Slovinci milujú cyklistiku. A naozaj si nemyslím, že je to len vďaka fenoménom ako Tadej Pogačar či Primož Roglič. Odkedy sa Slovinsko pred viac ako desiatimi rokmi stalo našou pravidelnou dovolenkovou destináciou, vnímam túto krajinu ako mimoriadne priateľskú k dvoch kolesám. Kamkoľvek sa človek pohne, stretáva dokonale upravené cyklotrasy, ohľaduplných vodičov a ľudí, pre ktorých je bicykel prirodzenou súčasťou každodenného života.

Našu letnú dovolenku trávime každoročne na slovinskom pobreží. Hoci má len približne štyridsať kilometrov, Slovinci dokázali aj na tomto malom kúsku Jadranu vytvoriť cyklistickú infraštruktúru, ktorú by im mohli závidieť aj omnoho väčšie prímorské štáty. Medzi najobľúbenejšie úseky patrí pobrežné spojenie medzi Izolou a Koperom. Práve táto ranná cyklojazda sa stala našou milou rodinnou tradíciou.

Z Izoly do Koperu: Pobrežná cesta bez jediného auta

Izola, pokojné mestečko s príjemným historickým centrom a uvoľnenou stredomorskou atmosférou, je doslova pretkaná cyklochodníkmi. Naša trasa vedie od rezortu San Simon smerom na Koper. Prechádza okrajom mesta a následne sa napája na nádhernú pobrežnú cestu, z ktorej pred rokmi úplne vylúčili automobilovú dopravu. Dnes patrí výhradne cyklistom, korčuliarom, bežcom a peším.

A je to skutočne skvelá jazda!

Po jednej strane sa trbliece Jadranské more, po druhej sa dvíhajú zelené svahy istrijského pobrežia. Človek šliape do pedálov takmer bez námahy a ani si nevšimne, ako rýchlo kilometre ubiehajú. Zrazu sa pred nami otvorí panoráma mesta Koper.

Ješte pred vstupom do mesta nás zakaždým privítajú upravené mestské pláže. Ak by niekto zatúžil po zmene od slanej vody, môže sa osviežiť v bazéne so sladkou vodou. Hneď vedľa sa nachádza športový areál s volejbalovými a basketbalovými ihriskami. Koper jednoducho športom žije – dôkazom je aj futbalový štadión FC Koper a lezecká stena v jeho tesnom susedstve.

💡 Užitočné fakty a rodinné tipy

• Cesta Parenzana: Slavná pobrežná cyklotrasa využíva časť trasy historickej úzkokoľajnej železnice Parenzana, ktorá v rokoch 1902 až 1935 spájala Terst s chorvátskym Porečom.
• Rezervácia Škocjanski zatok: Je najväčšia brakická (miešaná sladko-slaná) mokraď v Slovinsku s rozlohou 122 hektárov. Žije tu takmer 260 druhov vtákov (čo je viac ako polovica všetkých druhov pozorovaných v celom Slovinsku!).
• Kamenné koňe v mokradiach: V rezervácii sa voľne pasú ohraničené stáda Camargueskych koní a podolských kráv. Pomáhajú prirodzene udržiavať vegetáciu v mokradiach bez použitia ťažkej techniky.

Prírodná oáza priamo pri prístave: Škocjanská zátoka

Okolo štadióna vedie naša každoročná cesta k jednému z najzaujímavejších prírodných miest slovinského pobrežia – k Škocjanskej zátoke (Škocjanski zatok).

Táto lokalita je najväčšou brakickou prírodnou rezerváciou mokradí v Slovinsku. Na ploche 122 hektárov vytvára jedinečný ekosystém. Okolo rezervácie vedie približne dvojkilometrový náučný chodník doplnený drevenými pozorovacími stanovišťami a vežami. Z nich môžete sledovať život v mokradiach bez toho, aby ste rušili ich prirodzený rytmus.

Bicykle sme nechali pri návštevníckom centre a vydali sa pešo na náučný chodník. Cestou sme sa pristavili pri výbehu s francúzskymi Camargueskými koňmi a postupne sme prechádzali od jednej pozorovateľne k druhej. Všade vládol neskutočný pokoj, prerušovaný len vtáčím spevom a šumením vetra v trstine.

Tento rok nás pred návštevníckym centrom privítalo milé prekvapenie – otvorený letný bar! Usadili sme sa na terase, objednali si osviežujúcu limonádu a vychutnávali si pokojné letné ráno. Potom sme sa opäť vrátili k bicyklom a dokončili okruh okolo zátoky.

Koper: Benátsky šarm a káva v stieni histórie

Hoci je Koper najväčším slovinským prístavom, návštevníkov si získa predovšetkým svojím starobylým centrom s výraznou benátskou architektúrou.

