo robí Panskú Javorinu zvláštnou? Vďaka rozhľadni, nadmorskej výške, polohe vrchu a rozsiahlym horským lúkam ponúka jedinečné výhľady. Nahor vedie cyklotrasa a niekoľko turistických chodníkov z Považia, cez Bezovec i z topoľčianskej strany- od Kulháňa.

Javorina v Roháčoch

Jedna Javorina s úžasným výhľadom je tiež v Západných Tatrách. Nachádza sa na hrebeni Roháčov medzi Hutianskym sedlom a Bielou skalou. Nádherná túra na Javorinu sa dá po hrebeni predĺžiť až k ďalšiemu z cieľov 10. ročníka 7 kopcov 3 jazerá, mimoriadne fotogenickému Sivému Vrchu. Južné svahy Javoriny hory padajú rovno do Suchej doliny. Roháče sú jednoducho nádherné a Javorina im nesmie chýbať.

Vysoké Tatry a Javorové odtiene

Nie, nemohol som zabudnúť na Javoriny v Tatrách. Javorový štít sa na mape tvári ako elegantný vrchol pre tých, čo si trúfnu na strmšie túry. Pre lenivých turistov je k dispozícii Tatranská Javorina, posledná tatranská dedina za Ždiarom pred poľskou hranicou.

Javorina v Ľubochnianskej doline

Javorina (1327 m) v Malej Fatre sa vypína priamo nad konečnou otočkou cyklotrasy v Ľubochnianskej doline, približne 16 km juhovýchodne od Martina. Západné svahy vrchu okupuje kultový Borišov. Každý turista, ktorý si dá hrebeňovku Veľkej Fatry týmto kopcom prejde. :-)

Javorina v srdci Kysúc

Priamo nad Vychylovkou, v srdci Kysuckých Beskýd nájdete ďalšiu Javorinu (1172 m). Leží v hlavnom hrebeni, len asi 2,5 km juhozápadne, nad vodnou nádržou Nová Bystrica, ktorá bola tiež cieľom 7 kopcov 3 jazerá v roku 2021.

Javorina v Malej Fatre

V Malej Fatre, v blízkosti pamätníka pripomínajúceho tuhé boje počas SNP, je tiež horské sedlo Javorina. Je dôležitou križovatkou turistických chodníkov, kadiaľ prechádza aj Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.

Nízke Tatry neostali stranou

Javorina (1314 m) je tiež v Nízkych Tatrách. Leží nad osadou Magurka, približne 16 km juhovýchodne od Ružomberka, pri Partizánskej Ľupči. Nádherné miesto na turistiku a prechod hrebeňom Nízkych Tatier.

A potom už to ide ako na páse:

• Javorina (938 m) nad Čičmanmi v Strážovských vrchoch
• Javorina (971 m) nad Tisovcom
• Javorina (743 m) v Hačave, ktorá je ale mimo trás NP Slovenský kras
• Javorina (1185 m) nad Vernárom, dostanete sa na ňu zvážnicou z Hlaváčovej doliny, a
• Javorina nad Valčianskou dolinou, neďaleko Hnilickej Kýčery

Určite by som rád spomenul aj poľskú Jaworzynu (940 m), ktorú som si užíval na Babej hore, v MTB parku v Zawoji pred rokmi na poľskej strane. Levočské vrchy niesli tiež kedysi názov Vojenský priestor Javorina. A čo už potom celé pohorie Javorníky?

Poznáte ich ešte viac? Napíšte nám, radi doplníme.

Čo teda znamená výzva: túra na Javorinu?

Po niekoľkohodinovom zápasení s mapou som nakoniec pochopil. Slovensko je krajina, kde Javorina nie je len názov vrchu, ale názvový koncept. Séria turistických lokalít, kde sa môžeš zamyslieť nad tým, koľko Javorín ti ešte ostáva objaviť. S hrubými čiarami na mape a pocitom mierneho triumfu som mapu zložil a rozhodol sa, že nabudúce budem hľadať niečo jednoduchšie. Napríklad „Koľko máme kopcov s názvom Hôrka.“ Alebo, ešte lepšie: „Koľko poznáme reštík s názvom Panorama“.

