Predstavte si miesto, kde sa more rozlieva do úzkych fjordov a zároveň sa prudko dvíhajú hory takmer z hladiny mora. Také sú Lofoty – súostrovie na severe Nórska, hlboko za polárnym kruhom. Napriek svojej severnej polohe ich ovplyvňuje teplý morský prúd, vďaka ktorému tu nie je taká krutá zima, ako by človek čakal. Svetlo tu má úplne inú podobu – v lete slnko takmer nezapadá, v zime sa krajina ponára do modrého polotieňa a tmy prerušovanej polárnou žiarou. Ako dopadla naša Expedícia Lofoty?

🎙️ Nerád čítaš? Pusti si podcast

Naša šesťčlenná skupina sa vybrala spoznať túto severskú divočinu v sprievode Tibora Faraga z Nordictravel. Tibor, rodák z Rimavskej Soboty, žije v Nórsku niekoľko rokov a jeho fascinácia drsnou prírodou dozrela do myšlienky sprostredkovať autentické zážitky ďalším cestovateľom.

Cesta začala v Krakove letom do Osla a potom do Bodø, kde sme sa presunuli trajektom smer Moskenes. Už pri pohľade na siluety hôr v diaľke sme cítili, že sme na prahu niečoho výnimočného.

Reinebringen, Reine a Å

Strmé schody na Reinebringen nás vyniesli nad fjord a odmenou bol dychberúci výhľad. Červené rorbuer, malé dedinky a ostré vrcholy hôr – ak existuje symbol Lofotov, je to práve tu. Viete, čo všetko sa dá vidieť z vrcholu?
👉 Prečítaj si zážitky z Reinebringen

Ryten a Kvalvika pláž

Z vrcholu Ryten sa otvorila scenéria, ktorá berie dych – ostré štíty hôr, fjordy a biela pláž Kvalvika. Viete, že táto pláž patrí medzi najfotografovanejšie na Lofotoch?
👉 Prečítaj si celý výstup na Ryten

Offersøykammen a Viking múzeum

Menšie známa hora Offersøykammen odhalila nádherné výhľady, no hmla nás zaviala k múzeu plnému Vikingov a tajomstiev. Viete, aké legendy sa viažu k týmto fjordom?
👉 Pozri si dobrodružstvo na Offersøykammen

Kleppstadheia

Hmla na hrebeni Kleppstadheia dodala výstupu tajomnú atmosféru. A potom – zrazu panoráma, ktorú nezabudnete. Chceli by ste zažiť toto prekvapenie na vlastnej koži?
👉 Prečítajte si o výstupe na Kleppstadheia

Djevelporten – Diablová brána

Výstup na Djevelporten bol adrenalínovým zážitkom. Namrznuté skaly, každý krok napätie a nakoniec – západ slnka s delfínmi a polárnou žiarou. Kto by nechcel takéto dobrodružstvo?
👉 Pozrite si celý príbeh Djevelporten

Oslo – záver expedície Lofoty

Expedícia Lofoty je v závere. Po nezabudnuteľnom dobrodružstve za polárnym kruhom sme si dopriali deň v Osle: historické centrum, Vigeland Park, kráľovský palác a prístav. Viete, že sochy v parku pôsobia, akoby mohli ožiť?
👉 Prečítajte si naše zážitky z Osla
👉 Objavte Framm a Kontiki Muzeum

Po Lofotoch sme sa vrátili do Osla, kde sme mali ešte jeden deň na spoznávanie mesta pred odletom domov. Vďaka patrí Tiborovi Faragovi za skvelý sprievod a úžasné zážitky, ktoré nám sprostredkoval. A som veľmi rada za svojich parťákov, s ktorými som sa cítila neskutočne dobre – za spoločnosť, smiech, dobrodružstvá a nezabudnuteľné chvíle. Som vďačná, že môžem cestovať, spoznávať nové miesta a zažívať okamihy, ktoré zostanú navždy v pamäti.

