Ďalším z cieľov 7 kopcov 3 jazerá 2024 je zalesnený vrch v severnej časti pohoria Poľana s názvom Hrb. Leží nad obcou Strelníky, približne 15 km juhozápadne od Brezna a je geografickým stredom Slovenska, vypočítaným pomocou geometrických priesečníkov. Hrb turistické trasy, cyklotrasy.´, kam v okolí.

Hrb je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie cez Hájny Grúň a Vepor severným smerom na Čierťaž. Vrchol tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo, spadajúce kolmou stenou na sever a západ.

Turistické trasy

Po Rudnej magistrále a jej červenej značke

• z juhu od Poľany po hrebeni cez Hájny grúň a Vepor
• zo severu zo sedla pod Hrbom od Chaty pod Hrbom

Z Ľubietovej po modrej značke cez Sedlo pod Hrbom

• z Ľubietovej cez Starý Majer
• z Predajnej cez Žliabky

Z Brusna po žltej značenej trase:

• z Valaskej cez Žliabky
• z obce Brusno cez Starý Majer

Cyklotrasy

Foto Katka Syneková

Ak idete bicyklom, doporučujeme presun vlakom. Štart i cieľ tak môžte voliť v inej stanici.

Lopej - Sedlo pod Hrbom - Valaská - Brezno

Asi najkrajší okruh vedie z Predajnej alebo Lopeja cez Sedlo pod Hrbom do Brezna. Na 45 km okruhu nastúpate úctyhodných 1050 výškových metrov. Trasa tu

Okruh Brusno Hrb

Čaká vás podobný MTB cyklozáhul s dĺžkou 49 km a prevýšením 1460 m. Trasa tu

Hrb - okruh z Brezna

ďalší parádny MTB výstup z Brezna cez dve cyklotrasy cez kamenistú dolinu a Osrblie má 55 km a prevýšenie 1190 m. Trasa tu.

Chata pod Hrbom

Horská chata v Poľane je situovaná v Sedle pod Hrbom a od roku 2022 je pre verejnosť opäť otvorená. Poskytuje plnohodnotné ubytovacie a stravovacie služby počas celého roka. Ubytovať sa môžete za 30 Eur.

História chaty siaha do roku 1935, kedy bola vybudovaná členmi KČST z Ľubietovej. Počas II. svetovej vojny v horskej chate sídlil štáb 1. Československej partizánskej brigády. V roku 1944 bola nemecko-maďarskými vojskami vypálená a po obnovení bola opätovne sprístupnená 28. mája 1950. Odvtedy slúžila ako rekreačné zariadenie.

Autom je možný prístup cez obec Ľubietová len po Ranč Čeljenec, kde je záchytné parkovisko. Výstup na chatu po modrej značke je nenáročný cca 2 km dlhý s miernym stúpaním.

Stred Slovenska a Tichomír foto Sonka Pur E

Upozornenie

Pozrite si: Hrb turistické trasy, cyklotrasy. V Poľane hlásia veľký výskyt medveďov. Nechoďte sami a upozorňujte na seba. Prečítajte si: Ako sa chovať pri strete s medveďom?

Príspevok Hrb turistické trasy, cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Horská chata stojaca na pomedzí Veporských vrchov a Poľany pod masívom Ľubietovského Vepra vo výške 1068 m n.m. Pritom Hrb je označený za geografický stred Slovenska. Vyrazili sme preto bicyklami MTB na Chatu pod Hrbom, spoznať tento nádherný kúsok Slovenska.

Vlakom do Banskej Bystrice

Začíname v Banskej Bystrici. Od vlakovej stanice prejdeme na druhú stranu rieky Hron a ideme cyklotrasou smerom na Šalkovú. Je to taká malá rozcvička pred kopcami ktoré nás dnes čakajú.

Odtiaľto prichádza už väčšie stúpanie, síce po ceste, ale peknými serpentínami. Konečne sme hore a prichádzame k vyhliadkovému bodu – k lavičke lásky Poniky. Je odtiaľto krásny výhľad, tak sa chvíľku pokocháme, pofotíme a pokračujeme ďalej dolu kopcom smerom na Poniky. 

Poníky

Pred dedinou zabočíme vpravo, cyklotrasou okolo chotára. Vedie to krásnymi lúkami, ale pre tento deň to nebolo ideálne riešenie. :-) Lúky sú naozaj krásne, plné kvetov a tak trošku poblúdime. Ideme zase späť.  Za chvíľu máme kolesá plné blata či íľu, prestávajú sa nám točiť.

