Vraví sa – víno je nápojom bohov (niekto, že je to bohovský nápoj - pozn. manžel Ľubko). Rovnako tak, keď sa snúbi kvalitné víno, dobré jedlo a príjemná spoločnosť, deň proste nemôže byť zlý (kvalitné víno, dobré jedlo a príjemnú spoločnosť mali aj na Titanicu). A tak sme sa rozhodli zobrať rodičov a navštíviť najmenšiu vinohradnícku oblasť na juhu Košického kraja – Tokaj alias Slovenské Toskánsko.

Cestovateľské peripetie

Cesta zo Žiliny na východ nám ubieha po diaľnici pomerne rýchlo, samozrejme až na Strečno, Hubovú a Ružomberok, lebo tam diaľnicu, ktorá sa stavia od roku 1972, ešte nepostavili. Na odpočívadle Malý Šariš si robíme prestávku, ktorú mama okamžite využije na to, aby si na stoličke zabudla prevesenú kabelku. Našťastie dobrý samaritán (pani pri susednom stole) ju postrážila, kým si po ňu mama z parkoviska došprintovala.

Trebišov

Prechádzame cez Trebišov a tu sa pri kaštieli rodu Andrássyovcov zastavujeme na zmrzlinu a prehliadku záhrady... a vyvenčenie Heidinky.

Záhradu v anglickom štýle navrhol francúzsky záhradný architekt Louis Flament pre maďarského šľachtica Tivadara Andrássyho, tomu sa hovorí multikulturalizmus. Záhrada bola chodníkmi členená na pravidelné záhony, ktoré boli lemované buxusovými nízkymi živými plotmi. Na záhonoch boli vysadené tisy, ktoré sa strihali do tvaru kužeľov a nechýbala bohatá kvetinová výzdoba. Záhrada bola tiež zdobená fontánami. Nie všetky sa však zachovali a tak v parku môžeme dnes obdivovať už fontánu modernú. I tak však návšteva určite stojí zato.

Kaštieľ a park Andrássyovcov

Naše kroky ďalej vedú k Mauzóleu grófa Júliusa Andrássyho a jeho najbližším, nech je im mramor ľahký. Park v Trebišove patrí medzi najrozsiahlejšie a najcennejšie v strednej Európe. Rozprestiera sa na ploche 62 hektárov. Bývalý grófsky park bol pôvodne rozšírený z lužného zátopového lesa. Koncom 19. storočia bol považovaný za najkrajší v Uhorsku a poukazoval na kultúru, majetnosť a postavenie majiteľov. I dnes tu ešte nájdeme vyše 20 druhov ihličnanov, 40 druhov listnáčov a 20 druhov krovín.

Chateau Grand Bari

Náš prvý deň cesty zavŕšime v Chateau Grand Bari, kde nás čaká príjemný večer spojený s ochutnávkou 7 druhov vína v tufovej pivnici. Na veľké potešenie zvlášť môjho otca, ja už sedem rokov neholdujem alkoholu, takže z ochutnávky 7 pohárov tekutého hrozna sa pre neho ochutnávka stáva ochutnávkou 14-tich pohárov.

Ľubko sa degustácie nevzdal, ale keďže tiež vôbec nepije, má výdrž ako školáčka a už po štvrtom „štvrtinkovom“ pohári žoviálne chváli someliéra, že na Somálca je celkom dobre živený a tiež navrhuje, aby mu piatu degustačnú vzorku dolial do tej štvrtej, lebo on tak rýchlo piť nevládze. Keď potom pri zajedaní degustačnej vzorky bagetkou s olivovou tapenádou a syrom zahlási „Teraz by bodlo pivko“, kopnem ho láskyplne pod stolom do členku, aby bol už radšej ticho.

