Sú miesta, ktoré majú v zime neopísateľné čaro. Náučný chodník Jakuba Surovca a Zbojská medzi ne rozhodne patrí. Leží na hlavnom hrebeni Veporských vrchov na hranici Brezna a Rimavskej Soboty. Väčšina ľudí sem príde za vôňou halušiek z miestnej koliby, no skutočný poklad sa ukrýva len kúsok od parkoviska – v rokline, kde sa rodia ľadopády a zbojnícke legendy.

🧭 Náučný chodník Jakuba Surovca

Je ako malý Slovenský raj. Ak hľadáte trasu, ktorá vás nebude nudiť ani minútu, Náučný chodník Jakuba Surovca je trefa do čierneho. Tento okruh vás prevedie cez rozhľadňu, jaskyne a divokú roklinu.

🔭 Štart: Rozhľadňa a zbojnícky fotopoint

Túra sa začína pri drevenej rozhľadni nad sedlom. Neobíďte ju – vo vnútri nájdete zaujímavú expozíciu a hneď vedľa sochu samotného legendárneho zbojníka Jakuba Surovca. Odtiaľto zídete lúkami do lesa, okolo malej jaskyne na Remete až k potoku.

• Pozor na blato: Úsek pod Remetiskom býva po dažďoch a odmäku poriadne blatistý. Ideálne je prísť, keď poriadne mrzne.

👹 Čertova dolina: Ľadové divadlo v koryte potoka

Najkrajší úsek prichádza po podídení hlavnej cesty a železničného Čertovho mosta. Prírodná rezervácia Čertova dolina vám pripomenie tiesňavy Slovenského raja.

• Zimná výzdoba: Koryto potoka Furmanec vytvára v mrazoch neskutočné ľadopády, cencúle a zamrznuté kaskády.
• Zaistená cesta: Trasa vedie priamo korytom, nájdete tu rebríky a istiace pomôcky. V zime si dajte pozor na poľadovicu!

🥟 Odmena v Sedle: Halušky a legendárne buchty

Po zhruba 2 až 3 hodinách (podľa toho, ako dlho budete fotiť ľadovú výzdobu) sa chodník stočí späť k salašu. A tu prichádza tá najlepšia časť:

• Koliba Zbojská: Poctivé halušky, pirohy alebo baranina, ktoré po zimnej túre chutia dvakrát tak dobre.
• Legendárne buchty: O pár metrov ďalej nájdete slávne muránske buchty. Či už makové, lekvárové alebo tvarohové, plnka je tak bohatá, že jedna vám stačiť nebude.

📸 Tip pre „auto-turistov“: Ľadopád Tesná skala

Ak cestujete zo Zbojskej smerom na Tisovec, majte oči na stopkách. Priamo pri ceste sa v zime vytvára monumentálny Ľadopád Tesná skala. Je to jedna z najfotogenickejších zimných lokalít v regióne, ktorú uvidíte priamo z okna auta.

📍 Čo ešte vidieť v okolí?

Ak vám okruh Jakuba Surovca nestačil, okolie Brezna a Tisovca ponúka ďalšie skvosty:

• Z Brezna: Druhá najvyššia vyhliadková veža na Slovensku (Horné Lazy) a mega lavička na Pohanskom.
• Zo Zbojskej: Výšľap na Fabovu hoľu alebo k útulni v sedle Burda.
• Z Tisovca: Ostrý výstup na Hradovú s náučným chodníkom.

📥 [INFO-KARTA] Okruh Jakuba Surovca

• Východiskový bod: Sedlo Zbojská (parkovisko pri kolibe)
• Dĺžka: 5 km (okruh)
• Čas: 2 – 3 hodiny
• Náročnosť: Stredná (v rokline sú rebríky a kĺzavé skaly)
• Vhodné pre deti: Áno (školáci), v zime s opatrnosťou.

Príspevok Náučný chodník Jakuba Surovca: Zbojnícke dobrodružstvo v sedle Zbojská zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Viete, kde je geografický stred Slovenska? Do stredu Európy sme sa už postavili. V jeden sychravý novembrový deň pred dvoma rokmi. Geografických stredov Európy je hneď niekoľko. Jeden z nich je aj na Slovensku. Nachádza sa v Kremnických vrchoch, neďaleko obce Kremnické Bane, na hlavnej ceste medzi Kremnicou a Martinom, pri gotickom kostole svätého Jána Krstiteľa. 

Ale čo geografický stred Slovenska? Ten je jediný a nachádza sa v podstate iba kúsok od stredu Európy, cca 40 km. Prístup k nemu však nie je taký jednoduchý ako prístup k európskemu stredu. Nachádza sa totiž na nehostinnej skale a teda autíčkom sa k nemu nedá dostať

Geografický stred Slovenska

Autíčkom sme sa doviezli akurát tak na Včelinec, kde sme začali náš výlet na vrch Hrb, ktorý sa považuje za geografický stred Slovenska. Nachádza sa na rozhraní Veporských vrchov a Poľany.

Na Hrb sa dá dostať viacerými turistickými chodníkmi. My sme si vybrali ten, ktorý začína na už spomenutom Včelinci, a ku ktorému sme sa dostali cestou z Ľubietovej (cez Starý Majer). Zákazová značka na Včelinci nás informovala, že ďalej už musíme ísť po vlastných. Autom by sme sa síce dostali aj ďalej, ale potrebovali by sme povolenie. Ale veď neprišli sme sa sem voziť, takže auto sme zaparkovali nad rančom a mohli sme vyraziť k nášmu prvému cieľu. Tým bolo Sedlo pod Hrbom, v ktorom sa má nachádzať aj chata.

Sedlo pod Hrbom

Fantastický prvý cieľ - Smerovník na Včelinci nás informoval, že do sedla sa dostaneme po modrej turistickej značke za 45 minút. A presne tak aj bolo. Nasledujúc „modrú“ sme prešli lesom miernym stúpaním až k chate cca za 45 minút (prudšie stúpania nás čakalo len tesne pred chatou).

Chata pod Hrbom

Chata pod Hrbom sa nachádza v nádhernom prostredí a sama osebe je veľmi pekná. Dlho sme sa však pri nej nechceli zdržiavať. Dopriali sme si na nej iba bylinkový čaj s medom s tým, že na dlhšie sa tu zastavíme po ceste späť. Na konci lúky, na ktorej sa chata nachádzala, nás upútal smerovník, tak sme sa vybrali k nemu.

Dozvedeli sme sa, že na samotný Hrb by sme sa mali dostať o 35 minút po červenej turistickej značke. Tak sme pokračovali po červenej. Najprv popod les z jednej strany a popri ohradníku pre dobytok z druhej strany. Po pár metroch sme sa dostali do lesa a prešli sme až k Lubietovskému Veporu. A potom prišla najťažšie časť tohto výletu – výstup na samotný Hrb.

Výstup na Hrb

Chodník viedol prudko hore cez popadané kmene stromov, korene, skaly...... Skrátka výstup nebol úplne jednoduchý, ale už o chvíľu sme sa dostali pod obrovské skalné bralá. Nádherne vytvarované skaliská nám doslova vyrazili dych. Bralá sme začali obchádzať a následne nás čakalo iba posledné kratučké stúpanie a my sme sa dostali na „plošinu“, kde nás ďalší smerovník informoval, že sme na Hrbe.

Kopec je zarastený, takže sme prešli k jeho okraju. Až keď sme vyšli spod stromov nad skalným bralom, ktoré sme pred malou chvíľou obchádzali, sa nám naskytol ten najúžasnejší výhľad. Pod nami sa na nás usmievala svojimi žltými okenicami Chata pod Hrbom a nad ňou sme dovideli nielen na kopce Poľany a Veporských vrchov, ale aj na kopce Nízkych Tatier a v diaľke sa jemne črtali aj štíty Vysokých Tatier. Čarokrásnymi výhľadmi sme sa nasýtili aj z niektorých ďalších výhľadových miest na vrchole Hrbu, urobili sme si niekoľko fotiek pri geodetickom bode označujúcom geografický stred Slovenska (však musíme mať nejaký dôkaz) a mohli sme sa vybrať na cestu späť.