FAQ / Čo vedieť o Nórsku

Príspevok Expedícia Lofoty: Od Reinebringen po Oslo – dobrodružstvo za polárnym kruhom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Posledný deň našej lofotskej expedície sa začal očakávaním dobrodružstva. Výstupom na Djevelporten, nórsku legendu, ktorú Nóri volajú Diablova brána. Tento legendárny kameň, zakliesnený medzi skalami, pôsobí, akoby ho samotní ódinovia položili medzi horské masívy. Miesto je magnetom pre odvážlivcov a fotografov. Asi nikto si nechce nechať ujsť dramatickú scénu, kde sa nebo stretáva s divokou severskou krajinou.

Náročný výstup na Djevelporten

Trasa na vrchol bola poriadnou výzvou. Namrznuté skaly vyžadovali maximálnu opatrnosť a každý krok si žiadal sústredenie. Adrenalín stúpal s každým metrom a vzduch bol nabitý pocitom, že sme na mieste, kde sa stretáva tajomno s divokou prírodou. Niektorí členovia skupiny si odvážne odfotili „tréning rovnováhy“ na samotnej bráne – legenda hovorí, že kto prejde cez Diablovu bránu, získa šťastie a odvahu v ďalších dobrodružstvách.

Trajekt do Skutvika

Cesta späť bola nemenej magická. Trajekt do Skutvika nám poskytol pohľad na západ slnka, aký sa len málokedy vidí – horizont plný ohnivých farieb a pri tom tancujúce delfíny, ktoré sme zachytili na videu. Svetlo, farby a pohyb tvorili takmer mystickú scénu, ktorá perfektne uzavrela naše lofotské dobrodružstvo.

Polárna žiara na záver

A aby toho nebolo málo, polárna žiara nás sprevádzala celou cestou autom. Preto sme sa niekoľkokrát zastavili, aby sme ju naplno obdivovali a zachytili na fotkách. Svetlo sa menilo z jemného zeleného šera na intenzívne fialové pásy – nádherná bodka za týždňom plným hôr, fjordov a severskej mágie.

Zaujímavosti o Djevelporten

• Názov znamená „Diablova brána“ – legenda hovorí, že cez skalný oblúk prešiel raz sám diabol.
• Oblúk má výšku približne 15 metrov a tvorí ho masívna žula zakliesnená medzi dvoma skalami.
• Výhľad z Djevelporten patrí medzi najfotografovanejšie na Lofotoch. Pri jasnom počasí uvidíte aj Kvalvika Beach v diaľke.

Djevelporten časté otázky

Expedícia Lofoty

Všetky výlety nájdete v ilustrovanej mape a kompletnom itinerári našej Expedície Lofoty.

Postupne prejdeme výstupom na hory Reinebringen, Offersøykammen, Ryten a mystický vrchol v hmlách Kleppstadheia, prejdeme cez Djevelporten – Diablovu bránu Lofotov a nakrátko navštívime Oslo.

Príspevok Djevelporten – Diablová brána Lofotov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ráno začalo pokojne, slnko sa len jemne prebúdza nad fjordmi, keď sme sa vydali na Kleppstadheia. Počasie sľubovalo nádherný deň, ale severné ostrovy majú vlastný charakter – nikdy nevieš, kedy sa k tebe prikradne hmla.

Výstup na Kleppstadheia

Cesta po hrebeni viedla cez lúky, kamenné úseky a strmé chodníčky. Postupne sa nad nami spustila hmla, ktorá celý svet okolo zahalila do tajomnej atmosféry. Každý krok bol malým dobrodružstvom – nevideli sme, čo sa pred nami otvorí, a práve to pridávalo pocit napätia.

A potom prišiel okamih, ktorý sa navždy vryl do pamäti: hmla sa zrazu rozplynula a pred nami sa otvorila úchvatná panoráma Lofotov. Ostré horské štíty sa týčili nad modrými fjordmi, malé dedinky s červenými rorbuer sa blyšťali pri pobreží a celé miesto vyzeralo ako rozprávková scenéria. Všetci sme sa zastavili, fotili, smiali a naplno si vychutnali krásu týchto ostrovov.

