K tomuto výletu môžeme povedať, že bol neočakávaný. Dlho sa čakalo, kedy sa počasie vyčasí. Predsa tam nepôjdeme v daždi. Jesenné dažde vedia byť vytrvalé a severní vítr je krutý, počítej lásko má s tím.
V nedeľu, 17. novembra konečne prestalo pršať. Ešte o 8:30 boli všetci účastníci zájadu v posteli a brložili sa. Jeden článok to chcel vzdať, lebo nechcel byť na Tribeči po zotmení, lebo ako z filmu Trhlina vieme, na Tribeči sa skoro stmieva a vtedy sa tam strácajú ľudia. A keďže je november, tak to platí dvojnásobne. Ale mužské rácio prekalkulovalo časovú os a jasne hovorí, že všetko by sme mali stihnúť, vrátane obeda na našej milovanej Miletičke, aby sme neboli na vrchole hladní (a ani počas výstupu).
Vyrážame na Tríbeč
O 9:30 v nedeľu niekto iba raňajkuje a niekto po žúrke ešte spí. My sme chceli zvládnuť tento cieľ, preto sa žúrka včera nekonala a o tomto čase si dávame výdatný nedeľný brunch.
Diaľnice sú počas sviatku prázdne ako miesto v ruksaku na zásoby, ktoré sme si včera nezaobstarali, lebo sme zabudli, že je dnes štátny sviatok a teda zatvorené obchody.
Pred 12tou sme pred Horárňou Jedliny, ktorá bola sklamaním. Čakali sme büffé, ale našli sme zrúcaninu bez strechy. To si iba môžeme domyslieť, aká horáreň tam kedysi bola. Za 2 roky tam už nič nebude.
Vstup do lesa nás očaril najmä vôňou popadaných dubových listov, ktoré voňali až medovo. A zároveň sme si všimli, že obďaleč sú novovybudované včelie úle – včelín. Vôňa bola veľmi príjemná a sprevádzala nás dlhý kus cesty.
Máme krásne slnečné počasie, v lese je veľa svetla, lebo sú takmer všetky listy opadané a stromy sú holé. Stav bezlístia. Ale poniektoré typy stromov, napríklad jedlý gaštan a spol., ešte svoj šat nezhodili a hýrili sýtymi oranžovými odtieňmi.
Mystérium Tríbečského lesa
Prechádzka je veľmi príjemná, výstup na Tribeč je pozvoľný až k momentu, kedy začne strmák, ktorý našim pomalým tempom až tak veľmi necítime. Cesta je vyšľapaná, ale nestretli sme živú dušu v tento pekný jesenný deň.
Za každým malým kopčekom čakáme vrchol. Z cesty, na ktorej sa nachádzajú obory a vyfúkané počasie stále nie je vidieť.
Les nám dáva o sebe vedieť nárazmi pružných holých konárov o susedné konáre pri prudkom vetre. Každý z nárazov spôsobuje dunivý drevený zvuk, pri ktorom sa naše pohľady upierajú k nebesám. Napádajú nás myšlienky, že snáď nám nejaká haluz nespadne na hlavu a bude koniec výletu i challenge, lebo bežne nenosíme so sebou stavbárske prilbice.
Toto počasie využívajú 4 vetrone, ktoré si vychutnávajú krásny pohľad na pohorie Tribeč.
Veľký Tríbeč
O necelé 2 hodiny od štartu stojíme pri výškovom kameni na Veľkom Tribeči v nadmorskej výške 829 m. Tešíme sa zo splneného bonusového cieľa. Vrchol je náhorná plošina nám pripomínajúca tvar slzy. Je tu aj oltár, kde sa konajú tradičné výstupy spojené s omšou.
Akosi automaticky sme čakali kruhový výhľad na celú oblasť, ktorý sa však nekoná. Rozhľadňu by tu turisti ocenili.
Intenzita trenia stromov narastá a robí dramatickú kulisu. Celkom sme sa pri výstupe spotili. Padlo nám to pred vianocami vhod, aby sme nezleniveli. Ak sa časovo zadarí, v decembri by sme radi podstúpili aspoň jeden výstup, napríklad aj s Reštartni sa na Marhát. Čítali sme že sa niečo chystá. Snáď sa nám to podarí.
Čo by to bol za Tribeč, aby sme sa symbolicky nestratili.
Máme radosť, že sme zvládli bonus a dôsledne si nesledujeme cestu, ktorú poznáme z výstupu, a s radosťou sme sa presunuli na širšiu cestu, po ktorej sa dobre išlo. Dobre sa bavíme a medzi rečou si uvedomujeme, že táto obora nie je “naša”. Vyťahujeme mapu a intuitívne tušíme, že sme sa trošku odklonili z trasy, tak sa 250m vraciame späť do kopca, čo nám až tak nevadí.
Na miesto, kde sme vyrazili, sme stihli prísť hodinu pred západom slnka. Tešia sa obaja. Šofér aj posero z filmu Trhlina. V pozadí sa týči majestátna zrúcanina hradu Gýmeš, na ktorý by sme radi vystúpili. Ideálne keď bude pod snehom. Hrad patrí do Matúšovho kráľovstva a náš pas Matúšovho kráľovstva by sme radi doplnili o ďalší skalp.
Bonus k challengu was accepted a tešíme sa na Medailobranie. V napätí očakávame nové výzvy do ďalšej challengovej sezóny, pretože by sme radi pokračovali v tejto tradícií, ktorú sme odhodlaní splniť s rovnakým elánom a nadšením ako v ročníkoch 2019 a 2018.
Čo zachytil objektív keď sme zdolali bonus k challengu 2019:
