V jedno slnečné marcové dopoludnie sa na parkovisku v Nitrianskom Rudne stretla Kristánkova družina. Vyše 30 mladých turistov, pripravených zdolať prvú túru tohtoročnej výzvy 7 kopcov 3 jazerá 2026. Atmosféra bola nabitá očakávaním, smiechom a debatami o minulých výletoch, keď sme sa ešte len pripravovali na štart. Cieľ: Predný Rokoš.

Turistický výstup na Predný Rokoš

Len čo sme opustili dedinu a začali stúpať po lesných cestičkách, otvorili sa nám výhľady na Nitrianske Rudno a priľahlú priehradu. Slnko sa lesklo na hladine a z diaľky sa črtali prvé skalné útvary, ktoré lemovali naše stúpanie. Miestami nás čakali prudšie úseky. Inokedy zas príjemné kľukaté stúpania, pri ktorých sme si mohli odfotiť skupinové zábery a porozprávať sa o plánoch na ďalšie ciele výzvy.

Postupne sme vystúpali na Predný Rokoš a následne na samotný Rokoš, najvyšší bod trasy. Odmenou nám bol výhľad na Uhrovské Podhradie, ktoré sa rozprestieralo pod nami ako vytriedená farebná mozaika dedinských domov a polí. Spravili sme si prestávku, vybalili desiatu a zaspomínali na minulý ročník. Vtedy sme s rovnakou družinou zdolávali Jankov vŕšok – spomienky, ktoré dodávali túre pocit kontinuity a spoločnej tradície.

Po prestávke sme pokračovali chodníkom pomenovaným po Alexandrovi Dubčekovi, ktorý nás bezpečne viedol k Košútovej skale. Pri skalnom hrebeni sme sa zastavili, rozostavili bicykle a turistické batohy a spravili si spoločnú fotografiu. Dôkaz, že Kristánkova družina vždy zdolá aj tie menej známe, no pôvabné miesta.

Vodná nádrž Nitrianske Rudno

Odtiaľ už nasledoval prudší zostup cez hustý les, ktorý preťali lúky a polia, až sme pred dedinou obišli motokrosový areál. Práve tu prebiehal tréning – motory duneli a práve kontrast s naším pokojom na chodníku umocnil pôvab túry.

Záver trasy nás zaviedol k vodnej nádrži Nitrianske Rudno, ktorá je oficiálnym cieľom výzvy 7 kopcov, 3 jazerá. Tu sa energia družiny premiešala s tichom vody, ktorú sme sledovali so zaslúženým obdivom. Odmenou bolo nielen pocit dokončenia, ale aj večera v neďalekej reštaurácii a návrat domov už za tmy, unavení, ale spokojní.

Predný Rokoš nie je najznámejší kopec Slovenska, no určite si zaslúži pozornosť. Je to miesto, kde sa spájajú mladí turisti, príroda a výzva – a práve tieto kombinácie tvoria spomienky, ktoré pretrvávajú. Kristánkova družina opäť dokázala, že aj menej známe miesta môžu byť srdcom dobrodružstva.

Príspevok Predný Rokoš s Kristínkovou družinou: Prvý krok k cieľom 7 kopcov 3 jazerá zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kto by nechcel stráviť deň v Strážovských vrchoch, kde sa spája krásna príroda, fascinujúca história a trocha dobrodružstva? Práve o takýto zážitok sme sa postarali cez víkend, keď sme našich rodičov zobrali na výlet na hrad Uhrovec, ktorý je súčasťou výzvy „7 kopcov, 3 jazerá“. Výlet z Jankovho vŕšku na hrad Uhrovec, ktorý sa tváril ako nenáročná túra, nám dal poriadne zabrať, ale odmenil nás aj množstvom úžasných pohľadov.

Jankov vŕšok

Vyrážali sme zo Žiliny okolo deviatej ráno. Počasie bolo ako z katalógu – síce chladno, zato však slnečno. Smerovali sme na Jankov vŕšok, ktorý je súčasťou už spomínaných Strážovských vrchov a zároveň je od roku 1993 prírodnou rezerváciou. Tento kopec s nadmorskou výškou 533 metrov, je známy nielen svojou flórou, ale aj bohatou históriou. Územie je charakteristické výskytom drieňových dúbrav na vápencovom podloží a bohatou populáciou vstavačovitých rastlín. Jankov vŕšok je tiež významným miestom slovenskej histórie.

Po príchode nás privítal pamätník Slovenského národného povstania, ktorý nás okamžite vtiahol do minulosti. Mohyla, symbolický cintorín, bunkre a amfiteáter... Tu všetko dýcha históriou a odhodlaním ľudí, ktorí počas 2. svetovej vojny bojovali za slobodu.