Záver

K Chate pod Hrbom sme sa vrátili tou istou cestou, ktorou sme vyšli na Hrb. Tentokrát sme sa na chate zdržali trochu dlhšie. Dopriali sme si neskorý obed, ktorý bol vskutku fantastický. Kuchyňa tejto chaty je dokonalá – žiadne polotovary, všetko poctivo ručne pripravené a čerstvé. Mňam. A úplná pecka boli domáce chipsy. Na Chatu pod Hrbom sa ešte určite musím vrátiť, minimálne pre tie chipsy.

Výstup na geografický stred Slovenska sa vydaril. Od chaty sme sa k autu už nevracali turistickým chodníkom, ale vybrali sme si radšej cyklistický. Išli sme síce o kilmeter moťno dva viací ale zvládli sme to jednoduchšie. Najmä s ohľadom na kolená starších účastníkov nášho výletu. K autu sme dorazili práve v čase. Slnko sadalo za obzor a celé okolie nádherne osvetlilo svojim teplým svetlom. Nádherná bodka za krásnym výletom. 

Príspevok Vyliezli sme na Hrb a pokorili tak geografický stred Slovenska zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ráno na Sásovej začína s nekonečným elánom a pohárom instantnej kávy. Dnes je ten deň! Ideme vlakom a bicyklom z Brusna na Chatu pod Hrbom. Prvá vec, ktorú si človek pri tejto výprave uvedomí, je fakt, že sa oplatí prevoz bicykla vlakom (najmä na menších tratiach a ak je vás viac) dopredu plánovať. Ale optimizmus je našou najsilnejšou zbraňou. Spustíme sa na bajkoch.

Na železničnej stanici zistíme, že náš vlak má 10-minútové meškanie. "To nič, to je v norme," hovoríme si s úsmevom pri popíjaní ďalšej instantnej kávy zo staničného automatu. Chutí tak trochu ako trest za naše prehrešky.

Stanica Banská Bystrica

Keď konečne nastúpime do vlaku, tešíme sa na príjemnú jazdu slovenskou krajinou. Avšak naše očakávania o romantickej ceste vlakom sú rýchlo skrotené realitou – do vlaku sa nás chce dostať s bicyklami viac. Našťastie, nakoniec sa všetci upraceme a nájdeme dokonca voľné miesta pri okne. Sedenie pri okne je vždy výhrou, pokiaľ vám nevadí pravidelné poklepkávanie na hlavu od priliehajúcej tašky pasažiera oproti.

Vedľa nás sedí miestny znalec vlakových tratí, ktorý je ochotný podeliť sa o každý detail cesty. Po chvíli už vieme nielen všetko o histórii trate, ale aj o rodinnej histórii tohto milého spolucestujúceho. A práve vtedy, keď sa dozvedáme o jeho treťom bratrancovi, vlak zastavuje v Brusne.

Stanica Brusno

Konečne sme v Brusne! Vystúpime z vlaku, povykladáme bicykle a zhlboka sa nadýchneme čerstvého vzduchu. Kúpele nás vítajú svojou pokojnou atmosférou a krásnou prírodou. Hneď pri vstupe nás upúta nápis „Kúpele Brusno: Zdravie, Relax, Oddych.“

Keby sme nemali bicykle, možno by to aj platilo a boli by sme na správnom mieste.

Cesta na bicykli na Chatu pod Hrbom z Brusna je ako cykloodysea. Môžeš sa vydať niekoľkými trasami, kde ti príroda ukáže svoje najkrajšie, ale aj najzákernejšie tváre. Priprav sa na pomalé ale systematické 14 km stúpanie, možné holoruby a lesnú zver. Zapíname prilbu, štartujeme rolničky na medvede a šliapneme do pedálov! Optimizmus je základ! Trasa na Chatu tu

Cesta hore

Prvé kilometre sú krásne. Trasa je hladká, stále s miernym stúpaním, slnko síce svieti ale milosrdné stromy často robia tieň a vietor tiež príjemne chladí. Cesta začína stúpať. Najprv len mierne, potom trochu prudšie ale nevzdávame to. S každým ďalším záberom sa pýtame, prečo sme sa rozhodli pre túto trasu. Veď v Brusnianskych kúpeľoch mohlo byť tak dobre...