Kleppstadheia nie je len o výhľadoch – je to aj miesto, kde cítiš spojenie s prírodou. Miestni hovoria, že hmla tu dokáže dramaticky zmeniť krajinu, a preto sa oplatí ísť na vrchol hneď ráno alebo popoludní, keď sa hmly hrajú s lúčmi slnka. A ak máš šťastie, preletí okolo teba miestna husička, alebo sa spoza skaly vyhnie nejaký kozorožec.

Lokálna zaujímavosť: Kleppstadheia je veľmi fotogenická aj kvôli hmle – turisti a fotografi sem chodia práve kvôli dramatickým efektom, ktoré hmla pridáva panorámam a fjordom.

Čo ste o výstupe asi nevedeli?

Expedícia Lofoty

Všetky výlety nájdete v ilustrovanej mape a kompletnom itinerári našej Expedície Lofoty.

Postupne prejdeme výstupom na hory Reinebringen, Offersøykammen, Ryten a mystický vrchol v hmlách Kleppstadheia, prejdeme cez Djevelporten – Diablovu bránu Lofotov a nakrátko navštívime Oslo.

Príspevok Kleppstadheia – hmla, tajomno a panorámy Lofotov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na tretí deň našej lofotskej expedície nás čakala výzva, ktorá sľubovala kombináciu fyzickej námahy a úchvatných výhľadov. Offersøykammen Lofoty. Ešte predtým, než sme sa vydali na horské chodníčky, cítili sme vo vzduchu tú zvláštnu energiu Lofotov – drsnú, čistú a nepredvídateľnú.

Výstup na Offersøykammen

Tušili sme, že nás čaká deň, na ktorý sa nezabúda. Vybrali sme sa na Offersøykammen. Horu, ktorá je možno menej známa, no rozhodne stojí za každú námahu. Cesta viedla cez zelené lúky, kamenné úseky a strmé chodníčky – každý krok bol malou odmenou. Čím vyššie sme sa dostávali, tým viac sa pred nami odhaľovala dramatická scenéria: ostré horské štíty, fjordy a pod nami žiarivo biela Kvalvika pláž, ako vystrihnutá z pohľadnice.

Počas cesty sme sa často zastavovali, obzerali okolie a nasávali drsnú, fascinujúcu krásu Lofotov. Vietor si hral s vlasmi, more hučalo v diaľke a ja som sa cítil ako malá postavička v obrovskom obraze prírody.

Viking múzeum: krok do sveta dávnych Vikingov

Po zostupe nás čakalo Viking múzeum, miesto, kde história nie je len číslami a artefaktmi, ale šepotmi dávnych moreplavcov. Drevené domčeky, drevo a koža, jemný šum vetra – všetko pôsobilo, akoby sme sa ocitli v čase pred tisíckami rokov.

Najzaujímavejšia bola časť s legendami: vraj duch starého Vikinga noc čo noc kráča po móle, kontroluje svoje lode a stráži tajné miesta s pokladmi. Pri prechádzke medzi modelmi lodí som si predstavoval, ako Vikingovia spievali piesne nad divokým morom a potajomky sa pripravovali na výpravy do neznáma.

V múzeu sme si vyskúšali vrhanie oštepov a prácu s rybárskymi sieťami. Smiech a zábava sa miešali s pocitom úcty k minulosti. Každá replika lode, každé staré náčinie bolo svedkom odvahy a životnej múdrosti ľudí, ktorí pod polárnym nebom získavali svoje miesto na svete.

Čo ste asi nevedeli

Prečo Offersøykammen a Viking múzeum patria k Lofotom

Tento deň bol kombináciou fyzickej námahy a historickej magie. Kým Offersøykammen odmenil pohľadmi na divoké fjordy, Viking múzeum dalo duši pocit, že sme súčasťou niečoho väčšieho. Offersøykammen Lofoty. Spojenie prírody a minulosti vytvorilo zážitok, ktorý zostane dlho v pamäti – a možno vás inšpiruje k vlastným dobrodružstvám v severských krajinách.