Ponická Huta, Bukovinka, rázcestie A tu sme odbocili zle …. Zjazd do Dúbravice a potom pekne nazad

Blato vyčístíme až na konci lúk, v brode potoka bez lávky. Trošku nás to zdrží, ale neremcáme. 

Ďalší kopec už vystúpame radšej po ceste. Prichádzame na rázcestie Ponícka Huta, Bukovinka

Blúdenie po zelenej C

A tu sa spoľahneme na kamaráta, ktorý si popredu prečítal rázcestník. Ideme po zelenej cyklotrase C. Však jasne, po zelenej C, ale to sme ešte netušili že ho ťahá do Detvy...

Tak pekne za ním vpravo a zišli sme do Dúbravice. Tu sa nám to však nezdalo, tak pozeráme mapu. Veď sme mali ísť vľavo ...  A tak opäť hore k rázcestníku. Tu čítame: Chata pod Hrbom jedným smerom, Dúbravica druhým.

No čo už. Sme opäť hore a tak ideme tým správnym smerom. Nenechávame sa odradiť. Z Ponickej Huty popod Babu, lesnou cestou cez Granátku a Martinovu dolinu až do Povrazníka. Je tu krásne. Prejdeme cez Povrazník do Strelníkov. Tu nám začína pršať, tak chvíľočku čakáme na autobusovej zastávke. Ale pršať neprestáva, volíme cestu v daždi ďalej.

Chata pod Hrbom

Odtiaľto už stúpame na chatu pod Hrbom lesnými cestami cez Čižinu a Včelinec (železné srdce Slovenska), ďalej serpentínami. Po chvíľke prichádzame do Sedla pod Hrbom, kde sa okrem Chaty pod Hrbom nachádza aj jedna zo sôch patriacich do projektu Železné srdce Slovenska. V sedle vedľa rázcestníka stojí na andezitovom kameni liatinová socha Tichomír. Je to taký panáčik na kameni. :-)

Cestou prestalo aj pršať a vykuklo zase slniečko. Na chate prichádza zaslúžené občerstvenie - pivo.

Hovoríme si, že už pôjdeme len dolu a tak obliekame bundy. Avšak na naše prekvapenie, cesta po žltom C vedie zase hore kopcom, našťastie iba chvíľku. Ideme lesom, chvíľami húštinou cez Žliabky a sedlo pod Kolbou. Cestou prechádzame cez Kelemenov tunel a už len dolu do Lopeja na vlak.

MTB na Chatu pod Hrbom. Užili sme si bicyklovačku a krásny deň, prešli 60 kilometrov a nastúpali skoro 1500 výškových metrov.

Kam pôjdeme nabudúce?

Príspevok MTB na Chatu pod Hrbom s malým blúdením z Banskej Bystrice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Túlačky okolo prameňov Ipľa a Rimavice s výhľadom od Ľubietovského Vepra cez Nízke a Vysoké Tatry až po Klenovský Vepor. To bol naplánový cieľ túlačiek v Podpoľaní s parťákmi s rovnakou tuláckou krvnou skupinou ako ja.

Prameň Ipľa

Keďže klasický okruh k prameňu Ipľa máme obehaný už viackrát a taktiež aj trasu z dedinky Lom nad Rimavicou, rozhodli sme sa preskúmať ďalšie chodníčky.

Náš štart začal od rázcestia Polianky. Cyklochodníkom sme striedali les so zasneženými lúkami s pohľadom nedotknutej prírody. Sem tam v diaľke bolo vidieť nejakú tú samotu. Pred Čierťažou, keď sme vyšli z lesa sa nám po našej pravici ako prvá odhalila Kráľová hoľa.

Čierťaže

Za smerovníkom  Čierťaže sme zišli pár metrov po modrej, kde sa nám odhalili Nízke a Vysoké Tatry. Tatry sme mali naservírované ako na tácke, stačilo si vychutnávať ten oku lahodiaci moment.

Od rázcestníka Čierťaže sme sa napojili na červenú turistickú značku. V tejto časti sme stretávali plno bežkárov, ktorí si tiež vychutnávali skvelé počasie s výhľadmi ako pre Bohov. Ako sme postupovali ďalej, odkryl sa nám za chrbtom Klenovský Vepor a po strane Sihlianska planina a obec Lom nad Rimavicou, ktorú založil gróf Forgáč pre goralských pastierov dobytka a lesných robotníkov.