Radi sa jeho úzkymi kamennými uličkami túlame, hoci bicykle v tejto historickej časti mesta radšej iba tlačíme vedľa seba. Je to totiž miesto, ktoré si vyžaduje pomalé, pohodové tempo.

Ani tento rok sme nevynechali zastávku v našej obľúbenej kaviarni na námestí. Dali sme si skvelú kávu a tradičný sladký škocjanski piškót, posedeli v chladivom stieni historických budov a potom sa vydali na cestu späť.

Z centra sme sa napojili na tú istú pobrežnú cyklotrasu, po ktorej sme ráno prišli. More sa opäť lesklo po našej pravej ruke a Izola sa každým kilometrom približovala. Za sebou sme mali príjemnú rannú 25-kilometrovú rozcvičku a pred sebou celý deň pri mori. Presne pre takéto rána sa do Slovinska vraciame znova a znova!

Príspevok Slovinské pobrežie na bicykli: Z Izoly do Koperu a za vtákmi do Škocjanskej zátoky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Najprv som ani netušila, že je niečo také možné. Dnes už viem, že v jednom jedinom okamihu môžem stáť v dvoch mojich obľúbených krajinách zároveň – v Slovinsku aj v Taliansku.

Stačí sa postaviť na Európske námestie (v poľštine aj taliančine známe ako Trg Evrope / Piazza della Transalpina), ktoré spája slovinskú Novú Goricu a taliansku Goriziu. Ako je to možné? Obe mestá totiž kedysi tvorili jeden historický celok.

Ako železná opona ustúpila spoločnému mestu

Po druhej svetovej vojne v roku 1947 rozdelila územie nová štátna hranica. Tadiaľto viedla neúprosná železná opona a mestá od seba oddelil vysoký plot. Hranica bola desiatky rokov uzavretá. Rozdeľovala nielen územia, ale aj rodiny, priateľov a každodenný život.

Situácia sa začala meniť až po vstupe Slovinska do Európskej únie v roku 2004 a následne do Schengenu. Hraničné kontroly sa definitivne zrušili a z niekdajšieho barikádového rozdelenia zostala už len symbolická čiara namaľovaná na dlažbe Európskeho námestia.

Práve tam som sa postavila na symbolický bod označujúci bývalú hranicu. Jednou nohou som stála v Taliansku, druhou v Slovinsku. A musím priznať, že ten pocit voľnosti a slobody bol oveľa zaujímavejší, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

📦 Zaujímavosti Nova Gorica a Gorizia

💡 Vedeli ste, že...?

• Európske hlavné mesto kultúry: Nova Gorica a Gorizia boli vybrané ako Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2025. Je to vôbec prvýkrát v histórii, čo tento prestížny titul získali dve cezhraničné spojené mestá z dvoch rôznych štátov pod spoločným heslom GO! 2025.
• Solkanski most v rekordoch: Hlavný kamenný oblúk Solkanského mosta meria 85 metrov. Zapísali ho v Guinnessovej knihe rekordov ako najväčší kamenný železničný oblúkový most na svete.
• Smaragdová Soča: Rieka Soča (v Taliansku nazývaná Isonzo), nad ktorou sa most klenie, je známa svojou neskutočnou, priam rozprávkovou tyrkysovo-smaragdovou farbou vody.

Talianska siesta a stredoveký Hrad Gorizia

Nova Gorica a Gorizia však nie sú iba o niekdajšej hranici. Od roku 2011 ich spája spoločná cezhraničná správna rada a obe mestá fungujú ako jeden spoločný priestor. Každé z nich si však zachovalo vlastný charakter, osobitú atmosféru aj historické centrum.

Najvýznamnejšou pamiatkou širokého okolia je bezpochyby Hrad Gorizia na talianskej strane. Naše kroky preto od príchodu do mesta smerovali práve tam.

Auto sme nechali na platenom parkovisku pod hradným kopcom a vybrali sa pešo nahor. Cestou sme sa trochu zamotali do úzkych kamenných uličiek, no vôbec nám to neprekážalo. Práve naopak – mesto na nás okamžite dýchlo typickou talianskou pohodou. Prišli sme krátko po poludní a centrum pôsobilo takmer opustene. Zatvorené kaviarne a reštaurácie nám hneď pripomenuli, v akej krajine sa nachádzame. Siesta je jednoducho siesta.

Našťastie, hrad bol pre návštevníkov otvorený. Ešte pred vstupom do jeho areálu sme míňali dve zaujímavé múzeá: Múzeum Veľkej vojny a Múzeum módy a úžitkového umenia. O kúsok ďalej stojí nenápadný kostol Ducha Svätého zo 14. storočia.

Pokračovali sme po kamennej dlažbe až k hlavnej hradnej bráne. Hrad Gorizia tvorí sústava mohutných kamenných hradieb a obranných veží, ktoré dodnes pôsobia impozantne. Po zakúpení vstupeniek sme vstúpili na nádvorie s atmosférou stredovekej pevnosti. Expozície približujú históriu Gorizie a celého regiónu, no milo nás prekvapila aj rozsiahla zbierka historických hudobných nástrojov. Skutočnou odmenou však boli výhľady z hradných hradieb na panorámu Novej Gorice, okolité vinice a zelené kopce.

