Výstup na Dufourspitze a Matterhorn, bivaky v tieni ustupujúcich ľadovcov a priatelia, ktorí zdieľajú jeden sen – tak vyzerala naša expedícia v okolí Zermattu.

Walliské Alpy: Výprava medzi ľadovce a legendy

Je sobota ráno, keď skupina ôsmich kamarátov – Jano, Štefan, Milan, Tóno, Mišo, Marián, Martin senior, Martin junior a ja – prichádza dvomi autami do kempu Randa, neďaleko známeho Zermattu. Ten, ako ekologická rarita, nedovolí vstup autám. Po krátkom prehodení ruksakov a zvolení najvyššieho kopca v okolí ako nášho cieľa, sadáme do taxíka smerom na vlakovú stanicu.

Zermatt pôsobí ako kulisa z alpského sna – všetko je tu tip-top, domčeky ako z rozprávky, len ľadovce v diaľke ticho odtávajú ako svedkovia klimatickej melanchólie.

Zubačkou vystupujeme na Gornergrat. Cieľ: Rotenboden. Odtiaľ začína náš prvý poriadny pochod – štvorhodinová túra cez ľadovec Gorner, kde trhliny zívajú ako obrovské zrkadlá do minulosti. Cez morény a kamenné polia sa šplháme na chatu Monte Rosa vo výške 2 883 metrov. Nohy ťažknú, ale výhľad za to stojí. Po večeri padáme do spacákov ako mŕtvi.

Budíček o druhej: Čelovky, lano, sen

Nadránom to celé začína pripomínať alpskú expedíciu z dokumentu. O tretej ráno kráčame v tme, skaly sa menia na tiene, obloha ešte váha medzi nocou a svitaním. Hľadáme cestu cez bralá a nakoniec sa naväzujeme na laná – trojice ako zo starých horolezeckých filmov.

Naša skupina sa delí. Ja so Štefanom končíme v sedle Sattel (4 300 m), kde sa po nás začína zmrákať – nie doslova, ale v zmysle rešpektu. Sedíme, pozorujeme Matterhorn osvetlený ranným svetlom. Niektoré sny sa naplnia aj bez vrcholu. Ostatných sedem kamarátov pokračuje. Vrchol Dufourspitze (4 634 m) dobýjajú až podvečer a do chaty sa vracajú po polnoci – vyčerpaní, ale s jasným pohľadom víťazov.

Prechod ľadovcom

Druhá šanca pod ikonou

Po náročnom zostupe z chaty inou trasou – opäť s trhlinami a technickými pasážami – sa vraciame do Randa. Kemp vo výške 1 600 m nás víta mrazivým ránom a vôňou instantnej kávy.

V stredu vyrážame na chatu Hörnli (3 260 m), ktorá leží priamo pod slávnym Matterhornom. Ikona. Hranatý a takmer nereálny. Päť kamarátov skúša výstup. Dvaja – Mišo a Martin jr. – to dajú. Traja to vzdajú asi 100 m pod vrcholom. Silný vietor sa tam nehrá na kompromisy. Aj tak je to úspech.

Weissmies: Biela misa medzi trhlinami

V piatok meníme terén. Štefan, Tóno, Milan a ja vyrážame na Weissmies (4 013 m). Z dedinky Saas-Grund nás lanovka vyvezie k ľadovcu Trift. Nasaď mačky, cepín, lano – klasika. Výstup je prudký, zmrznutý sneh nás drží, ale trhliny pod nohami číhajú. Vrchol dosahujeme krátko po poludní. Zostup je strmý, miestami 45°. Lanovku stíhame, ale nohy zasa cítia, že to nebol výlet s foťákom a bagetou.

Končiace ľadovce a konce, ktoré prídu skôr, než čakáš

Zermatt, Monte Rosa, Matterhorn, Weissmies – veľké mená, ktoré možno o pár desaťročí budú len metaforou. Ľadovce, po ktorých sme kráčali, ustupujú tempom, ktoré človeka núti zamyslieť sa. Vraj ešte naše deti uvidia Alpy s ľadom. Ale možno už nie ako my. Bude výstup na Dufourspitze o dvadsať rokov vôbec možný bez lezeckého výstroja na skalu?