Brusnianske kúpele

Malebná lokalita kúpeľov na Horehroní, obklopená hustými lesmi a čistými prameňmi, láka návštevníkov svojou liečivou vodou a pokojnou atmosférou už viac ako sto rokov.

Najväčší rozmach kúpeľov nastal na prelome 19. a 20. storočia. V tomto období sa začali stavať nové kúpeľné budovy, hotely a liečebné zariadenia. Kúpele Brusno sa stali obľúbeným miestom pre oddych a liečbu pre ľudí z celého Rakúsko-Uhorska. V roku 1890 boli kúpele Brusno oficiálne uznané za liečebné kúpele a začali poskytovať široké spektrum liečebných procedúr založených na minerálnej vode. Táto voda je bohatá na hydrogénuhličitany, vápnik a magnézium, čo ju robí ideálnou pre liečbu rôznych ochorení, najmä tráviaceho ústrojenstva a pohybového aparátu.

Tiež na kŕče v nohách po vybajkovaní Hrbu.

Naspäť k cyklistike

"To zvládnem," povzbudzuješ sa, zatiaľ čo sa pred tebou objavujú serpentíny, ktoré by zahanbili aj alpské cesty. Cítiš každý sval, o ktorom si ani netušil, že ho máš, a tvoje pľúca sa snažia držať krok s tvojou ambíciou vyliezť na Hrb. Pred koncom Ľubietovej zídeme na cestu. Zjaví sa aj malý horský bufet bieloruského typu.

Dcéra strávila v Bielorusku na štúdiách vyše pol roka. Keď sa vrátila zahlásila: "Tatino Minsk je mesto, kde všetko majú, ale nič nefunguje. Majú plaváreň, ale nie je v nej voda. Aj balet majú ale nehrajú. Majú reštauráciu ale je zavretá."

Preto bufet bieloruského typu. Tiež zavretý. Záchranná pivná stanica tentokrát nefungovala. Zastavil by si sa, hodíl šlofíka na lavičku a objednal si niečo na doplnenie energie. Koláčik, Horalka, pivo či kofola by chutili skvele. Keby bolo otvorené.

Míňame dvoch cyklistov, ktorí sa vracajú a majú podobné pocity o smäde a nezlomnom duchu. "Ešte kúsok a ste tam," posmeľuje nás maník, ktorý to už má za sebou.

Posledný úsek za Ľubietovou je ako finálna skúška vytrvalosti. Štrk, korene a kamene sa snažia dostať ťa z bicykla, ale ty pokračuješ. Cesta je úzka a kľukatá, ale každý záber do pedálov ťa približuje k cieľu.

Chata pod Hrbom

A potom, zrazu, sme tam. Chata pod Hrbom sa pred nami objavila ako oáza v púšti. Zosadáme z bicykla s pocitom triumfu a úľavy. Pohľad na krásnu prírodu, ktorá nás obklopuje, je odmenou za všetku tú námahu. Neskončili sme. Zamykáme bicykle a podobne ako na Volovci. pešo sa vydávame až na vrchol Hrbu.

Po návrate si doprajeme. Chata je útulná a ponúka všetko, čo potrebujeme – dobré jedlo, orosené a nádherné výhľady. Sadneš si a konečne si vychutnávaš zaslúžený oddych.

Cesta dole je jedna veľká pohoda. Aby sme stihli. púšťame to po ceste do Ľubietovej. Nebrnkneš do pedála a ani sa nenazdáš, opäť si v Brusne pred stanicou.

Čo dodať na záver?

Výlet bicyklom z Brusna na Chatu pod Hrbom nie je ultra kondične náročný. Ale práve Hrb a Chata pod Hrbom je jedným z cieľov 7 kopcov 3 jazerá 2024. Cyklotrasa preverí nielen vytrvalosť a odvahu ale aj schopnosť smiať sa sám na sebe. Vlakové spojenie zas preverí tvoje vyjednávacie schopnosti pri nakladaní bicykla. A ak máš polovičku, ktorá nenávidí bicykel, odlož ju v Brusne, nech si užije wellness a bahenný kúpeľ. Ani sa nenazdá a má na tvári vrstvu blata, ktorú by je závidel aj poriadny diviak. Ale je to kúpeľné bahno, takže to nikomu nevadí. Malo by jej to navyše priniesť zdravie a krásu.

