Zdá sa, že tento rok sme celkom podľahli čaru prechádzok vo výškach. Len pár dní po návšteve bratislavského UFO, kde sme sa prechádzali 85 metrov nad zemou, sme sa vybrali za ďalším dobrodružstvom. Tentoraz nás lákal výškový upgrade – skywalk a k nemu ikonický visutý bridge, ktorý sľuboval zážitok až 95 metrov nad dnom údolia. Ale poďme "nicely" po poriadku. 😊

Prvý krok k úspechu: Ranný lov na Parkovisko č. 5

V roku 2022 postavili v českom horskom rezorte Dolná Morava vtedy najdlhší visutý most pre peších na svete. Dostal výstižný názov Sky Bridge 721 a z jeho mena je hneď jasné, akú má dĺžku. Presne tak, 721 metrov. Hoci o svoje svetové prvenstvo neskôr prišiel (v roku 2025 ho o dva metre predišiel maďarský Most národnej jednoty s dĺžkou 723 metrov), na atraktívnosti mu to neubralo ani milimeter.

Rezort Dolná Morava je továrňou na zážitky. Keď jednotlivé atrakcie vhodne pospájaš, vznikne z toho deň plný zábavy, adrenalínu a panoramatických výhľadov.

Náš deň sa začal na parkovisku pod lanovkou smerujúcou ku Sky Bridge. Parkovísk je v areáli niekoľko, no keďže ide o celoročný magnet pre turistov, rýchlo sa plnia. Rozhodli sme sa doraziť ešte pred otvorením, pred deviatou ráno. Vyplatilo sa to na jednotku.

Bez stresu sme zaparkovali na Parkovisku č. 5, ktoré leží najbližšie k nástupnej stanici lanovky. Vstupenky sme mali zakúpené vopred online, čím sme elegantne preskočili ranné rady pri pokladniach. Stačilo pípnuť lístok a nechať sa vyviezť pod vrchol Králického Sněžníka do výšky 1 116 metrov nad morom.

💡 Praktické tipy Dolná Morava

• Mamutia horská dráha v číslach: Je to 2. najdlhšia bobová dráha svojho druhu v Európe a najdlhšia v Česku. Meria až 3 kilometre, prekonáva 364 výškových metrov a vozíky na nej dosahujú rýchlosť až 50 km/h.
• Interaktívna hra Most času: Na chodníku po prejdení mosta sa nachádza 9 zastavení s náučnými tabuľami. Ak si stiahneš aplikáciu s rozšírenou realitou (AR), prechod chodníka sa zmení na napínavú hru s príbehom o 16-ročnom chlapcovi, ktorý odkrýva históriu pohraničia od roku 1938 až po súčasnosť.
• Vietor na moste: Most je ukotvený 1,2-metrovými oceľovými lanami a odolá vetru s rýchlosťou cez 100 km/h. Pri silnom nárazovom vetre však môže rezort z bezpečnostných dôvodov most dočasne uzatvoriť, preto sa pred cestou vždy oplatí pozrieť live webkameru.

Prvý chod dobrodružstva: Stezka v oblacích a nekonečný tobogan

Pri hornej stanici lanovky nás čakal prvý chod nášho horského menu – Stezka v oblacích.

Tento 55 metrov vysoký drevený skywalk patrí medzi najznámejšie dominanty v Česku. Pohodlná špirálovitá lávka je prispôsobená aj pre kočíky a ponúka kruhové výhľady na celý masív Králického Sněžníka a Jeseníky. Pre deti je pripravený sieťovaný rukáv, ktorým môžu preliezať medzi poschodiami. Na samotnom vrchole čaká odvážlivcov sieťová „kvapka“ vyhĺbená 50 metrov nad voľným priestorom.

Najväčším lákadlom pre decká (a ruku na srdce, aj pre dospelých) je však 100 metrov dlhý nerezový tobogan. Ak sa ti nechce schádzať dole pešo, môžeš zvoliť podstatne rýchlejšiu cestu. Teda aspoň teoreticky. V našom prípade totiž tobogan čas vôbec neušetril – dole sme síce boli za pár sekúnd, no následne sme sa museli ešte niekoľkokrát vrátiť hore na štart, aby sme si jazdu zopakovali.

📍Tobogan sa platí samostatne priamo pri jeho štarte, lístky kúpiš v automate.

Hlavný bod programu: Prechod nad priepasťou Mlýnického údolia

A potom konečne prišiel hlavný klinec programu. Sky Bridge 721 spája chrbát Slamníka od chaty Slaměnka s úbočím vrchu Chlum naprieč celým Mlýnickým údolím.

Prejsť po ňom bol skutočne nezabudnuteľný zážitok. V človeku sa mieša jemná dávka adrenalínu s úprimným úžasom. Nejde o ten nepríjemný strach, aký zažívaš na niektorých vratkých lanových prekážkach. Je to príjemné dobrodružstvo umocnené neopísateľným priestorom okolo teba.

Napriek svojej obrovskej dĺžke a výške 95 metrov nad zemou pôsobí most mimoriadne pevne a stabilne. Počas celého prechodu som ani na okamih necítila neistotu (hoci ľudia so silnou fóbiou z výšok by môj optimizmus možno nezdieľali 😊). Most je jednosmerný, čo je skvelý nápad, lebo sa na 4-metrovej šírke lávky s nikým nepretláčaš.

Po prechode mostom sme sa napojili na náučný chodník Most času. Trasa vedie cez horské lúky a lesy späť k chate Slaměnka. Informačné tabule približujú históriu pohraničia, vojenské opevnenia z roku 1938 aj prírodu Králického Sněžníka.

Zlatá bodka: Mamutia horská dráha a adrenalínové „Juchúúúú!“

Späť do údolia k autu sa dá dostať viacerými spôsobmi – pešo, lanovkou, na terénnej kolobežke či bicykli. My sme však mali v zálohe ešte jeden trtromf. Vopred sme si cez internet kúpili lístky na Mamutiu horskú dráhu.

Práve tu sme sa po prvýkrát za celý deň museli postaviť do krátkeho radu. Našťastie sme čakali len okolo pätnástich minút. A potom to prišlo: dlho očakávané Juchúúúú! 😊

Nasledovala brutálna, 3-kilometrová adrenalínová jazda cez les aj otvorené horské lúky. Ostré terénne vlny, rýchle zákruty, podzemný tunel a hlavne dve po sebe idúce 360-stupňové otáčky! Skôr než sme sa stihli nabažiť vetra vo vlasoch a rýchlosti, boli sme dole pri parkovisku.

Domov sme odchádzali síce o niečo ľahší v peňaženke, ale bohatší o obrovský balík zážitkov. A ak sa pýtate, či výlet na Dolnú Moravu stál za to, odpoveď je jednoduchá: Jednoznačne áno!

Príspevok Dolná Morava: Ako sme za deň prešli najdlhší visutý most, Stezku v oblacích a Mamutiu dráhu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sme sa rozhodli, že počas tohto leta strávime niekoľko dní v Jeseníkoch, výber ubytovania v osade Hynčice pod Sušinou bol tak trochu výstrel naslepo. No ukázalo sa, že to bola jednoznačne trefa do čierneho!

Hynčice pod Sušinou je malebná horská osada ležiaca necelé 4 km od Starého Města pod Sněžníkem. Ponúka skvelé možnosti na pešiu turistiku, cykloturistiku a v zime aj na lyžovanie. Najväčším lákadlom oblasti je jednoznačne výstup na Kralický Sněžník (1424 m n. m.) a pochod k prameňu rieky Morava.

My sme však tentokrát nepríšli do Jeseníkov prekonávať hraničné výzvy ani zbierať stovky výškových metrov. Prišli sme si oddýchnuť, spomaliť a nabrať stratenú energiu. A to sa nám v tomto rozprávkovom prostredí podarilo na jednotku. Stačili nám na to len pohodové prechádzky po najbližšom okolí.

🍦 Rybník Úžas: Gýčová oáza s domácou zmrzlinou

Z hotela sme vyrazili jedinou asfaltovou cestou, ktorá prechádza obcou smerom do kopcov. Po pravej strane medzi chytro vsadenými chatami sme objavili kamienkový chodník, ktorý nás vyviedol zo zastavanej časti obce na nádherné lúky plné horských kvetov.

Chodník nás priviedol až k rybníku Úžas – a treba povedať, že tento rybník robí svojmu menu česť. Je to neskutočne pokojné, takmer ľudoprázdne miesto. Napriek komornej atmosfére tu fungoval malý bufet s úžasnou domácou zmrzlinou.

Dali sa tu zapožičať paddleboardy aj drevené pramice. Z móla, na ktorom sa vyhrievali kačky, bol nádherný výhľad na okolitú krajinu. Rovnako aj z pohodlných ležadiel a lavičiek rozostavených okolo vody. Skrátka, čistý, neuveriteľný gýč! A tomu všetkému na horizonte kraľovala rozhľadňa na vrchu Štvanice, ktorú sme si zvolili za cieľ našej prechádzky.

🪖 Prekvapenie v lúkach: Bunkre vzor 37 a Staroměští patrioti

Od rybníka sme pokračovali cestičkou ďalej až na rázcestie U Křížku. Nedalo sa tu zablúdiť – rozhľadňa bola stále na dohľad a obklopovali nás len rozkvitnuté horské lúky.