Technický zázrak Solkanski most: Najväčší kamenný oblúk na svete

Keď sme sa vrátili k autu, rozhodli sme sa objavovať región ďalej. Len niekoľko kilometrov od Novej Gorice sa v obci Solkan nachádza ďalšia svetová pozoruhodnosť – Solkanski most (Solkanski most). Hnedé turistické tabule nás bez problémov doviedli až na parkovisko pri rieke. Odtiaľ to bolo k mostu cez rieku Soča už len pár minút pešo.

A stálo to za to! Most je skutočne impozantný. Bol postavený v rokoch 1900 až 1905 pre slávnu železničnú trať Transalpina a dodnes patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky Slovinska. Vďaka rozpätiu hlavného oblúka 85 metrov vysekaného z 4 533 opracovaných kamenných blokov je najväčším kamenným železničným oblúkovým mostom na svete.

Keď človek stojí pod ním a sleduje mohutnú kamennú konštrukciu vysoko nad tyrkysovou hladinou rieky Soča, uvedomí si, aké odvážne staviteľské dielo tu vzniklo pred viac než sto rokmi.

Ak sa teda ocitnete v Novej Gorici alebo Gorizii, malú zachádzku do Solkanu vám môžem len odporučiť. Solkanski most je presne tá stavba, ktorú jednoducho musíte vidieť na vlastné oči! 😊

Príspevok Nova Gorica a Gorizia: Hranica bez hraníc a najväčší kamenný most sveta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kam nás vietor zaveje nebolo jasné ešte vo štvrtok. Nakoniec vyhral predĺžený víkend v Slovinsku Slemenova špica.

Tomi, nešli by sme stanovať? (je utorok 06.08.2024).
Poďme. A kam?
Niečo vyber.
Slovensko, Rakúsko, Slovinsko?
Slovensko nie, veď ideš o dva týždne do Tatier.
Je štvrtok večer - Tomi tak kam ideme?
Neviem, ráno sa rozhodneme veď cesta po Gratz je tá istá….

Ráno 03:00 vstávame a vyrážame za dobrodružstvom. Za Bratislavou sme sa konečne dohodli a rozhodli. Slovinsko. Mám 4 hodiny a môžem plánovať.

Slemenova špica

Už 8:20 šliapeme našu prvú túru na Slemenovú špicu v Krajskej Gore (1911 m n.m.). Bola to menšia prechádzka ktorá trvala 3 hodiny, 5.8 km a 453 m prevýšenie. Táto túra je vzrušujúcim dobrodružstvom v Julských Alpách, ktorá ponúka úžasné výhľady a nezabudnuteľné vysokohorské zážitky. Ide nám to v celku rezko, ešte nie je tak teplo a turistov je zatiaľ málo.

Štartovali sme z horského priechodu Vršič a postupovali sme do priesmyku cez kosodrevinu a horské lúky až do cieľa. Výhľady sú veľmi fotogenické a nádherné.

Obdivujeme Jalovec (2645 m.n.m.) a vysoké steny hory Mojstrovka okolo ktorých sa budeme vracať späť. Vrchol Slemenovej špice obývajú ovečky. Naše dievčatko sa teší, sú tam aj jahniatka. Urobíme si piknik v tráve, zjeme všetko čo máme v batohoch a vydáme sa na cestu späť. Pod úpätím Mojstrovky deti objavili sneh. Slemenova špica je vždy v lete super zážitok.

11:30 hod. už sedíme v aute a ideme sa ubytovať. Vyberáme hneď druhý kemp, ktorý sme stretli cestou. Je veľmi teplo, nikomu sa nič nechce ale stan je potrebné postaviť. Chlapci pomáhajú ako draci. Ešteže máme naše dievčatko. Uvaríme si obed a pokračujeme v dobrodružstvách.

Jazero Jasná

Stále je veľmi horúco. Teplomer píše 33 stupňov. Takže voľba bola jasná. Vybrali sme sa kúpať k jazeru Jasná. Už keď sme vystúpili z auta, deti zbadali rieku Pišnica. Mali silnú potrebu si v nej poskákať. Veď prečo nie, voda je krááááásna, kryštálovo číra. Ale …. nikto z nás nerátal, že bude mať najviac 15 stupňov.

Po polhodine jašenia sme sa konečne presunuli k jazeru. Moji úžasní plavci si nasadili plavecké okuliare, nahodili úsmev a utekali do vody. Úsmev im zamrzol po dvoch sekundách a mne tiež. Nie, nie, tá voda nemala 33 stupňov ako naša voda v bazéne. Nič to preto, deti sa hneď chopili šance a začali si vymýšľať výzvy. Kto nesplní výzvu, šup do vody. Plávať v tak krásnej, priezračnej a studenej vode bol pre nás všetkých veľkým zážitkom. Vtedy sme ešte netušili, že je to len príprava na niečo väčšie.