Pamätník SNP

Pôsobila tu počas vojny Partizánska brigáda Jána Žižku pod velením plukovníka Teodora Polu. Partizáni si vybudovali bunkre, z ktorých jeden sa stal miestom tragédie. 13. februára 1945 v ňom hitlerovské vojská upálili siedmich zranených partizánov.

Na pamiatku padlým hrdinom SNP tu bola teda krátko po oslobodení postavená mohyla. Základný kameň položil v roku 1946 Karol Šmidke. Výstavba prebiehala za účasti obyvateľov okolitých obcí, priamych účastníkov SNP a brigádnikov z Moravy a Čiech. Práce sa vykonávali ručne, keďže v tom čase na Jankovom vŕšku nebola elektrina, ani voda. Po štyroch rokoch bola mohyla dokončená a slávnostne odhalená v auguste 1951 pri príležitosti osláv SNP. Následne sa vybudoval vodovod, elektrická sieť a cestná infraštruktúra.

Rodáci z Uhrovca

S Jankovým vŕškom sa spájajú aj miestne povesti, najmä príbehy o zbojníkovi z družiny Juraja Jánošíka. Každoročne koncom augusta sa tu konajú spomienkové oslavy SNP. Oblasť je tiež dejiskom medzinárodných motoristických a cyklistických pretekov do vrchu.

My sme sa z Jankovho vŕšku vydali po červenej turistickej značke, následne sme pokračovali po modrej k hradu. Po asi polhodinovom stúpaní po červenej sme sa dostali na Holý vrch, kde sme sa zastavili, aby sme si oddýchli a porozmýšľali. Prečo je chodník pomenovaný po Ľudovítovi Štúrovi a Alexandrovi Dubčekovi? Okrem toho, že sa obaja narodili v Uhrovci, a to ešte v tom istom dome, v budove miestnej školy, zdieľali podobné hodnoty a mali by si čo povedať. Ľudovít Štúr, ako politik a národný buditeľ, sa usiloval o ochranu práv slovenského národa na uhorskom sneme. Alexander Dubček sa zas v 60. rokoch 20. storočia snažil o demokratizáciu komunistického režimu v bývalom Československu. Zaujímavé je, že aj keď obaja žili v úplne iných historických obdobiach, ich ciele boli podobné. Bojovať za práva a slobodu malého národa v srdci Európy.

A kým sme sa zamýšľali nad osudmi týchto dvoch veľkých osobností, naskytol sa nám pohľad na okolité hory. Pripomenul krásu tohto kúska Slovenska. Zrazu sme sa cítili, akoby sme sa na chvíľu stali súčasťou minulosti. Nemohli sme sa ubrániť pocitu, že história Slovenska je zapísaná nielen v knihách, ale aj v každom kroku, ktorý urobíme po tejto krásnej krajine.

Keď sme ešte z Jankovho vŕšku zbadali hrad Uhrovec, očakávali sme len krátky kúsok cesty. Oči nás však klamali. Pred nami sa otvoril nádherný hrebeň, no zároveň aj strmé stúpanie a klesanie, ktoré nás ešte poriadne potrápilo.

Hrad Uhrovec

Hrad Uhrovec je skutočným klenotom medzi slovenskými hradmi. Postavený v 60. rokoch 13. storočia ako refugiálny hrad, údajne nikdy nepadol do rúk nepriateľa a dodnes si zachoval takmer všetky svoje historické prvky. Jeho neskororománska kaplnka, impozantné veže a renesančný palác s detailmi, ktoré sa bežne na iných hradných zrúcaninách nenachádzajú, robia z Uhrovského hradu jedno z najcennejších miest na Slovensku.

Počas svojej histórie prešiel rôznymi rukami, no až do dnešného dňa si zachoval impozantnú architektúru. Zachovala sa tu už spomínaná neskororománska kaplnka, veže a rozsiahly renesančný palác, ktorý je ozdobený množstvom architektonických detailov.

Návštevníci tu môžu obdivovať nielen krásu paláca, ale aj zaujímavé prvky, ako je krb, záchod či cisterny, ktoré na iných hradných zrúcaninách už dávno chýbajú. Hrad dnes spravuje občianske združenie Hrad Uhrovec, ktoré sa stará o jeho obnovu a konzerváciu, aby mohol slúžiť ako klenot našich dejín aj pre ďalšie generácie.

Strážovské vrchy

Po prehliadke hradu sme sa rozhodli vrátiť na Jankov vŕšok, kde sme začínali. Nohy nás síce boleli, ale pocit z krásne prežitého dňa to úplne vynahradil. Celkovo sme nachodili 12 kilometrov, s prevýšeniami 660 metrov, zvládli sme to za zhruba 4 a pol hodiny a získali sme nové vedomosti o histórii a prírode Slovenska. A čo je najlepšie – aj náš verný spoločník, fenka Heidi, mala z tohto výletu nezabudnuteľný zážitok.