Výsledok? Slovensko je plné Javorín, každá z nich má svoj príbeh a každá z nich vám dokáže, že hory a turistické mapy VKU skrývajú viac, než sa na prvý pohľad zdá.

Príspevok Túra na Javorinu: Koľko ich poznáme na Slovensku? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jeseň. Obdobie, kedy sa striedajú snáď všetky ročné obdobia. Vie byť krásne a slnečno, ale tiež veterno, kedy ranný prízemný mráz štípe až do morku kostí. Je to tiež obdobie, kedy si rád uvaríš šálku obľúbeného bylinkového čaju, vezmeš do ruky knihu a zakutreš sa pod teplú deku na gauč. V prípade, že prší. Ak však svieti slnko, využiješ hrejivé slnečné lúče a hor sa za maliarmi na horské lúky a stráne. Užiješ si jesennú náladu z rozhľadne v okolí Žiliny.

Rozhľadne Žilinského kraja

Príroda neviditeľným štetcom sfarbila už lístie na stromoch od žltej, cez oranžovú, až po žiarivo červenú. Všetko navôkol v hore tak akosi stíchne a tebe sa už nechce štverať na vysoké bralá. V tom prípade sú ideálnym spoločníkom do jesenných dní práve rozhľadne. I nás niektoré opäť prísľubom krásnych výhľadov zlákali.

Rozhľadňa Svederník

Ako prvú by som spomenula rozhľadňu Svederník na Svederníckom vrchu. Tu nás kroky zaviedli ešte v septembri. Parkujeme pri Kultúrnom dome v obci. Trasa chodníka k rozhľadni má 1,7 km a prevýšenie je cca. 220 metrov. Rozhľadňa v tvare kríža je vybudovaná z dreva a má výšku 10 metrov. Vedie sem nenáročná trasa, pozvoľné stúpanie, ktoré zvládnu hravo aj deti. Ponúka sa nám nádherný výhľad do údolia Váhu, na Javorníky, Súľovské vrchy, vodnú nádrž Hričov, Malú či Veľkú Fatru.

Zo zaujímavostí Svederníka ešte spomeňme, že sa tu narodilo niekoľko významných osobností. Cestou na rozhľadňu budete prechádzať okolo rodného domu významných slovenských výtvarníkov - bratov Vincenta a Ferdinanda Hložníka. Taktiež ďalej okolo dreveničky, ktorá bola rodným domom latinského básnika 18. storočia Adama Vanocha.

V októbri nás zlákali ďalšie tri rozhľadne v okolí Žiliny – rozhľadňa Tábor, rozhľadňa na Kamenitom a Zarúbaná Kýčera. Ale pekne poporiadku.  

Rozhľadňa Tábor

K rozhľadni Tábor sme si vybrali trasu z Kysuckého Nového Mesta po modrej turistickej značke. Ďalšie možnosti výstupu na vrch Tábor sú zo susednej Nesluše po zelenej značke alebo sa sem dostanete aj chodníkom z Ochodnice.

Rozhľadňa je celodrevená z jedľového dreva, má štyri podlažia a výšku 14 metrov. Nájdete tu i dva zastrešené prístrešky, ktoré po výstupe iste oceníte. Okrem turistickej kruhovej vyhliadky na dolné Kysuce a Malú Fatru slúži rozhľadňa aj pre lesníkov na protipožiarne hliadky a monitorovanie lesa. Tesne pod rozhľadňou je šiesty informačný panel náučného chodníka Škorčie.

Dozvedeli sme sa, že náučný chodník vedie čiastočne súbežne s trasou krížovej cesty zo severného okraja Kysuckého Nového Mesta na vrch Tábor. Takže ďalšie z možností výletov sú či už po náučnom chodníku alebo krížovej ceste. Určite odporúčame ako ďalší tip na príjemnú jesennú prechádzku. Z Kysuckého Nového Mesta k rozhľadni po modrej je to 3,2 km a prevýšenie zvládnete nastúpať do hodinky a pol.

Už spomínanú Svedernícku rozhľadňu naprojektoval pán Mikovčák. Má na svedomí aj ďalšie z rôznych rozhľadní, napríklad sa podieľal aj na rozhľadni na Kamenitom, kde viedli naše kroky z Dlhej nad Kysucou.