Borša

Tokaj preveril. Druhý deň začíname po ťažkých raňajkách zľahka. Navštevujeme dedinku Borša, kde sa nachádza kaštieľ Františka II. Rákocziho. Z chodníku, kde je osadená pamätná tabuľka, sa dozvedáme, že v tomto dome žilo v roku 1638 - 12 labutí a 2 chrty. František II. Rákóczi sa narodil neskôr, v roku 1676, v obci Borša, v malom kaštieli na brehu Bodrogu, ktorý vlastnila jeho rodina. Kaštieľ vznikol spojením dvoch renesančných kúrii. Svoj rozmach prežíval v 17. storočí.

Krátko po narodení kniežaťa kaštieľ vyhorel a bol značne poškodený. Počas čiastočných rekonštrukcií sa zrodilo niekoľko stavebných plánov pre dôstojnejšie využitie budovy. Dnes si na tomto mieste môžete okrem areálu vyskúšať aj virtuálnu realitu, či escape room. My sme využili možnosť poprechádzať sa po neďalekom parku a popri Bodrogu, aby sme vyvenčili Heidinku.

Klin najnižšie miesto Slovenska

Prichádzame k najnižšie položenému miestu na Slovensku – 94,3 mnm. Stĺp, s najnižším bodom, je umiestnený v obci Klin nad Bodrogom. „Odfoť si ma, nech všetci na „reštartnisa“ vidia ako hlboko som klesol,“ rozkáže si Ľubko.

Apropo rieka Bodrog nemá vlastný prameň. Vzniká sútokom riek Latorice a Ondavy severne od obce Zemplín. Na Slovensku preteká len 15 kilometrov dlhým úsekom Bodrockej roviny popod výbežky Zemplínskych vrchov. Pri najnižšie položenom mieste sa nachádza i zrúcanina najnižšie položeného kostolíka. Pôvodne bol kostolík uprostred dediny, časté záplavy však prinútili ľudí presunúť svoje obydlia inam.

Tokaj

Naše kroky ďalej vedú po tokajskej vínnej ceste do obce Malá Tŕňa. Tu sa hneď pri ceste nachádza vyhliadková veža, tak typická pre Tokaj, a síce v tvare suda. Z vrchu sa nám ponúka výhľad na neďaleké vinohrady, Zemplínske vrchy, maďarské Nové Mesto pod Šiatrom a časť Východoslovenskej nížiny. Rozhľadňa je vysoká 12 metrov. Stala sa stavbou roka 2015. Toto miesto určite stojí za návštevu.

Malá a Veľká Trňa

Nuž a náš výlet zakončujeme, ako inak, v pivniciach. Presúvame sa do obce Veľká Tŕňa, kde sa nachádzajú gazdovské pivnice s tým najlahodnejším hroznovým mokom od domácich pestovateľov viniča. Stredoveké pivnice z 15. storočia sú vyhĺbené do krehkého, ale zároveň pevného tufu. V čase, keď sme sa tam nachádzali my, boli v plnom prúde prípravy na Jánsku vatru. Súčasťou mala byť aj rekonštrukcia bitky medzi rímskou a tureckou armádou.

Ľubko pozdravil Turkov pozdravom „Salám alejkum“ a rímskych legionárov „Ave Cézar!“, aby ukázal, že nikomu nenadržiava. Potom nás vcucla jedna z tufových pivničiek a vypľula nás ovešaných vínom, ktoré si nakúpil oco. Dal to na Noeho „Z každého druhu jeden pár!“ a neodhadol koľko druhov tam majitelia ukrývajú.

Romantické prechádzky vinohradmi, tradičné chutné jedlo a dobré víno očaria každého, kto navštívi tento kút Slovenska. Tokaj nám evokoval malé Slovenské Toskánsko. Presvedčte sa na vlastné oči. Určite neoľutujete.      

Príspevok Tokaj alias Slovenské Toskánsko zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Hoci väčšina trás na Slovensku smeruje z východu na západ, my sme sa rozhodli už po niekoľký krát tento trend obrátiť a vybrať sa bicyklom po Tokaji. Dôvod? Tufové vínne pivnice, Viničky a čaro brehov Latorice.