Mali sme pocit, že každá bunka nášho tela sa sústredila len na zimu. Musím priznať, že to úžasne prečistilo moju myseľ. Keď sme boli už načisto premrznutí na kosť (teda len ja a deti, manžel spal a oddychoval pod stromom) padol skvelý nápad – poďme si dať zmrzlinu. „Ďakujem, ja si neprosím, dám si radšej teplú kávu alebo aj tatranský čaj." To horúce slniečko nám teraz padlo všetkým vhod.

Vodopád Peričnik

Šup, šup, poobliekať sa a stihnúť ešte krátku prechádzku na vodopád Peričnik. Bola to opäť len krátka, dobrodružná prechádzka. Vodopádov sme síce videli už veľa ale ani jeden sme nevideli ešte z vnútornej strany. Bol to zážitok. Byť v tom teple mokrý bolo tentokrát dokonca žiadúce.

Večer sme sa túlali už len v kempe. Deti už spia a my rozmýšľame, čo robiť druhý deň. Chceli sme pokoriť Triglav, počasie aj kondícia by na to boli ale… počasie hlási 34 stupňov a nám sa naozaj v tom teple šliapať nechce. A ako sa vraví ráno múdrejšie večera.

Druhý deň ráno volíme raft na Soči.

Do druhej časti: Raft na Soči

Príspevok Slemenova špica a jazero Jasná: Predĺžený víkend v Slovinsku 1 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vstávame o 8:00 hod. a už je teplo. Rozmýšľam čo na raňajky a prerušia ma: „Reni, za 15 minút odchádzame…“ Čím má človek menej času, tým je rýchlejší. Sedíme v aute a ja sa dozvedám, že máme dohodnutý raft na rieke Soči.

Rieka Soča (taliansky Isonzo) je jednou z najkrajších riek v Slovinsku a celej Európe. Preteká Julskými Alpami a vyznačuje sa svojimi smaragdovými zelenými vodami, čo si vyslúžilo prezývku „Smaragdová rieka“. Dĺžka Soči je zhruba 138 km, z čoho je väčšia časť práve cez Slovinsko a potom pokračuje do Talianska, kde sa vlieva do Jadranského mora.

Raft na rieke Soči

Úžasný nápad, milujem prekvapenia. Náš sprievodca na rafte je skvelý, zábavný a povely deťom dáva dokonca v slovenčine. Myslela som si, že sa povozím, pofotím a poobzerám prírodu … ale omyl.

Bolo mi vysvetlené, že pádlo nie je varecha a musím ho používať. Na rafte a na divokej rieke sa oddychovať nedá. Voda bola prekrásna, číra, čistá, studená. Mali sme síce neoprén, ale nie celotelový a preto odhalené časti tela dosť trpeli v 13 stupňovej vode. Jedným slovom skvelé. Atrakcií pre deti bolo neúrekom. Z raftu sa dá spraviť parádna šmýkačka. Spúšťame sa, skáčeme zo skál do vody, plávame, kúpeme sa a ponárame. Raft na rieke Soči, ktorým sme zámerne narážali do skál, bol veľké dobrodružstvo a silný zážitok. Po 3 hodinách končíme. Škoda.

Ale zároveň hor sa objavovať ďalšie krásy Slovinska. Už teraz vieme, že sa sem isto vrátime na kaňoning.

Vodopád Kozjak

Obzrieme Napoleonov most v Kobaride a parkujeme. Náš cieľ je vodopád Kozjak. Cestou míňame rieku Soča a desiatky kúpajúcich sa ľudí. Je minimálne 35 stupňov. Závidíme všetkým plavcom. Túru sme absolvovali ale dala nám zabrať. Bolo veľmi teplo a voda sa minula už v polke cesty.

Pri rieke si spravíme obed. Celú dobu si nohy namáčame vo vode. Vodopád Kozjak je krásny. Vyteká priamo zo skál. Cestou k autu si ešte obzrieme bunkre z prvej svetovej vojny. Túra nám trvala 2 hodiny a 11 minút, 6.5 km s prevýšením 145 metrov.

Veľmi nás lákalo ísť sa kúpať aj napriek tomu, že voda mala 13 stupňov. Manžel nie je zrovna vodný živel. Zato ja a deti sme mali byť pôvodne asi ryby. Našli sme krásnu pláž, kde sme sa do sýtosti vykúpali. Cestou stojíme ešte v kempe, pijeme pivko, kolu, kávu a do zbláznenia obdivujeme nádhernú farbu rieky Soča. Nie vždy je ale všetko dokonalé. Večer v kempe zisťujeme že nás mladší chlapček má vysokú teplotu. Dávame lieky a dúfame že je to jednodňová viróza. Noc je pokojná, spacáky nemáme, je stále teplo.