Expedícia Lofoty

Všetky výlety nájdete v ilustrovanej mape a kompletnom itinerári našej Expedície Lofoty.

Postupne prejdeme výstupom na hory Reinebringen, Offersøykammen, Ryten a mystický vrchol v hmlách Kleppstadheia, prejdeme cez Djevelporten – Diablovu bránu Lofotov a nakrátko navštívime Oslo.

Príspevok Offersøykammen Lofoty: polárna žiara, nekonečné výhľady a tajomstvá vikingov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Druhý deň na Lofotoch začal inak. Bez schodov. Bez ikonických fotiek, ktoré všetci poznáme. Ryten Lofoty nás privítali pokojne, takmer nenápadne. Ako keby sa hora chcela najprv uistiť, či sem nejdeme len niečo „odháknuť“.

Trasa na Ryten vedie krajinou, ktorá sa nehrá na veľké gestá. Lúky, kamenné úseky, miestami strmšie chodníčky, inde mäkká tráva, do ktorej sa nohy trochu ponoria. Chôdza má rytmus, ktorý vás spomalí bez toho, aby ste si to všimli. Nikto nikoho neťahá dopredu. Každý ide presne tak rýchlo, ako mu hlava dovolí.

Hora, ktorá sa tvári nenápadne

Ryten nemá dramatický nástup. Žiadne „wau“ hneď na začiatku. A práve v tom je jeho sila. Krajina sa otvára postupne. S každým metrom vyššie pribúda priestor, vietor a pocit, že tu ste skôr hosťom než dobyvateľom.

Zaujímavosť, ktorú si človek uvedomí až hore: Ryten je vysoký len niečo cez 540 metrov. Číslo, ktoré by v Alpách nikoho nevzrušilo. Na Lofotoch však výška klame. Všetko tu vyrastá priamo z mora, bez prechodov, bez varovania. A práve preto má výhľad silu násobiť sa.

Kvalvika zhora: pohľad, ktorý vás umlčí

A potom sa to stane. Zrazu stojíte na okraji a pod vami sa otvorí Kvalvika pláž – biela, široká, dokonale zakliesnená medzi horami. Vyzerá tak nepravdepodobne, že máte pocit, akoby ju tam niekto položil omylom. Pláž v Arktíde. More má tyrkysový odtieň, ktorý poznáme skôr z juhu Európy, len s tým rozdielom, že tu by ste sa v ňom dlho neohriali.

Kvalvika bola kedysi miestom, kde žili pustovníci. Dobrovoľne. Bez ciest, bez signálu, len s morom, vetrom a vlastnou hlavou. Keď sa na tú pláž pozeráte z Ryttenu, zrazu to dáva zmysel. Je tu zvláštny pokoj. Nie romantický. Skôr pravdivý.

Ticho, ktoré lieči ego

Na Ryttene sa veľa nefotí. Aspoň nie hneď. Ľudia sa skôr pozerajú. Sadnú si. Mlčia. Dýchajú. Je to jedno z tých miest, kde si uvedomíte, že Lofoty nie sú o výkone, ale o prítomnosti.

Po ceste hore aj dole sa často zastavujeme. Nie preto, že by sme museli. Ale preto, že chceme. Každý pohľad stojí za to. Každý závan vetra pripomína, že tu príroda nepotrebuje publikum.

Malý paradox: Ryten je menej známy než Reinebringen, no pre mnohých je silnejší. Možno práve preto, že nehrá na efekt. Neponúka okamžitý šok. Ponúka priestor.

Deň, ktorý spomalil expedíciu

Ryten nám druhý deň krásne „rozladil“ tempo. Naučil nás, že netreba stále niekam liezť najvyššie a najstrmšie. Stačí ísť. Pozerať sa. Byť.