Tento výlet nám pripomenul, že Slovensko je plné neobjavených pokladov a že história tejto krajiny je ukrytá na každom kroku.

Príspevok Z Jankovho vŕšku na hrad Uhrovec: Putovanie históriou a prírodou zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Hľadáte výlet, ktorý spojí krásnu prírodu, históriu a trocha národnej hrdosti? Tak si nasmerujte kroky do Strážovských vrchov, kde na vás čaká majestátna zrúcanina Hradu Uhrovec a ikonický Jankov vŕšok. Jeden ponúka pohľad do stredoveku, druhý pripomína hrdinské činy partizánov. A medzi nimi? Kopec krásnych turistických trás a cyklotrás, ktoré vás prevedú touto malebnou časťou Slovenska.

Hrad Uhrovec

Stredoveká pýcha ukrytá v lese. Tento nádherný hrad, postavený v 13. storočí, patrí medzi najzachovalejšie hradné ruiny na Slovensku. Leží nad obcou Uhrovské Podhradie a jeho poloha uprostred hustých lesov mu dodáva tajomnú atmosféru. Navyše, vďaka dobrovoľníkom, ktorí ho rekonštruujú, je hrad stále prístupnejší a jeho čaro rastie s každým ďalším rokom.

Prečo navštíviť Hrad Uhrovec?

• Nádherné výhľady na Strážovské vrchy a Ponitrie.
• Autentická hradná atmosféra bez davov turistov.
• Zaujímavá história – dokonca tu vyrastal aj Ľudovít Štúr!
• Výborný cieľ na nenáročnú túru alebo cyklovýlet.

Jankov vŕšok

Pamätník histórie s krásnymi výhľadmi Jankov vŕšok (533 m n. m.) je symbolom protifašistického odboja a jeden z najvýznamnejších partizánskych pamätníkov na Slovensku. Nachádza sa nad Uhrovcom a Bánovcami nad Bebravou a ponúka krásne panoramatické výhľady na široké okolie.

Čo vás čaká na Jankovom vŕšku?

• Monumentálny pamätník venovaný SNP.
• Pokojná príroda ideálna na oddych a nenáročné prechádzky.
• Výborné cyklotrasy a turistické chodníky.
• Reštaurácia a ubytovanie – skvelé miesto na občerstvenie po túre!

Najlepšie turistické trasy v okolí

Výstup na Hrad Uhrovec z Uhrovského Podhradia

• Dĺžka: cca 3,5 km (tam)
• Čas: 1,5 hodiny výstupu
• Popis: Najrýchlejšia cesta k hradu vedie z obce Uhrovské Podhradie. Stúpanie je mierne, lesný chodník príjemný a na vrchole vás čaká nádherný výhľad.

Túra z Jankovho vŕšku na Hrad Uhrovec

• Dĺžka: cca 8 km (tam a späť)
• Čas: 3-4 hodiny
• Popis: Ideálna kombinácia turistiky a histórie. Trasa vedie cez lesy a lúky s peknými výhľadmi a spája dve ikonické miesta regiónu.

Hrebeňová túra: Jankov vŕšok – Rokoš – Zliechov

• Dĺžka: cca 18 km
• Čas: 6-7 hodín
• Popis: Dlhšia, ale krásna hrebeňová túra s možnosťou výstupu na Rokoš (1 010 m n. m.). Odmenou sú epické výhľady a menej frekventované chodníky.

MTB – Cyklotrasy pre dobrodruhov

Bánovce nad Bebravou – Jankov vŕšok – Hrad Uhrovec

• Dĺžka: cca 25 km
• Popis: Príjemná trasa kombinujúca asfalt a lesné cesty, vhodná pre stredne pokročilých cyklistov.

MTB okruh cez Uhrovské Podhradie

• Dĺžka: cca 30 km
• Popis: MTB trasa vedie krásnymi lesmi a ponúka poriadne výšľapy aj technické zjazdy.

Cyklotrasa Jankov vŕšok – Strážovské vrchy

• Dĺžka: cca 40 km
• Popis: Náročnejší okruh vedúci cez Strážovské vrchy, vhodný pre skúsených bikerov.

Zaujímavosti a atrakcie v okolí

• Uhrovský hrad – Stredoveká atmosféra, výhľady a stále sa obnovujúce múry.
• Vodná nádrž Nitrianske Rudno – Ak sa po túre chcete osviežiť, zamierte sem!
• Strážov (1 213 m n. m.) – Najvyšší vrch Strážovských vrchov, krásna turistika s výhľadmi.
• Zoologická záhrada Bojnice – Len 40 minút autom od Bánoviec nad Bebravou. Ideálny výlet pre rodiny.
• Liečebné kúpele Trenčianske Teplice – Po poriadnej túre si môžete dopriať relax v termálnych kúpeľoch.

Tipy pre návštevníkov

• Sezónnosť: V lete odporúčame skorý výstup – Strážovské vrchy vedia byť horúce! V zime sa pripravte na sneh a blato na chodníkoch.
• Bezpečnosť: Turistika v Strážovských vrchoch je bezpečná, no občas môžete stretnúť divú zver – robte hluk a noste zvončeky.
• Stravovanie: Na Jankovom vŕšku nájdete reštauráciu, pri hrade Uhrovec je najlepšou voľbou vlastný proviant.
• Navigácia: Trasy sú dobre značené, ale v hustých lesoch sa môže hodiť GPS aplikácia.

Prečo sa vybrať na Hrad Uhrovec a Jankov vŕšok?

Táto lokalita ponúka dokonalú kombináciu histórie, krásnej prírody a nenáročnej turistiky. Hrad Uhrovec vás prenesie do stredoveku, Jankov vŕšok pripomenie boj za slobodu a medzi nimi si užijete fantastické výhľady, lesné cesty a kľud, aký v preplnených turistických oblastiach nenájdete.

Tak čo, vidíme sa na hrebeni? 😉

Príspevok Hrad Uhrovec a Jankov vŕšok – história a turistika Strážovské vrchy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vydať sa na hrad Uhrovec je ako vyraziť na výlet do minulosti – s tým rozdielom, že namiesto koňa máme auto a turistické topánky a miesto brnenia batoh s vodou a Horalkami. Tento starobylý hrad, ktorý sa hrdí tým, že pamätá lepšie časy ako my pondelky, nás láka svojou majestátnosťou a prísľubom dobrodružstva. Kastelán dokonca ponuka aj možnosť prespať na hrade v čiastočne zreštaurovanom bivaku.

Uhrovské Podhradie

Naša výprava začína v malebnej dedinke Uhrovské Podhradie, kde si ešte pred výstupom musíme doplniť zásoby. Ideme cez týždeň, tak je všetko zavreté. Konča dediny pod hradom je veľké parkovisko. Odstavujeme a plní optimizmu sa vydávame po turistickej značke nahor. Naše prvé kroky sú pevné a rozhodné, ale už za poslednými plotmi si uvedomujeme, že sme sa prepočítali. Stúpanie je strmšie, ako sme si mysleli. Aj hrad Uhrovec sa zdá byť akoby o niečo ďalej a vyššie.

Nečakané prekážky

Ako stúpame, začínajú sa objavovať prvé nečakané prekážky. Kamene na ceste sú klzkejšie než kedykoľvek predtým a zdá sa, že každá vetvička a koreň sú tu len preto, aby nám podrazili nohy. Nehovoriac o agresívnych mravcoch, ktoré pri každej zastávke testujú našu trpezlivosť a húževnaté komáre, ktoré majú očividne na nás chuť. Jediná Beky to znáša dobre. Stále je vpredu a obzerá sa po nás, zatiaľ čo my sa pokúšame zachrániť si pred dôstojnosť páničkov.

Po hodine, ktorá sa nám zdala ako večnosť, sa konečne blížime k hradu. Už z diaľky vidíme jeho majestátne ruiny, ktoré nám dávajú pocit, že naša snaha nebola márna. Posledné kroky sú naplnené eufóriou – nie preto, že by sme mali ešte dostatok energie, ale preto, že v diaľke už vidíme miesto, kde si môžeme sadnúť. Vstup do hradu vedie cez drevený mostík.

Hrad Uhrovec

Hrad Uhrovec je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých hradov na Slovensku. Jeho architektúra je typickým príkladom stredovekého hradu s obrannými prvkami, ako sú vysoké hradby a strážne veže. Hrad prešiel viacerými stavebnými úpravami a rozšíreniami.

Stojíme na vrchnom nádvorí, cez okná pozeráme dole na krajinu a cítime sa ako praví dobyvatelia.

V 16. storočí bol hrad prestavaný a posilnený, aby odolal tureckým nájazdom. Hrad Uhrovec slúžil nielen ako vojenská pevnosť, ale aj ako sídlo šľachty. Dnes je pod kontrolou Pavla Pavlisa, miestneho kastelána, ktorý sa nielen stará o jeho rekonštrukciu ale aj obsluhuje malý bufet. A keď si objednáte plechovicu piva, rád pridá aj zopár neoficiálnych informácií.

Stopa oligarchov

Prvou písomnou správou o existencii už vybudovaného hradu a panstva je listina Ostrihomskej kapituly z roku 1295. V nej sa konštatuje, že Matúš Čák sa rozhodol vymeniť svoje majetky v Tekove za hrad Uhrovec (castrum Ugrog) a dediny Podlužany, Bánovce, Horné Naštice, Uhrovec, Bancúch, Žitná, Radiša, dedinu ležiacu pod hradom, ktorá sa volala Močiarnik (dnešné Podhradie) a Šípkov. Aj keď Matúš Čák pôvodnému majiteľovi panstva Petrovi synovi magistra Báša priplatil sumu 50 hrivien, išlo o zjavne nerovnocennú majetkovú výmenu.