Pohoda na jazere Bled

Ráno balíme stan, raňajkujeme. Sme celkom rýchli a s radosťou vyrážame na cestu k jazeru Bled. Jazero je krásne, veľké, impozantné. Je to náš štartovací bod do rokliny Vintgar.

Cestou prechádzame nádhernou prírodou. Naokolo nás len hory a kopce, stromy a rieky, tráva a kvety a desiatky cyklistov. V duchu im veľmi závidíme. Nabudúce berieme aj bicykle. Keďže teplota ani dnes neklesla, niet sa čo diviť, že všetci turisti vylihovali pri jazere Bled.

Roklina Vintgar

Vyrážame do rokliny. Dostali sme na hlavu helmu, pre deti veľká zábava, ešte nič podobné nezažili. Drevené chodníky, lavičky, krásna voda a konečne (keďže sme v rokline) aj nižšia teplota. Asi po 3 km sme v cieli. Následne si vyberáme cestu späť cez lúky a pastviny.

Spolu sme prešli 6,7 km s prevýšením 153 m. Zvládli sme to za necelé dve hodinky. Sme proste rýchli. Každopádne je to krátka ale krásna prechádzka.

Predĺžený víkend v Slovinsku sa vydaril. Konečne sme pri aute, už sa len najesť a šup domov. Aj sa celkom tešíme, náš chlapček má opäť teplotu. Bol to krásny, výživný a nesmierne dynamický predĺžený víkend plný neuveriteľných a nových zážitkov. Celý náš trip bol neplánovaný, spontánny a určite aj preto fantastický. Keď človek nemá nastavené očakávania, zažíva všetko nečakane a naplno. Všetkým to odporúčame. Slovinsko teš sa, určite sa vrátime.

Do prvej časti: Slemenova špica a jazero Jasná

Príspevok Raft na rieke Soči: predĺžený víkend v Slovinsku 2 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Turistika Slovinsko nie je tak vzdialená. Túto krajinu a jej hory máme cez rakúske diaľnice na dosah a Julské Alpy sú medzi turistami pojmom. NIelen medzi turistami. Slovinsko je aj cyklistická veľmoc. Malebná krajina okolo Tarvisia s bohatou prírodou, pohoriami, jazerami a jaskyňami. Ak očakávate aktívny hiking, turistiku a more zážitkov, potom si vyberte si slovinské hory ako cieľ. Často pri plánovaní padajú otázky, kam sa v Slovinsku vybrať a čo všetko zažiť. Nuž, tu je náš výber. Slovinsko: Najkrajšie turistické traily:

Výstup na Triglav (2864 m)

Lokalita : Julské Alpy

"Veľkolepé, tajomné, vzrušujúce, hravé a jedinečné." Aj takto ospevujú Slovinci Triglavský národný park. Jeho najvyšším vrcholom je Triglav- vrchol Slovinska a symbol národa. Výstup naň je ikonickým zážitkom, no je náročný a často sa robí na dva dni s prespaním na horskej chate. Na vrchole ponúka dychberúce výhľady na celé Julské Alpy. Najpopulárnejšia trasa začína v doline Vrata a vedie cez Triglavský dom.

Menej zdatní turisti často v Triglavskom parku objavujú tiesňavu Vintgar, ktorú ľahko zdoláte aj s malými deťmi.

Slemenova špica

Lokalita : Julské Alpy, Mangart

Krásna a relatívne nenáročná túra. Vedie na vrchol Slemenovej špice s nádherným výhľadom na vrcholy Jalovec a Mangart . Trasa je ideálna pre stredne zdatných turistov. Turisti ju obľubujú najmä na jar v lete, keď kvitnú lúky.

Sočská cesta (Soča Trail)

Lokalita : Údolie rieky Soča

Táto trasa sleduje priezračnú tyrkysovú rieku Soča, ktorá je jednou z najkrajších riek v Európe. Vedie cez mosty, lesy a skalnaté úseky a ponúka množstvo miest na oddych alebo kúpanie. Začať môžeš v Trente a skončiť pri Bovci . Ide o stredne ročnú túru plnú prírodných krás.

Velika Planina

Lokalita : Kamniško-Savinjske Alpy

Malebná horská lúka, kde sa nachádza tradičná slovinská pastierska dedinka s unikátnymi drevenými domčekmi. Túra je nenáročná a zábavná pre rodiny s deťmi. Ponúka nádherné panorámy a príležitosť vidieť tradičný spôsob života slovinských pastierov.

Bohinjské jazero a Vodopád Savica

Lokalita : Triglavský národný park

Popis : Krásna nenáročná túra okolo Bohinjského jazera s možnosťou výstupu k vodopádu Savica , ktorý je jedným z najznámejších vodopádov v Slovinsku. Trasa je vhodná pre všetky vekové kategórie a ponúka relaxačné prechádzky popri jazere s krištáľovou čistou vodou.