Zvolili sme cestu, ktorá plynulo nadväzovala na náš pôvodný smer, a začali sme pozvoľna stúpať do kopca. Po chvíli sme natrafili na starý vojenský bunker. A o pár metrov na ďalší a ďalší...

Pri jednom z bunkrov sme si všimli ruch. Miestni nadšenci tam usilovne pracovali na jeho rekonštrukcii. Boli neuveriteľne milí, zapálení pre vec a hneď nás pozvali dovnútra. Porozprávali nám o histórii Československého opevnenia z rokov 1935 – 1938, ktoré malo brániť republiku pred nacistickým Nemeckom.

Dovolili nám vyskúšať si hod cvičným granátom z strieľne bunkra, poťažkať si poctivý samopal aj prekvapivo ľahký ľahký guľomet. Dozvedeli sme sa, že chlapci patria k spolku Staroměští patrioti. Venuje sa histórii Československej armády, spolupracuje s Múzeom vojenskej histórie a spravuje Hynčické ľahké opevnenie – zostavu troch zrekonštruovaných objektov vzor 37 (ľudovo nazývaných „řopíky“). Tieto náhodné stretnutia s ľuďmi, ktorí robia veci srdcom, sú na cestovaní to najkrajšie.

🗼 Stříbrná Twiggy: Architektonický skvost na vrchu Štvanice

Od bunkrov je to už len kúsok na samotný vrchol kopca Štvanice (866 m n. m.), kde stojí vyhliadková veža s názvom Stříbrná Twiggy.

Tento názov nedostala náhodou. Rozhľadňa z dielne známeho architekta Martina Rajniša má tvar mimoriadne štíhleho, elegantného guľatého obelisku.

• Výška veže: 35 metrov (vyhliadková plošina vo výške 28,6 m)
• Počet schodov: 152 schodov vinúcich sa stredom veže
• Vstupné: Bezplatné, otvorené nonstop celoročne
• Výhľad: Kruhový panoramatický výhľad na celé Jeseníky, masív Kralického Sněžníka aj Rychlebské hory.

Okrem pešej trasy z Hynčíc sa ku Stříbrnej Twiggy dá dostať aj z obce Stříbrnice, kde sa nachádza parkovisko a moderná sedačková lanovka, ktorej horná stanica končí priamo pod rozhľadňou. Pri hornej stanici funguje aj bufet s točenou zmrzlinou a chladenými drinkami.

Keďže s nami bola na výlete aj naša jazvečíčka Fanta, lanovku sme si odpustili a späť do hotela sme sa vrátili po vlastných. Cesta krížom cez zakvitnuté lúky k rybníku Úžas bola pre ňu aj pre nás doslova rajom.

💡 Tipy pre návštevníkov Hynčice pod Sušinou

• Pre koho je trasa vhodná: Nenáročná prechádzka pre rodiny s deťmi, seniorov aj psíčkarov (dĺžka okruhu cca 4 – 5 km).
• Občerstvenie po ceste: Bufet pri rybníku Úžas (domáca zmrzlina, nápoje) a bufet pod rozhľadňou Štvanice. Úžasný relax v Jeseníkoch.
• Vojenská história: Ak chcete vidieť zrekonštruované bunkre vzor 37 aj zvnútra, sledovať sa oplatí akcie spolku Staroměští patrioti.
• Alternatívny prístup: Ak sa vám nechce šliapať do kopca, využite lanovku zo Stříbrníc priamo pod rozhľadňu Stříbrná Twiggy.

Príspevok Hynčice pod Sušinou: Relax v Jeseníkoch, rybník Úžas, bunkre a rozhľadňa Stříbrná Twiggy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Najkratšia trasa na vrch Snežníka z poľskej strany je práve z tejto doliny alebo zo sedla Javorovej hory. Turistický výstup z Kletna na Králický Snežník vás nadchne a preverí. Okrem jedného vážneho stúpania je to najmä o kondičke. Technicky nenáročná hoci dlhá trasa.

Optimistický štart

Každý turistický výstup začína nadšením a optimizmom. Nebolo to inak ani teraz. Optimizmus však so stúpajúcimi výškovými metrami zväčša klesá. Nebolo to inak ani teraz.

Prvé kilometre až po zatopený lom Kletno I a Kletno II vypálili celkom do pohody. Bodaj by nie, keď popri riečke Klešnica ideme asfaltom stále po rovine. Prvá zastávka bola až pri drevenej kaplnke Sv. Bernarda. Aj sme nakukli, ale Bernarda nečapovali.

Humor nás stále neprechádzal. Baby sa aj pýtali, či takáto cesta bude celý čas a ja som zodpovedne klamal, ako to chceli: "Áno. Do pohody, z ôsmych kilometrov už máme dva za sebou."