Rozhľadňa Kamenité

Rozhľadňa na vrchu Kamenité je najstaršia vyhliadka v Javorníkoch, dokonca na celých Kysuciach. Zub času sa však už na nej podpísal a tak na ňu radšej nevystupujeme. Nie je vysoká, nachádza sa vo výške len 3 metre nad terénom a tak si výhľady na Javorníky, Moravsko-sliezske Beskydy, Turzovskú vrchovinu, Kysucké Beskydy a tiež na Krivánsku časť Malej Fatry vychutnávame i z pohodlia kopca.

Z Dlhej nad Kysucou nám prechádzka po žltej značke trvala niečo okolo hodiny a štvrť. Viete sa tu tiež dostať z Turzovky, taktiež po žltej značke. Prevýšenie z oboch miest je okolo 290 metrov. V zime tu vedú bežkárske trate. Vďaka dobrej dostupnosti sa na ňu organizujú i trojkráľové výstupy a v čase vianočných sviatkov je možné nájsť údajne v rozhľadni i ozdobený vianočný stromček. Túto info však nemáme overenú, keďže sme tu v zime ešte neboli.

Rozhľadňa Zarúbaná Kýčera

Nuž a takto na jeseň nás zlákala ešte jedna rozhľadňa, a síce rozhľadňa na vrchu Zarúbaná Kýčera, ktorá sa vypína nad obcou Veľké Rovné. Je škoda, že o túto rozhľadňu nebolo dobre postarané, je tiež celodrevená a technický stav už neumožňuje na ňu vystúpiť a pokochať sa pohľadmi zhora.

I tu sa treba zamyslieť, že rozhľadne síce vyrástli ako huby po daždi, avšak na údržbu už peniaze neostali. Ktovie, kde sa stala chyba. Nenecháme si tým pokaziť náladu a prechádzku jesennou prírodou si užijeme. Pri rozhľadni sa nachádza krytý prístrešok, kde si viete po výstupe oddýchnuť.

K rozhľadni je to od kaplnky pol hodinka, takže naozaj nenáročný výlet. Zo zaujímavostí ešte spomeňme, že Veľké Rovné bolo v minulosti centrom drotárstva na Slovensku.

Na rozhľadňu vedie náučný chodník, ktorý sa venuje i tomuto významnému historickému remeslu. Ak už nič iné, aspoň sa z náučných panelov niečo nové dozviete. Avšak len rozhľadňa by nemala byť cieľom. Užite si prechádzku jesennou prírodou a kochajte sa pohľadmi na Malú Fatru, Strážovské vrchy, Súľovské skaly, Biele Karpaty, Beskydy, Roháče či Babiu horu už po ceste hore a potom cestou dole.

Jesenné špacírky po horách

Rozhľadne v okolí Žiliny na jeseň potešia. A ak budete mať šťastie možno nájdete aj nejaký ten dubáčik, či pravý biely hríb ideálny do vianočnej kapustnice.

Tak čo? Nalákali sme vás? Neseďte doma. Choďte, objavujte okolie a pre istotu si pribaľte do ruksaku aj roľničku, či píšťalku na medvede. 

Príspevok Jesenné nálady: rozhľadne v okolí Žiliny zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Javorníky sa rozprestierajú na hranici medzi Slovenskom a Českom. Sú súčasťou vonkajších Západných Karpát. Vyznačujú sa krásnou prírodou a sú obľúbeným cieľom pre turistov. Sú však ideálne na bicykel alebo na bežky. Konečne je krásny slnečný deň bez búrok a tak sme sa rozhodli prejsť časť tohto pohoria na bicykli. MTB Javorníky z Rudinskej do Čadce

Objavujeme Javornícke osady

Začíname pod Kysucami v Rudinskej. Odtiaľto stúpame hore na hrebeň. Zakrátko ako začína terén prebrodíme potok a čaká nás aj trošku ťažší úsek, kde treba bajky vyniesť a trochu potlačiť hore. Netrvá to však dlho, je tu aj serpentína a čochvíľa prichádzame do osady. 

