Jesenný útek do Andalúzskej Malagy ma opäť postavil na nohy. Prilietam s predstavou hikingu a aktívnej dovolenky. No nazvať dovolenkou niečo, čo má znieť skôr: „Digitálny nomád usilovne pracuje všade vo svete“ už vopred naznačuje problém v chápaní čitateľa, prečo som do Malagy skutočne išiel.
Korona ma za dva roky naučila žiť online
Väčšinu prác, ktoré som predtým robil z kancla robím dnes z domu. Nemusím sedieť v práci. Počas minuloročných lockdownov som sa presunul na chalupu. Robiť na záhrade pod orechom je príjemnejšie, ako tráviť čas v kancelárii a dve hodiny denne sa presúvať za prácou.
Za posledné dva roky mítingy nahradili videokonferencie a kancelária zíva skôr prázdnotou. Aj teraz.
Uvedomil som si, že najdôležitejšou hodnotou pre mňa je čas. Slovo digitálny nomád dnes v éteri frčí. A tak som si aj ja položil otázku: „Je to iba výmysel pohodárov alebo to naozaj funguje?“
Ak môžem byť na chalupe počas korony a funguje to, tak prečo nie stále? Ak môžem byť na chalupe, tak prečo nie hocikde inde, kde sa dobre cítim?
Zopár otázok na zamyslenie
Ak chcete vedieť, ako som sa na digitálne nomádstvo pripravoval, prečítajte si tento článok:
Malaga
Budíček o 3:00 ráno, odlet do Malagy zo Šwechatu o 6:30. Ešte som nenastúpil do autobusu a krokomer nameral prvých 3 500 krokov. Už po deviatej dávam prvú kávu v Malage a močím nohy v slanom mori. 🙂
1. deň zorientovanie
Lietať WizzAirom znamená nepodceniť prípravy. Maximálna váha batožiny do 8 kg. Celý batoh aj s pracoviskom má menej ako 5 kg.
Prvý deň nezvykne byť z hľadiska Wow efektu svetoborný. Ak som však v novom prostredí, je to pre mňa najzaujímavejšia časť výjazdu. Predpríprava na googli, zapnuté inštinkty, rýchle rozhodovanie a periférne videnie vytočené na najvyššie pecky.
Zoznamovanie sa s novým priestorom pre mňa znamená najvyššiu mieru adrenalínu. Bahním sa v tom. Keď vás chcú na káve ako turistu ošklbať o 20 eur a vy to už dopredu tušíte, keď sa rozhodujete kam a ako ísť, ako sa prepravovať, čo sa oplatí, čo nie, s kým sa dať do reči, ako veci poprepájať a naplánovať. Mám rád nezávislosť. Zvyknem sa podriadiť inštinktom a všetko sa vyvrbí samé.
To, čo naozaj nemusím je organizovaná stádová animácia. Všetko nalajnované, predžuté, ako tá sáčková polievka univerzálnej chuti z Kauflandu. Alebo sedemdesiaty piaty ten istý koncept Zary v ďalšom z unifikovaných obchodných centier. Uniformné, nabubralé, neosobné, bez emócie, chuti a zápachu. Ďalší prosím. Postupujte. Nie, toto nie je váš autobus. Nasledujte môj dáždnik, prosím toto nie…
Nezávislosť a sloboda v rozhodovaní ma naučila očakávať od zážitkov oveľa viac. I s rizikom, že niečo prehliadnem, nestihnem alebo zmeškám.
A tak sa stalo aj teraz. Keď som sa išiel poobede ubytovať mal som v nohách už 28 000 krokov a 22 km. Soho, prístav, hlavné križovatky a dopravné prepojenia som poznal lepšie ako domáca.
Večer na Costa del Soll nemôžeš zavŕšiť inak ako v mori. Po dvoch kúpačkách som si sadol na pláž, oprel sa o palmu a pustil do uší cez vajíčko Gregory Portera. Ten hodinový „stop time“ stál za to.