Keď sme schádzali späť, nikto nemal potrebu hovoriť o plánoch. Všetci sme ešte trochu zostali hore – na hrane útesu, nad Kvalvikou, v tom zvláštnom tichu, ktoré si beriete so sebou ešte dlho po návrate.

A Lofoty nám tým dali jasný signál: toto nebude len výlet. Toto bude zážitok.

Expedícia Lofoty

Všetky výlety nájdete v ilustrovanej mape a kompletnom itinerári našej Expedície Lofoty.

Postupne prejdeme výstupom na hory Reinebringen, Offersøykammen, Ryten a mystický vrchol v hmlách Kleppstadheia, prejdeme cez Djevelporten – Diablovu bránu Lofotov a nakrátko navštívime Oslo.bránu Lofotov a nakrátko navštívime Oslo.

Príspevok Ryten Lofoty: keď sa hora pozerá na pláž a vy mlčíte zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prvý deň na Lofotoch sme začali zostra. Reinebringen Lofoty – názov, ktorý pozná každý, kto si aspoň raz otvoril Instagram a nechal sa zlákať severom. V skutočnosti však nejde o fotku. Ide o cestu hore. A o to, čo sa deje v hlave, keď telo ešte vládze, ale dych už trochu protestuje.

Strmé kamenné schody sa dvíhajú nad fjord ako nekonečný rebrík. Je ich vyše tisíc päťsto. Nikto ich presne neráta, lebo po päťstom kroku sa už sústredíte len na rytmus: krok, dych, krok. Schody tu nevznikli preto, aby vám uľahčili život. Vznikli preto, aby ho ochránili – pôvodná erózia bola taká divoká, že Reinebringen si pýtal disciplínu aj od turistov.

A tak stúpame. Nad nami ticho, pod nami voda a dedinky, ktoré vyzerajú ako modely z detstva. Červené domčeky, rorbuer, roztrúsené pri brehu fjordu. Všetko je také čisté, až máte pocit, že keby niečo spadne na zem, Nóri sa ospravedlnia krajine.

Výhľad, ktorý sa nedá urýchliť

Keď sa dostanete hore, pochopíte, prečo je Reinebringen jedným zo symbolov Lofotov. Pohľad na Reinefjord a Kjerkfjord je dramatický a pokojný zároveň. Hory vyrastajú priamo z mora, voda má farbu, ktorú by vám doma nikto neveril, a ticho má váhu. Nie je to ticho „nič sa nedeje“. Je to ticho, ktoré vás donúti stáť.

Chvíľu nikto nehovorí. Každý sa pozerá inam, ale všetci robíme to isté – ukladáme si ten obraz niekam hlboko, kde sa nestratí. Fotky sú fajn, ale toto je moment, ktorý sa nedá zdieľať. Len prežiť.

Malá zaujímavosť, ktorú si hore uvedomíte: Reinebringen bol dlho považovaný za nebezpečný výstup a miestni ho turistom skôr neodporúčali. Dnes je síce „ikonický“, ale rešpekt k nemu zostal. Vietor tu mení náladu rýchlejšie než počasie v aplikácii.

Reine – dedinka, ktorá sa tvári, že sa nikam neponáhľa

Po zostupe sa presúvame do Reine, rybárskej dedinky, ktorá sa často označuje za najkrajšiu v Nórsku. A áno, je fotogenická. Ale hlavne je skutočná. Žiadne kulisy. Rorbuer tu stoja na koloch priamo nad vodou a sušiaky na tresky sú bežnou súčasťou panorámy.

Reine bolo po stáročia závislé od rybolovu, najmä od tresky skrei, ktorá sem každoročne migruje z Barentsovho mora. Vraj keď treska zmizne, Lofoty stíchnu. Zatiaľ však žijú – pokojne, bez zbytočného hluku, akoby si stále neboli isté, prečo ich chodí toľko ľudí obdivovať.