My na stanici uprednostňujeme chladené orosené. O zvyšok trasy sa už postará vlak, ktorý chodí v pravidelných 2 hodinových intervaloch. Ak prijmete výzvu zdolať túto trasu bicyklom z Brusna na Chatu pod Hrbom neobanujete. Garantujeme, že to bude stáť za to!

Príspevok Vlakom a bicyklom z Brusna na Chatu pod Hrbom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Cesta vlakom z Banskej Bystrice na Salaš Zbojská je ako dobrodružstvo v malej kapsule, kde sa spája železničná nostalgia s krásou slovenskej prírody. Len čo sa usadíme vo vozni, vlak pomaly štartuje a my sa vydávame aj s deťmi na cestu, ktorá nám sľubuje nielen scenérie, turistiku a zážitky ale aj nové vlakové dobrodružstvá.

Prvá zastávka: pokec

Vlakom jazdím odjakživa. Keď sa vlak pohol, prvé, čo kedysi zaujalo boli príbehy cestujúcich. V kupé sa kedysi čulo komunikovalo. Staré mamy rozprávali vnúčatám príbehy, ľudia sa navzájom rozprávali kde boli, odkiaľ idú, čo sa im prihodilo. Dnes sa to akosi vytratilo. Mladí si otvoria mobil, starší sa uzavrú do seba. Iba deti to zachraňujú. S nosmi pritlačenými na okno ukazujú prstami na každý strom, každú kravu, každý vodojem, stanicu.

Cesta vlakom má tú výhodu, že poskytuje čas na rozhovory s nimi. A ak máte fantáziu a ochotu nadchnúť deti, každá hlúpostička za oknom môže mať svoj jedinečný príbeh. Nezáleží na tom, či vymyslený alebo pravdivý. Vlak je miesto, kde sa tieto príbehy veľmi dobre zdieľajú. Často sa zapoja aj spolucestujúci. A niekde v pozadí stále znie rytmický zvuk koľajníc, ktorý nás jemne uspáva a zároveň stále vzrušuje.

Druhé zastávka: krajina za oknom

Ako sa blížime k horám, scenéria za oknami vlaku sa mení. Mestské budovy ustupujú lúkam, lesom a horským vrcholom. Nízke Tatry sú očarujúce. Každý pohľad na Horehronie je ako pohľadnica z najkrajších kútov Slovenska. Zeleň, ktorá sa rozprestiera do nekonečna, nám pripomína, že niekedy stačí vyraziť za mesto, aby sme našli nové impulzy.

Tretia zastávka: medzistanica Brezno

Prestupovať. Ak chcete ísť z Banskej Bystrice na Zbojskú vlakom musíte si privstať. Vlak z BB odchádza o 8:17 a za necelú hodinku ste v Brezne, kde máte 30 minút čas na prestup. Ak ten vlak zmeškáte, ďalší ide až poobede o 14:17, na Zbojskú prídete o piatej podvečer a to už toho veľa neužijete.

Štvrtá zastávka: železničná romantika

V Brezne máme pol hoďky čas na malé občerstvenie. Malé stanice a staničné krčmičky sú často epicentrom života miestnych. Často sa pristavím na pivo, s deťmi na nanuk a pokecám s miestnymi. Pokiaľ sa vyhneme témam politika a náboženstvo, zvyčajne do polhodiny spoznám každé tajné miesto, či skratku na okolí. V týchto chvíľach sa cítim ako súčasť komunity, kde každý pozná každého a kde je každý vítaný.

Piata zastávka: Salaš Zbojská

7 kopcov 3 jazerá Salaš Zbojská foto Estel Samolejová

Posedíte v motoráčiku ďalšiu trištvrte hodinku a o pol jedenástej vystupujete v sedle Zbojskej. Konečne sme dorazili na Salaš. Vystúpime z vlaku a do nosa nám udrie vôňa čerstvo upečeného chleba, bryndzových halušiek a údenej klobásky. Salaš je miesto, kde sa čas akoby zastavil. Stáda oviec sa pasú na lúkach, bača s úsmevom zakýva návštevníkom. Všetko tu pôsobí akosi jednoducho a priateľsky.

Náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca

AJ tie bryndzáky si treba zaslúžiť. Trasa náučného chodníka Jakuba Surovca začína v sedle Zbojská smerom k vyhliadkovej veži, ďalej cez Remetisko až ku hlavnej ceste. Popod hlavnú cestu sa dostaneme ku železničnému mostu, kde už začína jeho najkrajšia časť. Dostanete sa ňou k verejnosti neprístupnej Čertovej jaskyni. 

Čertova roklina

Čertova roklina foto Peter Vitkovský 7 kopcov 3 jazerá

Roklina sa postupne zužuje a odhalí svoje najkrajšie miesta. Hlavne v zime tu zamrznutá voda vytvára krásne ľadové vodopády. Najexponovanejšie časti rokliny sú istené stúpačkami s lanom ale zvládli to aj deti.

Siedma zastávka: návrat do reality

Keď sa deň chýli ku koncu a my sa pripravujeme na návrat, cítime, že cesta bola rovnako dôležitá ako cieľ. Jazda vlakom z Banskej Bystrice na Salaš Zbojská nie je len o prekonaní kilometrov, ale o spomienkach a prvých zážitkoch detí na koľajach. Je to aj o kráse prírody, o ľuďoch, ktorých stretneme, a o príbehoch, ktoré si vypočujeme. Je to malý únik z reality, ktorý nám pripomína, prečo milujeme cestovanie a objavovanie nových miest.

Ideálny vlak naspäť ide zo Zbojskej o 17:49 a dovezie nás s prestupom v Brezne do Banskej Bystrice čosi po ôsmej večer. Ak zmeškáte, máte smolu. Ale nezabudnite, že Salaš ponúka pre deti aj prespanie na sene v maštali. Je to mimoriadny zážitok.

Takže nabudúce, keď budete mať chuť na dobrodružstvo, zabudnite na auto alebo lietadlo. Siahnite po lístku na vlak a nechajte sa unášať krásou a jednoduchosťou cesty. Kto vie, možno práve na Horehroní, v objatí Nízkych Tatier a Veporských vrchov na Salaši Zbojská nájdete s deťmi to, čo ste ani nečakali.

Príspevok Ideme vlakom z Banskej Bystrice na Salaš Zbojská zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V sedle je autobusová zastávka a pod sedlom železničná. Južne od sedla ležia rekreačné osady Pod Dielom a Bánovo, severne od neho rekreačná osada Predné Kopačno (Predkopačno). Priamo v sedle stojí Salaš. Zbojská turistické trasy, cyklotrasy.

Jesenná Zbojská: Foto Gabi Maté

Sedlo Zbojská

Zbojská (725 m n. m.) je horské sedlo v hlavnom hrebeni Veporských vrchov, medzi Bánovom (1038 m n.m.) a Fabovou hoľou (1439 m n.m.). Sedlo oddeľuje Fabovu hoľu na severe a Balocké vrchy na juhu.

Cez sedlo vedie železničná trať Brezno - Tisovec, ktorá spája Horehronie s Gemerom. Sedlom tiež prechádza červeno-značkovaná Rudná magistrála zo sedla Bánovo na Fabovu hoľu.

Čertova roklina

Trasa náučného chodníka Jakuba Surovca začína v sedle Zbojská smerom k vyhliadkovej veži, ďalej cez Remetisko až ku hlavnej ceste. Popod hlavnú cestu sa dostaneme ku železničnému mostu, kde už začína najkrajšia časť náučného chodníka. Dostanete sa ňou k verejnosti neprístupnej Čertovej jaskyni. 

Roklina sa postupne zužuje a odhalí svoje najkrajšie miesta. Hlavne v zime tu zamrznutá voda vytvára krásne ľadové vodopády. Najexponovanejšie časti rokliny sú istené stúpačkami s lanom.

Zbojská turistické trasy

Prechod Rudnou magistrálou

Rudná magistrála je turistická magistrála, ktorá spája Zlaté Moravce, Banskú Štiavnicu a Detvu s vrchom Stolica. Magistrála je značená červeným turistickým značením a vedie Pohronským Inovcom, Štiavnickými vrchmi, Javorím, Poľanou, Veporskými a Stolickými vrchmi. Voľbu dĺžky necháme na vás.

