Hojné raňajky, kávička, koláčik, gauč. Je veľa spôsobov, ako hodnotne tráviť čas. Alebo si to môžete vyšliapať na Mystický Marhát. Rozhodnúť sa je polovica úspechu. Vstať, obliecť sa a vyraziť. Keď to spravíte, všetko ostatné ide ľahšie.

A ešte sa stane niečo úžasné. Vždy. Ani dnes to nebolo inak.

Keď sa rozhodneš vyvenčiť svoju starú

Naša Lejdy je najdúch. Z útulku. Fenka. Kríženka belgického ovčiaka a čistokrvného orecha z piateho kolena. Vie, čo je oddanosť a obetavosť.

Boli časy, keď ma naháňala. Prvé kilometre to vyzerá rovnako aj dnes. Keď sa však podvečer vraciame, na jej očiach vidíš: „Išla som s tebou, ale prosím ťa, už nič nechcem. Fakt mám dosť.“

Boli časy, keď sme sa preháňali po Minčole, Martinských holiach, aj na Poľane. Vždy rovnako obetavá. Ale dvanásť rokov nepustí.

Rotunda svätého Juraja – ticho staršie než my

Len kúsok od chodníka stojí niečo, čo tu bolo dávno pred nami. Rotunda svätého Juraja – predveľkomoravská stavba z 9. storočia. Málokto vie, že je to najstaršia stojaca rotunda a jedna z najstarších stavieb na Slovensku.

Iba kúsok ďalej sú Valy – archeologické nálezisko a skanzen z obdobia Veľkomoravskej ríše. Všetko v okolí Nitrianskej Blatnice a Považského Inovca, ideálne na turistiku so psom.

Objaviť nečakané

Ráno hmla, pološero. Typická jeseň. Ale stačí sa vyšplhať do sedla Marhát – a čaká vás divadlo. Ľad, vietor a inovať rozohrali na každej vetvičke fantastické obrazy.

Niečo podobné som videl pred 25 rokmi na Bezovci, ale vtedy sme nemali čas. Dodnes banujem, že som to nechal odísť. Dnes stojím a fotím.

Ako povedal Václav Richter: „Nezabudnuteľné obyčajne človek zažije v okamihu, keď sa zabudne.“

Keď výkon prehrá s tichom

Pôvodne som mal plán: štyri hore, štyri dole, paličky, nordic walking a zaslúžené nedeľné rezne.

Pravda? Zabudnite na to. Na hranici jesene a zimy sa musíte zastaviť. Zastavujete a fotíte. A znovu. A ešte raz. Žiadny fotoaparát nezachytí podstatu – ten pocit, prečo vôbec leziete na Marhát, namiesto možnosti sedieť pred telkou.

Do sedla Marhát

Turistická premávka sa zahusťuje. Nasadzujem vodítko. Ani mne, ani Lejdy sa nepáči, ale musíme. Hore v sedle míňame ďalších turistov. Úsmevy od ucha k uchu. Endorfíny.

Mystický Marhát neprekvapil. Rozhľadňu dnes vynechávame. Je to ten pocit – nepreležať deň, byť vonku, s psom, vo vetre, v hmle a svetle, ktoré sa mení každú minútu.

Záver – pár odporúčaní

• Nešpekulujte. Obliecť sa, vstať, vyraziť.
• Najlepší fotoaparát je ten, čo máte práve pri sebe. Ten odložený doma je nanič.
• Vyhýbajte sa dokonalému počasiu – nepredvídateľné zábery sú tie najlepšie.
• Milujte svojho psa. Nezabudnite na pamlsok a vodu.
• V batohu suché tričko a vrstvy – zima na Marháte vie prekvapiť.
• Usmievajte sa na ostatných turistov. Väčšina vám to oplatí.

Príspevok Vyvenčiť starú cez Mystický Marhát: na hrane jesene a zimy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.