Čo som nedopovedal, že zatiaľ sme nastúpali 50 metrov a na zvyšnej trase ich musíme nastúpať už len 800. Hovorí sa tomu milosrdná lož.

Posledné náznaky optimizmu mám zachytené z výstupu k medvedej jaskyni.

Medvedia jaskyňa

Odbočku k jaskyni asi po 2 km od parkoviska neminiete. Tu všetky asfaltky končia. Dojem z jaskyne bol obrovský. Nenadarmo ju považujú najkrajšiu jaskyňu v Poľsku. Názov má príhodný. Keď ju v roku 1967 objavili, našlo sa tu popri iných pozostatkoch aj množstvo medvedích kostier. Má nádhernú kvapľovú výzdobu a niekoľko sál.

Od Medvedej jaskyne na hor už stúpame po žltej trase. Strmé stúpanie po klzkej a mokrej zvážnici môžeme obísť asi kilometrovou serpentínou po cyklotrase. Baby však s miernym náznakom hystérie rozhodli: "Najkratšou cestou nahor k chate". Poslúchol som s usmevom i obavami. Oni nevedeli, čo činia.

Pozvoľná strata nadšenia

Vpredu Lejdy, za ňou sa pomaly trúsia turistky, ktoré krok od kroku strácajú lesk v očiach a výraz v tvári. Na asi kilometrovom stúpaní vystúpame po šmykľavom blate viac ako 200 výškových metrov. Ten povzdych šťastia, keď sme sa dostali na hornú cestu bolo počuť až na Snežníku.

Od neho nás ale stále delilo ďalších 300 výškových metrov.

K chate pod Snežníkom

Ak sa dostanete na križovatku Schronisko pod Snežnikom, máte vyhraté. Je to križovatka hrebeňových turistických i cyklotrás. O tom, aké je toto miesto kľúčové svedčí aj fakt, že za tri dni som tu tretí krát, zakaždým inak a z inej strany.

Králický Snežník je v zime aj raj pre bežkárov. Všetky cyklotrasy sú totiž v zime bežkárske trate, podobne ako na našej Skalke. A dobre udržované.

Konečne pri chate.

Odkladám baby do náručia výčapu."Teplé, niečo teplé. A sladké." Neprotestujú, že ich tu nechávam samé. Hlavne, že je vnútri teplo a voľný stôl.

Moja hlava je nastavená inak. Končím až vtedy, keď už sa ďalej nedá. A priznajte, vyšliapať až pod Snežník a skončiť 200 metrov pod vrcholom? To ako vyliezť na Martinky a skončiť pri hoteli na parkoviskách.

Výstup na Snežník

Cesta nahor vedie po česko poľskej hranici. Kde tu vidno pozostatky armádnych opevnení. Pred sto rokmi sa to tu mlelo. Mne však tentokrát aj slnko vyšlo v ústrety. Akoby ma chcelo v snahe vystúpiť až na vrchol podporiť.

Králický Snežník

Králický Sněžník sa rozprestiera na oboch stranách česko-poľskej hranice. Vyviera tu rieka Morava. Bystriny prameniace v pohorí tečú do troch morí: Čierneho, Severného a Baltického.

Celkom hore je nezameniteľná planina s obrovskou skalnou kopou a poľskou zástavou. Zhora je kruhový výhľad na všetky pohoria dookola. Vidieť Jeseníky, Orlické i Rychlebské hory, české planiny. Informačná tabuľa čo to napovie o turistických trasách aj o vojenskej histórii tohto územia.

Vždy, keď som hore, zažívam znovu a znovu ten stav eufórie. Pocit, že si to dokázal, dal. Zubíš sa a fotíš. Potom čaká už len cesta dole.

Zostup

Návrat k chate bol viac než radostný. Prvýkrát za 4 dni, čo sme tu, poriadne zasvietilo slnko. Na chate ma už čakajú baby s teplým pivom a studenou polievkou. Čas sa poberať dole.

Začalo to už na chate. "Počujte, bolí ma koleno."
Motivovali sme: "To dáš".

Po pár sto metroch sme pochopili, že to nedá. Bolo to krok od kroku horšie a horšie. Zostup tým prudkým svahom tomu kolenu vôbec nepomôže. Rozhodli sme o zmene plánu. Baby pôjdu po vrstevnici, zvážnicou na Javorový vrch a chlapská zostava (teda ja) zatiaľ zbehne roklinou dole, pre auto a pristaví ho na druhom konci kopca, na konci zvážnice.

Fakt som si mákol. Dinopark v Kletne som objavil iba náhodou, keď som si skracoval cestu krížom cez polia.