Hrebeňom sme ďalej postupovali červeným značením a opäť sa nám otvárali nové pohľady na Ľubietovský Vepor a Poľanu.

Informačná tabuľa nás prinútila zastaviť sa a venovať chvíľku ticha pre obete leteckej katastrofy. V lete 1956 tu zahynulo 21 československých dôstojníkov. Na ich pamiatku bol na tomto pietnom mieste osadený kríž s pamätnou tabuľou a pred nejakým časom tu začali vysádzať aj stromčeky.

Prameň Rimavice

My sme sa ďalej vybrali smerom k Lomu nad Rimavicou, chceli sme nájsť prameň Rimavice, len bohužiaľ pod snehovou pokrývkou sa nám to nepodarilo. Premeň nie je nijak značený a tak sme sa opäť vrátili k pamätníku. Náš výlet sme nasmerovali k druhému prameňu a to k prameňu Ipľa. Cestu nám lemovali ihličnaté stromy, ktoré sa  skláňali pod ťarchou snehu.

Prameň Ipľa

Samotný prameň je ukrytý v drevenej búdke. Je tu aj ohnisko s prístreškom, kde si viete v teplejších mesiacoch poopekať nejakú tú lakocinku. Na informačnej tabuli sa dozviete zaujímavosti o samotnej rieke. Napríklad, že je dlhá 123km a časť rieky je samotnou hranicou…

Napojili sme sa na červeno-modrú turistickú značku, kde sme sa asi na šiestom kilometri vybrali neznačenou trasou. Stále sme lemovali Ipeľ. Cesta bola nedotknutá, sem tam sme objavili stopy vysokej zveri či líšky a tak sme si prešľapávali chodník. Na križovatke lesných ciest sme odbočili doľava. Obchádzali náučný chodník až sme sa napojili na cyklotrasu, kde sme náš výlet začali. Túlačky okolo prameňov Ipľa a Rimavice sú príjemnou túrou v každom ročnom období.

Príspevok Túlačky okolo prameňov Ipľa a Rimavice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

alebo ako sme s Lejdy Reštart Challenge započali. Výstup na Sitno, Panský diel a Poľanu.
(Sitno, Panský diel, Poľana)

Predpovedajú obzvlásť škaredý víkend, vytrvalý dážď na celom území, silný vietor, miestami búrky. Ochotníkov na víkendové horodolky ubúda a na žiadne exponované výstupy či hrebeňovky to nevyzerá. Na zadku sa mi však sedieť nechce, tak sa rozhodnem spojiť príjemné s užitočným - zahájením Reštart Challengu. Pre istotu vyberám viac lokalít blízko seba - všade snáď naraz pršať nebude.

Voľba padne na Sitno, Panský diel a Poľanu.

Sitno

Mama tiež spája príjemné s užitočným- okrem rožku s vajcom mi na cestu pribalí aj psa. V takomto nečase sa jej určite nechce chodiť venčiť. Lejdy sa vraj aspoň obetuje, keď stretneme medveďa. Už vidím tie šprinty, naša Lejdy je vskutku obranársky typ.

Na Sitno

Naskočíme do auta a hybaj ho smer Štiavnica. Na rozbehnutie zlupneme Sitno. Vystupujeme pri Počúvadlianskom jazere, obloha sa mračí, Oskara nevidno, zatial však nezaprší. Zapíname trysky v motoroch a brodíme sa cez bahnové more hore lesnou cestou. Mrak sa približuje, vrchol však máme na dosah. Na každom rohu nás lákajú na vrcholového čapáka a guláš veľkými značkami OTVORENÉ. Myslíte že bolo?

Kdeže je ten guláš?

Odfotíme vrcholovku, zahundreme nad zavretou krčmou. Lejdy narobí z vetvičiek zbierku trieskových mravenísk, preskúmame hradisko, orosia nás prvé kvapky a poď ho šprinty dolu. Lejdy od blata nadobúda rôzne odtiene hnedosivej a neveriacky na mna žmurká, keď sa ju snažím dostať do Počúvadlianskeho jazera. Tretí nešťastný žmurk ma presvedčí o tom, že si to nezaslúži. Veď to blato časom opadá samo. Tehla na plyne a letíme smer Špania Dolina. Sitno sme stihli na paničky a hlavne na sucho. Check.

Sitno vrchol- oklamali nás. Žiaden guláš tu nie je.