Praktické poznámky:

• Výstup na 4-tisícovky si vyžaduje fyzickú a kondičnú prípravu.
• Potrebné vybavenie: zimné oblečenie, mačky, paličky, cepín, laná, istiace pomôcky, čelovka.
• V kempoch rátajte s mrazom aj v lete – spacák, ktorý má rád mínusové teploty, je základ.

Naša expedícia na Dufourspitze a Matterhorn bola viac než len horská túra. Bola to skúška tímu, tela a rozumu. A tiež jemná pripomienka toho, že nič netrvá večne – ani ľad na horách, ani ilúzie o našej odolnosti. Ale priateľstvá a zážitky? Tie prežijú aj topiaci sa svet.

Príspevok Expedícia Zermatt: Dufourspitze a Matterhorn: ľadovce, ktoré miznú pod nohami zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Alpy Slovensko na bicykli. Tento výlet som plánoval roky, absolvovať cestu z Álp až na Slovensku bol môj sen ešte kedysi pred 15 rokmi. Potom ma ale začali baviť viac kopce, a tak som to stále odkladal. Niekoľko minulých rokov som trávil dovolenky na Balkáne, o čom som už pár článkov napísal a proste to už chcelo zmenu. Aj okolnosti po jarnom covide a zdravotných problémoch mi naznačovali, je ten správny čas na oddychovú cyklistiku. 

Pekne poporiadku, z Bratislavy máme priame vlakové spojenie do Zurichu a to treba využiť. Na mape mám vyhliadnutý bod štartu svojej cyklocesty vo Feldkirch, odtiaľ kreslím trasu do St. Moritz a potom už po toku riek Inn a Dunaj až do Bratislavy. Začiatkom júla sa snažím kúpiť lístky a na júl sú jediné voľné miesta aj s bicyklami na piatok 14.júla, dokonca 1.trieda za super cenu 60 Eur na osobu komplet s bicyklom a miestenkami (bežne to je kľudne až okolo stovky). Nuž vybavujem s kamošom dovolenku a máme teda dokopy 10 dní na približne 1000 kilometrov. Ako sa blížil termín odchodu, zisťujem pri skúmaní trasy blízkosť vysnívaného Stelvia, samozrejme hneď ukladám alternatívnu trasu, veď sa uvidí, aké budú okolnosti, počasie a sily po úvodných kopcoch. 

Deň prvý - vlak a úvodné tri krajiny

Je tu deň odchodu. Nezvyčajne štvrtok musím po normálnom pracovnom dni rýchlo za hodinku všetko pripravené pobaliť, nahádzať na bicykel a chytiť posledný vlak z Banskej Bystrice do Bratislavy, odkiaľ nám to vyráža skoro ráno smerom pod Alpy. Snáď som nič nezabudol, uvidíme prvý deň na ceste. Krátka noc v centre Bratislavy, ráno nasadáme na luxusný Railjet 1.trieda a takmer 9 hodín cesty aj v rýchlosti vyše 230 km/h premýšľam, ako tento výlet dopadne. Totiž bola tu stále aj možnosť, že sa budem musieť vrátiť predčasne domov zo zdravotných dôvodov. 

Štart z Feldkirchu

Je niečo po 15:00, vlak nakoniec schytal meškanie skoro hodinu a my vystupujeme na konci Rakúska vo Feldkirch. Balíme všetok náklad na bicykle a snažíme sa vymotať správnym smerom. Po pár minútach už vstupujeme do Lichtenštajnska, robíme nákup, po chvíli v kríkoch prezliekame cyklo a užívame parádne cyklotrasy s horami v okolí.

Dnešným cieľom má byť ubytovanie dohodnuté cez WarmShowers v Thusis, ale máme to 90 kilometrov a zostáva len pár hodín. Motáme sa obchádzkami Vaduzu, vstupujeme už do tretej krajiny, Švajčiarska a prichádzame o internet. Kilometre nabiehajú pomaly, aj keď trasa je rovinatá a ja nemám ako informovať, že na nocľah naozaj dorazíme.

Thusis

Je niečo po 19tej, my sme niekde v Chure a stále nás čaká polovica cesty, Tak len šlapeme aj úvodné kopčeky a pred mestom Thusis zvažujeme ako ukončiť deň, v kempe v meste za 30 eur, alebo vyšlapať 150 výškových na dohodnuté ubytovanie? Riskli sme kopec, rodina nás prekvapivo čakala na terase aj s večerou ešte pred deviatou večer. My len rýchlo rozkladáme stany, hodíme sprchu a predebatujeme zvyšok večera, sme ich prví hostia z východu. A tiež prví, čo neprespali dnu ale stanovali na záhrade, proste sme museli otestovať nové stany v horských podmienkach. 

Deň druhý - prvé stúpanie do St. Moritz

Ráno pripravené raňajky, zapisujeme sa do ich knihy návštev, zapichujeme vlajočku do mapy hostí a vyrážame na našu pôvodne jedinú horskú etapu do St. Moritz. Pôvodne som mal pripravenú trasu cez Julierpass, ale na radu domácich volíme údajne kľudnejšiu cestu cez Albulapass, kadiaľ vedie aj železničná trať zapísaná v Unesco.

Samozrejme ráno klesáme večerné výškové metre, a stúpame na opačnej strane doliny do hôr. Tu ma obieha skromne nabalená gravelistka s pokrikom Viel Spass, tak je mi hneď jasné, že to asi dnes bude zábava.

A veru striedajú sa väčšie stúpania s ešte väčšími. Prechádzame popod železničné mosty kľučkujúcej trate. Zvykám si na jazdu s pár desiatkami kíl nákladu, až prichádzame do zrejme poslednej dedinky pred vrcholom, Bergun.

Posedíme hádam aj hodinu. Ja chytám konečne wifi miestneho hotela a žiadam o heslo, švajčiari proste nemajú voľné wifi a hlavne nikde nepredávajú dátové simky. Zlatý dobrý Balkán.

Lai da Palpuogna

Po občerstvení bojujeme s ďalším stúpaním k jazeru Lai da Palpuogna, kde chvíľu zariskujem s dronom. Potom už len záverečné, ale ťažké kilometre až na vrchol Albulapass vo výške 2315 mnm. Kontrolujeme ceny v hoteli, polievka za 14 frankov, cestoviny 25 frankov, ďalej ani nečítam a frčíme smerom dole.

Mimochodom, ak toto bola kľudnejšia cesta a menej dopravy, nechcem vidieť tú dopravnú tepnu cez Julierpass. Užívame zjazdy až do doliny, a odbočujeme mimo trasy naspäť k St. Moritz.

St. Moritz

Prechodom iného sedla sa teraz musíme vrátiť asi 15 km, ale proste som chcel okuknúť toto snobské mesto. Aj tie krátke kilometre sa idú ťažko proti vetru. Pauzujeme v meste pri železničnej stanici, chytáme wifi z vlaku, a kupujem aj suveníry, drobnosti a hneď 50 Eur fuč. Okolo prefrčí Ferrari, potom Rolls Royce a vidím, že sme tu správne.

Krátkym okruhom prejdeme mesto, vidím luxusné hotely, kam sa v živote nedostanem. Prejdeme okolo jazierka pre pár fotiek a frčíme naspäť na trasu smerom dnešný kemp v Chapelle. Opačne po vetre to ide skvele a 30 km máme za hodinku. Recepcia je už síce zavretá, ale objaví sa domáca a za 15 Eur na osobu zostávame. Sprchy aj kemp celkove veľmi fajn.

Alpy Slovensko na bicykli. Ráno vstávame, čaká nás vysnívané stúpanie na Stelvio Pass.

• 2. časť Stelvio Pass, Umbrail pass, Nauders
• 3. časť Popri Inn a Dunaji domov

Príspevok Feldkirch, Thusis, St. Moritz: Alpy Slovensko na bicykli 1 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Alpy Slovensko na bicykli. Tento výlet som plánoval roky. Absolvovať cestu z Álp až na Slovensko bol môj sen ešte kedysi pred 15 rokmi. V prvej časti reportáže sme sa presunuli cez 3 štáty (Rakúsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko) k St. Moritz. Dnes pokračujeme na Stelvio Pass.

Deň tretí, vysnívané Stelvio

Ráno vstávam prvý, už večer sme sa dohodli, že dnes sa rozdelíme. Mne to proste nedá, a musím na Stelvio, keďže predpoveď počasia je super a síl mám dosť. Parťák pôjde pôvodnou trasou a stretneme sa znova niekde za Landeck v Rakúsku. Vyrážam pomerne skoro, plán je dostať sa do Santa Maria, kde je kemp a ďalší deň cez Stelvio.

Ale do kempu je to pomerne blízko a tak už cestou rozmýšľam, či to Stelvio nezvrtnem ešte dnes. Úvodné stúpania cez Ofenpass mi dávajú po včerajšku riadne zabrať. Celý deň ma obiehajú trúbiaci pretekári nejakej šrotovej rally, ako to teraz majú všetci v obľube. Jedno auto s nafukovacím pelikánom na streche, ďalšie komplet obalené plyšom a veľkým medveďom, iné komplet obrastené trávou a kosačkou.

Spod Livigna

Prichádzam k tunelu do Livigna. Toto miesto tiež už poznám z máp. Sem sa musím niekedy vrátiť. Teraz mám ale iný cieľ, a pred jednou prichádzam do Santa Maria. To mi je jasné, že zakempovať o tomto čase je hlúposť a tak pokračujem značkami na Umbrailpass a Stelvio.

Čaká ma pekné poobedie, 14 km a okolo 1300 výškových. Prekvapivo mi úvodné kilometre napriek sklonu ubiehajú úplne v pohode. Obiehajú ma cesťáci a každý podporuje a uznanlivo kýva hlavou. Oddychujem tak po 2 až 3 km. Nad lesnými serpentínami sa mi otvára pohľad na cestu predo mnou.

Dronujem v prudkom vetre a po pristátí pozerám, že som prišiel o svoju cykločapicu Strava, ktorú mi prudký vietor sfúkol do rokliny pod cestu, sakra. A to som si ju dnes dal prvýkrát pre túto špeciálnu príležitosť. Postupne ale oddychujem čoraz častejšie. S pribúdajúcou výškou si uvedomujem, že som dnes jedol len raňajky, aj to biedne. 

Umbrail Pass

Šliapem na Stelvio, Alpy Slovensko na bicykli. Posilujem gélom a všetkým čo mám, bohužiaľ to boli len cukríky Haribo. Sledujem v diaľke budovy a dúfam, že to už je ono Stelvio. Trochu ma znepokojujú mraky, ale snáď to už vydrží bez dažďa. V tom ma obieha Lamborghini a Pagani Zonda. Chvíľu rozmýšľam, či sú to už halucinácie, ale neboli, to som sa len konečne dostal k talianskej hranici.

Šporťáky a motorky hučia celou dolinou, som na Umbrailpass a ja postupne trpím posledné 4 kilometre. Oddychujem už fakt každú chvíľu, ale netlačím a postupne sa dostávam k vrcholu.

Stelvio Pass

Krásny pocit, fotím sa pri značke a stretám prvého slováka, aj keď ten si ma zo svojho BMW vôbec nevšíma. Na vrchole kupujem náhradnú cykločapicu Stelvio, kochám sa výhľadmi, ale slnko pomaly zachádza za vrchol a tak pomerne rýchlo pokračujem dole.

Stojím znova každú chvíľu. Neuveriteľné výhľady, neuveriteľná cesta a kopec cyklistov stále stúpa hore, aj keď slnko je už za kopcom. Nekonečný zjazd som si teda užil, ale moje oči už len hľadali najbližší kemp. Prvý pokus v Prate úspešný nebol a musím do najbližšej dediny Glorenza. Na recepcii nikoho, ale je mi to jedno, rozkladám stan a vybavím ráno. Po celodennej hladovke varím trojchodovú večeru, a pomerne rýchlo unavený aj zaspávam.

Deň štvrtý, naháňačka na pôvodnú trasu

Budím sa skoro ráno, parťák mi písal z Rakúska, ja som stále v Taliansku a dnes ho chcem dobehnúť. Balím paky a na recepcii stále nikto, takže dnešný nocľah bol zjavne zdarma.

Vyrážam krásnou cyklotrasou k jazerám, ale teda krásny bol len úvod. Po raňajkách v pekárni sa za dedinou šplhám trasou, kde sú zrazu stúpania aj vyše 16% a posledné už fakt nedávam a prvýkrát zo dva razy aj potlačím.

Lago della Mutta

Obieha ma bzučanie elektrobicykla a ja po nejakej dobe počujem slovenčinu, obieha a povzbudzuje ma slovenka. Po chvíli už tesne pred jazerom Lago della Mutta znova počujem, Ty si slovák? To už sa dávame do reči, a ďalších pár kilometrov mám spolujazdca. Pracuje v Taliansku počas letnej sezóny, ja mu hovorím o svojej ceste, až prichádzame do Reschen.