Å – bodka na konci cesty

Na záver dňa prichádzame do dedinky Å. Áno, naozaj sa volá len takto. Jedno písmeno, jedna bodka na mape. A pritom miesto, kde sa končí cesta a začína more. Å bola kedysi jednou z najvýznamnejších rybárskych osád na Lofotoch. Dnes pôsobí ako pokojný koniec sveta, kde nič netreba vysvetľovať.

Zaujímavosť na pobavenie: názov Å znamená v staronórčine „potok“. Miestni si na otázky turistov o názve zvykli tak, že už len pokrčia plecami. Menej slov, viac priestoru.

Prvý deň, ktorý nastavil rytmus

Reinebringen nám hneď na úvod ukázal, že Lofoty nebudú o naháňaní sa za miestami. Budú o rytme, o rešpekte a o tom, že niektoré výhľady si treba zaslúžiť. A že keď sa raz hore postavíte, neodídete rovnakí, ako ste prišli.

A to bol len prvý deň.

Expedícia Lofoty

Všetky výlety nájdete v ilustrovanej mape a kompletnom itinerári našej Expedície Lofoty.

Postupne prejdeme výstupom na hory Reinebringen, Offersøykammen, Ryten a mystický vrchol v hmlách Kleppstadheia, prejdeme cez Djevelporten – Diablovu bránu Lofotov a nakrátko navštívime Oslo.

Príspevok Reinebringen Lofoty: schody, ktoré preveria hlavu viac než nohy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Veľká noc bola pred dverami, týždeň voľna a hlásili krásne počasie. Letenky boli drahé a chuť cestovať veľká. Nasadli sme do auta a vydali sa na Roadtrip po Nórsku - Lofoty.

Ideme, nejdeme? Je to 4200 km a 50 hodín šoférovania. Ako povedal Bill Gates, keď nad niečím premýšľate, urobte to. Prosiť o odpustenie môžete vždy. A tak sme sa vydali na cestu. Oplatilo sa a stálo to za to! Ale po poriadku.

Vyrážame z Osla

Prvý deň

Vyrážali sme z Osla. Prvý deň sme skončili v práci okolo obeda a šli sme smerom Stromsund. Keďže cesty v Nórsku sú drahé a ide sa na nich takmer všade 60-70 km, rozhodli sme sa ísť cez Švédsko. Mali sme naplánovaných asi 8 hodín šoférovania, ale keďže sme vyrazili neskoro, tak sme koniec našej cesty absolvovali po tme. Čo by nebol až taký problém, keby vo Švédsku nebolo toľko sobov. Prvých sme stretli ešte za svetla. To bolo v pohode. Horšie to bolo po tme. Na tmavej ceste v strede lesa spozorujete soba na ceste na poslednú chvíľu. Vtedy som pochopil, prečo majú všetci na autách prídavné reflektory.

Za polárny kruh

Druhý deň

Na cestách využívame ubytovanie cez AirBnb. Je to lacné a čo je super, ľudia, ktorí vás ubytujú u nich doma, sú často zhovorčiví a veľa sa dozviete o živote v mieste, kadiaľ prechádzate. Domáci vám vždy radi dajú užitočné tipy na cestu.

Spali sme v byte pani, ktorá bola slobodná matka. Prenajímala detskú izbu. Keď mala hostí, jej deti spali s ňou v spálni. Aj takto žijú ľudia vo Švédsku.

Druhy deň nás čakalo 11 hodín šoférovania. Prešli sme cez Laponsko, polárny kruh, zastavili sme sa v ľadovom hoteli a nakoniec sme prišli do mesta Kiruna. Bývali sme u mladých chalanov, ktorí už o 8 hodine večer išli spať.

,,Ráno vstávame a fárame do bane!” vysvetľovali. Za oknom bolo vidno dominantu okolia - baňu na železnú rudu. Nie hocijakú.

,,Toto je najväčšia baňa na železnú rudu na svete!” vraveli pyšne. Celé mesto sa musí kvôli bani presťahovať o 5 km južne. Ide o jedinečný projekt.