Tokajské tufové pivnice

Užili sme si ich so všetkým, čo k tomu patrí. Ranná rozcvička, celodenná bajkovačka i večerná ochutnávka. A veru, predĺžený víkend pri ochutnávaní tekutých cibéb uletel ako voda. Klasické tokajské vína sú známe putňovými výbermi. Dnes sa však čoraz viac razia aj suché vína. A veru je čo chutnať. Furmint je základ a ušľachtilé plesne nadhodnota, ktorú v iných lokalitách iba ťažko v takej hojnosti nájdeš.

Všetky vinohradnícke dediny sú podkopané tufovými pivnicami. Kope sa tu roky rokúce a ľahko.

Veľká tŕňa, Malá tŕňa, Viničky

3 obce okolo ktorých sa vinie cyklotrasa uprostred viníc. Bicyklom po Tokaji. Ideálne prísť v máji, keď je všetko zelené alebo v septembri, v čase dozrievania hrozna. Novo vysadené vinice i lány, pripomínajú Bratislavských pozemkových špekulantov. Jasne rozoznať to nové i staré. Na pôde, na cestách, viniciach i infraštruktúre.

Stojíme na Tokaj tower. Na každom rohu cítiť Európske fondy ale tiež snahu posunúť veci kupredu. Povedal by si, že však čo, kopečky. Ale keď ich pobeháš tak 60 kilákov, nohy sa poďakujú a Garmin veselo zahlási prevýšenie viac ako pol kilometra. Vidno nové i staré.

Vareha beach

Keď chvíľu pojazdíš, nájdeš i zbytky Varehovho kráľovstva. Kedysi tabu oblasť, o ktorej sa len šepkalo, dnes navštevujú už iba kačice a sem tam nejaký stratený cyklista. Ak budeš šliapať stále na juh, objavíš hneď tri ďalšie potenciálne zástavky.

Rákoczyho kaštieľ

Rákoczyho kaštieľ by sám o sebe možno až takou atrakciou nebol. Ale o stretnutí s miestnym kastelánom sa to už povedať nedá. To nie je človek z tohto sveta. To je prírodný úkaz. Jeho kadencia, tempo reči a najmä historky, ktoré sme sa dozvedeli predčili našu najbujnejšiu fantáziu. Každopádne doporučujem ako ťažký divadelný úlet. To sa každý deň nevidí.

Klin a Veľká Kamenica

Ak pošliapeš ešte južnejšie a prejdeš cez Bodrog, otvoria sa maďarské puszty a roviny. Tak sa dostaneš aj na najnižšie miesto Slovenska (Klin) a do Veľkého Kamenca, na jednu z najjužnejších zrúcanín bývalých strážnych hradov. Mali čo strážiť. Z osamoteného vrchu je nádherná vyhliadka. Okruh sme zakončili  pri sútokoch Latorice a Bodrogu.

A Latorica - to je to najkrajšie, čo môžte na Zemplíne vidieť. To je skutočný, prírodný, nedotknutý raj. Miestnym to asi ani nepríde, ale my Blaváci ....

Latorica

Okruh chránenou krajinnou oblasťou Latorica si určite nedajte ujsť. Nie, nie je to na cesťák. Zabudnite na oficiálne cyklotrasy, na asfalt a bežte hneď na ramená. Tie nekonečné priestory vás dostanú. Tam na všetko zabudnete.

Latorica má mnoho podôb. Keď ešte vychytíte šikmé slnečné svetlo nebudete chcieť od tých gýčových pohľadov odísť.

Východ ponúka veľký potenciál. Životný priestor, príroda, kľud, pokoj, sloboda a tiež degustačná história. Keby bolo viac zamestnanosti, práce a peňazí, mohlo by to byť pekné miesto pre život. S týmito dojmami sme dvojdenný cyklovýlet po tejto čarokrásnej krajine končili.

Mimochodom. Takéto niečo ste už ochutnali? :-) Bicyklom po Tokaji sa jednoducho pojazdiť oplatí.

Príspevok Bicyklom po Tokaji zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.