Náučný Chodník Jakuba Surovca

Je nenáročný, má dĺžku iba 5,2 km s prevýšením 250 m. Ale poskytne neopakovateľné zážitky a pohľady. Prechod si môžete predĺžiť Čertovou roklinou (vyššie).

Cyklotrasy

V úseku cez Sedlo Zbojská je veľká časť Rudnej Magistrály tiež cyklotrasa.

MTB okruh Sedlo Zbojská cez Pohronskú Polhoru a Michalovú má dĺžku 24 km s prevýšením 518 m. Objavíte nádherné horehronské scenérie. Trasa tu

Našim tipom však je MTB okruh zo Sedla Zbojská do Tisovca s dĺžkou 21 km a prevýšením 411 m. Ak vyrazíte zo Zbojskej čaká vás najmä klesanie až 720m. Trasa tu

Príspevok Zbojská turistické trasy, cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ďalším z cieľov 7 kopcov 3 jazerá 2024 je zalesnený vrch v severnej časti pohoria Poľana s názvom Hrb. Leží nad obcou Strelníky, približne 15 km juhozápadne od Brezna a je geografickým stredom Slovenska, vypočítaným pomocou geometrických priesečníkov. Hrb turistické trasy, cyklotrasy.´, kam v okolí.

Hrb je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie cez Hájny Grúň a Vepor severným smerom na Čierťaž. Vrchol tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo, spadajúce kolmou stenou na sever a západ.

Turistické trasy

Po Rudnej magistrále a jej červenej značke

• z juhu od Poľany po hrebeni cez Hájny grúň a Vepor
• zo severu zo sedla pod Hrbom od Chaty pod Hrbom

Z Ľubietovej po modrej značke cez Sedlo pod Hrbom

• z Ľubietovej cez Starý Majer
• z Predajnej cez Žliabky

Z Brusna po žltej značenej trase:

• z Valaskej cez Žliabky
• z obce Brusno cez Starý Majer

Cyklotrasy

Foto Katka Syneková

Ak idete bicyklom, doporučujeme presun vlakom. Štart i cieľ tak môžte voliť v inej stanici.

Lopej - Sedlo pod Hrbom - Valaská - Brezno

Asi najkrajší okruh vedie z Predajnej alebo Lopeja cez Sedlo pod Hrbom do Brezna. Na 45 km okruhu nastúpate úctyhodných 1050 výškových metrov. Trasa tu

Okruh Brusno Hrb

Čaká vás podobný MTB cyklozáhul s dĺžkou 49 km a prevýšením 1460 m. Trasa tu

Hrb - okruh z Brezna

ďalší parádny MTB výstup z Brezna cez dve cyklotrasy cez kamenistú dolinu a Osrblie má 55 km a prevýšenie 1190 m. Trasa tu.

Chata pod Hrbom

Horská chata v Poľane je situovaná v Sedle pod Hrbom a od roku 2022 je pre verejnosť opäť otvorená. Poskytuje plnohodnotné ubytovacie a stravovacie služby počas celého roka. Ubytovať sa môžete za 30 Eur.

História chaty siaha do roku 1935, kedy bola vybudovaná členmi KČST z Ľubietovej. Počas II. svetovej vojny v horskej chate sídlil štáb 1. Československej partizánskej brigády. V roku 1944 bola nemecko-maďarskými vojskami vypálená a po obnovení bola opätovne sprístupnená 28. mája 1950. Odvtedy slúžila ako rekreačné zariadenie.

Autom je možný prístup cez obec Ľubietová len po Ranč Čeljenec, kde je záchytné parkovisko. Výstup na chatu po modrej značke je nenáročný cca 2 km dlhý s miernym stúpaním.

Stred Slovenska a Tichomír foto Sonka Pur E

Upozornenie

Pozrite si: Hrb turistické trasy, cyklotrasy. V Poľane hlásia veľký výskyt medveďov. Nechoďte sami a upozorňujte na seba. Prečítajte si: Ako sa chovať pri strete s medveďom?