Nakoniec všetko dobre dopadlo a o necelé hodinu sme sedeli v aute. Naša posledná zastávka v Kletne boli uránové bane.

Uránové bane v Kletne

Pri návšteve vás zahltia informáciami o procese tvorby hornín a minerálov, o vzniku prvých organizmov a vymieraní druhov za posledných 500 miliónov rokov. Nám to však umožnilo v kľude stáť a pomaly regenerovať.

História bane siaha až do 13. storočia. Vtedy tu ťažili rudy železa, medi, olova a striebra. Štôlne vás zaujmú farebnými zhlukmi minerálov i zbierkami starých máp a baníckeho vybavenia od stredoveku až po súčasnosť. Otvorené majú denne a prehliadka nezaberie viac než hodinu.

Najtemnejšie obdobie baní začalo po druhej svetovej vojne, keď stalinistické Rusko potrebovalo urán. Podobne ako v Jáchymove, baníci boli najmä politickí väzni a veľa z nich tu v lágroch pomrelo. Počas tejto doby sa vykopalo vyše 37 km tunelov.

Turistický výstup z Kletna na Králický Snežník nesklamal. Ale všetci sme mali dosť. Slávnostne sme to ukončili až na hoteli pitným režimom a večerou.

Príspevok Turistický výstup z Kletna na Králický Snežník zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po doobedňajšom MTB singletraily na Czarnej Gore som si navečer položil otázku: Prečo si vybehnúť pod lanovku?

Kralický Snežník

Masív Králického Snežníka, nieje u nás veľmi známy, napriek tomu je tretím najvyšším pohorím v Česku. Tiahne sa na severnej hranici v dĺžke asi 16 km od mesta Králíky až po Kladské sedlo na rozhraní Čiech, Moravy a Poľska. Väčšia časť masívu leží v Poľsku, kde pred pár rokmi vyrástol skvelý Bike and Ski Park Czarna Gora, ktorý je prepojený hrebeňom Zmijowec na najvyššiu horu pohoria, Kralický Snežník. Z českej strany je najlepšie dostupný z Hornej Moravy.

Snežník sme využili na bicyklovačku a turistiku už niekoľko krát. Medzi najjedinečnejšie zážitky však zaraďujem jeden krátky, možno 3 hodinový, bežecký výšľap, ktorý som si doprial v jedno jesenné zamrholené popoludnie.

Prečo si vybehnúť pod lanovku?

Po rokoch bicyklovania som pridal to môjho športového repertoáru aj beh. V snahe predbehnúť na Bratislavských mostoch vlastnú dcéru som na kondičnej príprave usilovne makal. Až som zrazu zistil, že beh ma napĺňa rovnako, ak nie viac, ako bicykel.

Dôvody pre beh

• Beh ti dáva slobodu
• Obuješ tenisky, kedykoľvek, kdekoľvek a ideš
• Nepotrebuješ riešiť dopravu a uskladnenie bicykla
• Máš čas vnímať okolie a byť sám so sebou
• Po prvých 2 km sa telo nastaví a nevieš prestať

Aby sme sa pochopili, neriešim tu súťaž ani pretekanie. To mi vadilo aj pri cestnej cyklistike. Pri bicyklovaní som spozoroval, že častokrát aj veľmi namakaní cyklisti samotné bicyklovanie v podstate nemajú radi. Majú radi súťaž, tú satisfakciu z boja, z víťazstva, potľapkávanie po pleci: "Si dobrý, si dobrý."

Učaroval mi beh pre radosť. Ako môj kamarát Pali Sovič povedal, beh ležérny, slobodný, oprostený od víťazstiev, hecov, čistá radosť z pohybu v prírode.

Výbeh na Czarnu Goru

Bežať môžeš v každom počasí. Aj keď mrholí, aj tak si do toho kopca za desať minút ma kožu mokrý. Osvedčilo sa mi behať s ľahkým bežeckým batohom. Mám v ňom všetko, čo pri behu zavadzia. Fotoaparát, mobil, suché tričko, lepšie dve a peňaženku.

Cesti k lanovke si môžeš strihnúť cez zjazdovku alebo okolo, po poľnej ceste. Tá je o dva kilometre dlhšia ale nie tak strmá. Dokážeš tak udržať aspoň aké také tempo, aby si nevychladol. Na Snežníku je spodná časť o kondícii, horná o chlade. Musíš totiž podchvíľou zastavovať a fotiť. Úprimne, často ma zastaví aj kondícia, nedostatok kyslíka a nadváha.

Beh do kopca

V kopcoch som zástancom indiánskeho behu, kde v krátkych intervaloch chvíľu bežíš a chvíľu rozdýchavaš a ideš. Čím som starší, tým viac sa prikláňam aj k výkonostnému nordic walkingu. Rozhýbe celé telo a vyrovná chrbticu.