Henningsvær

Tretí deň

Ani to tak dlho netrvalo. Na ceste sme boli len tri dni a už sme sa blížili k cieľu našej cesty. Úsek cesty medzi Kirunou a nórskou hranicou bol celkom napínavý. Okolo 9 ráno začalo husto snežiť a fúkať. Takmer nebolo vidno na cestu. Na obed sme dorazili do Svolvær-u cieľu našej cesty. Hlavné mesto Lofot. Ubytovali sme sa u miestneho rybára, čo sa ukázalo ako správna voľba. V skromnom dome žila celá rodina a prenajímali izby. Veľmi milí ľudia. Ochotne nám všetko vysvetlili, dali nám super rady, kam máme ísť pozorovať polárnu žiaru. Prešli sme si centrum mesta a užili si chvíľu slnka.

Po obede sme sa vybrali na výlet do Henningsvær-u. Krásne miesto, ktoré dýchalo nielen atmosférou malebného rybárskeho mestečka, ale aj vôňou sušiacich sa tresiek. Boli ich tu tisíce! Počasie sa tu menilo doslova každých pár minút. Vyšlo slnko, o 15 minút snežilo. Cestou naspäť som si všimol stopára. Zastal som mu. Chvíľu sme sa s ním rozprávali a keď na otázku odkiaľ je, odpovedal: ,,Slovakia”, zasmiali sme sa. Najprv bol v šoku, keď sme na neho spustili po slovensky, ale po chvíli sme sa super porozprávali. Peter bol z Oravy a na Lofotách si bol privyrobiť vo fabrike na spracovanie rýb. Práve bol na ceste do kostola, mal to asi 60 km. Bolo to veľmi milé stretnutie. Večer sme šli pozorovať polárnu žiaru. Bolo pod mrakom, ale miestny rybár nám dal super tip. Mali sme šťastie, aktivita nebola silná, ale na chvíľu sa rozostúpili oblaky a na nebi sa roztancovala polárna žiara.

Ako som rybáril

Deň štvrtý

Ako správny rybár som vstal skoro ráno a vydal sa na more. Na Lofotách vás to priam volá na more. Počas hlavnej rybárskej sezóny tresiek musím ísť aj ja! A tak som išiel. Za asi 100 € vás zoberú na more, dajú vám teplý overal a udicu. V momente, keď ste na mori a navôkol vás poletuje sneh a vidíte malé rybárske lode, ako chytajú tresky, pochopíte, o čom tu bol po stáročia život. Lofoty sú kamene vytŕčajúce z vody. Ľudia tu od nepamäti žili z mora a z toho, čo dokázali uloviť. Pre mnohých je rybárstvo živobytím dodnes. Rybár mi rozprával o tom, ako vyrážajú na more už o štvrtej ráno a chytajú do sietí tresky. Keď je dobrý deň, chytia aj desať ton. Cena výkupu za kilo je asi 2 €. Úlovok sa rozpočíta medzi posádku v pomere 49% ide lodi a 51 % sa rozdelí medzi posádku. V dobrý deň si môže takto jeden chlap zarobiť aj 3-4000 €.

Ja som moju tresku chytil v hĺbke 110 m. Bojovala riadne a vytiahnuť ju na hladinu dalo celkom zabrať. Počas plavby sa trochu ukázalo aj slniečko a naskytol sa nám krásny vyhľaď.

Pri ceste naspäť nás vítala socha ženy čakajúcej rybárov. Vtedy si človek uvedomí, že nie každý rybár sa vrátil a peniaze zarobené na mori sú veľmi ťažko vydreté.

Po obede sme sa pohli smerom do miesta Å. Zámerne píšem miesta, lebo to nie je ani mesto ani dedina, iba miesto. Ceduľa, pár domov a to je celé. Cestou sem sme sa x-krát zastavili na nádherných plážach s azúrovým morom a kochali sa pohľadmi.

Notoricky známe miesto Reine. Asi najfotografovanejšie miesto na Lofotách.

Našli sme žltý dom s ceduľou Bed & Bike a boli sme v cieli našej cesty. Na večeru sme si dali filet z ryby, ktorú som chytil. Bola to vynikajúca bodka za dňom plným zážitkov.