Príspevok Hrb turistické trasy, cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Horská chata stojaca na pomedzí Veporských vrchov a Poľany pod masívom Ľubietovského Vepra vo výške 1068 m n.m. Pritom Hrb je označený za geografický stred Slovenska. Vyrazili sme preto bicyklami MTB na Chatu pod Hrbom, spoznať tento nádherný kúsok Slovenska.

Vlakom do Banskej Bystrice

Začíname v Banskej Bystrici. Od vlakovej stanice prejdeme na druhú stranu rieky Hron a ideme cyklotrasou smerom na Šalkovú. Je to taká malá rozcvička pred kopcami ktoré nás dnes čakajú.

Odtiaľto prichádza už väčšie stúpanie, síce po ceste, ale peknými serpentínami. Konečne sme hore a prichádzame k vyhliadkovému bodu – k lavičke lásky Poniky. Je odtiaľto krásny výhľad, tak sa chvíľku pokocháme, pofotíme a pokračujeme ďalej dolu kopcom smerom na Poniky. 

Poníky

Pred dedinou zabočíme vpravo, cyklotrasou okolo chotára. Vedie to krásnymi lúkami, ale pre tento deň to nebolo ideálne riešenie. :-) Lúky sú naozaj krásne, plné kvetov a tak trošku poblúdime. Ideme zase späť.  Za chvíľu máme kolesá plné blata či íľu, prestávajú sa nám točiť.

Ponická Huta, Bukovinka, rázcestie A tu sme odbocili zle …. Zjazd do Dúbravice a potom pekne nazad

Blato vyčístíme až na konci lúk, v brode potoka bez lávky. Trošku nás to zdrží, ale neremcáme. 

Ďalší kopec už vystúpame radšej po ceste. Prichádzame na rázcestie Ponícka Huta, Bukovinka

Blúdenie po zelenej C

A tu sa spoľahneme na kamaráta, ktorý si popredu prečítal rázcestník. Ideme po zelenej cyklotrase C. Však jasne, po zelenej C, ale to sme ešte netušili že ho ťahá do Detvy...

Tak pekne za ním vpravo a zišli sme do Dúbravice. Tu sa nám to však nezdalo, tak pozeráme mapu. Veď sme mali ísť vľavo ...  A tak opäť hore k rázcestníku. Tu čítame: Chata pod Hrbom jedným smerom, Dúbravica druhým.

No čo už. Sme opäť hore a tak ideme tým správnym smerom. Nenechávame sa odradiť. Z Ponickej Huty popod Babu, lesnou cestou cez Granátku a Martinovu dolinu až do Povrazníka. Je tu krásne. Prejdeme cez Povrazník do Strelníkov. Tu nám začína pršať, tak chvíľočku čakáme na autobusovej zastávke. Ale pršať neprestáva, volíme cestu v daždi ďalej.

Chata pod Hrbom

Odtiaľto už stúpame na chatu pod Hrbom lesnými cestami cez Čižinu a Včelinec (železné srdce Slovenska), ďalej serpentínami. Po chvíľke prichádzame do Sedla pod Hrbom, kde sa okrem Chaty pod Hrbom nachádza aj jedna zo sôch patriacich do projektu Železné srdce Slovenska. V sedle vedľa rázcestníka stojí na andezitovom kameni liatinová socha Tichomír. Je to taký panáčik na kameni. :-)

Cestou prestalo aj pršať a vykuklo zase slniečko. Na chate prichádza zaslúžené občerstvenie - pivo.

Hovoríme si, že už pôjdeme len dolu a tak obliekame bundy. Avšak na naše prekvapenie, cesta po žltom C vedie zase hore kopcom, našťastie iba chvíľku. Ideme lesom, chvíľami húštinou cez Žliabky a sedlo pod Kolbou. Cestou prechádzame cez Kelemenov tunel a už len dolu do Lopeja na vlak.

MTB na Chatu pod Hrbom. Užili sme si bicyklovačku a krásny deň, prešli 60 kilometrov a nastúpali skoro 1500 výškových metrov.

Kam pôjdeme nabudúce?

Príspevok MTB na Chatu pod Hrbom s malým blúdením z Banskej Bystrice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.