Škocjanske jaskyne

Lokalita : Krasová oblasť

Túra vedie cez úchvatný krasový systém jaskýň, ktorý sú zapísané v zozname UNESCO. Prechádzka ponúka pohľad na obrovské podzemné priestory, rieku a rôzne kvapľové formácie. Je to viac zážitková turistika s pridanou hodnotou geológie a histórie.

Vršičský priesmyk (Vršič Pass)

Lokalita : Julské Alpy

Vršič je najvyšší priesmyk v Slovinsku. Tiež jedna z najkrajších ciest pre bicyklovačku a cestovanie autom, ale tiež pre turistiku. Trasa vedie z Kranjskej Gory cez priesmyk až do doliny Soča. Z priesmyku je množstvo možností na turistiku, vrátane krátkych výstupov na okolité vrcholy alebo jednoduchších prechádzok s výhľadmi.

Logarská dolina a Rinka vodopád

Lokalita : Kamniško-Savinjske Alpy

Jedna z najkrajších alpských dolín v Slovinsku je známa svojou prírodou a impozantným nádherným vodopádom Rinka . Ľahká až stredne náročná trasa je vhodná aj pre turistov, ktorí pokračujú v objavovaní ďalších oblastí Kamniško-Savinjských Álp.

Planina Prevala

Lokalita : Julské Alpy

Táto menej známa túra vedie cez alpské lúky a lesy na planinu Prevala , prípadne sú výhľady na Julské Alpy a Triglavský národný park. Cesta je menej frekventovaná. Ak hľadáte pokoj a samotu v krásnej prírode, ste na mieste.

Pastierska koliba na jej vrchu Preval je obľúbeným výletným miestom. Za dobrého počasia chata ponúka nádherné výhľady na slovinské hory. Od susednej Košuty, cez Dobrču až po najvyššie štíty Julských Álp.

Piran – pobrežné traily

Lokalita : Slovinské pobrežie

Milovníkom mora a pobrežných prechádzok odporúčame túry a cyklotrasy okolo mesta Piran popri pobreží až do historického Portoroža. Cesta ponúka nádherné výhľady na Jadranské more, prechádzky po pláži a malebné výhľady na stredoveké prímorské mestá.

Turistika Slovinsko

Slovinsko: Najkrajšie turistické traily. Snažili sme sa vybrať rôznorodé trasy po celej krajine. Každopádne Slovinsko je neďaleko. Je turistickým rajom pre všetkých, či už preferujú ľahké prechádzky okolo jazier alebo náročné výstupy do hôr. Vrátane cyklistických. Výhľady na Alpy, krištáľovo čisté rieky a jazerá, spolu s bohatou kultúrou robia z tejto krajiny perfektnú destináciu na naloženie kilometrov v Kardionápravníku, aktívne športovanie a objavovanie krásy prírody.

Príspevok Turistika Slovinsko: Najkrajšie turistické traily zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Tohto roku sme sa už po šiesty krát vybrali do Slovinska. V rámci Slovinska patrí do povinnej jazdy určite aj tiesňava Vintgar. Odolávali sme jej päť rokov, ale tentokrát sme si povedali: „Už musíme....“. A neľutujeme.

Vstup do tiesňavy Vintgar

Nachádza sa neďaleko turisticky známeho jazera Bled. Pred vstupom do tiesňavy v dedine Podhom sa nachádza obrovské parkovisko, preto s hľadaním miesta na parkovanie nebol problém (napriek tomu, že sme prišli naozaj vo vychytenom čase). Samozrejme, parkovné v cene vstupu nebolo zahrnuté. Najprv sme zaplatili parkovné, presunuli sa k domčeku, v ktorom sa nachádzala pokladňa a postavili sme sa do pomerne dlhého radu.

Lístky online

Ľutovala som, že som nezakúpila lístky online. Nevedela som totiž odhadnúť presný čas našej cesty z Bratislavy a bála som sa, že ak neprídeme načas, dovnútra sa už nedostaneme. Až na mieste som pochopila, že moje obavy boli zbytočné. Ak by som nám kúpila lístky online na ktorýkoľvek čas v daný deň, turniket  by nás do kaňonu pustil.

Ponaučenie do budúcna: lístky si kúpte online a vyhnete sa tak zbytočným prestojom.

Napokon sme lístky zakúpili. Pani v pokladni sa nás ešte spýtala, odkiaľ sme a keď sme povedali, že zo Slovenska, podala nám brožúrku s popisom tiesňavy a s mapkou v češtine. Palec hore za organizáciu. Následne sme prešli turniketom, miernym kopčekom sme zostúpili k drevenej lávke. Vstúpili sme na ňu a celým kaňonom sme už prešli po nej (miestami sa menila na most).