Pri počúvaní dobrej muziky ma vždy napadnú skvelé myšlienky. Taká prišla aj teraz. Zavrhnúť plánovaný výlet na Gibraltar. Tu ho volajú La Linea a cesta tam i späť trvá autobusom 6 hodín. Nemusím mať každú Bestoffku a 6 hodín viem aj lepšie stráviť. Dávno som sa naučil, že úžasné miesta a zážitky nájdeš všade, ak sa vieš pozerať.
Pozorovať dianie na pláži môže byť aj poučné. Kedysi som tvrdil, že k úspešnej fotografii je potrebný špičkový objektív. Nasledujúci malý príbeh ma presvedčil, že niekedy ani najlepšia Leica nemusí pomôcť. 🙂
2. deň zľahka Malaga bajkom
Mám rád bikesharingy. Už prvý deň som však zistil, že Malaga Bici je pre mňa neprístupné. Príčiny nájdete v článku o doprave. Našťastie som priamo v centre objavil Urban Bici s ich ponukou bicyklov za 8 eur bez akýchkoľvek podmienok. Prídeš, sadneš, ideš.
Niektorí predajcovia bajkov tvrdia, že ak chceš mať z bicyklovania radosť a emóciu, musíš mať špičkový bicykel. Opäť nesúhlasím. Tento deduško mi poskytol radosti nad očakávania.
Užitočné informácie o doprave v Malage nájdete tu.
Na tejto mestskej mašinke, ktorá už mala lepšie dávno za sebou, som odbicykloval za pol dňa celé pobrežie. Preložil som to viacerými kúpačkami na rôznych plážach. Emócie boli skvelé. 🙂
Centrálnym miestom turistickej Malagy je pláž Malaqueta. Pôsobí ako z veľkého filmu. Ak sa tu človek oprie o palmu, pustí si muziku, sleduje vlny a zakúsne bagetu, rýchlo zabúda na všetky starosti.
Ak chcete zažiť niečo osobnejšie, objavte East Side. 10 km od centra sa charakter pláží mení. Sú viac autentické, menej prehustené, veľké hotelové komplexy vymení autentická vidiecka atmosféra. Lagúny sú teplejšie, piesok jemnejší, ľudia vstrúcnejší.
35 km na bajku ubehlo ako voda, ale nielen cyklistikou je človek živý. O 15°° vraciam bicykel a prekladám deň moderným umením. Vliezam do Centre Pompidou.
A odtiaľ utekám podvečer priamo na pláž za mojim osudovým gastronomickým stretnutím. 🙂
„Be helpfull“, deň som zakončil pedagogicky
Nie je tu veľa ľudí. Preto ma zaujal bruškatý mladík exotického vzhľadu, plácajúci sa vo vode meter od brehu: „Zjavne sa snaží plávať. Zjavne mu to nejde.“ Smrť v očiach. Jeho technika sčasti pripomína vyplašeného psíka strihnutého s potápajúcim sa Titanicom. Všetko zle, ale nevzdáva to.
Po polhodine sledovania mi nedalo a prihovoril som sa. Ja anglicky, on španielsky, perfektne sme si porozumeli. Dal som mu základnú lekciu splývania, dýchania a šliapania vody. Nie, že by mu to išlo lepšie (je to o hlave ak sa bojíš) ale evidentne bol šťastný. 🙂
Večernú prácu som si vyhradil medzi 17:00 – 22:00 ale trochu sa to pretiahlo. Začínam po ôsmej a končím po polnoci. Nejak tie nomádske predsavzatia nestíham. Nielen kvôli množstvu fotiek ale aj kvôli Jamónu, Rioje a štvrť kilu čerstvých olív.