Na lanovke

Človeka, čo vybehol 600 výškových metrov spoznáte ľahko. Endorfínmi nabitý sa cerí ako šialenec. Dole si to púšťam skratkou cez horu.

Cesta dole v hmle a opare, už skoro za šera, iba násobila dojem z Čiernej hory. Toto je naozajstná hustá hora. Nie ako slovenské leso - parky, kde je z desiatich stromov sedem vyrúbaných.

Príspevok Prečo si vybehnúť pod lanovku? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak si pripravený a odhodlaný, počasie pri MTB bicyklovačke nerozhoduje. Stronie Slaskie na poľskej strane Snežníku sme objavili skôr náhodou, pri jesennej rešerši cenovo prístupných adrenalínov. Tak som došiel aj na bikepark MTB Czarna Gora: Snáď najfotogenickejší downhill na Kralickom Snežníku. Viac o parku tu.

Výhody medzisezóny

Vyvážanie lanovkou a spúšťanie sa na lyžiach po zjazdovke ma až istý čas tak neberie. Keďže, nIe som veľmi technický typ, nenašiel som odvahu ani vyskúšať šusom poriadny skialp. V posledných rokoch uprednostňujem endorfínové, terénne nenáročné bežky.

Takisto ako zima, vôbec ma nelákajú ani letné dovolenky. Davy turistov, hlučných detí, predražené služby a prepchaté parkoviská vôbec nemusím.

Práve medzisezóna má pre mňa mimoriadny zážitkový význam. Paličky, tenisky, bicykel a poďme na to. Ak má človek kvalitné oblečenie a večer vyhriatu izbu, nič ho nemôže prekvapiť.

MTB výšľap k hornej stanici lanovky

Výšľap z doliny na začiatok trailu je prekvapivo pohodový. Okolo zjazdoviek až hore k lanovke ide veľmi solídna šotolinová cesta, ktorá niekoľkokrát križuje zjazdovku. Dostanete sa s ňou až pod hornú stanicu lanovky.

singletrail Czarna Gora

Štart singlu pod lanovkou začína skalkou, veľmi optimisticky a nenápadne.

Najbližší kilometer za tou skalou ma dostal. Mala to byť červená, stredne náročná trasa, ale pri niektorých padákoch by ste mi špendlík do zadku nevopchali. Na singli som bol úplne sám. Asi to bolo počasím.

Strach nepustí. Uvedomenie si technických jazdných nedostatkov to len podčiarkuje. Dengľavosť, neohybnosť, reflexy a nadváha kontra sychravé vlhké novembrové počasie s prudkými padákmi, klzkými koreňmi a skalami ma nútili do jazdy temer krokom. Podobný úvodný pocit som mal pri Tríbečskom nábehu na singláč Trhlina. :-)

V hlave som mal naraz troch. Ten prvý ma poučoval: "Chce to rýchlosť, zotrvačnosť a stabilitu. Čím pomalšie, tým nebezpečnejšie a väčšie riziko pádu." Ten druhý oponoval: "Spomaľ, lebo sa znovu dolámeš. Jedna kľúčna nestačila?" Zaklincoval to ten tretí, čo v hlave stále deprivuje: "Ty si úplný blbec. Načo sa sem trepeš? Bolo ti to treba? Načo sa tu hráš? Mal si dať radšej wellnes a pivo."

Foto nirvána

Vyhral ten druhý a aj vďaka nemu som zažil okrem adrenalínu aj foto nirvánu.

Keď som vyšiel z toho čierneho mokrého lesa na cestu, odložil som bicykel a vyšliapal som si tú trať pešo s fotoaparátom. Krajší singláč (možno to bolo spôsobené aj atmosférou tej hlbokej čiernej hory) som ešte nezišiel.

Ak sa púšťate so smrťou v očiach dole kopcom, nemáte čas vnímať aký čarovný a tajomný je ten les v ktorom sa pohybujete. Aké farby, vône a zákutia vyčarí hmla, polotma a rosa na ihličí. Všetkým lovcom fotiek by som dal jednu radu. Práve sychravé počasie vám umožní zhmotniť vo fotografii genius loci takejto hory.

Spodná časť trailu už nebola tak strmá, ani nebola tak flow, pretože pribudlo viac šutrov i zopár technických prekážok.

MTB Czarna Gora je snáď najfotogenickejší downhill na Kralickom Snežníku.