V listine Ostrihomskej kapituly z roku 1297 sa sťažuje Mikuláš, že Matúš Čák prinútil jeho a jeho otca Petra pod hrozbou smrti k výmene ich panstva Uhrovec za niekoľko bezcenných dedín v Tekove. Majiteľom Uhrovca sa teda v roku 1295 stal jeden z najvýznamnejších oligarchov v Uhorsku. Matúš Čák vlastnil hradné panstvo Uhrovec až do svojej smrti roku 1321, kedy prešiel do vlastníctva kráľa Karola Róberta. - zdroj: hrad Uhrovec

Uhrovská jaskyňa

Jedna z najznámejších legiend hovorí o tajných chodbách, ktoré údajne vedú z hradu do jaskyne pod hradom a do okolitých hôr. Podľa povestí tieto chodby používali šľachtici na útek pred nepriateľmi alebo ako tajné únikové cesty v prípade obliehania.

Rozhodol som sa s Beky jaskyňu objaviť. Obišli sme okolo hradieb celý hrad až sme na opačnom konci našli strmý zošup a záchytné lano. Zísť pár metrov k jaskyni mi trvalo niekoľko minút. Hovoriť tomu jaskyňa je trochu odvážne slovo. Skôr jaskynka. Moja hrdinská družka Beky to vyhodnotila správne a hanebne zostup pri pohľade na strmý padák vzdala. Utiekla za ženou. Zastavil som ju až pri vstupnej bráne.

Návrat do civilizácie

Cesta späť by mala byť omnoho ľahšia – gravitácia je zvyčajne priateľom turistov. Narážame však na strmáky, ktorých zlezenie Hanku stojí niekoľko pádov na zadok. Beky si len ľahne a ticho, s porozumením, sa na to díva. Bodaj by nie. O pár hodín bude chcieť svoju večeru.

Keď sa vrátime do dedinky, máme dosť. Hoci to nebol veľmi náročný výstup, v tom teple nás to zohlo viac, než by sa čakalo. Našťastie celá cesta vedie lesom. Sľubujeme, si, že nabudúce bez repelentu ani na krok. Dávame si kofolu a v duchu sa tešíme, že je to za nami a my si odfajkneme aj ďalší cieľ, výstup na hrad Uhrovec.

Príspevok Výstup na hrad Uhrovec je ako výlet do minulosti zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vonku, za oknom, poletujú prvé vločky studeného snehu a my máme dve možnosti. V nedeľu
ráno sa pomaly vyhrabeme z vyhriatych perín a presunieme sa na gauč pred televízor alebo
obujeme snehule, vytiahneme hrubšie prešívané zimné bundy a pôjdeme obdivovať prvé náznaky blížiacej sa zimy niekam von – povedzme do sveta. Presúvame sa na gauč, náš motivátor psík Heidi sa na nás vyčítavo pozerá a tak je rozhodnuté. Pôjdeme za zimou. Túra na zimné Čičmany neodolateľné láka.

Náučné chodníky v Čičmanoch

Len nedávno sme objavili čaro náučných chodníkov. V tejto maľovanej rázovitej slovenskej
dedinke nájdete hneď dve paralelné trasy. Jedna trasa je značená rímskymi číslicami, druhá
arabskými. Trasy sa prelínajú aj so žltou a červenou turistickou značkou.

Červená je legendárne známa Cesta hrdinov SNP a tak si môžete povedať, že ste prešli aspoň kúštik z tejto trasy.

Zimné Čičmany

My parkujeme v obci, pri Radenovom dome. Parkovné v Čičmanoch je spoplatnené a za celý deň si zaplatíte 7 eur, za hodinku je to euro. Parkovať sa tiež dá pri neďalekom lyžiarskom stredisku Javorinka.

Pomalým tempom sa presúvame ku kaštieľu. Cestou obdivujeme biele ornamenty na dreveniciach, ktoré sú snáď celosvetovo známe.

Čičmianky dekór

Pôvodne sa hlinkou, neskôr bielym vápnom natierali nárožia a spodné časti neomietaných dreveníc pre ochranu proti vlhkosti, postupne od 19. storočia sa jednoduchými vzormi zdobila i plocha vonkajších stien. Vo výzdobe prevládajú geometrické vzory inšpirované miestnymi výšivkami, ako špirály, krížiky, vlnovky, krúžky, srdcia, zúbky a častý je i motív kohúta. Dnes sa na udržanie typického rázu Čičmian používajú už moderné farby. Obec sa v priebehu času menila, na jej dnešnej podobe sa negatívne podpísali napríklad i tri veľké požiare, kedy pri jednom z nich v roku 1945 zhorelo až 33 domov.