Chalúpky - dreveničky majú svoje čaro, vypadajú síce staro ale zachovalo. Nad osadou vychádzame už hore na hrebeň, napájame sa na červenú značku. Keďže v noci bola búrka a pár dní už takto stále prší, je tu dosť blata. Našťastie tento blatistý úsek nie je dlhý. 

Prechádzame okolo kaplnky na Jakubovský vrch (875 m.n.m). 

Trošku sa občerstvíme a pokračujeme ďalej lesom a lúkou. Na trase je okrem osád a kaplniek niekoľko zaujímavých miest. 

Land Art

Krajinné umenie, známe aj ako "land art," sa stáva čoraz populárnejším spôsobom, ako spojiť prírodné prostredie s umeleckými výtvormi. V Javorníkoch môžeme nájsť hneď niekoľko príkladov, kde sú sochy a inštalácie integrované do prírodného prostredia. Vznikajú na umeleckých sympóziách a workshopoch, kde sa stretávajú umelci z rôznych krajín, aby vytvorili diela inšpirované prírodou a kultúrou tejto oblasti. Výsledky ich práce zvyčajne v prírode aj ostávajú.

Jedným z takých diel je aj veľký kameň – Trilobit. Stojí za zastavenie a fotku. Ostatné sme tentokrát nehľadali, ale kto sem pôjde, môže sa trošku poobzerať. 

Rozhľadňa Zákopčie

Pokračujeme ďalej cez Petránky na Marťácky vrch. Stojí tu rozhľadňa - Zákopčie. Na rozhľadňu sa dá dostať aj pešo po turistických chodníkoch vedúcich zo Zákopčia a okolitých oblastí. Trasa nie je náročná a je vhodná aj pre rodiny s deťmi. Výstup na rozhľadňu je príjemnou prechádzkou, ktorá poskytuje nádherné výhľady na okolitú krajinu už počas cesty. Oficiálne ju otvorili v roku 2011.

Z rozhľadne sú nádherné výhľady všetkými smermi. Vidieť Lysú horu, Veľkú Raču, Malú Fatru...

Veľký aj Malý Rozsutec sú ako na dlani... a vidno aj cestičku, ktorou pokračujeme ďalej a tak pomaly šliapeme do pedálov. Trasa vedie krásnymi lúkami a aj lesom až k hotelu Husárik.

Odtiaľto už len dolu do Čadce na vlak. MTB Javorníky: Táto trasa nie je až taká náročná, ani extrémne dlhá, ale stojí zato. 

Príspevok MTB Javorníky z Rudinskej do Čadce zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po dlhšej dobe sme si opäť užili situáciu – naplánovali sme si niečo a skončilo sa to inak. :-) Túra na Stratenec opäť preverila našu navigáciu a logistiku.

Na Veľký Javorník

Na „dušičky“ sa tohto roku vykľulo pekné počasie a tak sme sa rozhodli, že v takýto pekný deň splníme ďalší cieľ z výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Keďže k dispozícii sme mali iba jeden deň, z možných cieľov sme vybrali ten geograficky nám najbližší – Veľký Javorník.

Z Bratislavy sme však vyrazili pomerne neskoro, až okolo deviatej, takže už v úvode sme tušili, že  možno nie všetko vyjde tak, ako má. Cesta do Považskej Bystrice našťastie prebehla hladko po diaľnici, odtiaľ sme sa už lokálnymi cestami dostali do obce Papradno, z ktorej mal vychádzať turistický chodník na Javorník.

Kde je chodník na Javorník?

Hľadali sme, hľadali, ale nič sme nenašli, teda aspoň chodník na Javorník nie. Znovu sme otvoril google, a chodník má naozaj ísť z Papradna. Ale z časti Podjavorník. Znovu sme nasadli do auta a odviezli sa ešte ďalších 10 minút do Podjavorníka. Zaparkovali sme na veľkom parkovisku pred hotelom Podjavorník, ktorý som zrazu spoznala – tu sme boli na lyžiarskom výcviku, keď som bola ešte gymnazistka.

Nečudo, že ma v úvode túry pohltili príjemné nostalgické spomienky na mladosť. Ale neprišli sme sem spomínať, chceli sme ísť na Javorník. A znova sme chodník nenašli. Nikde sme nevideli žiadnu značku, ktorá by nás nasmerovala tým správnym smerom.