Czarna Gora bikepark

Bicyklovačka na Czarnej Gore ma natoľko uchvátila, že sme sa sem vrátili aj cez najtuhšiu zimu. Ako inak s bežkami a bicyklom. Tentokrát s elektrickým fatbajkom. Bol som odhodlaný. Nielen na zvážniciach, ale aj na zjazdovke a pod ňou. Stal som sa tú zimu miestnou figúrkou, väčšina lyžiarov na Stronie Slaskie mi ten fatbajk úprimne závidela.

Keď som sa pozeral o rok do máp, v okolí lanovky pribudlo niekoľko ďalších singletrailov a z Czarnej Gory sa stal poriadny bikepark. Tak snáď opäť niekedy.

Príspevok MTB Czarna Gora: najfotogenickejší downhill na Kralickom Snežníku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Stronie Śląskie malé mestečko v Dolnosliezskom Poľsku. Pre nás sa stalo tento rok poľskou bránou do jedného z najkrajších českých národných parkov:

Kralický snežník

Pre väčšinu turistov Kralický Snežník (1424 mn.m.) evokuje bežkársky raj. Sú tu desiatky kilometrov udržovaných tratí pre freeride a klasiku. Poľská strana bola ešte donedávna turisticky mŕtva. Kým sa okolo Sienny a Czarnej Góry nezačalo budovať jedno z najkomfortnejších lyžiarskych stredísk. Kto si chce užiť relax za rozumné ceny, apartmánový komfort a zjazdové lyžovanie, je na správnom mieste. Kto by si tu ale chcel zabežkovať, má trochu smolu. Pre bežkárov a turistov sa Kralický Snežník otvára až z neďalekej Janowej Góry, Kletna, Boleslawova alebo Starej Morawy.

V zime na bežkách a fatbajku

My sme sa rozhodli stráviť tu zopár dní na bežkách a fatbajku. Ako náruživí cyklisti sme chceli osobne zažiť, kam nás táto novinka, s kolesami ako traktor, dostane. A bol to zážitok.

eMTB na snehu

Vyskúšal som kadečo. Jazdu po zasneženej ceste, na prašane pod ľadom, brodenie v sypkom aj hlbokom snehu, jazdu po rozbombardovaných snehom zasypaných zvážniciach i vyratrákovaných zjazdovkách. Dal som si predsavzatie šetriť motor a spoliehať sa najmä na vlastné sily. 500W Yamaha motor ponúka dostatočný výkon.

Ale neveril som, že pri valivom odpore tej pneumatiky 26 x 4", pri prekonávaní odporu snehu, podklzovaní na ľade a v teréne, kde tisícmetrové prevýšenie je dobrým začiatkom znesie veľa. Bicykel som naozaj nešetril. Počas denného 3-4 hodinového výjazdu som absolvoval pri priemernom 1500 m prevýšení vždy okolo 30-35 km.

So slušnou rezervou dvoch, troch paličiek ukazovateľa batérie v cieli. Ale dosť o technike.

eMTB v zime

Ak chcete v zime bajkovať, asi najdôležitejšie veci sú kvalitná obuv a rukavice. Tie určujú dĺžku výletu. Práve prsty na rukách a nohách v zime odchádzajú ako prvé.

Ak ste premočení, premrznutí, prichádza demoralizácia a všetky optimistické plány z rána idú do paže. Ak sa vám ku koncu treku podarí ešte aj zablúdiť na neoznačených snehom zasypaných zvážniciach, dostaví sa aj panika, ktorá má tiež svoje čaro. Ak nemáte kvalitný mapový podklad, navigáciu alebo znalosť terénu, z označených trás radšej neschádzajte.

Môže sa vám stať, že sa ocitnete niekde úplne inde, 40 km vzdušnou čiarou od plánovaného cieľa. Ako sa aj mne skoro stalo. Vďaka Locus.

Prečo mám rád bežky a MTB

Vráťme sa k benefitom. MTB a bežky milujem preto, že ma nikto neotravuje a neobmedzuje. Mám rád, keď ma nikto nenaháňa, ani nebrzdí. Keď si sám stanovujem tempo. Aj zastávky. Na fotenie, na čuranie, aj precítenie lokálnej atmosféry. Som iba sám so sebou.

Milujem kľud a ticho.

Ďaleko od hučiacich lanoviek, snežných diel a tisícov bufetových lyžiarov. A milujem aj následné benefity v cieli. Endorfíny, horalky, párky a pivo. :-)

Zle navoskované bežky

Voskuj, voskuj, voskuj, voskuj ... Pri bežkárskom výstupe na Snežník som si hlavu trieskal o pne tisíckrát. Opäť som čosi podcenil. Ale poďme postupne. Oteplilo sa. Definícia bežkárskej trate na poľskej strane sa volá neupravený freeride. Janowa Gora - Kralický Snežník: 12 km s 610 m prevýšenia znelo lákavo. Vymenil som preto cyklo ohoz a dal som si tentokrát červenú čapicu.