Hrad Sitno

Cestou do Španej Doliny doplníme v Štiavnici zásoby radlerov. Zrazu vykukne slnko a osvetlí Štiavnické vrchy a kalváriu. Obzerance až mi v krku praská, z toľkej krasoty takmer parkujeme v priekope. Lejdy na mňa flochne. “OK, už jazdím opatrne”, zašomrem...

Panský Diel

V Španej Doline nás pri krčme zastihne otrasne demotivujúce počasie.

Vskutku, ani psa nevyhnať.

Opúšťame sa pri presse s pivkom. Nakoniec sa však vydávame na cestu, večer musíme predsa stihnúť hokej Slovensko - Kanada. Panský diel už Lejdy pozná, značky na stromoch s ňou ani nepotrebujem sledovať. Vybehneme na vrchol, opäť poaportujeme, vrcholovka a po zjazdovke bežíme späť do Španej. Panský diel je jeden ohromne príjemný kopec s malebnými výhľadmi a už sa teším, ako si ho najbližšie vyšlapem na bicykli - ak mi ho samozrejme neznámy dobrotivec vráti aj so zámkom a kusom odpíleného zábradlia.
Počasie nám poprialo a Iľkovi to opäť raz s tou predpoveďou nevyšlo.

Cestou na Panský diel

V dedine v Baníckej Krčme dotankujeme tekutiny. Dotankovať potrebuje aj smädný Nissan. To by však chcelo neminúť peniaze na tresku a podobné gurmánske záležitosti deň predtým. Patrik zachraňuje situáciu a o chvíľu už pípa sms: Na Váš účet pribudla suma milión evri. To sa chodí na výlety tesne pred výplatou... Situácia je zachránená, Nissan nasýtený. Na dnes už len hokej, ten žalostný hokej. Teraz sme však ešte plní entuziazmu a utekáme si nájsť fleka v Detve.

Ako Detvanci rozlúštili záhadu nášho zakliateho hokeja

V Detve pristavujeme pri prvom pajzlíku, kde sa smie so psom. Sedím v obkľúčení miestnych elegánov s borovičkami v rukách, pivom brzdiacich. Scápaní jak rumbagule. Vekový priemer s mojimi “mid-twenties” znižujem na 70. Nechcem zaostávať, a tak objednávam ďalšiu rundu. Lejdy chlapom kradne burizóny z lavice. Začiatok druhej tretiny, 2:0 pre Kanadu. “A vieš prečo Lojzo? Na omšu včera nestihli ísť!”. Ďalšia runda. 3:0 pre Kanadu. “Hudáček, to je taký chudáček, nič tam netrafí.” “Veď to je brankár ty hovädo.” “Brankár, tréner, komentátor...keby vie, tak dá.” Runda tri, štyri. 4:0 pre Kanadu. “Hovädá ruské! chcel som sa ísť vyčurať, ale až mi zaseklo.” Borovičková a Kofolová runda. Lejdy načína ďalší balík burizónov. 5:0 pre Kanadu. “Chlapi, pome radšej miešať betón.”

Zaspávame s Lejdy v aute za cintorínom v poli. Slovenská vlajka vlaje v rytme Chopinovho Marche Funèbre.

Náš bejvák a funclub základňa.

Poľana

Nedeľa ráno. Dážď ťuká na sklo. Ani Lejdy sa nechce z auta. Všade sneží perie z môjho deravého spacáku a Lejdy zanietene pára dvojkríž na vlajke. S malou dušičkou pozeráme na Poľanu spoza prúdov vody za oknom. Zapínam Anténu rock, pretože “hrajú iba rock”. Bohužial stále ten istý a po druhom kole “Immm just a giiiirl” od Gwen Stefani už aj dážd prestane chcieť kvapkať. Využívame príležitosť, preparkujeme do Skliarova a hor sa na Poľanu. Do štyroch hodín sme späť aj s 16km v nohách a 1000m prevýšením. Lejdy sa zmocňuje inštinkt dravca a rozbieha sa za krásnym biojeleňom, ktorého sme vyrušili pri raňajkách. Ale len rozbieha, nakoniec si to predsa len rozmyslí. Predsa len, je to bytová bratislavčanka. Naskočí do auta a jej pohľad vraví za všetko- ideme DOMOV. 3 kopce a skvelý víkend za nami. Improvizované výjazdy sú najlepšie a my sa tešíme na zvyšok challengu a vysávanie auta. Z Lejdy ešte teraz opadávajú blatové dredy a perie zo spacáku.

Poľana

Zvládli sme to!

Príspevok Tri kopce a jeden pes zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.