Na náučných tabuliach sa dočítate ďalej viac i o kostole Povýšenia sv. Kríža, o rastlinstve a živočíšstve Strážovských vrchov, o Čičmianskych ornamentoch, aj o papučiarstve, ktoré živilo obyvateľov.

Čičmiansky folklór

Architektonické, krojové a nárečové zvláštnosti, spolu s neobvyklým názvom obce priviedli
viacerých etnografov k domnienke, že praobyvatelia Čičmian sú cudzieho, predovšetkým
balkánskeho pôvodu.

Do vzniku starých Čičmian tak mohli zasiahnuť i Bulhari, ktorí zanechali po sebe krojové i staviteľské prvky. Prevládala valašsko-pastierska kultúra. Názov Čičmany má pravdepodobne indoeurópsky prazáklad, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „usadlosť vo vrchoch – Vrchovany“. Dnes v obci žije už iba okolo 120 obyvateľov.

Lavička v Čičmanoch

My sme však neostali iba v obci, ale zašli sme si kúsok aj nad obec. Určite odporúčame.
Pýtate sa prečo? Pretože neďaleký kopček ponúka krásny výhľad a okrem toho tam prednedávnom pribudla obria lavička. Postavili ju nadšenci z firmy GARDEON a je presne taká istá ako tá v Kláštore pod Znievom, akurát na Čičmianskej pribudli typické biele ornamenty. K lavičke je to z obce naozaj iba pár minút.

O Čičmanoch

Čičmany sú najjužnejšia a zároveň najvyššie položená obec Žilinského okresu, rozprestierajúca
sa pod vrchom Strážov, pri prameni rieky Rajčianky vo vás určite zanechá nezmazateľnú
stopu. V blížiacej sa zime majú biele ornamenty na chalúpkach možno ešte väčšie čaro ako v
horúcom lete. Túra na zimné Čičmany vás prekvapí.

A ak vám bude vonku predsa len chladno, vbehnite do niektorej z chalúpok, nájdete tam stálu expozíciu a možno aj niečo dobré pod zub.

Príspevok Túra na zimné Čičmany neodolateľne láka zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V jedno vianočné ráno vyrážame do Strážovských vrchov. Nemalo ísť o „komerčný“ cieľ, ale o pekné miesto s výhľadmi. Šivarina v Strážovských vrchoch: voľba bola po demokratickom odhlasovaní jasná! Kto by nesúhlasil, jednoducho môže zostať doma! :-)

Košecké Podhradie

Autom smerujeme do Kopca. Po ceste, ale do Košeckého Podhradia časti Kopec. Trasu máme starostlivo pripravenú vopred, ale podľa hesla „spontánne rozhodnutia sú najlepšie“, pri aute trasu meníme. Najskôr po lesnej cestičke a potom po lesnom chodníčku stúpame k vytúženému cieľu.

Hneď v úvode v strmom lesnom teréne okolo nás letí kameň. Míňa nás v bezpečnej niekoľko metrovej vzdialenosti, tak s úsmevom pokračujeme ďalej. Asi niekomu len „spadol zo srdca“.

Turistický výstup na Šivarinu

Stúpame hrebienkom, ktorý je niekedy pomerne strmý. Občas nás odmení výhľad na neďaleký Vápeč, či Čierny vrch. Napokon dorazíme až pod skalnú stenu. Môžeme ju obísť hneď zľava, alebo sa vybrať vpravo. Vyberáme sa vpravo, ale chodníkom to možno nazvať len občas. Vystúpiť na skalnú stenu v týchto miestach by bolo už mimoriadne zložité, tak pokračujeme stále ďalej.

Keď stretneš diviaka

V diaľke nás zaujme drevený peň, ktorý vyzerá ako diviak. Okamžite beriem foťák, a snažím sa to zachytiť. Pník však nespolupracuje a hýbe sa. Po chvíľke zisťujeme, že z lístia sa dvíha celá črieda asi ročných diviakov aj so svojou maminou. Najskôr pomaličky a postupne rýchlejšie sa presúvajú na iné, podľa nich bezpečnejšie miesto.

Skalná stena Šivariny

Už sa nachádzame priamo pod skalnou stenou Šivariny. Možno ju obísť pomerne ľahko sprava alebo zložitejším spôsobom nájdením vlastnej výstupovej trasy. Vtedy je vhodné, aby išiel niekto napred a zistil priechodnosť trasy. Nemusí sa tak presúvať celá skupina. Ak máte super parťákov, tak počkajú na váš pokyn pokračovať za vami, resp. na váš návrat. Tí moji sú asi niečo medzi, lebo počas môjho prieskumu sa už niektorí chcú vrátiť na chodník a pokračovať bezomňa! Našťastie to nestihnú, lebo počujú moje zvolanie, aby pokračovali vo výstupe.