Aby som sa nestratil. Červená čiapočka, zlý vlk, 12 mesiačikov a tá, čo išla po jahody, či ako sa volá. Ale mala sane, ktoré by sa cestou dole fakt zišli. A tu sa pristavím.

Cesta nahor bola skvelá, lyže držali stopu (teda to, čo som ako stopu očakával a vôbec mi nepodšmykovali) pripisoval som to svojej skvelej technike a ani náhodou ma nenapadlo pozrieť sa očkom na sklznicu. Pochopenie prišlo až hore. Cestou naspäť som sa mal odvážne, rýchlo zošmyknúť a zožať ovácie. Ale sklznice boli ako michelin winter gumové pásy. Ako vysušená guma v klzkom prostredí. Ako klince zabité do zeme. Každá lyža vážila snáď kilo. Nebudem to naťahovať.

Dole som išiel dlhšie ako hore (celé som to prestúpal) a pri každom padáčiku som si trieskal hlavu o pne. Voskuj kretén, voskuj, voskuj, ...

Záverom len zhrnutie. Bolo to krásne. To ticho. Tie endorfíny. Ten kľud. Paráda.

Začínam tiež rozmýšľať nad Skialpovou výbavou. Skialp nielen, že dáva väčší stupeň slobody ale najmä vám umožní prežiť. Večer som si niekoľko krát vravel, ako by to dopadlo na tom 610 m., viac ako 10% klesaní , ak by tie bežky boli perfektne navoskované a trate taé aké boli.

Ako druhú šichtu som si dal ešte Czarnu Goru na fatbiku a 2 točené Plzne. Krásny život. S fatbikom a bežkami na Kralickom Snežníku.

Čaro fatbajku je neskončiť na prdeli

a rozbehnúť sa do svahu. Zdá sa to triviálne, ale skúsili ste niekedy jazdiť na čerstvom prašane, pod ktorým je čistý ľad? Fakt zábava, najmä keď máte SPD pedále. Chlapík sa ma pýtal, či sa nebojím dať si pred jazdou pivo. "Naopak", hovorím: "potrebujem ho. Preto, aby som sa tak nebál."

Výhody fatbajku

Najväčšou výhodou fatbajku sú tie 4" traktorové plášte. Perfektne odhadzujú sneh, držia stopu a dávajú človeku ilúziu bezpečnej jazdy v každom snehovom prostredí. Do 30 cm čerstvého snehu ste vysmiati. Na ľad by som snáď doporučil obuť navyše plášte s hrotmi. Konár, peň, brázda, koľaj, závej, všetko jedno. Prejdete naozaj všetko. Idete ako Flintstone. A ak padnete, tak zvyčajne do snehu a do mäkkého.

Nevýhody fatbajku

Najväčšou nevýhodou fatbajku sú tie 4" traktorové plášte. Keď zle odhadnete rezervu motora a musíte šliapať do 12% kopca hodinu za svoje. To vašu morálku a slovník preverí.

Video: Ako sa jazdí s fatbikom na snehu

Záverom k e-Fatbiku

Ako cyklista sa denne stretávam s názorom, že na elektrobajk máte ako makač cyklista čas. Že to je pre tých, čo nevládzu. Pre seniorov. Sám som to tak ešte pred rokom vnímal. Už nezdieľam ten názor. Je to najmä o možnostiach, o dosahu, o emóciách, o objavovaní.

Elektrobajk vám môže dať obrovské množstvo adrenalínu a endorfínov. Môže vás posunúť oveľa ďalej a ak sa chcete zmordovať, zvládnete to na ňom rovnako, ako na ktoromkoľvek MTB. Aj viac. Fatbike mi v prvom rade ponúkol úplne nový zážitok. Dostal ma v zime na miesta, kam by som sa inak nedostal. Práve preto sa mi kombinácia bežky, skialp a fat bike v zime tak páčia.

Spustiť sa po zjazdovke na bajku kolmo dole sa každý deň nepritrafí. Čím hlbší sneh, čím viac ľadu, tým väčšia prdel.

Zistil som, že najväčšiu svalovicu mám na predlaktí. To z vyrovnávania balansu na každom metri.

Loštice

Ak to zopakovať, znova rovnako. S fatbikom a bežkami na Kralickom Snežníku je ideálna kombinácia. A ešte tip. Ak sa niekedy na Snežník vyberiete a máte radi smrad a ušľachtilé plesne, nezabudnite sa zastaviť v Lošticiach. Na tie chute nezabudnete. Tak zas niekedy na horách.

Príspevok Stronie Śląskie: s fatbikom a bežkami na Kralickom Snežníku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.