Chodník ponad Radovnu

Tiesňava Vintgar je vytvorená riekou Radovna a je dlhá 1 600 m. Napriek tomu, že bolo veľmi horúco, v kaňone bolo príjemne. Niektorí zvládli bez problémov aj mikinu na sebe. Napriek tomu, že niektorí návštevníci sa vo svojich komentoch na sociálnych sieťach vyjadrujú, že už videli aj krajšie tiesňavy a za tú cenu sa tam neoplatí ísť, ja si myslím opak.

Vintgar je nádherná romantická tiesňava. Voda je priezračná a dajú sa v nej pozorovať ryby. Kaskády na rieke krásne hučia, a ak sa človek pozrie trochu do diaľky, zdá sa mu, že rieka je tyrkysová. Áno, chodník je síce plný ľudí, ale chápem, že aj oni sú zvedaví rovnako ako ja a chcú si rovnako ako ja vychutnať tú krásu. Našťastie chodník je jednosmerný, takže k „zrážkam“ by nemalo dochádzať.

Vodopád Šum

Na konci kaňonu nás čakal zlatý klinec programu (teda najmä pre nášho syna, milovníka železníc). Nádherný vodopád Šum a nad ním kamenný most Bohnijskej železnice. Za vodopádom nás čakal koniec tiesňavy Vitgar. Nechýbalo občerstvenie a nákup suvenírov.

Cestu späť k vstupu do tiesňavy a teda aj k nášmu autu sme si mohli vybrať. Na výber sme mali z dvoch ciest – červenú a zelenú. Tá označená zelenou farbou je trochu dlhšie a vedie popri kostole sv. Kataríny. Cesta označená červenou farbou vedie cez dedinu Blejska Dobrava.

Samozrejme, že sme si vybrali tú kratšiu, keďže v Blejskej Dobrave  sa nachádza aj železničná stanica a náš syn ju proste potreboval vidieť. Za vodopádom Šum, pri domčeku so suvenírmi, sme zabočili doľava, prešli cez drevený most a začali pomerne prudko stúpať schodmi. Vystúpili sme hore a lesná cestička nás voviedla do dediny.

Blejska Dobrava

V dedine je výborné značenie. Bez problémov sme našli aj železničnú stanicu a aj sme sa bez problémov vrátili na cestu, ktorá nás mala doviesť ku vstupu do tiesňavy. Lesná cesta viedla priamo nad tiesňavou. Aspoň z diaľky sme ešte mohli počúvať hukot rieky. Prešli sme ponad celú tiesňavu, popri chate pri vstupe a dostali sme sa až na parkovisko.

V jeho závere je penzión, súčasťou ktorého je a reštaurácia. Dopriali sme si v nej dobrý obed a mohli sme sa vybrať na ďalšie objavovanie krás Slovinska. Vybrali sme sa k jazeru Bled...  

Príspevok Tiesňava Vintgar zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Alpský cyklo výlet vznikol spontánne, keďže v práci som mal nahlásenú dovolenku kvôli výletu na známy Transfagaras. Nakoniec sa dovolenka snov zmenila na 299 cyklo serpentín cez rakúsko Taliansko a Slovinsko.

Keď tento plán blízko termínu padol, narýchlo som preveril vlaky do Rakúska, reku po mesiaci sa vrátim do Álp a tak som investoval peniaze do lístkov do Innsbrucku a späť domov z Klagenfurtu.

Vlakom a bicyklom do Rakúska

Hlavne pre Klagenfurt sú ceny prijateľné už od 33 Eur (z alebo do Bratislavy), s Innsbruckom je to trochu zložitejšie, ale cena tesne nad 60 Eur bola tiež prijateľná.

Po kúpe lístkov som začal preklikávať mapu a plánovať trasu, kde som samozrejme nemohol vynechať Dolomity a Julské Alpy, ďalej som si vyhliadol národný park Tre Cime a časť Alpe Adria.

Optimistický plán na 7 dní jazdy mal takmer 700 kilometrov a 11000 nastúpaných metrov. Sám som ale neveril, že vzhľadom k počasiu, podmienkam a svojim silám s naloženým bicyklom absolvujem celú trasu. Nemal som žiadnu časovú rezervu a tak som som mal tieź pripravených niekoľko skratiek.