Reschen Pass

Aspoň mi lepšie ubehla cesta posledným stúpaním, lúčime sa a ja sa konečne teším na klesanie a cestu popri riekach až na Slovensko. Začína to fajn, konečne klesám a proti mne fučia nabalení cyklisti do kopca.

Prechádzam Nauders, serpentínami a tunelmi sa konečne dostávam na pôvodnú trasu pri Inne do mesta Pfunds. Problémom je len, že mám vybité powebanky a mobil čerpá posledné percentá batérie. Po dvoch odmietnutiach o dobitie v obchodoch ma v reštaurácii odporučia na dobíjací flek ebajkov a tak dávam obed a dobíjam, čo to ide.

Keď už som na odchode, prichádza skupina baterkárov, a tak v pravý čas odchádzam. Cesta popri Inne ma na začiatku trocha sklamala, stále štrková, rieku som ani nevidel, stále stúpania hore dole ma vyčerpávali a Landeck sa nejak nepribližoval.

Landeck

Navyše mi kamoš písal už niekde od Innsbrucku, tak môj dnešný plán dobehnúť ho definitívne padol. Pred Landeckom nachádzam pekné miesto na oddych, vyberám hamaku a na hodinku sa zavesím oddýchnuť.

Bolo to super, až na to, že mi vypadli dioptrické okuliare a to si všímam, až keď na nich stojím, sakra. Narovnávam okuliare, balím hamaku a pridávam do tempa, našiel som kemp až nad dedinkou Stams, tak dúfam bude možné ubytovať sa po ôsmej. Z cesty a obchádzok som mal občas nervy, nakopol ma až radler na benzínke za 6 Eur, ale do kempu som prišiel spokojný, lebo slnko bolo ešte vysoko nad horizontom napriek tomu, že mi predtým už vyše hodiny nesvietilo a skrývalo sa za kopcom.

Kemp veliký, aj drahší, ale mám fajn miesto s nejakými nemcami na okraji kempu pri ohrade s vysokou zverou, za 28,50 Eur luxusné miesto. Je ale strašne teplo, stan som zakryl len do polovice a aj tak v teple ťažko zaspávam. 

Stelvio Alpy Slovensko na bicykli. Trentino nesklamalo. Na ďalší deň sa presúvam do Nemecka.

1. FeldKirch, St, Moritz 1. etapa Švajčiarsko
2. Okolo Dunaja a Inn na Slovensko 3. etapa domov

Príspevok Vysnívané Stelvio: Alpy Slovensko na bicykli 2 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Tak táto trasa,... že úplne čistý Cykloorgazmus na bicykli z Furka Pass na Grimsel Pass. O Furka Passe sme rozhodli už dávno. Je to jeden z najkrajších alpských cyklovýšľapov.

Plánovanie a logistika

Vždy sa nám páčilo zdolávať legendárne alpské sedlá. Furka Pass sme mali v pláne už keď sme boli v Lago Como. Prvýkrát sme sa tam dostali cez Giro d'Italia v máji. Vtedy sú ale tieto sedlá ešte uzavreté.

Lago Maggiore

Tak sme si spravili následný výlet k Lago Maggiore. Ubytovali sme sa tak, aby sme k Furka Passu mali do 100 km. Medzi sedlami sme sa presúvali autom. Najťažšie bolo plánovanie vhodného miesta na výjazd, lebo naša partičke bola rozdelená na 2 výkonnostné skupiny. Dôležité bolo, aby sme sa hore spolu stretli.

Naše výjazdy neberieme ako tréningy alebo výkonnostné sústredenia. Sme skôr cykloturisti a ide nám najmä o zážitok. Trasy sme volili tak, aby to aj šofér (ktorého sme mali na rozvozy) prežil. Jeden prejazd autom cez podobné sedlo je často horší ako prejsť z Bystrice do Bratislavy. :-)

Starý vytesany tunel v skale.. Asi pozostatok z vojny... Využitý ako turistický chodník... Vo švajčiarsku čisto a svetlo.. Neviem si predstaviť, čo by z takejto diery bolo u nás...