Šivarina

Ako dosiahneme prvú terasu, máme pod sebou skalný zráz s ikonickým stromom. Ten drží v skalnom teréne vari len silou vôle. Príroda si vie poradiť so všetkým.

Pred sebou máme krásne výhľady na vrchy Suchá hora, Vápeč, Vlčinec, Sokol, Mačičie, či horný koniec Kopca.

Šivarina v Strážovských vrchoch. Všetci sú nadšení z tej krásy okolo nás. Doprajeme si zaslúžený oddych, doplníme sily a po chvíľke vystúpime ešte vyššie na druhú terasu. Toto miesto ponúka takmer identické výhľady ako nižšie položená terasa, takže sa tu už veľmi nezdržujeme.

Zostup na Kopec

Odtiaľto sa môžeme vrátiť rovnakou trasou, alebo pokračovať ďalej najskôr lesnou a potom štrkovou cestou, čím by sme vytvorili okruh. Volíme druhú možnosť. Cestou sa ponúka niekoľko skratiek do doliny, ale úspešne im odolávame. Nechceme pokračovať v zmysle: „Využi skratku, je síce dlhšia, ale o to horšia“. :-) Lúkami zostupujeme do Kopca. Počas celej túry sme ešte nestretli žiadneho človeka.

Ako sa ocitneme na asfaltovej ceste, všade plno áut. Parkujú aj tam, kde sa ani nedá. V prvom momente to vyzerá na turistický zraz ale už po pár metroch vidíme, že nejde o žiadnu turistickú akciu. Pohrebný sprievod nám zahatal cestu, tak s odstupom vyčkávame. V tomto ešte vianočnom čase nám to pripomenie kolobeh života. Aký sme mali pekný deň a ako sa máme fajn. Dav sa ale začína hýbať v rovnakom smere, ako chceme ísť aj my. Chíľu to trvá, než sa ocitneme pri aute.

Záverečná bilancia

Spokojnosť všetkých len potvrdila správnu voľbu cieľa a trasy. Trasa nebola síce dlhá (merala len cca 13 km), ale po vianočnom oddychu primerane náročná (celkovo nastúpaných cca 700 m). Ako často hovorím, taká jednotková trasa (zaberie vám viac ako 1 hodinu, ale menej ako 1 deň). :-)

Šivarina v Strážovských vrchoch nesklamala. Už sa všetci tešíme na ďalšie okamihy v prírode!

Príspevok Šivarina v Strážovských vrchoch ponúka netušené výhľady zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V ten krásny deň som sa doviezol do Kanianky otestovať Bojnické traily. Až v Šútovsko sedle som pochopil, že chcem vlastne niečo iné. Otočil som čelom vzad a oproboval som na divoko MTB z Bojníc cez Boškovie Laz a Hlboký vrch na Maguru (1141 m), strechu Prievidzkej časti Strážovských vrchov.

Najvyšší vrch celku Strážovských vrchov je samozrejme o 72 m vyšší: Strážov (1213 m).

Kanianka

Neoficiálnym štartom mnohých mtb bajkerov je Kanianka. Malé mestečko za Bojnicami s priehradou a bezproblémovým parkovaním. Vedie odtiaľ Rokošská cyklomagistrála, ktorá nedá od prvej minúty zapochybovať, že výškový kilometer cyklistu neminie. Až po Bohátku je to dolinkou a šotolinou, no proste do pohody. Väčšiu prdel zažiješ pri výstupe do Šútovského sedla. Tu sa aj konečne zapotíš.

Obrátka v Šútovskom sedle

Pálfyho trail vyzeral upravene, pohodovo a lahodne. Zato Boškovie laz s Magurou zneli pre tento deň ako oveľa zaujímavejšia voľba. Urobil som otočku o 180 st. a zmenil plány. Prečo sa nepozrieť na prievidzkú kotlinu z Magury?

Boškovie laz

Sem už cyklotrasy nevedú ale o to zaujímavejšia výzva to bola. Cez Panský háj som nastúpal na Boškovie laz na čosi vyše kilometri krásnych 280 výškových m. Fučal som ako sa patrí. Ale prečo sa vlastne na tie kopce škriabeme?

Boškovie laz je čarovné miesto. Prestávka mi prišla vhod. Aj som sa pohúpal aj vynadíval. Počasie mi mimoriadne prialo. Najviac som zatiaľ oceňoval, že som na celej trase nestretol živej duše. A to ja rád.

Z Holého na Hlboký cez Suchý

Morálka skvelá, cesty priechodné, slnko svieti. Idem po červenej hrebeňovej okolo Hornej Polianky a premýšľam, prečo mám tak rád pri bicyklovačke samotu. Nemusím súťažiť, volím si vlastné tempo, zastavím kedy chcem a stojím ako dlho chcem. To sú tie racionálne dôvody. Tie ostatné by sa dali zhrnúť do jedinej vety: Ak chceš mať cykloparťáka, musíte sa dobre poznať. Mať podobnú výkonnosť, názory a navzájom sa rešpektovať.