Smerovník na parkovisku odkazoval iba na jedinú turistickú cestu – žltú. Tá nás po hodine a pol mala doviesť do Sedla pod Stratencom. Keďže nič iné nebolo v ponuke, vykročili sme žltou trasou.

Patálie so žltou

Prešli sme popod lyžiarsky svah, pobavili sme sa pri pohľade na pozostatky verejných toaliet a po ceste plnej blata sme sa vybrali k nášmu cieľu. Kráčali sme asi 20 minút Za celý čas sme nevideli ani jedinú žltú turistickú značku. To sa nám už fakt nepáčilo, tak sme sa rozhodli vrátiť.

Vrátili sme sa až pod lyžiarsky svah a kúsok pred toaletami, na ktorých sme sa pred tým tak bavili, sme si na jednom strome žltú značku konečne všimli. Vybrali sme sa k nej, ale hneď sme sa aj vrátili. Zhodnotili sme totiž, že tadiaľ žiadny chodník nevedie.

Ale nikde inde sme žiadnu inú značku nevideli. Tak sme sa museli nechať viesť tou jedinou, ktorú sme našli. A dobre sme spravili. Už po pár metroch sme si v kopci všimli ďalší strom, na ktorom svietila žltá značka.

Túra na Stratenec

Pochopili sme, že chodník tadiaľ vedie, len ho nebolo vidno – išli sme na jeseň a celý chodník bol schovaný pod napadaným lístím. A o chvíľu sme zbadali aj ďalšiu značku a nám bolo jasné, že konečne sme na správnej ceste.

Vyšli sme ponad chaty na lúku, cez ktorú sme sa stále po žltej dostali opäť do lesa. Tu nás čakalo stúpanie, našťastie iba mierne. Cesta lesom bola príjemná, lístie pod nohami príjemne šušťalo a nám sa podarilo nájsť aj niekoľko hríbov. Miestami cestu križoval padnutý strom, takže sme museli trochu schádzať z cesty, aby sme ho obišli. Občas bola cesta podmáčaná vodou z potoka, ale ani toto nespôsobilo žiadne komplikácie.

Sedlo pod Stratencom

Po viac ako hodinovom výstupe sme sa dostali do Sedla pod Stratencom. Smerovník v sedle nás poslal ďalej „červenou“ trasou na Stratenec. Boli sme tam o pár minút a čakalo nás veľmi príjemné prekvapenie – krásna rozhľadňa.

Rozhľadňa Stratenec

Pod rozhľadňou sa nachádzal pamätník venovaný dvom vojakom, ktorí padli cez 2. svetovú vojnu počas oslobodzovania Velkých Karlovic, pamätník Tri kríže, ale aj turistický prístrešok, ohnisko a na okraji svahu aj úplne nová lavička Stratenec. Pri posedení na lavičke, či z rozhľadne, ale aj z iných miest tohto kopca sa nám naskytol krásny výhľad na Moravské Beskydy.

Takto krásne upravený kopec sme skutočne počas túry nečakali. Na Veľký Javorník nám to odtiaľto malo trvať niečo cez hodinu. Ale čas už pokročil, začali sme sa preto obávať, že ak budeme pokračovať v našej ceste podľa plánu, naspäť k autu sa budeme vracať po tme. A tomu sme sa chceli vyhnúť. A tak sme sa rozhodli náš výstup v Javorníkoch ukončiť tu – na Stratenci.

Náš cieľ sme síce nesplnili, napriek tomu bol výlet krásny. Naspäť sme sa vrátili tou istou cestou, akou sme vyšli hore. Výstup sme ukončili skôr ako sme plánovali, a tak sme mali aj cestou dole dosť času pozbierať ešte niekoľko hríbov. K hotelu Podjavorník sme sa vrátili riadne hladní. Nasadli sme do auta a odviezli sa do centra Papradna, kde nás šípky popri ceste upozornili na existenciu koliby. Koliba sa nachádza kúsok nad dedinou. V príjemnom prostredí sme si dopriali poriadne slovenské pochúťky. A to bola príjemná bodka za naším parádnym výletom.