Etapy 299 cyklo serpentín

Corvara

Etapa 1 - z rakúskeho Innsbrucku do talianskej Corvary

Sella Ronda

Etapa 2 - tri sedlá Sella Rondy a štvrtým sedlom do Cortiny d’Ampezzo

Dráva

Etapa 3 - oddychový presun do Rakúska a Drávska cyklocesta

Alpe Adria

Etapa 4 - návrat do Talianska a časť Alpe Adria

Tarvisio

Etapa 5 - národným parkom Tarvisio do Slovinska do sedla Mangart a k rieke Soča

Triglav

Etapa 6 - národným parkom Triglav k jazerám Bled a Bohinj

Wörthersee

Etapa 7 - návrat do rakúskeho Klagenfurtu pri jazere Wörthersee

Príspevok Dovolenka snov a 299 cyklo serpentín zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ráno  vstávam skoro a balím snáď ako prvý. Ostatní majú všetci na háku a samozrejme žiadne pokuty zjavne nehrozia. Na jazero padá hmla a tak sa presúvam do reštaurácie, popíjam kapučíno a raňajkujem. Čaká ma prechod cez NP Tarvisio do Slovinska do sedla Mangart a k rieke Soča.

• (38 serpentín, 68 km, 1650 nastúpaných metrov)
• https://www.strava.com/activities/9667402680

Sedlo Margart

Po hodine sa konečne odhodlávam na úvodné stúpanie do Slovinska, kde sa dostávam nad hmlu a vydávam sa na obávaný Mangart. Zvažoval som, že tašky odložím niekde do lesa a vybehnem to naľahko. Prvé kilometre ale ubiehajú pomerne rýchlo, ráno je pomerne chladné a v tieni a tak sa postupne dostávam k tunelom.

Postupne sa zvyšuje premávka, ktorú trochu spomaľuje rampa a výber poplatku. V ďiaľke už vidím vrchol kam smerujem, ale krútim sa tunelmi a serpentínami často opačným smerom a stále čakám na nejaké náročnejšie úseky. Tie neprichádzajú a čoskoro prichádzam k vrcholovej rampe, do úplného sedla je kvôli padajúcim kameňom zákaz vstupu a tak zvažujem ďalší plán.

NP Tarvisio

Spúšťam sa pár stoviek metrov a stúpam k chate, kde za dobrú cenu objednávam palacinky a niečo na pitie. Sledujem odtiaľ, že k sedlu stúpa čoraz viac cyklistov aj turistov, proste rampu so zákazom obchádzajú. Samozrejme sa pridávam, bola by škoda nevyužiť príležitosť, keď už som tak blízko a počasie je super, musím na vrchol.

Záver je už celkom pohodový, dokonca sa pretekám s tromi miestnymi dôchodcami na cesťákoch, ale v závere mi ušli. Na vrchole užívam výhľady na všetky smery a pri fotení diskutujem s prvými slovákmi cyklistami, ktorých som na výlete stretol.

Soča

Čaká ma dnes už len dlhý zjazd niekde k Soči, sám neviem, kde ma zastihne noc. Prvé kilometre ešte brzdím opatrne, aby ma nezradili brzdy, lebo náhradné brzdové doštičky som si veru nezobral. Cestou dole teraz v tom teple ľutujem všetkých tých cyklistov, ktorí stúpajú hore až teraz. Ešte užívam posledných pár pohľadov dozadu, prechádzam okolo Koritnice až prichádzam na obhliadku ďalšieho cieľa, mesta Bovec.

Bovec

V meste najskôr nakúpim v potravinách, a suším stan v parčíku. Potom som nútený dobiť mobil a tak sadám do reštaurácie a konečne objednávam miestu špecialitu čevapi.  

 V pláne som mal niekoľko kempov, takže vyrážam najskôr obzrieť kemo priamo v Bovci. Ten ma nejak nezaujal, navyše je pomerne málo hodín a tak po krátkom osviežení v ľadovej vode Koritnice vyrážam k rieke Soča. Cestou ma čaká ešte tak 5 kempov a tak potiahnem čo najbližšie k stúpaniu na Vršič.

Pod Vršič

Postupne obdivujem krásnu belasú vodu, mosty a okolitú prírodu. Míňam jeden kemp za druhým, väčšina je plných a prichádzam ku Kampu Triglav. Podľa mapy by mal byť o pár kilometrov ešte jeden a tak sa najskôr vydávam ďalej, ale po pár bleskoch nad Vršičom to otáčam späť.

Na recepcii ma síce predbehla nejaká česká rodinka, ktorá tam 20 minút zvažovala počet nocí, ale narýchlo platím a rozkladám stan. Uf, v poslednej chvíli mám všetko rozložené, keď prichádza poriadny lejak a hromy. Ležím v stane a užívam si ten veget v suchu, vonku je to riadny masaker. Po hodine konečne môžem vyliezť a tak využívam sprchu, dobíjam všetku elektroniku a využívam tieź automaty na kávu a slané aj sladké dobroty. Mimochodom tento kemp bol veľmi príjemný a určite ho odporúčam.

Etapy cykloexpedíce

• Z insbrucku do Corvary
• Sella Ronda
• Drávska cyklocesta
• Alpe Adria
• Národný park Tarvisio
• Národný park Triglav
• Z Wörthersee do Klagenfurthu

Príspevok 299 serpentín: Cez NP Tarvisio do sedla Mangart a k rieke Soča zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.