Narvik

Deň piaty

Nastal čas ísť smerom naspäť. Vydali sme sa smerom na Narvik. Išli sme tou istou cestou, ako deň predtým. Napriek tomu sme objavili množstvo krásnych miest. Lofoty sú krásne. Zima a sneh pridáva tomuto miestu niečo magické. Od domácich sme sa dozvedeli, že v lete je to tu preplnené turistami, na úzkych cestách sa obchádzate s tisíckami karavanov z celej Európy. V posledných rokoch tu explodoval turizmus a už je to možno až príliš komerčné. Dôkazom toho sú aj ceny v reštauráciách, kde sa nehanbia si vypýtať za tanier rybacej polievky aj 20 €.

Ako deň postupoval, blížili sme sa k Narviku. Prístav, o ktorý sa viedli v roku 1940 ťažké boje kvôli jeho strategickej polohe. A netreba zabúdať ani na obrovské nálezisko železnej rudy v Kirune. Cestou sme obchádzali fjord, ktorý bude už zanedlho prepojený mostom, ktorý túto obchádzku ušetrí.

Laponsko

Deň šiesty

Na ceste Laponskom sa nám naskytli krásne výhľady. Okolo 9 ráno bolo -17 °C a krásne slnečno. Nad zamrznutým jazerom sa vznášala hmla. Ľadová púšť. Pomysleli by si mnohí.

Nikdy by ma nenapadlo, že na tak vzdialených miestach za polárnym kruhom žijú ľudia. A ešte také veľké množstvo. Na okolo boli chaty, na zamrznutom jazera stáli karavany, ktoré mali otvor v podlahe a rybári lovili ryby cez dieru v ľade. Miestni Laponci tu chovajú stáda sobov a žijú z nich. Miesta, kde sa pohybujú stáda, sú označené značkami. Pastieri vešajú igelitové tašky na značky a stĺpy popri ceste, aby plašili soby. Nie vždy to zaberá a počas cesty sme videli množstvo zrazených zvierat.

Deň siedmy

Veľkonočný pondelok sme oslávili v strede Švédska. Ubytovali sme sa v malom meste v typickom červenom dome. Syn majiteľky Emil, asi 20 ročný Švéd, bol celkom zhovorčivý. Porozprával nám o tom, akí sú Švédi, o tom ako sa mu nepáči, že sú všetci uzavretí a príliš introvertní. Bolo zaujímavé počúvať, ako sa sťažuje na to, že ľudia si myslia, že Švédsko je bohatá krajina. ,,Švédsko vôbec nie je bohaté. Pozrite sa naokolo. Na náš dom! Ja sa chcem presťahovať do veľkého mesta. Chcem mať super život. Byť medzi ľuďmi, žiť. Nemôžem. Je to príliš drahé. Nemám na to peniaze. Čakacia doba na podnájom je jeden rok!“

Aj to je výhoda ubytovania cez AirBnb. Zistíte, ako žijú ľudia inde na svete a akí sú u nich doma.

Roadtrip po Nórsku - Lofoty

Náš výlet bol náročný. Veľa sme šoférovali. Nebolo to sedenie pri bazéne, ale videli sme veľmi veľa. Bolo to intenzívne. Tiež je to dôkazom, že cestovať sa dá, stačí len chcieť. Predstavte si, čo všetko by ste mohli vidieť vy. Alebo ešte lepšie, sadnite si do auta s priateľmi a vyrazte. Kam? Tam, kam chcete!

Pozrite si krátku videoreportáž

Príspevok Roadtrip po Nórsku – Lofoty zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na sever Nórska sa v zime veľa ľudí nehrnie. Aj preto sme sa tam vybrali my- bratislavská partička, a prinášame krátke video na inšpiráciu, ako sa za polárnej noci nenudiť.

https://www.youtube.com/watch?v=KsxTNfmW4ro

Príspevok Lofoty 2016 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.