Furka Pass

Furka Pass je najmalebnejšia a najúchvatnejšia kľukatá cesta vo švajčiarskych Alpách, ktorá sa tiahne v nadmorskej výške 2429 m n.m. a spája obec Gletsch vo Valais s Andermattom v Uri. Je to tiež jedna z najvyššie položených ciest v Európe. Patrí do základného cyklistického itinerára.

Prvý deň sme sa dostali pod Gothard Pass. Vyštartovali sme z dedinky Hospental a prešli cez sedlo na Furku.

Ľadovec

Pauza pri kultovom hoteli Belvedere. Pozreli sme si ľadovec. Kvôli topeniu bol celý pozakrývaný izolačnou plachtou. Prešli sme aj samotným, asi 50 m dlhým tunelom, ktorý je vysekaný v ľadovci a dali sme úžasný zjazd do dedinky Gletch. 

Gletch

Údolím Valais ide železnička a práve v Gletchi ju prepriahajú na parnú zubačku. Tá vás v strmom stúpaní vyvezie až pod tunel, ktorý je pod Furka Passom. Tam znovu prepriahajú elektriku a do tunela ide normálny vlak. Asi nechcú okolo ľadovca kvôli otepleniu púšťať paru.

Dampfbahn Furka-Bergstrecke (DFB) je takmer 18-kilometrová železničná trať medzi Realpom v kantóne Uri a Oberwaldom v kantóne Valais. Trasa vedie cez zväčša nedotknutú časť švajčiarskych Álp, ktorá je inak ťažko dostupná. Kľukatí sa cez divoké rokliny a po strmých horských svahoch až do nadmorskej výšky vyše 2000 metrov. Na ozubnicovej trati s metrovým rozchodom sú v prevádzke hnacie jednotky a vozne staršie ako 100 rokov.

Švajčiarska železnica je presná ako hodinky. Čistá a nádherná ako mladá modelka. Cestovanie vlakom vo Švajčiarsku musí byť zážitok.

Z Furky na Grimsel Pass

Druhý deň sme volili inú trasu. Nechali sme sa vyviezť autom na Furku, spustili sme sa dole a potom do sedla Grimsel Pass. Na Grimsel Pass sme vyšli iba z tej ľahšej strany. Údolie bolo aj tak nekonečné. Mal si tie úžasné výhľady celý čas pred očami. To isté samozrejme aj z druhej strany. Sústavné zastavovanie kvoli foteniu.

Na tejto trase sa človek nemusí báť, že nebude vládať. Všade sa stojí a fotí.

Dobre padla aj stopka na James Bond Strasse. Legendárnu bondovku tu natáčal Sean Connery. Priesmyk bol zvečnený automobilovou naháňačkou Aston DB5 / Ford Mustang v Goldfinger Jamesa Bonda. Švajčiari vedia, kde urobiť lavičku.

Pred cyklovýjazdom si vždy skontrolujte predpoveď počasia: nepriaznivé podmienky sú bežné. V regióne je v zime veľa snehu. Zvyčajne je prechod otvorený od konca mája do začiatku novembra.

Grimsel Pass

Grimsel Pass spája údolie Hasli v Berner Oberland s Goms vo Valais. Priesmyk vedie divokou, riedko obývanou hornatou oblasťou. Cestu lemujú len žulové skaly s nádržami a elektrárňami. Lyžiari Grimsel pass poznajú aj vďaka Gelmelbahn - najstrmšej pozemnej lanovke na svete s prevýšením 106%. Zvládnuť tú trasu na bajku bolo solídnou výzvou.

Cieľ bol Grimsel Pass. Potom otočka dole, výšlap na Furku a potom úžasný zjazd dole do Hospental a Andermatt. 

Goschenen

Cieľ bol v dedine Goschenen cez neuveriteľný kaňon, kde sa medzi sebou prepletali cesta pre autá, cyklochodnik a aj povestná Švajčiarska zubačka.

Dali sme na bicykli z Furka Pass na Grimsel Pass. Výstup na Furku a Grimsell je porovnateľný so Stelviom. Kamarát tam išiel podlahu. Meral si všetko a výstup na Stelvio z Prata dal presne za 2 hod a 1 minútu. Ja som sa naopak pochválil, že mám vyše tristo fotiek. :-)

Príspevok Cyklorgazmus na bicykli: Z Furka Pass na Grimsel Pass zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.