Záverečné hodnotenie

Stratenec síce nebol náš primárny cieľ, ale po jeho zdolaní môžem zhodnotiť, že ak sa niekto rozhodne pre výstup na tento kopec, vrchol ktorého sa nachádza vo výške 1 055 m. n. m., určite nebude ľutovať.

Celý výstup na Stratenec bol do kopca. Nešlo však o žiaden prudký, či strmý výstup, takže výstup a následne teda aj zostup nebol náročný. V tomto prípade platí to, čo som sa dočítala aj na internete – túra na Stratenec je nenáročná a je to výborná voľba pre rodinnú turistiku. A odmena v podobe neskutočných výhľadov je zaručená za každého ročného obdobia.       

Príspevok Objavili ste popri Javorníkoch aj túru na Stratenec? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Deň Zeme sme sa rozhodli stráviť netradične – krátkym pochodom po Javorníckom hrebeni. Jarný turistický prechod hrebeňom Javorníkov prekvapí. Javorníky ležia na severozápade Slovenska a na východe Českej republiky. Patria do Západných Karpát a ú známe svojou prírodnou krásou, pestrou krajinou a pokojným prostredím. Javorníky sú známe Makytou, Portášom a Kohútkou. Ale málokto vie, že na českej strane je prírodná rezervácia Prales Razula. Ide o jedno z mála miest, kde sa zachoval pôvodný karpatský les,

Vyrážame z Makova. Za štart sme si zvolili slovenskú stranu – vykračujeme miernym kopčekom z Makova – Kasární. Míňame obrovské kolesá snežienok, kde tu badáme ešte snehové pole na hrebeni.

Javornícky hrebeň

Javornícky hrebeň je malebné, prírodovedné, kultúrne i historicky zaujímavé územie na hranici medzi Českou a Slovenskou republikou. Je cieľom už 9. ročníka turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá pre rok 2023. História osídlenia tohto územia nie je dlhá, napriek tomu je nezmazateľne vpísaná do tváre krajiny.

Kráčať po hrebeni je oslobodzujúce. Okolo vás krásne výhľady, prevýšenie len mierne a samozrejme nesmie chýbať dobrá partia. Krátko sa zastavujeme na Veľkom Javorníku, kde môžete obdivovať aj statný drevený dvojkríž. Prestávku využijeme na krátke občerstvenie.

Veľký Javorník

Tunajšia krajina je mozaikou lesov, lúk a pastvín s množstvom vzácnych rastlín a živočíchov. Z rastlín tu viete obdivovať zubačku, veternicu hájnu alebo vstavačovec bazový. Ak máte šťastie, preletí okolo vás motýľ vidlochvost feniklový, či jasoň chochlačkový. Dočítala som sa, že tu žije i rys, vlk, či medveď hnedý. My sme mali šťastie iba na dve rýchle jašteričky. Síce sme po hrebeni prešli iba 10 kilometrov, ale i ten kúsok nás nadchol. A aby ste mali o čom premýšľať, vedzte, že sa jedná o jeden z najdlhších náučných chodníkov v Európe.

Náučný chodník Javorníky Západ

Náučný chodník Javorníky Západ má dĺžku 25 km a je vhodný pre peších, cyklistov, aj deti. Nájdete tu 17 zastavení, niekde informačné tabule, inde kamene. Vedie súbežne s červenou značkou od Bumbálky k horskému hotelu Portáš. Trasa vás prevedie po hrebeni Javorníkov, striedavo po českej a slovenskej strane.

Poslaním tejto trasy je ukázať prírodné krásy Javorníkov spolu s históriou spoločného boja proti fašizmu. Ide o obnovený chodník, predtým Javorníky-Družba, ktorý vznikol v roku 1979.

Jednotlivé zastavenia sú tieto:

• Střelná
• Čubův kopec
• Francova Lhota - Poschla
• Mikulinův vrch
• Makyta
• Papajské sedlo
• Krkostěna
• Kyčera nad Boroškou
• Portáš - Kohútka
• Frňovské
• Malý Javorník
• Bukovina
• Stratenec
• Stodoliská
• Velký Javorník
• Kasárné
• Hričovec

Náučný chodník Javornícky hrebeň nadväzuje na trasu náučného chodníka Javorníky. Tu si to viete krásne predĺžiť až na 49 kilometrov. Tak čo? Idete do toho?