3. deň 17 km za históriou a umením
Po dni na bajku som sa rozhodol trochu oblažiť aj ducha. Dá sa to spojiť tak, že objavíte všetky historické zákutia Malagy počnúc Gibralfarom a Alcazabou a tie preložíte Picassovým múzeom, tropickými záhradami a Malagskou katedrálou. Vonku malo byť 26°C, ale keď na vás praží celodenné slnko vnímate to inak.
Rýchlo som pochopil, že slnko medzi jednou a treťou je v Malage aj v septembri neznesiteľné. Prirodzene, som príliš lakomý kúpiť si opaľovací krém. Aj preto Picasso. Je tam chlad a tieň.
Netrekoval som tie hradby, ale krokomer mi o piatej vyhlasoval ďalších 25 000 krokov. A veru mal som dosť.
Ak chcem toto všetko prežiť, musím skočiť každý večer do mora.
Na pláži som zhodil veci a na brehu stretol kamaráta Mulaja – Titanic zo včera. Potešil sa, keď ma videl. Lámane som pochopil to podstatné. Je Maročan, robí kuchára v miestnej autentickej Marrakech reštaurácii a je mi nesmierne vďačný. 🙂 Trochu sme potrénovali. Ešte som netušil, že odteraz budem vďačný ja jemu.
Od toho večera môj gastronomický vesmír v Malage získal nové dimenzie. Po malej kúpačke som sedel v autentickej Marockej reštaurácii. Bola iba niekoľko sto krokov od pláže a kuchár okolo mňa skákal. Na menu sa mám vykašľať, nech to nechám naňho.
Neviem čo všetko mi naservíroval, ale také som ešte nejedol. Home office som aj dnešný večer trestuhodne zanedbal. Večer ostal čas iba na presun fotiek a krátku informáciu na FB.
3. deň 10 km na boso po pláži a botanická záhrada
Bývať na opačnom konci mesta ako Malaqueta znamená nutne využívať všetky výdobytky dopravnej karty EMT. Rozhodol som sa poklusom prejsť západné pláže Malagy. 8 km po piesku ako múka priam vyzývalo dať to na boso. Výkon som osviežil snáď šiestimi kúpačkami. A to priezračné čisté more.
Plážovou slabinou Malagy je, že East Side a West Side sú v strede prerušené mohutným prístavom. Relax v plavkách s bosými nohami v piesku musíš nahradiť presunom po mestských chodníkoch preplnených turistami. 3 km okolo prístavu boli v tom teple fakt utrpením. O to milšie bolo stretnúť kuchára už pred obedom na pláži opäť.
Nebudem preháňať. Po pol hodinovej hostine a priateľských prejavoch som bol tak prežratý, že som radšej sadol na autobus dať si hodinovú siestu doma na matraci. Večer ma čakala druhá smena.
Botanická záhrada
Botanická záhrada je v nedeľu od 17-21 voľne prístupná a to moja lakomá dušička využiť musela. Už raz na Cypre som vyskúšal prepojiť výkonnostný trail s pamiatkami. Tu som to zopakoval. Jedna z najkrajších botanických záhrad aké som kedy videl. Poskytla mi zvyšných 8 km zrýchlených trailov. Večer som prišiel na izbu ako zbitý pes.
Disciplína? Neblbni. Rovno do postele.
4. deň El Limonero
Byť digitálnym nomádom nie je len mať skvelú techniku, wifi ale najmä mať disciplínu dodržať časový rozvrh prác. Dnes preto vyrážam skoro ráno autobusom číslo 2 na priehradu El Limonero. Pre mňa jeden z najkrajších trailov Malagy. 18 km s temer polkilometrom prevýšenia v tých teplotách dalo zabrať.
Večer som nemohol skončiť inak ako na Malaquete. S kuchárom si už na seba zvykáme. Po pár dňoch vidieť aj pokroky. Fakt sa snaží a už nepôsobí ako topiaca sa sekera.