Niekde medzi Holým, Suchým a Hlbokým vrchom zastavujem a odfotím sa. Veď čo, selfina nezaškodí. Holý, Suchý, Hlboký: preboha, kto tie názvy vrchov vymýšľa?

Osudové stretnutie

MTB cez Boškovie laz na Maguru. Ako dobre to vyzerá keď z Hlbokého vrchu idem chvíľu dole kopcom. Ale čo naklesám, budem potom musieť do kopca opäť nahnať. To malinké sedielko však zmenilo moje vzťahové preferencie.

"Ty si sa tu kde vzal na bicykli?" počujem zrazu z lesa. Odložené píly, náradie, posedávanie. Partia lesákov tu tlačí lepeňáky a zapíjajú čímsi nealkoholickým: "To sa vôbec medveďov nebojíš?"

"Tu sú medvede?" pýtam sa naivne.

"Ja by som sem sám ani za boha neliezol. Už vôbec nie na bicykli." Smejú sa: "Je tu stará z dvoma mladými. A ešte jeden bujak."

Prihorieva. Scvrknutá ritka. Vyzerajú, že to myslia vážne. Už nie som tak presvedčený, že mám rád samotu. Bicykel za kamaráta. Odpútavam sa s čiernymi myšlienkami. Neskončím to predsa pred finále. Veď aj iní lozia. A v tom som sa nemýlil.

Magura

Posledné dva kilometre pod vrcholom sú pre cyklistu dokonalý očistec. Hoci to vyzerá ako zvážnica, je to vlastne meter široký, šílene strmý a najmä neprejazdný skalný potok. Čistá tlačenka aj s ebajkom.

Po oboch stranách hustá húština, v ktorej si pri každom kroku predstavujem funiaceho medveďa hnedého. Nebudem to naťahovať, na túto poslednú etapu výstupu do smrti nezabudnem. Odľahlo mi až keď sa na obzore zjavilo ohnisko. To som už vedel, že som hore.

Vždy ma ľudia pérujú, že nedávam GPX trasy. Tak tu prosím:

MTB trail Bojnice Boškovie laz a Magura okruh

32,5 km/1165 m GPX trasa

Zostup na Roveň

Dole po zelenej. Padnúť v hustej hore, kde cestu skôr cítiš ako vidíš na kilometri o 300 m je tiež parádny zážitok. Najmä ak sú tam erózne výmoly, popadané metrové haluze, skaly a ty máš nasadené SPD tretry. Tieto dva úseky okolo Magury (hore a dole) považujem za highlighty nielen tohto dňa. Viac som to zošmýkal ako zišiel. K čomu ten výstup prirovnať? Snáď k padáku z hornej stanice lanovky z Homôlky.

Dole na chate som si iba prečítal ceduľu. "Pozor nebezpečný výskyt medveďov." Nekecali. Tých tabúľ som našiel cestou ešte niekoľko. Okrem uvedených lesákov v sedle som doteraz za celý deň nestretol živej duše.

Kamenná a Strašná dolina

Opäť tá hororová kreativita. Kamenná, Strašná, ... kto tu tie názvy vymýšľa? Ale na zamyslenie bolo zrazu času dosť. Dokonalá pohodová civilizovaná zvážnica po vrstevnici priam volala: daj si ma ešte raz. Ak predchádzajúci úsek bol nezabudnuteľne adrenalínový, tento bol nezabudnuteľne pohodový.

Netrval však dlho. Opäť ma to vyhnalo na hrebeň. Sú tu krásne kríže a vďaka lesákom aj krajšie výhľady.

Zvyšok už je nuda. Stále dole kopcom až ku Korvínovmu trailu, ktorý ma zviezol až do Bojníc. Našťastie až tu mi kľakla GPS.

Prievidzké cyklofinále

MTB z Bojníc cez Boškovie Laz a Hlboký vrch na Maguru sa vydaril. Oproti singláčom je to ako skialp voči zjazdovému lyžovaniu. Nič nieje upravené, všetko je neočakávané a je len na tebe, ako si pripravený a sa zorientuješ. Ale cyklojazda na divoko, na Greksáka, po zvážniciach, ktoré nevieš kam vedú ma vždy ťahala viac ako upravené terény. Hoci ten posledný kilometer pod Magurou by som si nerád zopakoval. :-)

• MTB 10 top mtb výjazdov sezóny
• MTB Šumava cez Knížecí pláně k pramenum Vltavy
• MTB Zo Skleného cez Skalku do Bystrice

Príspevok MTB z Bojníc cez Boškovie laz a Hlboký vrch na Maguru zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.