Turistický prechod hrebeňom Javorníkov

My každopádne máme o čom premýšľať a raz sa na hrebeň vrátime a ktovie – možno ho prejdeme aj celý. Určite je nad čím uvažovať.    

Príspevok Jarný turistický prechod hrebeňom Javorníkov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Času málu ale toľko chutí. Opäť a znova sme vyrazili na jednodňovku. Ráno tam, večer späť. Vstávame 7:00, raňajkujeme, obliekame sa. Všetko ostatné sme chvalabohu mali nachystané už deň predtým. Nakladáme veci do auta, všetko rátam ...  5 búnd, 5 čapíc, 5 rukavíc, 5 ruksakov, 5 paličiek, 5 mačiek, 5 termosiek ... Zdá sa, že máme všetko. Túra s deťmi po hrebeni Javorníkov dá logisticky zabrať.

Znalci Malých Karpát vedia, že nielen v Javorníkoch, ale aj Malých karpatoch je, síce oveľa menší, ale tiež rovnomenný kopec Veľký Javorník. Netreba si ich spliesť.

Štiavnik

9:30 dorážame do Štiavnika. Všade krásne bielo. Po 50 odtieňoch hnedej u nás na Poddunajskej nížine je toto ako balzam na dušu. Obliekame všetky vrstvy, zdá sa nám byť zima. Plný energie sa rezko vydávame sa túru po hrebeni Javorníka.

Po 15 minútach stojíme, lebo je nám teplo. :-) Mikiny dole, ostáva nám len termo a bundy, lyžiarske rukavice meníme za jarné turistické. Bez tejto gymnastiky by túra ani nemohla začať. Po ďalších 40 minútach opäť stojíme, lebo deti si konečne všimli sneh a rozpamätali sa, čo sa s ním dá robiť.

Začala guľovačka

Presne túto aktivitu s láskou vynechávam ale manžel s deťmi si to užíva. Priebežne sledujeme čas a hodiny. Znova pridáme do kroku.

Nenič bežkársku stopu

Ešte aspoň 10x deťom vysvetlíme, že nie je možné chodiť v bežkárskej dráhe, lebo ju nadšeným bežkárom zbytočne ničíme. Po pár kilometroch to konečne pochopili a razíme si už len vlastný chodníček. Cestou minimálne 10 krát zaväzujeme šnúrky :-).

Čuduj sa svete, opäť stojíme, prišla na rad čokoláda. Nie chlebík ale čokoláda. Dodáva silu, nadšenie a potrebnú energiu. Snažíme sa vždy smerom hore držať jednotné tempo, kráčať spoločne a približne dodržiavať stanovený čas príchodu do cieľa.

Cestou späť má dovolené už každý všetko. Často sa aj pohádame, kto bude prvý a kto posledný ale ... máme zavedené intervaly, počas ktorých sa striedame.

Rázcestník

Konečne prídeme na rozcestník, kde stretávame milých bežkárov, ktorí si poťažkali, chvalabohu nie na zničenú stopu ale vraj na lepivý sneh. Nám to ale nevadí. Tešíme sa, že vôbec je.

Čaro prešľapávania cesty čerstvým snehom

Rázcestník ... no čarovné miesto. Vidíme už len sneh, zasnežené stromy a žiadny chodníček. Vôbec sa ale nevzdávame. Ideme ďalej a prvý krát si prešlapujeme cestu sami.

Naše dievčatko má snehu po pás, nevadí aspoň môže ísť po štvornožky. Keď už je tak blízko zeme, prečo rovno nevykonať degustáciu všetkých snehových vločiek. Čuduj sa svete, robia to aj ostatné deti, len trošku rafinovanejšie aby sme ich nevideli. Pri prešľapávaní chodníka nám cestu hatia zasnežené stromy...

Nevadí, pomykáme každou jednou vetvičkou, oprášime všetky stromčeky a veselo pokračujeme ďalej. Učíme sa spoznávať stromy, počúvame štebot vtáčikov a pozorujeme diery v strome od ďatla.