Dnes ma prekvapil. Na pláži ma čakali dve stoličky a pytlíkový neskorý obed. Síce na tácke, bez couvert a prestierania, ale s chuťami a koreninami, ktoré ma dostávali do extázy.
Je pondelok večer a ja o 17:00 sedím za počítačom a konečne produkujem. Tým, že nič neriešim, nikto ma nevyrušuje, nikto mi nevolá, ba ani ten FB mi každú minútu necinká, začínam mať pocit prudkej efektivity práce. Stíham všetko. Aj to, čo som včera a predvčerom zameškal. Idem spať skôr. Zajtra je veľký deň. Vstávam veľmi skoro ráno.
5. deň Caminito del Rey
Kedysi jedna z najnebezpečnejších hiking trás sveta, kam sa nikto bez istenia neodvážil. Dnes neskutočná prírodná kulisa, ktorá vás prevedie cez krajinu pána prsteňov kríženú s Jordánskou Petrou. Kedysi problém odvážiť sa na ňu vyjsť, dnes problém dostať sa na ňu. Kapacita je obmedzená a lístky sú beznádejne týždne dopredu vypredané.
Všetko o Caminito del Rey v samostatnej reportáži:
Do Malagy sa vraciam až po piatej. Taký som nabudený, že sa rozhodnem pre ešte trochu kultúry. Navštívim CAC Malaga (Centro de Arte Contemporaneo) ale fakt už mám dosť.
Prekladám haksne z nohy na nohu.
Som rád, že večer sedím za počítačom. Spúšťam Lightroom. Kto tie stovky fotiek prefiltruje a roztriedi? Na Caminito del Rey po návšteve rozhodne nezabudnete.
6. deň Sendrero trail
Opäť vyrážam do Malagskych hôr. Dnes bol na výber výstup lanovkou na Monte Calamorro v pohorí Myjas alebo vodopád Sendrero. Vyhral vodopád. Už len preto, že tam žiadna lanovka ani komerčný turistický ruch nie je. Poobedie zakončujem prechádzkou okolo hradieb Gibralfara.
Večer prichádzam na Malaquetu. Stolička nečaká. „Kde si bol včera?“ cítim výčitu v hlase i posunkoch. Snažím sa to kuchárovi vynahradiť a ťahám ho do hlbokej vody. Má strach. Ale nakoniec mu vysvetlím, že morská voda je veľmi chutná. Tak sa poddá. Všetko je to o dýchaní a o strese. A on to pochopil. Večer nemohol dopadnúť inak ako špičkovým marockým papom. Tentokrát na terase.
Zajtra končím. Aj mi je to trochu ľúto, aj sa teším domov. Ešte nejaká kúpačka, ešte jedno marocké papo, cez obed si to ešte raz vyšvihnem na kopce Alcazaby, okolo tropických záhrad a trielim baliť. Ide sa domov. Ubehlo to ako voda.
Zhrnutie:
- Andalúzia je krásna. Juh Španielska nesklamal.
- Ak cestuješ aktívne, uvidíš oveľa viac než očakávaš. Skĺbiť však cestovanie a prácu nie je jednoduché. Chce to disciplínu.
- Ale dá sa to. Dá sa pracovať a pritom cestovať a spoznávať. Dá sa žiť aj po svojom a šťastne.
- Ak sa nedáš zlákať turistickým pozlátkom a bestoffkami, vždy zažiješ niečo výnimočné. Skutočné zážitky začínajú tam, kde končí zóna komfortu. Nazrieš tak za komerčné turistické pozlátko a dostaneš oveľa viac než len tuctový turistický vývar. Skutočný autentický život.
- Dovolenka sa dá prežiť rôzne. Na lehátku aj aktívne. Dosť záleží, čo od nej čakáte. Nezavrhujem však ani druhú variantu 🙂
- A ak je človek ústretový a priateľský, zvyčajne sa mu to vráti a možno ho to i obohatí. V mojom prípade o neskutočný marocký gastronomický zážitok. 🙂