S deťmi v lese

Pokračujeme ďalej, deti vôbec nešomrú, tešia sa už na cestu späť, bude to jedna veľká šmýkalka. Keby aj šomrali máme pre nich nachystané príklady z matematiky, to ich vždy zabaví, ani nevedia ako a rezko šlapú.

Veľký Javorník

Dorážame do cieľa. Túra s deťmi na Veľký Javorník (1071 m n.m.) sa vydarila. Cesta mala trvať 30 minút, nám trvala viac ako hodinu. Nevadí, času máme dosť. Ten pokoj, kľud, tú prenádhernú prírodu, tú prečistenú hlavu v tomto momente preruší len dcérino „mamiiiii, potrebujem cikať“, ideme na to. :-)

Skrehnuté prsty, spotená mama ale zároveň šťastné dieťa, no čo si viac priať.

Schovávame sa pod strom, je čas obeda. Cítime sa ako Nastenka v Mrázikovi, ale taký lepeňák v mínusových mrazoch je hotová delikatesa. Posledným pohľadom preskenujeme tú krásu okolo nás a vydávame sa na cestu späť.

Javorníky

Práve začalo to správne dobrodružstvo. Utekáme všetci piati, veď dole kopcom sa beží najlepšie. My s manželom stojíme ale deti sa háďzu do snehu ako do nadýchanej periny. Stojíme každú chvíľu, lebo vyrábať anjelikov do snehu nikdy nie je dosť. A robiť ich v prašane je hotová nádhera.

Zostup z hrebeňa Javorníka

Konečne sme zostúpili z hrebeňa, ideme, teda šmýkame sa po zadku dole kopcom. Nemáme žiadne lopaty ani sáčky. Máme len oteplovačky (tzv. šmýkacie oteplovačky). Sú vyšúchané a zničené ale nevadí, hlavne že sme šťastní (Aj moje a manželove nohavice sú vyšúchané).

Zdolávame prekážky, stačí preliezť, ale keďže je sneh treba popadané stromy podliezť.

„Mami, ja mám sneh v oteplovačkách“. Nevadí, vyprášime a ideme dalej. Ten sneh je úžasný, mäkký, biely, čerstvý prašan. Doslova sa hodí ľahnúť si, nič nerobiť, len tak odpočívať. Či budeme mokrí? Určite budeme. Ešte pár krokov a opäť stojíme. Opäť nás zachraňuje čarovná čokoláda. Stolík a lavice sú zapadané 20 cm vrstvou snehu. Využívame japonský štýl a sadáme na zem.

Cesta späť ubieha neuveriteľne rýchlo, až je nám to ľúto. Ešte zopár súťaží, šmyknutí a 15:45 hod. sme späť pri aute. Ešte zjeme posledných pár vločiek, na dnes máme tekutín určite dosť :-) a začíname s vyzliekaním. Úplne, lebo ešte aj gaťky a slipky sú mokré. Prezlečený do sucha a zabalený do diek sme nachystaní na cestu domov.

S deťmi na Veľký Javorník

16 km v nohách a necelých 6 hodín za nami. Keďže prevýšenie bolo tentokrát minimálne ani sa nám nezdalo, že máme toľko kilometrov v nohách.

Vždy príde otázka: „Ako sa Vám páčilo?“

Na to naše dievčatko skonštatuje, že to vlastne nebola túra ale len ľahká prechádzka. Pohli sme sa, vyrážame domov. Najskôr si spravíme z auta jedáleň, po čase už aj spálňu. Prekontrolujem všetky fotky, ktoré som dnes nafotila a spím už aj ja. Manžel drží bobríka odvahy a bezpečne nás dovedie domov.

Túra s deťmi na Veľký Javorník je jedna veľká zábavná jazda. Je to ľahké? Ťažké ? Nie, nie, je to čarovné, plné smiechu ale aj plaču, zastávok na jedenie čokolády, guľovačky, ochutnávačky, obliekania, vyzliekania a leňošenia v snehu. Je to neopísateľný zážitok, ktorý Vám vedia sprostredkovať len deti na spoločnej túre v prekrásnej prírode nášho Slovenska. Ďakujeme Reštartni sa za úžasné typy na spoločný čas strávený s deťmi.

Príspevok Zimný výstup s deťmi na Veľký Javorník zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.